{"guid": "ussr:92c20417-f1f3-4710-95cb-3e6192127708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 529/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92c20417-f1f3-4710-95cb-3e6192127708", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 529/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra\n2017\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\n, zastúpeného\n\nsťažnosť\n\nadvokátskou\n\n,\n\nkanceláriou\n\nFUTEJ\n\n& Partners,\n\ns. r. o.,\n\nRadlinského 2788/2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel\nFutej, CSc., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 753/2015, 6 Co\n754/2015 z 23. marca 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 685/2015, 1 Cdo 685/2015 z 25. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. júna 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 753/2015, 6 Co 754/2015\nz 23. marca 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 685/2015, 1 Cdo 685/2015\nz 25. apríla 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva,\nže rozsudkom sp. zn. 4 C 189/2011 z 27. januára 2014 Okresný súd Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) zamietol žalobu sťažovateľa z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti\nza škodu“), ktorá mala sťažovateľovi vzniknúť ako následok nesprávneho úradného postupu\nNBS pri výkone bankového dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade\nnad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, a to jednako nad činnosťou Podielového družstva slovenské investície (ďalej len\n„družstvo“), ako i nad činnosťou obchodnej spoločnosti\nktorá na základe povolenia NBS vykonávala činnosť obchodníka s cennými papiermi (ďalej\nlen „obchodník s cennými papiermi“). Zároveň okresný súd nepriznal sťažovateľovi\nnáhradu trov konania. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa krajský súd svojím\nnapadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu sp. zn. 4 C 189/2011 z 27. januára 2014\npotvrdil ako vecne správny a sťažovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nNásledne najvyšší súd napadnutým uznesením jeho dovolanie odmietol a uložil\nmu povinnosť náhrady trov dovolacieho konania.\n3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti\nprejednávanej veci uvádza, do družstva vložil svoje finančné prostriedky ako jeho člen\npre účel ich ďalšieho investovania a zhodnocovania, pričom družstvo predmetnú činnosť\nvykonávalo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“) na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila\nNBS, prvýkrát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002,\n\n2\n\nktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2002, a to prostredníctvom obchodníka s cennými\npapiermi na základe zmluvy o riadení portfólia z 2. júna 2008 uzavretej s družstvom.\nV dôsledku nezákonných postupov družstva, ako aj obchodníka s cennými papiermi,\nktorých nezákonnosť mala konštatovať aj NBS v roku 2008, keď „... vydala právoplatné\nsankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP... v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP\nvo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil\nzákon o CP...“ a následne aj napriek tomu „... nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona\no CP... a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa\nzákona o CP ako i zákona o dohľade... mala a stále má, a to napr. predbežne alebo celkom\nzakázať činnosť Obchodníkovi s CP alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť\nObchodníkovi s CP alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva\nDružstva alebo Obchodníka s CP...“, dôsledkom čoho bolo, že sťažovateľ prišiel o svoje\nfinančné prostriedky, ktoré nielenže neboli zhodnotené, ale mu nebola vrátená ani istina,\npretože „... Obchodník s CP s Družstvom k 30. 4. 2010 skončil činnosť... Družstvu\nneodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo\nnemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane\nich zhodnotenia.“.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 C 6/2013 z 30. júna 2014 žalobu sťažovateľa\nzamietol s poukazom na to, že „... nárok na náhradu škody je údajne možné uplatniť\nvoči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi\n(Družstvu) iným titulom. Preto kým sťažovateľka nepreukáže bezúspešne domáhanie\nsa úhrady svojej pohľadávky voči Družstvu, nie je daný predpoklad zodpovednosti štátu.\nNárok sťažovateľky tak mal byť uplatnený predčasne, nakoľko konkurzné konanie\nvoči Družstvu doposiaľ nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nie je možné jednoznačne\nkonštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky sťažovateľky voči Družstvu\nv konkurze.\nSťažovateľ údajne nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, keď NBS mala\nvykonávať nad činnosťou Družstva dohľad iba v obmedzenom rozsahu, spočívajúcom\nv kontrole povinností vyhlasovateľa ponuky majetkových hodnôt podľa zákona o CP. NBS\n\n3\n\núdajne nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Navyše\nsťažovateľovi údajne nemohla vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s konaním Obchodníka\ns CP, nakoľko sťažovateľ nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu k Obchodníkovi\ns CP. Okresný súd taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade neprijatia dostatočných\nopatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s CP\npri činnosti voči Družstvu taktiež chýba priama príčinná súvislosť s prípadnou škodou\nsťažovateľa.“.\n5.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nrozsudku\n\nkonštatoval,\n\nže\n\npodľa\n\nzákona\n\no zodpovednosti za škodu musia byť splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vzniknutú\nškodu, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Krajský\nsúd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa. NBS mohla až od 1. júna 2010\ndohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Sťažovateľ si musel\nbyť vedomý, že s jeho investíciou je spojené riziko jej straty a ak sa napriek tomu rozhodol\ninvestovať, nemôže byť jeho finančná ujma z investovania pričítaná na ťarchu žalovanej\nNBS. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol preukázaný nesprávny úradný postup\nzo strany NBS pri vykonávaní bankového dohľadu, ani príčinná súvislosť medzi vznikom\nškody a konaním NBS. Napokon uviedol, že sťažovateľovi nevznikla žiadna škoda,\nčím chýba aj tento predpoklad podľa zákona o zodpovednosti za škodu.\n6. Dovolanie sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nnapadnutým uznesením ako procesne neprípustné odmietol.\n7. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť a ústavnú\nneudržateľnosť záverov krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktorý sa odmietal\nzaoberať jeho dovolaním a vyhodnotil ho ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu a\nkrajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad\npráva. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi argumentoval tým, že finančné\nprostriedky investoval prostredníctvom družstva, keďže sa spoliehal, že NBS bude\nvykonávať nad jeho činnosťou dohľad. Nesúhlasí ani s argumentáciou súdov o neexistencii\npríčinného vzťahu medzi škodou sťažovateľa a porušením zákonných povinností NBS\n\n4\n\nspočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o cenných\npapieroch, keďže ku škode došlo porušením povinnosti NBS vykonávať zákonom stanovené\npovinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že sťažovateľ nebol bdelý. Podľa sťažovateľa\nNBS dala za pravdu jeho tvrdeniam, ak obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu\nna činnosť 4. marca 2011 a družstvu dokonca NBS zakázala činnosť až v roku 2011.\n8. Sťažovateľ vzhliadol zásah do práva na spravodlivý proces aj v tom, že najvyšší\nsúd nedostatočne odôvodnil svoj záver. Sťažovateľ považuje rozhodnutie najvyššieho súdu,\nktorý napriek skutočnosti, že sťažovateľom uvádzané skutočnosti v dovolaní predstavujú\ndôvod dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), dovolanie odmietol,\nza nedostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia najvyššieho súdu, ktorého sa pridržiava\nvo svojom napadnutom uznesení vyplýva, že podaný mimoriadny opravný prostriedok –\ndovolanie odmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, keďže sťažovateľom\nnamietaná procesná vada v zmysle § 237 písm. f) OSP, ako aj iné vady v danom súdnom\nkonaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd sa dostatočne\nnevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú chybu v zmysle platnej právnej úpravy\npovažovať. Svojím rozhodnutím de facto odmietol poskytnúť právo sťažovateľa na súdnu\nochranu.\n9. Z priloženého splnomocnenia vyplýva, že sťažovateľ splnomocnil právneho zástupcu\nna zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a podanie sťažnosti „proti rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/685/2015, 1 Cdo/686/2015, z 25.04. 2017“.\n10. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\ntak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu a oba tieto\nrozhodnutia zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si\nsťažovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.\n\n5\n\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\n\n6\n\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n17. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n18. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania.\n19. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n20. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,\nje ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde).\n21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom,\nktorý koncipoval aj samotný návrh ústavnému súdu, ako aj predložené splnomocnenie,\nsplnomocnil právneho zástupcu na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu\n\n7\n\nnajvyššieho súdu, a nie aj rozsudku krajského súdu. V súvislosti s uvedeným nedostatkom\nústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký\npostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom\na publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\nnedostatok\n\nzákonom\n\nIV. ÚS 77/08,\n\npredpísaných\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nnáležitostí\n\npodaní účastníkov\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010,\n\nkonania\n\n(napr.\n\nI. ÚS 162/2010,\n\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nV tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005\nuviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé (napr. advokáta).\n22. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť v tejto časti\nvykazuje nedostatok náležitostí predpísaných zákonom a to aj napriek tomu, že v minulosti\nobdobná sťažnosť iného sťažovateľa zastúpeného tým istým právny zástupcom bola\nv minulosti odmietnutá pre rovnaký nedostatok (III. ÚS 280/2017). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti\n\npoukazuje\n\nna skutočnosť\n\nvyplývajúcu\n\nz kópie\n\npredloženého\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho súdu, ako aj kópie rozsudku krajského súdu, že právny zástupca zastupoval\nsťažovateľa aj v konaní pred všeobecnými súdmi. V kontexte už uvedeného nedostatku,\na to obsahu splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom,\nústavný súd dospel k záveru, že právny zástupca nemohol (nebol oprávnený) koncipovať\na podať sťažnosť vo vzťahu k rozsudku krajského súdu v mene sťažovateľky, a ak ju podal\nvo svojom mene, potom by sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť ako podanú\n\n8\n\nzjavne neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia označených práv rozhodnutím krajského súdu trpí takým\nnedostatkom náležitostí predpísaných zákonom, že ju už pri jej predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\n23. Nad rámec uvedeného dôvodu odmietnutia ústavný súd dodáva, že aj v prípade,\nže by sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných\nnáležitostí, existoval aj ďalší dôvod odmietnutia sťažnosti v tejto časti a to zjavná\nneopodstatnenosť. Ústavný súd už v inej veci, skutkovo a právne totožnej veci s vecou\nsťažovateľa konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v tejto jej časti (sp. zn.\nII. ÚS 218/2017 zo 4. apríla 2017), pričom ústavný súd nemá dôvod od tam uvedených\nzáverov odchýliť a v podrobnostiach plne na ne odkazuje, keďže sú plne aplikovateľné\naj na vec sťažovateľa.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n24. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol právo sťažovateľa na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať, ak svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.\n25. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu\nsa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. V dovolacom konaní v okolnostiach posudzovanej veci procesné podmienky\nupravovali ustanovenia § 236 OSP.\n26. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z ustanovenia § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné,\nlen pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia.\n\n9\n\nDovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených\nv § 238 OSP.\n27. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n28. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n29. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci\noporu v zákone.\n30. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol:\n„8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak by v konaní došlo k procesným\nvadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní\nnajavo; nepreukázaná bola tiež žalobcom (dovolateľom) namietaná vada konania (§ 237\nods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n\n10\n\n9. Žalobca vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p. z toho. že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na prijaté zjednocujúce stanovisko,\nktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 2/2016, nakoľko dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie\ndôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania\nna problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010,\nIII. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012,\nIV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014,\nI. ÚS 606/2014,1. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.\n11. Pokiaľ žalobca namietal, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, neúplný, dovolací súd uvádza, že v prípade\nneúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok,\nktorý by bol v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaný\nza dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,\n5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\n12. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky\nstranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,\nnezakladal prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal strane možnosť pred súdom konať\n(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n13. Pokiaľ dovolateľ namieta, že v konaní došlo k vade podľa § 241 ods. 2 písm. b/\nO.s.p., dovolací súd uvádza, že tzv. „iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod,\núspešne však môže byť uplatnený iba v procesné prípustnom dovolaní. Konštantná\njudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že takáto vada prípustnosť\ndovolania nezakladá (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n11\n\n3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010,\n6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).\n14. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\n15. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež\nR 54/2012 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania, ktorá bola\nuvedená v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený\nv § 238 alebo § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\n16. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať vyrubením\nsúdneho poplatku za odvolanie bez opory v zákone, Najvyšší súd Slovenskej republiky\npripomína, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa strane neodníma žiadne procesné\noprávnenie a nedochádza k odňatiu jej možnosti pred súdom konať (viď tiež rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015,\n3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461 /2015 a 8 Cdo 27/2016).\n17. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania\nžalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako\nprocesné neprípustné odmietol.“\n31. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n32. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\n\n12\n\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom\nsa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľa. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľa.\n33. Pokiaľ sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľových označených práv.\n34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Ústavný súd v závere s poukazom na § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\nje aj odôvodnenie návrhu. Pokiaľ sťažovateľ iba vo všeobecnosti uvádza, že najvyšší súd\nsvoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné\nza procesnú vadu v zmysle platnej právnej úpravy považovať, pričom tieto svoje tvrdenia\nnijakým spôsobom neodôvodňuje, ide o taký nedostatok návrhu na začatie konania, ktorý\nby bol tiež dôvodom odmietnutia sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n36. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\n37. Ústavný súd tiež zistil, že uzneseniami sp. zn. I. ÚS 547/2016 zo 14. septembra\n2016, sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 29. septembra 2016 a sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. októbra\n2016 boli skutkovo a právne totožné veci iných sťažovateľov zastúpených tým istým\nprávnym zástupcom, ako je zastúpený sťažovateľ, odmietnuté z obdobných dôvodov.\n\n13\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "arbitrárnosť", "náhrada škody (ujma)", "cenné papiere"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:458a1351-7994-4f8f-b49c-74a8bdcf65da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.280.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 280/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.280.2017.1"}, {"guid": "ussr:fa236aa3-0c26-4f99-8928-0385ab28117b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:1994f247-6688-446b-a2e7-4a8865b6eb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:c83df7cc-84d7-4a92-9eb3-571e1555d2fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 606/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c83df7cc-84d7-4a92-9eb3-571e1555d2fc"}, {"guid": "ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:88df4d8a-a5be-4fe5-a3d1-a4c21706281f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 174/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 174/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1"}, {"guid": "ussr:5a222fd7-a7da-4053-80d3-50e3ad37b0ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 720/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 720/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1"}, {"guid": "ussr:761d88a2-3fa1-4b2f-a560-2dbda3ad4777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.622.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 622/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 622/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.622.2017.1"}]}