{"guid": "ussr:604a094d-7c2e-4563-89cc-339486bfe3d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.548.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 548/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 548/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 548/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.548.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-7", "nazov": "čl. 7 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-10", "nazov": "čl. 10 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "nazov": "čl. 12 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-2", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-7", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/604a094d-7c2e-4563-89cc-339486bfe3d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.548.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.548.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.548.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 548/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra\n2017 o sťažnostiach\n,\n\n,\n\n, a\n, zastúpených advokátkou Mgr. Vandou\n\nDurbákovou, Krivá 23, Košice, ktorými namietajú porušenie základných práv podľa čl. 12\nods. 2 a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 13 v spojení s čl. 3,\nčl. 14 v spojení s čl. 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npráv podľa čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach, práv podľa čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu i inému krutému, neľudskému\nalebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a práv podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6\nMedzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie:\n- postupom Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\nKv 13/14/7700 a jej rozhodnutiami zo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016,\n- postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica, v konaní\nvedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 a jeho rozhodnutiami z 23. novembra\n2015 a 22. marca 2016,\n- postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Kn 426/13 a jej rozhodnutím z 9. januára 2014,\n- postupom Okresnej prokuratúry Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Pn 393/13 a jej rozhodnutím zo 17. októbra 2013,\n- postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ, Košice v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013 a jeho príkazom zo 16. augusta\n2013, ako aj jeho rozhodnutím z 23. augusta 2013 takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) a\n\n(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa\nčl. 3, čl. 13 v spojení s čl. 3, čl. 14 v spojení s čl. 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv podľa čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný\npakt“), práv podľa čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu i inému krutému, neľudskému\nalebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „dohovor proti mučeniu“)\na práv podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem\nrasovej diskriminácie (ďalej len „dohovor o odstránení rasovej diskriminácie“) postupom\nKrajskej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 13/14/7700\na jej rozhodnutím zo 16. februára 2016, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru\ninšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica (ďalej len „SKIS-stred“), v konaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2015,\npostupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 426/13\na jej rozhodnutím z 9. januára 2014, postupom Okresnej prokuratúry Košice-okolie (ďalej\naj „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 393/13 a jej rozhodnutím\nzo 17. októbra 2013, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly\n\n2\n\na inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ, Košice\n(ďalej len „SKIS-východ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013\na jeho príkazom zo 16. augusta 2013 (ďalej aj „príkaz SKIS-východ zo 16. augusta 2013“),\nako aj jeho rozhodnutím z 23. augusta 2013. Predmetná sťažnosť bola vedená pod sp. zn.\nRvp 4955/2016.\n2. Dňa 19. júla 2016 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľov, ktorou\nnamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2 ústavy, práv\npodľa čl. 3, čl. 13 v spojení s čl. 3, čl. 14 v spojení s čl. 3 a čl. 13 dohovoru, práv podľa čl. 2\nods. 3, čl. 7 a čl. 10 medzinárodného paktu, práv podľa čl. 12 a čl. 13 dohovoru\nproti mučeniu a práv podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej\ndiskriminácie postupom Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\nKv 13/14/7700 a jej rozhodnutím z 19. mája 2016, postupom SKIS-stred v konaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 a jeho rozhodnutím z 22. marca 2016, postupom\nKrajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 426/13\na jej rozhodnutím z 9. januára 2014, postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Pn 393/13 a jej rozhodnutím zo 17. októbra 2013 a postupom SKIS-východ\nv konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013 a jeho príkazom\nzo 16. augusta 2013, ako aj jeho rozhodnutím z 23. augusta 2013. Predmetná sťažnosť bola\nvedená pod sp. zn. 9396/2016.\n3. Uznesením pléna ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 10/2016-9 zo 14. septembra 2016\nboli obe sťažnosti spojené na spoločné konanie.\n4. V označených konaniach sťažovatelia vystupovali ako poškodení, a to v súvislosti\ns udalosťami, ktoré sa stali počas výkonu policajno pátracej akcie „100“ vykonanej 19. júna\n2013 na\n\nulici v Moldave nad Bodvou a následne na Obvodnom oddelení\n\nPolicajného zboru Moldava nad Bodvou.\n5. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade adresoval 17. júla 2013 Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby,\n\n3\n\nodboru inšpekčnej služby v Bratislave trestné oznámenie, v ktorom podrobne popísal\nkonanie príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru Moldava nad Bodvou (ďalej\nlen „príslušníci Policajného zboru“) proti jeho osobe a žiadal o prešetrenie zásahu polície\nz 19. júna 2013 a konania príslušníkov Policajného zboru proti jeho osobe. Zároveň\nv záujme zachovania čo najširšej objektivity vyšetrovania žiadal, aby jeho trestné\noznámenie bolo postúpené na vybavenie inšpekčnému oddeleniu, ktoré nesídli v Košiciach,\nkeďže bol toho názoru, že nie je vylúčené, že „vyšetrovatelia 4. Inšpekčného oddelenia\nv Košiciach majú vzťah k zasahujúcim príslušníkom PZ, ktorí sa dopustili popisovanej\nčinnosti“.\nZástupca generálneho riaditeľa a súčasne riaditeľ SKIS-východ príkazom\nČVS: SKIS-187/OISV-V-2013 zo 16. augusta 2013 rozhodol, že trestnú vec týkajúcu\nsa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1\npísm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) neodníma SKIS-východ.\nVyšetrovateľ SKIS-východ uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013\nz 23. augusta 2013 odmietol trestné oznámenie sťažovateľa v 1. rade, keďže podľa neho\nnebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“).\nProti uvedenému uzneseniu sťažovateľ v 1. rade podal 4. septembra 2013 sťažnosť,\nktorou namietal nesprávnosť výroku uznesenia a tvrdil, že vyšetrovateľ SKIS-východ\nna základe zistených skutočností nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a vyslovil\nnesprávny právny záver, vec nedostatočne preskúmal, nevykonal dostatočné dokazovanie,\na jeho rozhodnutie tak bolo vydané predčasne bez náležitého objasnenia veci. Bol toho\nnázoru, že zásah polície proti jeho osobe nebol v konaní pred začatím trestného stíhania\ndostatočne prešetrený, dôvody na začatie trestného stíhania boli dané a odmietnutie veci\nsa javilo byť predčasné. Namietal, že odmietnutím trestného oznámenia došlo k porušeniu\nzásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, a teda k rozporu so zákonom. Sťažnosť\nbola uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 393/13-5 zo 17. októbra 2013 zamietnutá\nako nedôvodná.\n\n4\n\nTaktiež proti označenému príkazu zo 16. augusta 2013 o neodňatí veci SKIS-východ\npodal sťažovateľ v 1. rade na Okresnej prokuratúre Bratislava I podnet na preskúmanie jeho\nzákonnosti. V podnete namietal rozpor rozhodnutia so zákonom, keď orgány činné\nv trestnom konaní nezabezpečili nestrannosť a nezávislosť prešetrovania oznámeného\nskutku. Okresná prokuratúra Bratislava I podnet sťažovateľa v 1. rade odstúpila miestne\npríslušnej dozorujúcej okresnej prokuratúre. Dozorujúci prokurátor konštatoval, že nie je\npríslušný preskúmať správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovení\nTrestného poriadku.\nProti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 393/13-5 zo 17. októbra 2013, ktorým\nbola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa v 1. rade podaná proti uzneseniu SKIS-východ\no odmietnutí trestného oznámenia, podal sťažovateľ v 1. rade Krajskej prokuratúre\nv Košiciach podnet na preskúmanie zákonnosti a postupu prokurátora okresnej prokuratúry,\nv ktorom namietal, že rozhodnutie prokurátora je v rozpore so zákonom, keďže\npri rozhodovaní o podanej sťažnosti prokurátor vec nedostatočne preskúmal, nesprávne\nvyhodnotil predložené skutočnosti a dôvodnosť podanej sťažnosti a dospel k nesprávnym\nzáverom. Rovnako žiadal aj o preskúmanie postupu prokurátora okresnej prokuratúry\nvo vzťahu k upovedomeniu, ktorým sťažovateľa v 1. rade informoval o svojej nepríslušnosti\npreskúmať správnosť a zákonnosť príkazu zo 16. augusta 2013 v zmysle ustanovení\nTrestného poriadku, bez toho, aby tento podnet odstúpil príslušnému orgánu.\nProkurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach upovedomením č. k. 1 Kn 426/13-7\nz 9. januára 2014 informovala sťažovateľa v 1. rade, že napadnuté rozhodnutia aj postup\nvyšetrovateľa SKIS- východ a prokurátora okresnej prokuratúry sú zákonné, a podnet\nsťažovateľa v 1. rade ako nedôvodný odložila.\nSťažovateľ v 1. rade podal 7. marca 2014 Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet na preskúmanie zákonnosti a postupu\nprokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach, v ktorom namietal, že jej rozhodnutie\nje v rozpore so zákonom, keďže pri rozhodovaní o podanom podnete vec nedostatočne\npreskúmala, nesprávne vyhodnotila predložené skutočnosti a dôvodnosť podaného podnetu\na dospela k nesprávnym záverom.\nProkurátor generálnej prokuratúry podnet sťažovateľa v 1. rade ako nedôvodný\nodložil (o čom sťažovateľa v 1. rade informoval upovedomením o vybavení podnetu\n\n5\n\nz 9. mája 2014) s poukazom na skutočnosť, že sa stotožnil s názorom sťažovateľa v 1. rade,\nže\n\npostup\n\nvyšetrovateľa\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nprokurátora\n\nokresnej\n\nprokuratúry,\n\nako aj prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach nebol správny a v ich postupe\na rozhodovaní bolo zistené pochybenie, avšak namietaný nezákonný postup už v súčasnej\ndobe neopodstatňuje prijatie akýchkoľvek opatrení, ktoré už prijaté boli, keďže 20. januára\n2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.\nZo strany generálnej prokuratúry bol postupom podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokuratúre“) 27. novembra 2013 vydaný pokyn na začatie trestného stíhania na účel\nvykonania komplexného vyšetrovania k udalostiam týkajúcim sa sporného policajného\nzásahu.\n6. Uznesením vyšetrovateľa SKIS-stred sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\nz 20. januára 2014 bolo začaté trestné stíhanie za\n- zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2\npísm. a) a c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) a § 140 písm. h) Trestného\nzákona (ďalej aj „bod 1“ alebo „bod 1 začatého trestného stíhania“),\n- prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona (ďalej aj „bod 2“ alebo „bod 2 začatého trestného stíhania“),\n- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného\nzákona (ďalej aj „bod 3“ alebo „bod 3 začatého trestného stíhania“),\n- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona\nspáchaného s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej aj „bod 4“ alebo\n„bod 4 začatého trestného stíhania“),\n- zločin mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420\nods. 1 a 2 písm. e) Trestného zákona (ďalej aj „bod 5“ alebo „bod 5 začatého trestného\nstíhania“).\n7. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ SKIS-stred uznesením\nČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 23. novembra 2015\n\n6\n\n- podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok\nč. 1 uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\nz 20. januára 2014 právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. h) a § 140 písm. b) Trestného zákona, lebo tento skutok nebol trestným\nčinom a nebol dôvod na postúpenie veci;\n- podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok\nč. 4 uznesenia o začatí trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\nz 20. januára 2014 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1\na 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,\nlebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie;\n- podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok\nč. 5 uznesenia o začatí trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\nz 20. januára 2014 právne kvalifikovaný ako zločin mučenie a iné neľudské alebo kruté\nzaobchádzanie podľa § 420 ods. 1 a 2 písm. e) Trestného zákona, lebo bolo nepochybné,\nže sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, a\n- podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok\nč. 6 uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\nz 8. septembra 2014 právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo skutok nebol trestným činom\na nebol dôvod na postúpenie veci.\n8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ SKIS-stred uznesením\nsp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 22. marca 2016\n- podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok\nč. 2 uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\nz 20. januára 2014 právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo bolo pochybné, že sa nestal\nskutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie;\n- podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok\nč. 2 uznesenia o začatí trestného stíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\n\n7\n\nz 20. januára 2014 právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo tento skutok nie je trestným\nčinom a nebol dôvod na postúpenie veci;\n- podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4\nTrestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok č. 3 uznesenia o začatí trestného\nstíhania pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 20. januára 2014 právne kvalifikovaný\nako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona,\nlebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.\n9. Sťažovatelia v sťažnosti k udalosti z 19. júna 2013 uvádzajú, že „Príslušníci PZ\nsa pri zaistení, ich eskortovaní na OO PZ a ich následnom umiestnení v priestoroch OO PZ\nMoldava nad Bodvou voči obidvom... počas výkonu služobnej činnosti správali takým\nspôsobom, že im úmyselne spôsobovali telesné a duševné utrpenie tak, že ich verbálne\nzosmiešňovali, vyhrážali sa im, sťažovateľa v 1. rade kopali a bili tak, aby to sťažovateľ\nv 2. rade a niektoré ďalšie predvedené osoby videli, a tým u nich vzbudili strach“.\nPočas tejto akcie došlo podľa sťažovateľov zo strany zúčastnených príslušníkov\nPolicajného zboru k takému spôsobu použitia donucovacích prostriedkov, ktorých intenzita\na predovšetkým opodstatnenosť nasvedčuje použitiu hrubej a bezdôvodnej sily proti osobám\nnachádzajúcim sa v tom čase v osade, ako aj neoprávnenému vstupu do obydlia\na poškodzovania cudzích vecí. Následkom použitia donucovacích prostriedkov boli\nviacerým obyvateľom osady spôsobené zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske\nošetrenie alebo vyšetrenie. Sťažovatelia, ako aj ďalší poškodení a svedkovia vo svojich\nvýpovediach vypovedali o značnej agresivite policajtov, dokonca v rámci vyšetrovacích\núkonov opoznali konkrétne osoby, ktoré aktívne proti nim použili donucovacie prostriedky.\nV prípade obidvoch sťažovateľov možno podľa ich názoru „vyššie popísané\nzaobchádzanie príslušníkov PZ... od ich zaistenia v lokalite na\n\na do ich\n\nprepustenia z OO PZ Moldava nad Bodvou považovať za mučenie v zmysle čl. 3 Dohovoru\na vyššie citovaných medzinárodných dohovorov. Ak by ústavný súd aj napriek tomu dospel\nk záveru, že zaobchádzanie príslušníkov PZ so sťažovateľmi nedosiahlo taký stupeň,\naby mohlo byť považované za mučenie, je nesporné, že je možné definovať ho ako iné kruté,\n\n8\n\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 3 Dohovoru a vyššie citovaných\nmedzinárodných zmlúv.\nOkrem priameho fyzického a psychického násilia zo strany príslušníkov PZ možno\nza ďalšie kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie považovať aj samotné naplánovanie,\nnariadenie a vykonanie policajnej akcie, ktorá sa uskutočnila dňa 19.06.2013 v čase\nod 19:00 hod. v lokalite\n\nv Moldave nad Bodvou, zo strany funkcionárov PZ,\n\nnasadenie neprimeraného počtu príslušníkov PZ a tolerovanie represívneho spôsobu\nvykonania tejto akcie.\nSťažovatelia túto akciu vnímajú ako jednoznačný akt odvety za napadnutie\npríslušníkov PZ zo dňa 16.06.2013 v tejto lokalite. Poukazujú pritom na skutočnosť,\nže v trestnom konaní bolo hodnoverne preukázané, že príslušný rozkaz o vykonaní akcie\nbol spracovaný a datovaný dňa 17.06.2015, teda po napadnutí hliadky v lokalite\n“.\n10. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na porušenie pozitívneho záväzku zabezpečiť\núčinné vyšetrovanie mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania\na namietajú, že zo strany štátnych orgánov došlo v namietanom prípade k porušeniu\npozitívneho záväzku vyplývajúceho z čl. 3 dohovoru a ostatných v sťažnosti označených\nmedzinárodných zmlúv, zabezpečiť vedenie účinného vyšetrovania mučenia a iného krutého\na neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, a poukazujú na požiadavky kladené na proces\nvyšetrovania ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“):\n„i) Štátne orgány sú povinné konať okamžite po podaní sťažnosti (podnetu)\na aj v prípade, ak im nebola doručená žiadna žiadosť (podnet), sú povinné konať z úradnej\npovinnosti, ak okolnosti nasvedčujú tomu, že k mučeniu, či krutému a neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu mohlo dôjsť.\nii) Vyšetrujúce osoby musia byť nezávislé na každom, kto je do udalostí zapojený.\niii) Vyšetrovanie musí byť účinné podľa práva i v praxi, čo znamená, že v zásade\nmusí byť schopné viesť k hodnovernému objasneniu okolností prípadu a musí byť schopné\nviesť k identifikácii a k potrestaniu vinníkov; a nesmie byť bezdôvodne zdržiavané konaním,\nči nečinnosťou štátnych orgánov.\n\n9\n\niv) Vyšetrovanie musí byť promptné - musí prebiehať účelne a bez prieťahov tak,\naby bolo možné zabezpečiť najlepšiu možnú kvalitu dôkazov.\nv) Konanie musí spĺňať dostatočnú mieru verejnosti, aby bola zachovaná dôvera\nv dodržovanie zásad právneho štátu vyšetrovateľmi, sťažovateľ musí mať právo navrhovať\ndôkazy, klásť otázky svedkom a podozrivým a mať prístup k vyšetrovaciemu spisu.\nVyšetrovanie konania príslušníkov polície voči sťažovateľom nespĺňalo podľa názoru\nsťažovateľov vyššie uvedené požiadavky na vyšetrovanie v súlade s čl. 3 dohovoru, ale ani\nďalšie požiadavky v zmysle vyššie citovaných medzinárodných dohovorov, čím bola\nporušená požiadavka účinnosti vyšetrovania dôvodného podozrenia z mučenia, krutého\na neľudského zaobchádzania orgánmi činnými v trestnom konaní. Predovšetkým bola\nporušená požiadavka nezávislosti a nestrannosti (uvedená vyššie pod písm. ii)), požiadavka\nprimeranosti a dôkladnosti (uvedená vyššie pod písm. iii)), požiadavka konať bez prieťahov\n(uvedená vyššie pod písm. iv)) ako aj požiadavka konať z úradnej povinnosti ai v prípade\nak im nebol doručený podnet a tiež požiadavka konať okamžite po podaní trestného\noznámenia (uvedená vyššie pod písm. i)).“\n11. Požiadavka nezávislosti a nestrannosti bola v danej veci podľa názoru\nsťažovateľov porušená v prvom rade z dôvodu, že „vyšetrovanie po podaní trestného\noznámenia sťažovateľa v 1. rade viedol Odbor inšpekčnej služby - východ, Úradu\ninšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, a to aj\nnapriek požiadavke sťažovateľa v 1. rade, uvedenej v predmetnom trestnom oznámení,\nadresovanom Odboru inšpekčnej služby v Bratislave, aby jeho trestné oznámenie bolo v\nzáujme zabezpečenia objektivity a nestrannosti postúpené na vybavenie inšpekčnému\noddeleniu, ktoré nesídli v Košiciach. Sťažovateľ v 1. rade vzniesol dôvodnú námietku,\nnakoľko mal za to, že nie je vylúčené, že vyšetrovatelia 4. Inšpekčného oddelenia v\nKošiciach (t. j. odboru inšpekčnej služby - východ) majú vzťah k zasahujúcim príslušníkom\nPZ, ktorí sa dopustili oznamovanej činnosti. Napriek tomu zástupca generálneho riaditeľa a\nsúčasne riaditeľ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra SR príkazom zo dňa 16.08.2013 rozhodol, že trestnú vec neodníma odboru\ninšpekčnej služby východ, úradu inšpekčnej služby SKIS MV SR. Sťažovateľom v 1. rade\n\n10\n\noznamované skutočnosti v prvom slede, v čase bezprostredne po skutku, tak prešetroval\nvyšetrovateľ inšpekcie v Košiciach.“.\nPodľa názoru sťažovateľa v 1. rade skutočnosť, že „jeho trestné oznámenie\nposudzoval vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby - východ, ktorý sídli v Košiciach, nemohla\nzabezpečiť nestrannosť a nezávislosť prešetrovania oznámeného skutku. Kedže vyšetrovanie\nmusí vzbudzovať zdanie nezávislosti (pozri napr. Eremiášová a Pechová proti Českej\nrepublike, č. 23944/04, rozsudok z 16.2.2012, ods. 154), vzhľadom na vznesené námietky\nuž v podanom trestnom oznámení, má sťažovateľ za to, že jeho vážne námietky zaujatosti\norgánu, ktorý podané trestné oznámenie posudzoval, orgány činné v trestnom konaní nijako\nnevyvrátili.\nNa tom, že vec pred začatím trestného stíhania nevyšetroval nezávislý a nestranný\norgán, nič nemení ani dohľad prokurátora, ako formálne nezávislého štátneho zástupcu\nnad vyšetrovaním, pretože ani tento nie je dostatočnou garanciou nezávislosti takéhoto\nvyšetrovania. O tom svedčí aj činnosť dozorujúcej prokuratúry Košice - okolie, či Krajskej\nprokuratúry Košice, ktoré nereflektovali nedostatky vo vyšetrovaní namietané sťažovateľom\nv 1. rade, ktoré nakoniec konštatoval až prokurátor Generálnej prokuratúry SR.“.\n12. Sťažovatelia poukazujú tiež na závažný nedostatok vyšetrovania, a to „chýbajúcu\nnezávislosť a nestrannosť orgánu, ktorý vyšetrovanie viedol Sekciu kontroly a inšpekčnej\nslužby MV SR (ďalej ako „SKIS“), v rámci vyššie uvedených štandardov Európskeho súdu,\nnie je možné považovať za nezávislý orgán vykonávajúci vyšetrovanie. Aj v tomto prípade\nsa ukázalo, že skutočnosť, že tento útvar je z hľadiska riadiacich väzieb podriadený výlučne\nministrovi vnútra a formálne síce postavený mimo štruktúr polície, nevyhnutne nezaručuje\njeho plnú nezávislosť v praxi. Aj napriek snahe o zabezpečenie vyššej miery nezávislosti\nvyšetrovania, v tomto verejnosťou sledovanom prípade, tým, že vyšetrovanie po začatí\ntrestného stíhania viedol už príslušník odboru inšpekčnej služby Stred v Banskej Bystrici,\nnamiesto miestne príslušného odboru inšpekčnej služby Východ v Košiciach, podľa názoru\nsťažovateľov, vzhľadom na inštitucionálnu a hierarchickú podriadenosť SKIS ministrovi\nvnútra, nepriniesla medzinárodným právom požadovanú nezávislosť vyšetrovania. V tejto\nveci nemožno opomenúť postoje a vyjadrenia ministra vnútra SR, Róberta Kaliňáka,\nbezprostredne po skutku aj niekoľko mesiacov po ňom, keď z pozície ministra vnútra\n\n11\n\nobhajoval postup polície, osobne, spolu s premiérom Róbertom Ficom, podporili\na povzbudili príslušníkov PZ na OO PZ Moldava nad Bodvou pár dní po skutku v ich práci\na vyjadroval sa o primeranosti zásahu dávno pred začatím oficiálneho trestného stíhania\nv tejto veci. Je nesporné, že pracovnici SKIS sú podriadení Ministerstvu vnútra SR tak ako\naj príslušníci PZ, ktorí sa podľa tvrdení sťažovateľov mali na nich dopustiť zaobchádzania,\nktoré vykazovalo znaky mučenia, resp. iného krutého a neľudského či ponižujúceho\nzaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru a vyššie citovaných medzinárodných zmlúv.“.\nNa uvedenom podľa sťažovateľov nič nemení ani zjednocujúce stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 62/2015\nz 29. septembra 2015, na ktoré odkazuje prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove\nvo svojom uznesení sp. zn. Kv 13/14/7700 z 19. mája 2016. Podľa názoru sťažovateľov\nje zrejmé, že zjednocujúce stanovisko podáva odpoveď na otázku, či «Sekcia kontroly\na inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní\npodľa Trestného poriadku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a vôbec nerieši otázku, či pri vyšetrovaní trestných činov príslušníkov\nPZ je alebo nie je dostatočne nezávislá a nestranná. Skutočnosť, či SKIS je zákonným\nsubjektom vo vyšetrovaní však sťažovatelia v konaní nespochybňovali, a preto sú odkazy\nprokurátora na toto zjednocujúce stanovisko pre danú vec právne irelevantné.\nAko to sťažovatelia už uviedli vyššie, od začiatku poukazovali na chýbajúcu nezávislosť\na nestrannosť orgánu, ktorý vyšetrovanie viedol. Na svojich argumentoch v tejto záležitosti\ntrvajú a majú za to, že tieto neboli doposiaľ hodnoverne vyvrátené. Práve naopak,\nsťažovatelia majú za to, že citované zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR len potvrdzuje ich tvrdenia o chýbajúcej nezávislosti a nestrannosti,\nkeď z neho o. i. vyplýva, že „inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru ako služba\naj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej\nslužby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní\na vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b) a d) zákona o Policajnom zbore),\na to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore).».\nSťažovatelia sú toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní neboli nezávislé\na nestranné, čím došlo k porušeniu jedného zo základných kritérií na účinné vyšetrovanie.\n\n12\n\nTvrdia, že aj bez ohľadu na ďalšie nedostatky vyšetrovanie veci prostredníctvom SKISvýchod a SKIS-stred hierarchicky a inštitucionálne podriadenej ministrovi vnútra\nSlovenskej republiky nespĺňa medzinárodné štandardy kladené na vyšetrovanie prípadov\nnezákonného zaobchádzania zo strany príslušníkov polície a nemožno ho tak považovať\nza účinné.\n13. K požiadavke konať bezprostredne po podaní sťažnosti (trestného oznámenia),\nresp. z úradnej povinnosti sťažovatelia považovali za potrebné zdôrazniť, že trestné stíhanie\nnapriek kvalifikovaným trestným oznámeniam bolo začaté až 20. januára 2014,\nteda po siedmich mesiacoch od spáchania skutku, a to na pokyn generálnej prokuratúry,\nktorá po tom, ako na skutočnosti nasvedčujúce, že došlo k spáchaniu trestného činu,\nupozornila verejná ochrankyňa práva, ako aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky\npre rómske komunity, vydala v novembri 2013 pokyn na začatie trestného stíhania.\nPodľa sťažovateľov je nepochybné, že „aj časový odstup začatia trestného stíhania\na realizovania jednotlivých vyšetrovacích úkonov mohol mať, a v tomto prípade aj mal,\nvýznamný vplyv na jeho priebeh a závery. Je nepochybné, že výpovede poškodených\na svedkov, ako aj znalecké dokazovania vo vzťahu k zraneniam sťažovateľov by mali väčšiu\nvýpovednú hodnotu, ak by boli realizované v čase bezprostredne po skutku.“.\nVzhľadom na uvedené bola podľa názoru sťažovateľov porušená požiadavka konať\nbezprostredne z úradnej povinnosti, resp. v tomto prípade aj požiadavka konať\nbezprostredne po podaní trestného oznámenia, pretože okolnosti jednoznačne nasvedčovali\ntomu, že mohlo dôjsť k mučeniu či krutému a neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu, ktoré boli orgány štátu povinné účinne prešetriť.\n14. Sťažovatelia namietajú aj porušenie požiadavky konať bez prieťahov. Podľa\nich názoru „prieťahy v úvodnej fáze pred začatím trestného stíhania, trvajúce 7 mesiacov,\nkedy orgány činné v trestnom konaní vo veci nekonali a trestné konanie začali\naž 20.01.2014, viedli k strate významných dôkazov a spôsobili, že vyšetrovanie nedokázalo\nnaplniť požiadavku dôkladnosti. Nekonanie orgánov činných v trestnom konaní po dobu\n7 mesiacov narušilo dôveru sťažovateľov k orgánom činným v trestnom konaní a porušilo\npožiadavku konať bez prieťahov.\n\n13\n\nAko už sťažovatelia uviedli vyššie, nevykonaním počiatočných úkonov ihneď po tom,\nako sa OČTK dozvedeli o okolnostiach, ktoré nasvedčovali tomu, že mohlo dôjsť k mučeniu,\nči krutému a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, zmarili účinnosť\nvyšetrovania samotného. Preto prieťahy možno považovať za významné.\nRovnako sťažovatelia poukazujú tiež na skutočnosť, že vyšetrovanie v časti\nnapadnutej touto ústavnou sťažnosťou trvalo viac ako 2 roky, čo tiež považujú\nza neprimerane dlhý čas.“.\n15. K požiadavke primeranosti a dôkladnosti poukazujú sťažovatelia na ustálenú\njudikatúru ESĽP, podľa ktorej sa vyžaduje, aby vyšetrovanie bolo vedené takým spôsobom,\naby viedlo k hodnovernému objasneniu okolností prípadu a k identifikácii a potrestaniu\npáchateľa. Závery orgánov činných v trestnom konaní však u sťažovateľov vyvolávajú\npochybnosti a sú vzájomne nekonzistentné. Sú toho názoru, že zastavenia trestného stíhania\nv časti napadnutej touto ústavnou sťažnosťou bolo predčasné a okolnosti spáchania skutku\nneboli bez pochybností vyvrátené.\nAj napriek tomu, že v zmysle judikatúry ESĽP majú pri vyšetrovaní možnej\nprotiprávnej činnosti príslušníkov Policajného zboru výpovede poškodených a podozrivých\npríslušníkov Policajného zboru rovnakú hodnotu a kredibilitu, sťažovatelia poukazujú\nna skutočnosť, že v napadnutej veci tomu tak nebolo. Podľa nich „OČTK sa pri hodnotení\ndôkazov a vyvodzovaní záverov priklonili výhradne k svedeckým výpovediam podozrivých\npolicajtov,\n\npričom\n\nvýpovede\n\npoškodených\n\n(vrátane\n\nsťažovateľov)\n\nbagatelizovali\n\na spochybňovali. Svedecké výpovede sťažovateľov označili za rozporné, či nepravdivé\na za hodnoverné považovali výhradne výpovede príslušníkov PZ (a to aj v prípade\nsťažovateľom v 1. rade opoznaného páchateľa\n\n, v prípade ktorého\n\nznalec z odboru psychológia jednoznačne konštatoval napr. aj to, že jeho „špecifická\nvierohodnosť je znížená charakteristikami v osobnostnej rovine a to tendenciou skrývať,\nzatajovať, neuvádzať všetky skutočnosti, čím sa znižuje objektivita reprodukovaných\nudalostí - OČTK však ani voči tejto osobe nevyvodili závery o nehodnovernosti\njeho výpovede, ako ich vyvodili vo vzťahu k poškodeným (vrátane sťažovateľov), čo je,\npodľa názoru sťažovateľov zarážajúce a svedčí to o nedodržiavaní ďalšej základnej\npožiadavky na účinné vyšetrovanie zo strany OČTK. Takéto konanie OČTK je neprijateľné,\n\n14\n\nsvedčí o ich možnej zaujatosti proti poškodeným (vrátane sťažovateľov) a, podľa názoru\nsťažovateľov, to malo výrazný negatívny dopad na priebeh a závery trestného konania\nv časti napadnutej touto ústavnou sťažnosťou.\nAko už sťažovatelia uviedli vyššie, tým, že vyšetrovanie skutkov začalo pomerne\nneskoro od ich spáchania, uvedené malo významný vplyv aj na výpovednú hodnotu dôkazov\nzískaných výsluchmi svedkov a svedkov - poškodených. Sťažovatelia poukazujú aj na dopad\na následok uplynutia času značného rozsahu (od skutku po realizovanie výsluchov),\nv dôsledku čoho vznikli rozpory vo výpovediach, ktoré OČTK vyhodnotili v rámci\nhodnotenia dôkazov v prospech príslušníkov PZ Sťažovatelia však majú za to, že v hrubých\nrysoch sa výpovede poškodených (vrátane sťažovateľov) zhodujú. Napríklad, až päť svedkov\npotvrdilo, že sťažovateľ v 1. rade, bol zo strany príslušníka PZ na OO PZ Moldava\nnad Bodvou atakovaný - všetci zhodne popisujú, že uvedené videli alebo priamo na mieste\npočuli. Podľa sťažovateľov preto mali OČTK v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania\nbrať ohľad na uplynutie času. Je totiž nepochybné a svedeckými výpoveďami podložené,\nže k spáchaniu fyzického násilia vo vzťahu k sťažovateľom zo strany príslušníkov PZ došlo.\nRovnako sťažovatelia uvádzajú, že znalecké dokazovanie znalca z odboru\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, bolo zo strany OČTK\nnariadené neskoro, čo nielen mohlo mať, ale aj malo významný dopad na stratu dôkazu\nvýznamnej hodnoty pre trestné konanie. Znalec poškodených osobne prehliadol až viac ako\nrok po udalostiach, čo je podľa názoru sťažovateľov pre účinné vyšetrovanie neprípustné.\nSťažovatelia tak majú za to, že OČTK svojím nekonaním vo veci zapríčinili stratu dôkazu\nveľkej výpovednej hodnoty, ktorá mohla mať pre trestné konanie najväčší prínos.“.\n16. Z ustálenej judikatúry ESĽP podľa sťažovateľov jednoznačne vyplýva,\nže zodpovedné vyšetrovacie orgány si musia byť vždy plne vedomé, že zákaz mučenia\na krutého a neľudského zaobchádzania je absolútny. Neexistuje žiadna poľahčujúca\nokolnosť ani extrémna či krízová situácia v rámci činnosti polície, ktorá by dovolila\npríslušníkom polície uchýliť sa k takémuto konaniu a ospravedlniť ho. Za takéto výnimky\nnemožno považovať ani neprimerané použitie navonok legálne použitých donucovacích\nprostriedkov.\n\n15\n\nV tomto smere sťažovatelia poukazujú na závažný nedostatok vyšetrovania\nspočívajúci v tom, že „OČTK samé vôbec nepreskúmali zákonnosť, nevyhnutnosť\na primeranosť použitia donucovacích prostriedkov voči sťažovateľom. OČTK nepreskúmali,\nči v jednotlivých prípadoch voči sťažovateľom skutočne šlo o zákonné použitie\ndonucovacích prostriedkov, resp. skutočnosť, či nimi príslušníci PZ dodatočne len\nnezakrývali vlastné protiprávne konanie proti sťažovateľom. Vychádzajúc pritom\nz judikatúry ESĽP musí byť vyšetrovanie prakticky nezávislé, čo znamená, že nezávislé\norgány musia sami vyhľadávať a posudzovať dôkazy a nespoliehať sa v tomto smere\nna závery osôb či orgánov, ktoré nezávislé nie sú (viď napr. Ergi proti Turecku,\nč. 23818/94. ECHR, rozsudok z 28.7.1998, ods. 83; Eremiášová a Pechová proti Českej\nrepublike, č. 23944/04. ECHR, rozsudok z 16.02.2012, ods. 159; Nachova proti Bulharsku,\nč. 43577/98 and 43579/98, rozsudok zo dňa 6.7.2005, ods. 106-107).\nV tomto prípade sa však tak nestalo. OČTK sa bez ďalšieho bezdôvodne priklonili\nk tvrdeniam príslušníkov polície o zákonnosti použitia donucovacích prostriedkov\nvoči poškodeným (vrátane sťažovateľov) bez toho, aby zákonnosť ich použitia samé\npreskúmali a vyhodnotili, a to s ohľadom na širšie súvislosti danej situácie, za ktorých mali\nbyť použité. Pritom je logické, že vypočutí policajti popreli vlastné protiprávne konanie,\nktoré popisovali poškodení (vrátane sťažovateľov) a uviedli, že šlo výhradne o použitie\ndonucovacích prostriedkov, ktorých použitie nepopierajú. Sťažovateľ v 1. rade na tomto\nmieste zároveň poznamenáva, že záznamy o použití donucovacích prostriedkov voči jeho\nosobe sa týkali jeho zaistenia v lokalite na\n\nO používaní donucovacích\n\nprostriedkov voči jeho osobe na OO PZ Moldava nad Bodvou neexistujú žiadne záznamy,\nčo však OČTK opomenuli a aj na jeho námietky voči fyzickým útokom na jeho osobu\nna OO PZ Moldava nad Bodvou vyhodnotili tak, že šlo o zákonné použitie donucovacích\nprostriedkov voči jeho osobe.“.\n17. Ďalej sťažovatelia tvrdia, že nedostatky vyšetrovania možno badať aj vo vzťahu\nk skutočnosti, že okrem iných poškodených aj obaja sťažovatelia uvádzali, že zo strany\npríslušníkov Policajného zboru boli proti nim použité zásahy elektrickým paralyzérom.\nPodľa sťažovateľov „OČTK tieto skutočnosti, uvádzané viacerými osobami, bezdôvodne\nignorovali. Nemožnosť ich použitia voči poškodeným (vrátane sťažovateľov) odôvodnili\n\n16\n\ntým, že tieto neboli v oficiálnej výstroji a výzbroji zasahujúcich príslušníkov PZ. Podľa\nnázoru sťažovateľov, uvedené malo iniciovať intenzívnejšie vyšetrovanie za účelom\ndôslednejšieho preverenia sporných tvrdení. Namiesto toho však OČTK označili tvrdenia\npoškodených (vrátane sťažovateľov) v tejto súvislosti za jednoznačne vyvrátené - o. i. aj\nznaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktoré zranenia spôsobené\nparalyzérmi vylúčili na základe zdravotnej a fotografickej dokumentácie (dokumentácia\ninformácie o týchto zraneniach neobsahovala). Na tomto mieste sťažovatelia opätovne\npripomínajú, že spomínané znalecké posudky boli vyhotovené viac ako jeden rok po skutku,\ntakže kvalita tohto dôkazu a ich výpovedná hodnota pre toto trestné stíhanie je\nzanedbateľná.“.\n18.\n\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľov\n\nsa\n\norgány\n\nčinné\n\nv\n\ntrestnom\n\nkonaní\n\ntiež v nedostatočnom rozsahu venovali možnému rasovému motívu. Pritom, ako „vyplýva\nz rozhodnutí Európskeho súdu, akýkoľvek dôkaz rasového verbálneho hanobenia\nvysloveného príslušníkmi policajného zboru v spojení so zákrokom, ktorý si vyžaduje\npoužitie donucovacích prostriedkov (sily) voči príslušníkom etnickej menšiny, je vysoko\nrelevantný vo vzťahu k otázke, či došlo k nezákonnému nenávisťou motivovanému konaniu ak sa tieto dôkazy v priebehu vyšetrovania objavia, musia byť verifikované a ak sa potvrdia,\nmusí prísť k dôkladnému skúmaniu všetkých faktorov, za účelom odhalenia možných\nrasových motívov (pozri prípad Nachova proti Bulharsku, sťažnosť č. 43577/98 a 43579/98,\nrozsudok z 6.7.2005, ods. 164).\nObaja sťažovatelia v konaní poukazovali na možný rasový motív konania\npríslušníkov PZ voči nim, ktorému, podľa ich názoru, konajúce orgány nevenovali náležitú\npozornosť a nedostatočne ho preskúmali.“.\nSťažovatelia sú toho názoru, že „preskúmanie možného rasového motívu konania\npríslušníkov PZ bolo v napadnutej veci nedostatočné. OČTK sa nezaoberali širšími\nokolnosťami sťažovateľmi a ďalšími poškodenými osobami popísanými skutkami\na opomenuli fakt, že všetci poškodení (vrátane sťažovateľov) boli rómskej etnickej\npríslušnosti a v konaní namietali, že konanie príslušníkov PZ voči nim mohlo\nbyť motivované práve ich rómskou etnickou príslušnosťou. Rovnako opomenuli, že\npolicajná akcia sa uskutočnila v segregovanej lokalite obývanej výlučne osobami rómskej\n\n17\n\netnickej príslušnosti. Uvedené podľa sťažovateľov vyvolalo potrebu preskúmať tieto\nokolnosti čo najdôkladnejšie, čo však OČTK neurobili.\nVzhľadom na uvedené majú sťažovatelia za to, že OČTK nevykonali potrebné\nprocesné úkony smerujúce k náležitému objasneniu skutkového stavu veci, čím porušili\npožiadavku primeranosti a dôkladnosti vyšetrovania.“.\nVo vzťahu k bodu 2 začatého trestného stíhania za prečin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa podľa názoru\nsťažovateľov orgány činné v trestnom konaní „vôbec nezaoberali prešetrením rasového\nmotívu konania príslušníkov PZ“.\nTaktiež vo vzťahu k bodu 3 začatého trestného stíhania za prečin porušovania\ndomovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona orgány činné v trestnom\nkonaní „nevykonali dostatočne účinné vyšetrovanie, ktoré by videlo k hodnovernému,\nprimeranému a dôkladnému objasneniu okolností skutku“.\nS ohľadom na uvedené preto sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd konštatoval\n„porušenie záväzku vyplývajúceho z článku 3 Dohovoru a vyššie citovaných\nmedzinárodných zmlúv, lebo orgány činné v trestnom konaní nevykonali účinné\nvyšetrovanie\n\nnamietaného\n\nvoči sťažovateľom,\n\nktoré\n\nzlého\n\nzaobchádzania\n\nvykazovalo\n\na ponižujúceho zaobchádzania\n\nv\n\nznaky\n\nzmysle\n\nčl.\n\nzo\n\nmučenia,\n\nstrany\n\npríslušníkov\n\nPZ\n\nresp.\n\nkrutého,\n\nneľudského\n\n3 Dohovoru\n\na vyššie\n\ncitovaných\n\nmedzinárodných zmlúv“.\n19. Sťažovatelia namietajú porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 dohovoru v spojení s čl. 3 dohovoru a poukazujú na to, že podľa judikatúry ESĽP\nprávo na účinný prostriedok nápravy zahŕňa, okrem vyplatenia náhrady škody tam,\nkde je to vhodné, tiež právo na „dôsledné a efektívne vyšetrenie porušení; pričom takéto\nvyšetrenie musí byť schopné viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb, vrátane\núčinného prístupu k vyšetrovaciemu procesu pre sťažovateľa...“.\nAko sťažovatelia uviedli, v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa porušenia\npozitívneho\n\nzáväzku\n\nštátu\n\nzabezpečiť\n\nvedenie\n\núčinného\n\nvyšetrovania\n\nmučenia\n\na iného krutého a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania pred orgánmi činnými\nv trestnom konaní vzniesli obhájiteľné tvrdenia o protiprávnom konaní príslušníkov\n\n18\n\npolície ako zamestnancov štátu. Ich tvrdenia boli podporené viacerými dôkazmi –\n„o. i. fotografiami a videozáznamom, dokumentujúcimi ich zranenia, u sťažovateľa v 1.\nrade aj lekárskymi správami. Je teda nesporné, že článok 13 Dohovoru je na daný prípad\naplikovateľný.\nPovinnosťou štátnych orgánov bolo vykonať účinné a efektívne vyšetrovanie\nsťažovateľmi oznámených skutkových okolností prípadu a vzniku spôsobených zranení.\nAvšak, ako sťažovatelia už uviedli vyššie (viď časť k porušeniu práva na ochranu\npred mučením a iným krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním), zo strany\norgánov činných v trestnom konaní k tomu nedošlo.\nProstriedky nápravy, ktoré sťažovateľ v 1. rade v rámci konania pred začatím\ntrestného stíhania mal a využil - najmä sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí trestného\noznámenia, podnet na preskúmanie postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa, podnet\nna preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry, podnet\nna preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátorky krajskej prokuratúry, podnet\nna preskúmanie rozhodnutia zástupcu generálneho riaditeľa a súčasne riaditeľa úradu\ninšpekčnej služby SKIS MV SR - ako aj prostriedky nápravy, ktoré sťažovatelia mali\na využili v rámci prípravného konania - sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného\nkonania - im nepriniesli nápravu, a teda nemožno ich pokladať za účinné prostriedky\nnápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru.\nOrgány prokuratúry nevenovali dostatočnú pozornosť odstraňovaniu porušení\nzákonnosti, na ktoré najprv sťažovateľ v 1. rade, potom obaja sťažovatelia, upozorňovali\nvo svojich podaniach. Nechránili tak práva sťažovateľov a ich zákonom chránené záujmy.\nOrgány prokuratúry po dlhú dobu po spáchaní skutkov zo strany príslušníkov PZ nevyužili\nprostriedky, ktoré im zákon umožňuje využiť, aby bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečili\ndôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených záujmov poškodených\n(vrátane sťažovateľov) a nezabezpečili primeraný dohľad nad účinným vyšetrovaním\nv zmysle čl. 3 Dohovoru.“.\nVzhľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že v namietanom konaní došlo\naj k porušeniu ich práva na účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k čl. 3 dohovoru,\ntak ako to je stanovené v čl. 13 dohovoru.\n\n19\n\n20.\n\nNapokon\n\nsťažovatelia\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\n„práva\n\nna\n\nochranu\n\npred diskrimináciou (článok 12 ods. 2 Ústavy SR, článok 14 v spojitosti s článkami 3 a 13\nDohovoru, článok 5 písm. b/ a čl. 6 Dohovoru o rasovej diskriminácii)... že postupom\na rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní došlo i k porušeniu ich práv\nzakotvených v článku 12 ods. 2 Ústavy SR, článku 14 v spojitosti s článkami 3 a 13\nEurópskeho dohovoru a článku 5 písm. b/ a čl. 6 Dohovoru o rasovej diskriminácii“.\nV konkrétnostiach sťažovatelia uvádzajú, že obaja sú «„rómskeho etnického\npôvodu“ a v čase spáchania skutkov, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie, bývali\nv segregovanej lokalite na\n\nulici v Moldave nad Bodvou, ktorú obývajú výlučne\n\nosoby rómskej etnickej príslušnosti. Ako už sťažovatelia opakovane uviedli, oprávnene sa\ndomnievajú, že „na naplánovanie a nariadenie policajnej akcie (pôvodne označenej ako\n„represívno-pátracia akcia 100“) ako aktu odvety za napadnutie hliadky pár dní pred\nincidentom, ako aj na neprimeranosť, nedôvodnosť a nezákonnosť násilného zásahu\npríslušníkov PZ voči nim, mala významný vplyv práve ich rómska etnická príslušnosť.».\n21. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal sťažnosti\nna ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že postupom Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní\nvedenom pod sp. zn. Kv 13/14/7700 a jej rozhodnutiami zo 16. februára 2016 a z 19. mája\n2016, postupom SKIS-stred v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\na jeho rozhodnutiami z 23. novembra 2015 a 22. marca 2016, , postupom Krajskej\nprokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 426/13 a jej rozhodnutím\nz 9. januára 2014, postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Pn 393/13 a jej rozhodnutím zo 17. októbra 2013, ako aj\n\npostupom SKIS-východ\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013 a jeho príkazom\nzo 16. augusta 2013, ako aj jeho rozhodnutím z 23. augusta 2013 boli porušené ich základné\npráva podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 3, čl. 13 v spojení s čl. 3,\nčl. 14 v spojení s čl. 3 a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10\nmedzinárodného paktu, práva podľa čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a práva podľa\nčl. 5 písm. b) a čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie.\n\n20\n\nV rámci výroku v bode 2 žiadali sťažovatelia rozhodnutia Krajskej prokuratúry\nv Prešove sp. zn. Kv 13/14/7700 zo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016, ako aj rozhodnutia\nSKIS-stred sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 23. novembra 2015 a 22. marca 2016\nzrušiť a vec vrátiť Krajskej prokuratúre v Prešove na ďalšie konanie.\nNapokon sťažovatelia navrhli (výrok v bode 3 a 4 petitu sťažností) priznať\nim finančné zadosťučinenie (každému zo sťažovateľov v sume 20 000 €), ako aj úhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\n22. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n25. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n26. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\n\n21\n\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n27. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený.\n28. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n29. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti jeho\npetitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska\npožiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,\nIV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n\n22\n\n30. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľov\npodľa čl. 12 a čl. 16 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, čl. 2 ods. 3\na čl. 7 a čl. 10 medzinárodného paktu, čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a čl. 5 písm. b)\na čl. 6 medzinárodného dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie postupom SKISvýchod v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013 a jeho príkazom\nzo 16. augusta 2013, ako aj jeho rozhodnutím z 23. augusta 2013, postupom okresnej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 393/13 a jej rozhodnutím zo 17. októbra\n2013, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Kn 426/13 a jej rozhodnutím z 9. januára 2014, postupom SKIS-stred v konaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 a jeho rozhodnutiami z 23. novembra 2015\na 22. marca 2016, Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\nKv 13/14/7700 a jej rozhodnutiami zo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016, ku ktorému\nmalo dôjsť v súvislosti výkonom policajnej pátracej akcie 19. júna 2013 na\nulici v Moldave nad Bodvou.\n31. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n32. Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,\nneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n33. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému\nalebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n34. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n23\n\n35. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom\nsa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,\nrasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo\nsociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n36. Podľa čl. 2 ods. 3 medzinárodného paktu každý štát, ktorý je zmluvnou stranou\npaktu, sa zaväzuje:\na) zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej práva alebo slobody uznané týmto paktom\nboli porušené, účinnú ochranu bez ohľadu na to, či sa porušenia jej práva alebo slobody\ndopustili osoby konajúce v úradnej funkcii;\nb) zabezpečiť, aby každá osoba, ktorá sa domáha takej ochrany, mala na ňu právo\nustanovené príslušnými právnymi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi alebo\nakýmkoľvek iným orgánom ustanoveným právnym systémom štátu a aby mala možnosť\nprávnej ochrany;\nc) zabezpečiť, aby príslušné orgány túto ochranu presadzovali, len čo sa poskytne.\n37. Podľa čl. 7 medzinárodného paktu nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný\nkrutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Najmä sa nebude\nnikto bez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskym alebo vedeckým pokusom.\n38. Podľa čl. 10 ods. 1 medzinárodného paktu so všetkými osobami pozbavenými\nosobnej slobody sa zaobchádza ľudsky a s úctou k prirodzenej dôstojnosti ľudskej bytosti.\nPodľa čl. 10 ods. 2 medzinárodného paktu a) obvinené osoby sú s výnimkou\nmimoriadnych okolností oddelené od osôb odsúdených a zaobchádza sa nimi úmerne\nku skutočnosti, že o nich vine sa dosiaľ nerozhodlo; b) obvinené mladistvé osoby\nsú oddelené od dospelých a sú čo možno najrýchlejšie postavené pred súd.\nPodľa čl. 10 ods. 3 medzinárodného paktu väzenský poriadok zabezpečí také\nzaobchádzanie s väzňami, ktorého hlavným cieľom je ich prevýchova a náprava. Mladiství\nzločinci budú oddelení od dospelých a dostane sa im zaobchádzania primeraného ich veku\na právnemu postaveniu.\n\n24\n\n39. Podľa čl. 12 dohovoru proti mučeniu každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto\ndohovoru, zabezpečí, aby jeho príslušné orgány vykonali urýchlené a nestranné\nvyšetrovanie, keď majú dostatočné dôvody domnievať sa, že došlo k mučeniu\nna ktoromkoľvek území pod jeho jurisdikciou.\n40. Podľa čl. 13 dohovoru proti mučeniu každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto\ndohovoru, zabezpečí, aby každá osoba, ktorá tvrdí, že bola vystavená mučeniu na území\npod jurisdikciou tohto štátu, mala právo podať sťažnosť príslušným orgánom tohto štátu\na na to, aby tieto orgány vec bez meškania a nestranne prerokovali. Budú prijaté opatrenia\nna zabezpečenie ochrany sťažovateľa a svedkov pred akýmkoľvek zlým zaobchádzaním\nalebo zastrašovaním v súvislosti s touto sťažnosťou alebo urobenou svedeckou výpoveďou.\n41. Podľa čl. 5 písm. b) dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie v súlade\nso základnými povinnosťami vyhlásenými v článku 2 tohto dohovoru sa zmluvnú štáty\nzaväzujú, že zakážu a odstránia rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách a že zaručia\nprávo každého na rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti,\nnárodnostného alebo etnického pôvodu, najmä potom pri používaní týchto práv: práva\nna osobnú bezpečnosť a ochranu štátom proti násiliu a ujme na zdraví, či už sú spôsobené\nvládnymi úradníkmi alebo ktoroukoľvek osobou, skupinou alebo inštitúciou.\n42. Podľa čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie zmluvné štáty\nzabezpečia prostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov\nvšetkým osobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej\ndiskriminácie, ktoré v rozpore s týmto dohovorom porušujú ich ľudské práva a základné\nslobody, ako aj právo žiadať na týchto súdov spravodlivú a primeranú náhradu\nza akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takej diskriminácie utrpeli.\n43. Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu\nje sťažnosť.\nPodľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie\npolicajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora\n\n25\n\nmožno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,\na ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.\n44. Podľa § 189 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie možno napadnúť pre:\na) nesprávnosť niektorého jeho výroku,\nb) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením alebo\nc) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie\nmohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.\n45. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán\na) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a\nb) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\n46. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak\na) nie je prípustná,\nb) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne\nvzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo\nc) nie je dôvodná.\n47. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán\nsťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,\na) rozhodne vo veci sám, alebo\nb) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu\nkonal a rozhodol...\n48. Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú\nprávo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať\nprokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta...\n\n26\n\n49. Podľa § 215 ods. 6 Trestného poriadku obvinený a poškodený môžu proti\nuzneseniu o zastavení trestného stíhania... podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.\n50. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).\n51. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor\npovinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona\nalebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie\nnávrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže\nvstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých\nvykonanie je podľa zákona oprávnený.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nv\n\nsťažnosti\n\noznačených\n\nzákladných\n\npráv\n\na slobôd garantovaných ústavou, dohovorom a medzinárodnými dohovormi postupom\nSKIS-východ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-187/OISV-V-2013 a jeho\npríkazom zo 16. augusta 2013, ako aj jeho rozhodnutím 23. augusta 2013, postupom\nokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 393/13 a jej rozhodnutím\nzo 17. októbra 2013, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Kn 426/13 a jej rozhodnutím z 9. januára 2014\n52. Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že z čl. 124\na čl. 142 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je podľa čl. 127\nods. 1 ústavy založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nV citovanom článku ústavy je totiž zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého\nústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať\nsťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv\npred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd\n\n27\n\nteda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n53. Zo sťažnosti vyplýva, že ako posledná vo veci sťažovateľov rozhodovala\ngenerálna prokuratúra, ktorá prípisom sp. zn. IV/1Gn1423/2013/1000 z 9. mája 2014\nodložila podnet sťažovateľa v 1. rade ako nedôvodný. Porušenie v sťažnosti označených\nzákladných práv a slobôd garantovaných ústavou, dohovorom a medzinárodnými\ndohovormi prípisom generálnej prokuratúry však sťažovatelia nenamietajú, čo zakladá\ndôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\n54. Ako z odôvodnenia sťažnosti proti príkazu ministerstva vnútra zo 16. augusta\n2013 o neodňatí trestnej veci SKIS-východ vyplýva, sťažovateľ v 1. rade podal na Okresnej\nprokuratúre Bratislava I podnet na preskúmanie jeho zákonnosti, ktorá ho postúpila\ndozorujúcej Okresnej prokuratúre Košice-okolie, ktorá sťažovateľovi v 1. rade oznámila,\nže nie je príslušná preskúmavať správnosť a zákonnosť označeného príkazu.\n55.\n\nProti\n\nuzneseniu\n\nSKIS-východ\n\nsp.\n\nzn.\n\nČVS:\n\nSKIS-187/OISV-V-2013\n\nz 23. augusta 2013 podal sťažovateľ v 1. rade sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná\nprokuratúra uznesením č. k. 1 Pn 393/13-5 zo 17. októbra 2013 tak, že ju ako nedôvodnú\nzamietla. Následne sťažovateľ v 1. rade podal 30. októbra 2013 na Krajskej prokuratúre\nv Košiciach podnet, v ktorom žiadal o preskúmanie opísaného postupu okresnej prokuratúry\n\n28\n\nv súvislosti s preskúmavaním príkazu zo 16. augusta 2013, ako aj v súvislosti s vydaním\nuznesenia č. k. 1 Pn 393/13-5 zo 17. októbra 2013. Tento jeho podnet bol vybavený\nprípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1 Kn 426/13-7 z 9. januára 2014\nako nedôvodný.\n56. Právomoc okresnej prokuratúry rozhodnúť o podnete podanom proti príkazu\nzo 16. augusta 2013 o neodňatí trestnej veci SKIS-východ, ako aj o sťažnosti podanej proti\nuzneseniu SKIS-východ o odmietnutí trestného oznámenie sťažovateľa v 1. rade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu rozhodovať tejto časti sťažnosti, a teda zakladá dôvod\nna jej odmietnutie z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.\n57. Taktiež právomoc Krajskej prokuratúry v Košiciach, ako aj generálnej\nprokuratúry preskúmavať podnety sťažovateľa v 1. rade vylučuje právomoc ústavného súdu\nrozhodovať o tej časti sťažnosti, v ktorej namieta porušenie jeho v sťažnosti označených\nzákladných\n\npráv\n\na slobôd\n\ngarantovaných\n\nústavou, dohovorom\n\na medzinárodnými\n\ndohovormi postupom okresnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach.\n58. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n59. Nad rámec ústavný súd dodáva, že v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nk návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa\nadvokátom, ak tento zákon neustanovuje inak, v ktorom sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n60. Sťažovatelia predložili ústavnému súdu splnomocnenie, v ktorom vymedzili\nich zastupovanie\n\nsplnomocnenou\n\nadvokátkou\n\nv\n\nrozsahu\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nich v sťažnosti označených základných práv a slobôd garantovaných ústavou, dohovorom\na medzinárodnými\n\ndohovormi\n\nlen\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\npostupu\n\nKrajskej\n\nprokuratúry\n\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 13/14/7700 a jej rozhodnutiami\nzo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016 a k postupu SKIS-stred v konaní vedenom\n\n29\n\npod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 a jeho rozhodnutiami z 23. novembra 2015\na 22. marca 2016.\n61.\n\nZ\n\nuvedeného\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovatelia\n\nnepredložili\n\nsplnomocnenie\n\nna ich zastupovanie v tejto časti sťažnosti a nepredložili ani touto časťou sťažnosti\nnapadnuté rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, preto ústavný súd mohol túto\nčasť sťažnosti odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nK\n\nnamietanému\n\na slobôd garantovaných\n\nporušeniu\n\nv\n\nsťažnosti\n\nústavou,\n\ndohovorom\n\noznačených\na\n\nzákladných\n\nmedzinárodnými\n\npráv\n\ndohovormi\n\npostupom SKIS-stred v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014\na jeho rozhodnutiami z 23. novembra 2015 a 22. marca 2016\n62. Uznesením SKIS-stred sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 23. novembra 2015\nbolo zastavené trestné stíhanie vo vzťahu k bodom 1, 4 a 5 začatého trestného stíhania\na uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 22. marca 2016 bolo taktiež zastavené\ntrestné\n\nstíhanie\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nbodom\n\n2\n\na\n\n3\n\nzačatého\n\ntrestného\n\nstíhania.\n\nProti obom uzneseniam SKIS-stred bolo možné podať sťažnosť, čo sťažovatelia aj využili\na ich splnomocnený zástupca adresoval Krajskej prokuratúre v Prešove sťažnosti\nproti obom označeným rozhodnutiam. Krajská prokuratúra v Prešove uzneseniami\nsp. zn. Kv 13/14/7700 zo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016 zamietla sťažnosti\nsťažovateľov podané proti obom citovaným uzneseniam ako nedôvodné.\n63. Ústavný súd opakovane poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej\nochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré\nsa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 277/09).\n\n30\n\n64. Ako z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, vo vzťahu k postupu\na rozhodnutiam SKIS-stred mali sťažovatelia možnosť využiť im dostupný účinný právny\nprostriedok nápravy (čo aj vykonali), a to sťažnosť, na základe ktorej bol nadriadený orgán,\nt. j. dozor vykonávajúca Krajská prokuratúra v Prešove povinná preskúmať nielen správnosť\nvýrokov napadnutých rozhodnutí [§ 192 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], ale aj postup\nvyšetrovateľa SKIS-stred predchádzajúci ich vydaniu [§ 192 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku]. Pri využití uvedeného právneho prostriedku nápravy bol príslušný prokurátor\nKrajskej prokuratúry v Prešove v prípade jeho zistenia, že zo strany vyšetrovateľa došlo\nk zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľov, oprávnený a zároveň povinný\nposkytnúť týmto základným právam alebo slobodám ochranu. Právomoc Krajskej\nprokuratúry v Prešove preskúmať obe označené uznesenia SKIS-stred preto vylučuje\nprávomoc ústavného súdu na ich preskúmanie.\n65. Tieto okolnosti predstavujú prekážku uplatnenia právomoci ústavného súdu,\npreto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\ntaktiež z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv a slobôd\ngarantovaných ústavou, dohovorom a medzinárodnými dohovormi postupom Krajskej\nprokuratúry\n\nv\n\nPrešove\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nKv\n\n13/14/7700\n\na jej rozhodnutiami zo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016\n66. Prvým a veľmi závažným tvrdením sťažovateľov je, že zo strany Krajskej\nprokuratúry v Prešove došlo v označenom konaní k zásahu do ich práva na ochranu\npred mučením a krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 3 dohovoru\n[ale aj čl. 16 ods. 2 ústavy, čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 medzinárodného paktu, čl. 12 a čl. 13\ndohovoru proti mučeniu a čl. 5 písm. b) dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie],\nkeďže uvedené právo v sebe zahŕňa okrem iného aj právo na účinné úradné vyšetrovanie\nnamietaného prípadu jeho porušenia, k čomu údajne nedošlo.\n\n31\n\n67. Z judikatúry ESĽP týkajúcej sa čl. 2 (právo na život), ako aj čl. 3 dohovoru\nvyplýva, že procedurálnou zložkou týchto úprav je aj povinnosť príslušných orgánov štátu\núčinne úradne vyšetriť namietané prípady ich porušenia a vyvodiť aj trestnoprávnu\nzodpovednosť proti tým subjektom, ktoré sa dopustili na iných takého konania, ktoré čl. 2\nalebo čl. 3 dohovoru nepripúšťa, resp. zakazuje. Takéto vyšetrovanie by malo byť schopné\nviesť k odhaleniu a potrestaniu zodpovedných osôb (napr. prípad McCann a ďalší\nproti Spojenému kráľovstvu, rozsudok č. 18984/91 z 27. 9. 1995).\n68. K pozitívnemu záväzku účinného úradného vyšetrovania vyplývajúceho z čl. 3\ndohovoru možno poukázať na viaceré rozhodnutia ESĽP, a to Ďurđević proti Chorvátsku,\nrozsudok č. 52442/09 z 19. júla 2011; Assenov a ďalší proti Bulharsku, rozsudok\nč. 24760/94 z 28. októbra 1998; Šečić proti Chorvátsku, rozsudok č. 40116/02 z 31. mája\n2007; Okkali proti Turecku, rozhodnutie zo 17. októbra 2006.\n69. Ústavný súd uvádza, že všetky uvedené prípady (a mnoho ďalších) boli\npred ESĽP iniciované sťažnosťami fyzických osôb, ktoré tvrdili, že vo vzťahu k ich osobám\ndošlo zo strany orgánov verejnej moci alebo súkromných osôb ku konaniu, ktoré pociťovali\nako mučenie, prípadne neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trest a až na základe\ntakéhoto tvrdenia ESĽP pristúpil ku skúmaniu správnosti, efektívnosti a účinnosti úradného\nvyšetrovania týchto prípadov. Elementárnym predpokladom úspešného uplatňovania\nochrany práva vyplývajúceho z čl. 3 dohovoru, ktorým je zákaz mučenia, je teda tvrdenie\no naplnení materiálnej stránky tohto článku, t. j. či k takému konaniu v skutočnosti došlo.\nPodľa názoru ústavného súdu si to vyžaduje citeľná prevaha hmotnoprávneho charakteru\noznačeného článku.\n70. Z prípadu Assenov a ďalší proti Bulharsku (rozsudok č. 24760/94 z 28. 10. 1998)\nvyplýva, že štát musí vykonať účinné vyšetrovanie, avšak až po tom, ako sťažovateľ vznesie\nobhájiteľné tvrdenie, že bol podrobený úmyselnému zlému zaobchádzaniu. Iniciátorom\nzačatia účinného úradného vyšetrovania je teda dôveryhodné tvrdenie, že došlo k zlému\nzaobchádzaniu so sťažovateľom. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v zmieňovanom prípade\nESĽP konštatoval nedostatok presvedčivých dôkazov o zlom zaobchádzaní.\n\n32\n\n71. Podstatná časť sťažnosti sťažovateľov sa týka skutkových tvrdení, ktoré však\nústavný\n\nsúd\n\nnemá\n\nprávomoc\n\nverifikovať,\n\npretože\n\nnie\n\nje\n\nskutkovým\n\nsúdom,\n\nale je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a v tomto smere nemôže vykonať\ndokazovanie. Ústavný súd nevykonáva procesné úkony trestného konania a ani nehodnotí\n(nevyhodnocuje/neprehodnocuje) dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní\n(ale ani všeobecnými súdmi) a nemôže ani nahrádzať nimi prijaté právne závery, pokiaľ\ntieto nie sú v zjavnom rozpore so znením, zmyslom a účelom vo veci aplikovaných\nprávnych noriem. Úloha ústavného súdu v tejto veci predovšetkým spočíva v zistení,\nči orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa na vyšetrovaní prípadu zúčastnili vykonali jeho\núčinné úradné vyšetrovanie, t. j. či pre objasnenie okolností prípadu bolo zo strany\nkonajúcich orgánov verejnej moci urobené maximum.\n72. Z napadnutých rozhodnutí Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kv 13/14/7700\nzo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016 vyplýva, že sťažovatelia v sťažnostiach\nproti rozhodnutiam vyšetrovateľa SKIS-stred z 23. novembra 2015 a 22. marca 2016\nnamietali tie isté skutočnosti, ktoré tvoria podstatu sťažnosti podanej ústavnému súdu.\n73. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že nie je alternatívnou a ani ďalšou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, alebo v tomto\nprípade orgánov činných v trestnom konaní (podobne už II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nV dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie\na aplikácie zákonov všeobecnými súdmi, v danej veci orgánmi činnými v trestnom konaní\n(vrátane ich procesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu (orgánov činných\nv trestnom konaní) môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne\nlen vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n\n33\n\n74. Podľa názoru ústavného súdu z napadnutých rozhodnutí Krajskej prokuratúry\nPrešove v spojení s rozhodnutiami vyšetrovateľa SKIS-stred je zrejmé, že v danej veci došlo\nk naplneniu všetkých požiadaviek kladených na účinné úradné vyšetrenie prípadu, ktoré\nvyústilo do hodnoverného objasnenia všetkých jeho okolností.\n75. Krajská prokuratúra v odôvodneniach uznesení sp. zn. Kv 13/14/7700\nzo 16. februára 2016 a z 19. mája 2016, ktorými zamietla sťažnosti splnomocnenkyne\nsťažovateľov ako poškodených proti uzneseniam vyšetrovateľa SKIS-stred sp. zn.\nČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 23. novembra 2015 a 22. marca 2016, okrem iného uviedla,\nže vyšetrovateľ inšpekčnej služby „vo vzťahu ku každému z... obsiahnutých skutkov\nprecízne rozviedol jednotlivé skutkové zistenia, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania a\ntieto analyzoval s akcentom na príslušné hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona,\nprocesnoprávne ustanovenia Trestného poriadku a ustanovenia iných k veci sa vzťahujúcich\npredpisov (zákon o PZ a interné vykonávacie predpisy). V napadnutom uznesení\nvyšetrovateľ PZ podrobne rozanalyzoval skutkové zistenia, ktoré vzišli z vykonaného\ndokazovania menovite vo vzťahu ku každému z poškodených, ktorí namietali\nči už poškodenia zdravia alebo zničenie majetku a neoprávnené vstupy do ich obydlí,\npričom poukázal nielen na výpovede samotných poškodených, ale tieto hodnotil v širšej\nsúvislosti, v interakcii jednak s výpoveďami ostatných či už poškodených alebo im blízkych\nosôb, ako aj s výpoveďami ďalších do veci nezainteresovaných osôb a ostatnými\nvykonanými dôkazmi. S takýmto zdôvodnením postupu vyšetrovateľa PZ a jeho konečným\nprocesným záverom sa v plnom rozsahu stotožňujem.“.\nK sťažnostným námietkam poškodených, resp. ich splnomocnenkyne nad rámec\nďalej Krajská prokuratúra v Prešove uviedla:\n«Svojim obsahom najzásadnejšou námietkou splnomocnenkyne je sporné postavenie\nSKIS v hierarchickom a inštitucionálnom vymedzení podľa terajšej legislatívy SR,\nčo nerešpektuje medzinárodné štandardy v zmysle judikatúry ESĽP na nezávislosť,\nnestrannosť a zákonnosť orgánu, ktorý má vyšetrovať podozrenia zo spáchania trestnej\nčinnosti príslušníkov polície.\nV tomto smere v uplynulom roku prebehla na úrovni Najvyššieho súdu SR rozsiahla\nodborná diskusia, výsledkom ktorej bolo zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia\n\n34\n\nzo dňa 29. 9. 2015 sp. zn. Tpj 62/2015. Treba dodať, že pred prijatím samotného stanoviska\nsvoje pripomienky k danej problematike predložili všeobecné súdy SR, akademická obec,\nMinisterstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR.\nTeda problematika bola diskutovaná naprieč celým odborným spektrom v rámci širokej\nodbornej verejnosti. Výsledkom je zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR ktoré\nby malo byť všeobecne záväzné a rešpektované či už pre všeobecné súdy, alebo orgány\nčinné v trestnom konaní a v zmysle ktorého zaradenie inšpekčnej služby aj do organizačnej\nštruktúry ministerstva vnútra (ako úrad inšpekčnej služby v rámci sekcie kontroly\na inšpekčnej služby ministerstva vnútra) je výrazom podriadenosti Policajného zboru\nministrovi vnútra a jeho možnosti určiť, že niektoré služby alebo útvary PZ nebude riadiť\nprezident PZ, ale budú riadené inak. Toto zaradenie nič nemení na tom, že inšpekčná služba\nje súčasťou PZ ako služba a útvar PZ a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon\npôsobnosti resp. plnenie úloh PZ pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov\nprostredníctvom policajtov. Preto vyšetrovateľ služobne zaradený do inšpekčnej služby\nje policajtom v zmysle § 10 ods.8 písm. a) Trestného poriadku...\nZa týchto okolností je potom vo vzťahu k vyšetrovateľovi PZ služobne zaradenému\nna SKIS podstatné to, že bol do funkcie vyšetrovateľa určený rovnakým postupom,\npo splnení rovnakých zákonných podmienok ako vyšetrovatelia na iných útvaroch PZ\na pri vedení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nie je riadený príslušným\nriaditeľom a ani ministrom vnútra, ale v rozsahu ustanoveným Trestným poriadkom\npodlieha dozorovej právomoci prokurátora. Predovšetkým je však procesné samostatný\nčo vyplýva z ustanovenia § 7 ods.1 zákona o PZ ako aj z ustanovenia § 201 ods.3 Trestného\nporiadku, pokiaľ sa pre ten ktorý úkon nevyžaduje rozhodnutie alebo súhlas sudcu\npre prípravné konanie alebo prokurátora.\nOstatne tieto závery zodpovedajú dlhoročnej a konzistentnej rozhodovacej praxi\nvšeobecných súdov SR, vrátane Najvyššieho súdu SR, kde predmetom konania\na rozhodovania v trestných veciach boli nespočetne veľakrát aj prípady, v ktorých\nv prípravnom konaní vykonávali vyšetrovanie/skrátené vyšetrovanie vyšetrovatelia resp.\npoverení príslušníci služobne zaradení na SKIS a na základe ktorého potom v konaní\npred súdom došlo k právoplatnému odsúdeniu a následnému prepusteniu takto odsúdených\npolicajtov z Policajného zboru. Zostáva dodať, že nie je známy prípad, kde by v konaní\n\n35\n\npred všeobecným súdom malo dôjsť k odmietnutiu obžaloby podanej na obvineného\npolicajta z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu spočívajúcom v tom, že vyšetrovanie\nbolo vedené povereným príslušníkom či vyšetrovateľom SKIS, čo by bolo logickým\ndôsledkom uplatňovania koncepcie o nezákonnosti (spočívajúcej v chýbajúcej nezávislosti\na nestrannosti) SKIS, ako ju v danom prípade namieta splnomocnenkyňa.\nZa týchto okolností je potom vo vzťahu k vyšetrovateľovi PZ služobne zaradenému\nna SKIS podstatné to, že bol do funkcie vyšetrovateľa určený rovnakým postupom,\npo splnení rovnakých zákonných podmienok ako vyšetrovatelia na iných útvaroch PZ\na pri vedení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nie je riadený príslušným\nriaditeľom a ani ministrom vnútra, ale v rozsahu ustanoveným Trestným poriadkom\npodlieha dozorovej právomoci prokurátora. Predovšetkým je však procesné samostatný\nčo vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o PZ ako aj z ustanovenia § 201 ods.3 Trestného\nporiadku, pokiaľ sa pre ten ktorý úkon nevyžaduje rozhodnutie alebo súhlas sudcu\npre prípravné konanie alebo prokurátora.\nOstatne tieto závery zodpovedajú dlhoročnej a konzistentnej rozhodovacej praxi\nvšeobecných súdov SR. vrátane Najvyššieho súdu SR, kde predmetom konania\na rozhodovania v trestných veciach boli nespočetne veľakrát aj prípady, v ktorých\nv prípravnom konaní vykonávali vyšetrovanie/skrátené vyšetrovanie vyšetrovatelia,\nresp. poverení príslušníci služobne zaradení na SKIS a na základe ktorého potom v konaní\npred súdom došlo k právoplatnému odsúdeniu a následnému prepusteniu takto odsúdených\npolicajtov z Policajného zboru.\n... Nestotožňujem sa ani s námietkou splnomocnenkyne založenej na „účelovom“\nodkladaní začatého trestného stíhania zo strany orgánov činných v trestnom konaní.\nPrakticky bezprostredne po vykonaní policajnej akcie došlo k viacerým samostatným\ntrestným oznámeniam a to či už zo strany\n\ndňa 20.6.20103 (ČVS:SKIS-\n\n22/OISV-SV- V-2013), zo strany\n22.7.2013 zo strany\n\n(ČVS:SKIS-154/OISV-V-2013) alebo dňa\n(ČVS:SKIS-187/OISV-V-2013), ktoré podal práve\n\nprostredníctvom splnomocnenkyne, pričom tieto trestné oznámenia boli v samostatných\nkonaniach vedených na SKIS Východ postupom podľa § 197 ods.1 písm. d) Trestného\nporiadku odmietnuté. Na základe verejne šírených informácií v printovom a elektronickom\nmediálnom prostredí sa splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity už dňa 21.6.2013\n\n36\n\nobrátil osobitným listom na generálneho riaditeľa SKIS so žiadosťou o preverenie\nzákonnosti predmetného policajného zásahu. O výsledkoch preverenia bol splnomocnenec\nvlády na základe vykonanej kontroly informovaný listom generálneho riaditeľa SKIS MV SR\nzo dňa 8.8.20103. Súčasne 14.8.2013 bola Záverečná správa o prešetrení tohto zásahu\npredložená ako materiál na rokovanie Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné\nmenšiny.\nĎalšie pochybnosti o legitimite, adekvátnosti a následkoch predmetného policajného\nzásahu boli zhrnuté až v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv zo dňa 16.8.2013,\nktorá bola predložená na rokovanie Národnej rady SR. V tejto správe verejná ochrankyňa\npráv prioritne vychádzala z interného šetrenia vykonaného zamestnancami jej kancelárie.\nNasledujúca\n\npretrvávajúca\n\nmasívna\n\nnegatívna\n\nmedializácia\n\npredmetnej\n\nudalosti\n\nv printových a elektronických médiách v priebehu roka 2013 viedla k prijatiu Uznesenia\nvlády SR č. 18 zo dňa 8.1.2014, v ktorom vláda SR okrem iného odporučila Generálnemu\nprokurátorovi SR zabezpečiť nezávislé vyšetrenie policajného zásahu vykonaného\ndňa 19.6.2013 v rómskej osade na\n\nulici v Moldave nad Bodvou.\n\n... je pravdou, že ESĽP vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval nedostatočnú\núčinnosť vyšetrovania v prípadoch, kde sa prešetrovali podozrenia zo spáchania trestného\nčinu policajtov a v nadväznosti na uvedené (napr. vo veci Eremiášová a Pechová) v závere\nvyslovil porušenie článku 2 Dohovoru v jeho procesnej časti, keďže vyšetrovanie nebolo\nv súlade s požiadavkou na inštitucionálnu a praktickú nezávislosť. V tomto bode je však\npotrebné poukázať na konkrétne skutkové a procesné okolnosti prípadu (úmrtie zadržanej\nosoby na policajnej stanici), na základe ktorých ESĽP dospel k záveru o porušení\nDohovoru.\nPri hodnotení nedostatočnosti a adekvátnosti vyšetrovania tu ESĽP zdôraznil,\nže už samotnú ohliadku miesta činu vykonali štyri rozdielne útvary polície, pričom\nminimálne dva z nich (Obvodné oddelenie polície a Skupina kontroly a sťažnosti) obmedzili\nsvoje vyšetrovanie takým spôsobom, ktorý už predurčoval výsledok vyšetrovania. Ďalším\nnedostatkom bolo, že Inšpekcia založila svoje závery v meritórnom rozhodnutí takmer\nvýlučne na správach a šetreniach vykonaných inými útvarmi. Pochybením bolo aj to,\nže vyšetrujúce orgány sa automaticky spoľahli na záznamy a výpovede policajtov tej\nstanice, kde k incidentu došlo bez toho, aby z vlastného podnetu vykonali ďalšie relevantné\n\n37\n\nvyšetrovanie. Sťažovateľkám bolo v priebehu vyšetrovania opakovane a bezdôvodne\nodopreté právo na nahliadnutie do spisu. ESĽP ďalej zistil, že Inšpekcia vo svojich\nuzneseniach vychádzala v prevažnej miere zo zistení obvodného oddelenia polície\n(na ktorom sa stal incident) a teda prakticky nevykonala žiadne samostatné vyšetrovanie.\nAž v závere predmetného rozhodnutia ESĽP poukazuje na nepriamu podriadenosť všetkých\nna vyšetrovaní zúčastnených útvarov (nielen inšpekcie) voči ministrovi vnútra, na základe\nčoho vyslovil pochybnosti o nezávislosti všetkých zúčastnených vyšetrujúcich orgánov.\nZ tohto stručného exkurzu rozhodnutia, na ktoré poukazuje splnomocnenkyňa,\nteda vyplýva, že dôvody ktoré ESĽP viedli k vysloveniu porušenia článku 2 Dohovoru\nv konkrétnej veci Eremiášová a Pechová proti Českej republike nespočívali výslovne\nlen na organizačnom a inštitucionálnom začlenení Inšpekcie ČR v rámci danej štruktúry\npod ministra vnútra, ale predovšetkým v neúčinnom a nedostatočnom vyšetrovaní,\nna ktorom sa mali nesúrodo podieľať až štyri útvary Polície ČR.\nPoukazujúc na nasledovne uvádzané skutočnosti, som toho názoru, že v priebehu\nvyšetrovania tejto trestnej veci k takýmto pochybeniam zo strany vyšetrovateľa PZ\nresp. SKIS nedošlo.\nV podstate prvé ucelené pochybnosti o legitimite, adekvátnosti a následkoch\npredmetného policajného zásahu boli zhrnuté v Mimoriadnej správe verejného ochrancu\npráv zo dňa 16. 8. 2013, ktorá bola predložená na rokovanie Národnej rady SR. V tejto\nspráve verejná ochrankyňa práv prioritne vychádzala z interného šetrenia vykonaného\nzamestnancami jej kancelárie. Ešte predtým došlo k samostatnému trestnému oznámeniu\nzo strany\n\ndňa 20. 6. 20103 a dňa 22. 7. 2013 zo strany\n\n,\n\nktoré podal prostredníctvom splnomocnenkyne, pričom tieto trestné oznámenia boli v dvoch\nsamostatných konaniach vedené na SKIS Východ postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku odmietnuté. Na základe verejne šírených informácií v printovom\na elektronickom mediálnom prostredí sa splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity dňa\n21. 6. 2013 obrátil osobitným listom na generálneho riaditeľa SKIS so žiadosťou\no preverenie zákonnosti predmetného policajného zásahu. Nasledujúca masívna negatívna\nmedializácia predmetnej udalosti v printových a elektronických médiách v priebehu roka\n2013 viedla k prijatiu Uznesenia vlády SR č. 18 zo dňa 8. 1. 2014, v ktorom vláda SR okrem\niného odporučila Generálnemu prokurátorovi SR zabezpečiť nezávislé vyšetrenie\n\n38\n\npolicajného zásahu vykonaného dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade na\n\nulici\n\nv Moldave nad Bodvou.\nKeďže napriek pretrvávajúcej negatívnej medializácii zo strany viacerých subjektov\nod vedúcej komunitného centra na\n\nv Moldave nad Bodvou cez pracovníkov\n\nETP Slovensko - Centrum pre udržateľný rozvoj (ďalej len ETP), splnomocnenca vlády SR\npre rómske komunity, vysokého úradníka Európskej komisie\n\n, viacerých\n\nobčianskych združení až po verejného ochrancu práv, nikto z nich nepodal kvalifikované\ntrestné oznámenie, bez ohľadu na vyššie uvedené, po zabezpečení ďalších potrebných\nmateriálov bol zo strany Generálneho prokurátora SR postupom podľa § 6 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre už dňa 27. 11. 2013 vydaný pokyn na začatie\ntrestného stíhania za účelom vykonania komplexného vyšetrovania k udalostiam týkajúcich\nsa sporného policajného zásahu. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 20. 1. 2014.\nNásledne dňa 3. 2. 2014 bolo podané trestné oznámenie zo strany\n.a\n\n, ktorí v jeho závere výslovne žiadali, aby vyšetrovanie\n\nrealizovali zložky pôsobiace mimo Košického kraja. V tom čase však už viedol vyšetrovanie\nvyšetrovateľ SKIS Banská Bystrica a teda táto ich výslovná požiadavka v záujme\nobjektívneho vyšetrovania bola splnená...\n...Počas tohto vyšetrovania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za účelom\nčo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu. Takto bolo vykonaných celkovo spolu 291\nvýsluchov osôb či už v procesnom postavení poškodených alebo svedkov z radov osôb\nžijúcich v osade na\n\nv Drienovci, priamo v meste Moldava, radových\n\npríslušníkov PZ i funkcionárov zo všetkých zložiek PZ zúčastnených na policajnom zákroku,\nošetrujúcich všeobecných lekárov i lekárov špecialistov, bolo vykonaných 7 konfrontácií,\n39 rekognícií, 1 vyšetrovací pokus, vypracovaných celkovo 82 znaleckých posudkov z celého\nspektra znaleckých odborov (zdravotníctvo a farmácia, klinická psychológia dospelých,\npsychiatria,\n\ncestná\n\ndoprava,\n\nkriminalistická\n\nbiológia)\n\na\n\nv\n\nneposlednom\n\nrade\n\nbol do vyšetrovacieho spisu zabezpečený rozsiahly listinný dôkazný materiál, pričom\nvyšetrovací spis mal ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia 6044 strán. To všetko\nsa dialo s mimoriadnym akcentom na dodržanie procesných ustanovení Trestného poriadku,\nminimálnych zásahov do práv poškodených a svedkov a spôsobom aby sa vyšetrovanie\nnielenže javilo nezávislé, ale aby nezávislé aj skutočne bolo.\n\n39\n\nZ dôvodu, aby sa výpovede poškodených nemuseli opakovať, boli výsluchy tých\npoškodených osôb, ktoré boli predvedené na OO PZ Moldava zachytené záznamovým\nzariadením, v prípadoch kde poškodení alebo svedkovia prehlásili, že neovládajú slovenský\njazyk bol zabezpečený tlmočník, pokiaľ si poškodení zvolili splnomocnenca, tak boli ich\nvýpovede vykonané v jeho prítomnosti, splnomocnenci poškodených mohli kedykoľvek\nnahliadať do vyšetrovacieho spisu a keď požiadali o vyhotovenie kópií listín, tak im boli\npredložené. Pokiaľ svedok alebo poškodený pri výsluchu prejavil akýkoľvek diskomfort,\nbolo na to prihliadané, pri výsluchoch maloletých osôb boli prítomní zákonní zástupcovia,\nzástupca sociálnej kurately a vyšetrovateľ PZ v rámci jednania s takou osobou upravil\nspôsob vedenia výsluchu na neformálnu komunikáciu, aby vypočúvaný maloletý nemal\nstrach z úradných autorít.\nV priebehu vyšetrovania som sa v rámci dozorovej právomoci zúčastnil výsluchov\ntakmer všetkých osôb, ktoré boli dňa 19. 6. 2013 predvedené na OO PZ Moldava, výsluchov\nďalších viacerých poškodených, výsluchov svedkov, znalcov, výsluchov funkcionárov PZ,\nviacerých\n\nostatných\n\nnstržm.\n\nradových\n\npríslušníkov\n\nPZ\n\nvrátane\n\nhlavného\n\npodozrivého\n\na úkonov rekognícií, pričom na strane vyšetrovateľa PZ a ním\n\nvedeného vyšetrovania som nezistil tendenčnosť vo vyšetrovaní, účelovosť postupu,\nzakrývanie či ignorovanie skutkových zistení, predpojatosť voči osobám poškodených\nči priamo k veci samotnej, zásahy do vyšetrovania zo strany jeho služobne nadriadených,\niných osôb či dokonca politický vplyv na čo obaja splnomocnenci poškodených poukazujú,\nalebo akékoľvek iné negatívne aspekty, ktoré by vo vzťahu k vyšetrovaniu samotnému\ndovoľovali pripustiť čo i len pochybnosť o jeho netransparentnosti.\nUž len z dôvodu mimoriadneho mediálneho záujmu by orgány činné v trestnom\nkonaní nepripustili akýkoľvek zásah do vyšetrovania či už zo strany exekutívy alebo iných\nsubjektov. Musím však konštatovať, že v priebehu vyšetrovania boli zistené prípady\nviacerých účelových,\n\ntendenčných až\n\nskresľujúcich výpovedí viacerých svedkov\n\npoškodených vrátane „najviac poškodených“ osôb sústredených okolo občianskeho\nzdruženia ETP.\n... V kontexte týchto všetkých skutočností preto zastávam názor, že vyšetrovanie\nvykonané v tejto trestnej veci príslušníkom SKIS Banská Bystrica pod dozorom prokurátora\n\n40\n\nKrajskej prokuratúry Prešov a pod dohľadom Generálnej prokuratúry SR spĺňalo všetky\nkritériá zákonného a nezávislého vyšetrovania, ako aj kritéria štandardov požadovaných\nESĽP...\n... V tejto časti dodávam, že na rozdiel od splnomocnenkyne som nezistil žiadne\nrelevantné dôvody (či už vzťah k osobe poškodeného alebo k veci samotnej, alebo samotnú\nzaujatosť znalcov) pre spochybnenie činnosti KEU PZ ako znaleckej organizácie v tejto\ntrestnej veci, (kde v rámci dokazovania z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej\nanalýzy boli skúmané nohavice poškodeného\n\npredložené ako dôkaz)\n\na to len z toho jediného dôvodu, že KEU je súčasťou organizačnej štruktúry Policajného\nzboru. O to viac keď výsledok skúmania v podstate v zhode s výpoveďou poškodeného\npotvrdil, že pôvodcom krvných stôp na nohaviciach je poškodený\n\n. Validitu\n\ntohto vecného dôkazu však spochybňuje už len tá skutočnosť, že poškodený\nktorý má evidentné skúsenosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní z jeho trestnej\nminulosti a zastúpený kvalifikovaným advokátom - splnomocnencom, z nevysvetliteľných\ndôvodov tento dôkaz predložil nie bezprostredne po danej udalosti keď podával prvé trestné\noznámenie, ale až s viac ako pol ročným odstupom. K tejto námietke dodávam,\nže splnomocnenkyňa mohla namietať zaujatosť KEU PZ v zákonnej lehote už pri doručení\nuznesenia ktorým bolo nariadené toto znalecké dokazovanie, čo sa však evidentne nestalo.\nAplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní\na súdmi je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu, pričom\nv každom jednotlivom prípade sa berú do úvahy osobitosti daného prípadu, čím sa súčasne\nzabraňuje mechanickému, šablonovitému postupu pri hodnotení dôkazov. Trestný poriadok\npri tom nepriznáva a priori nejakému dôkazu osobitný význam a rovnako neupravuje\naké množstvo dôkazov musí byť vykonané pri dokazovaní určitej skutočnosti, postačuje\nprípadne aj jeden priamy dôkaz, pokiaľ spoľahlivo preukazuje dokazované skutočnosti,\nalebo viac hoc i nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ničím nenarušený celok.\nMožno súhlasiť s názorom splnomocnenkyne, že výpovede poškodených osôb\na podozrivých príslušníkov PZ majú rovnakú kredibilitu. To však platí v počiatočnom štádiu\ndokazovania resp. do okamihu, kedy sa vykonaným dokazovaním nepreukáže resp. vyvráti\npravdivosť jednotlivých tvrdení. Potom už nie je možné ignorovať základnú zásadu\n\n41\n\nhodnotenia dôkazov „jednotlivo a v ich súhrne“ a napriek tomu i naďalej považovať\nza relevantné tie výpovede, ktoré sa ukážu ako nepravdivé, účelové či tendenčné\na to bez ohľadu na to, či ide o výpoveď policajta alebo výpoveď poškodeného.\nAko je zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia, vyšetrovateľ PZ veľmi\npodrobne až detailne v hlavných skutkových okolnostiach rozobral obsah výpovedí\njednotlivých poškodených a ďalších osôb,\n... ktorí mali osobne prežiť alebo iným spôsobom priamo vnímať či už použitie\nslzotvorného spreja voči maloletej osobe v obydlí alebo brutálne správanie príslušníkov PZ\nvoči nim na OO PZ Moldava...\n[resp.]\n... ktorým mali byť konaním príslušníkov PZ počas pátracej akcie spôsobené\npoškodenia majetku, na ktorých mali byť bezdôvodne použité donucovacie prostriedky\nči malo byť bezdôvodne a protiprávne vstúpené do ich obydlia. Zdôrazňujem, že zistený\nskutkový stav je takej kvality, že nielenže nezakladá rozpory medzi dvoma skupinami\ndôkazov (t. j. medzi poškodenými a policajtmi), ale predovšetkým, medzi výpoveďami\nsamotných poškodených existujú výrazné rozpory, pričom niektoré výpovede sa doslova\nnavzájom vylučujú,\n... v takých podstatných bodoch ako je spôsob vykonaného násilia, intenzita a dĺžka\njeho trvania, počet útočníkov a pod.\nRovnako ostré diskrepancie len z výpovedí samotných poškodených plynú\naj z vykonaného dokazovania vo vzťahu k udávanému spôsobu, intenzite a dobe psychického\na fyzického násilia, ktorému mali byť vystavené osoby predvedené na 00 PZ Moldava\na ktoré malo napĺňať znaky mučenia, ponižovania či iného krutého zaobchádzania. Viaceré\nosoby ktoré boli na 00 PZ Moldava predvedené dokonca vypovedali, že jednak voči nim\nsamotným sa nikto z príslušníkov PZ nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ale takéto\nkonanie neregistrovali ani voči iným, tam predvedeným osobám (\n.\n\n,\n\n).\n\nZa takejto dôkaznej situácie aj keby som nebral do úvahy ďalšie výpovede\npríslušníkov PZ a predpokladal že sú účelové v snahe zakrývať ich vlastné protiprávne\nkonanie, tak obsah výpovedí poškodených jednoducho nezodpovedá objektívnemu následku\nna tele poškodených\n\na\n\n.\n\n42\n\nSimultánne kopanie do hlavy, brucha, hrudníka viacerými príslušníkmi PZ v trvaní\nminimálne desať minút až niekoľko hodín, vykrúcanie rúk, šliapanie či skákanie po chrbte,\nopakované údery päsťami, fackovanie, to všetko by podľa znaleckých záverov znalca\nz odboru zdravotníctva a farmácie v prípade každého z dotknutých poškodených zanechalo\nnezmazateľné následky na ich zdraví v nepomerne závažnejších, rozsiahlejších vonkajších\na vnútorných poraneniach či dokonca v bezprostrednom ohrození života. Nič také sa však\nnestalo a preukázané nebolo. Tu poukazujem, že poškodenými tvrdené násilie ktorému mali\nbyť podrobení daného dňa je nutné posudzovať v celkovom kontexte, teda aj udalostí, ktoré\nsa mali odohrať po ich predvedení na OO PZ Moldava, čo bolo dokazovaním vylúčené.\nVzhľadom na riziká súvisiace s veľmi pravdepodobným poškodením zdravia, nie je\nmožné v takýchto prípadoch vykonať previerku výpovede či vyšetrovací pokus. Na druhej\nstrane medicínska a justičná prax nám poskytuje pomerne spoľahlivý komparačný materiál\nk otázkam mechanizmu vzniku takýchto zranení, intenzity násilia, ale predovšetkým\nk následkom, ktoré takéto konanie na ľudskom tele zanechá.\nAzda najznámejším smutným prípadom kedy na policajnej stanici malo dôjsť\nk druhovo rovnakému násiliu voči osobám rómskeho etnika, je prípad poškodeného K.S.\nstaršieho a ďalších, ku ktorému došlo v júli 2001 na Obvodnom oddelení v Jelšave\na v Revúcej. Zo skutkových zistení, ktoré boli preukázané jednak v priebehu prípravného\nkonania a následne aj na hlavnom pojednávaní (rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn.\n5 T 18/02 zo dňa 28.2.2008) vyplýva, že (podobne ako v tejto trestnej veci) aj tu mali byť\nviaceré osoby najprv mimo polície a následne na policajnom oddelení po dobu niekoľko\nhodín vystavené desiatkam úderom rukou, obuškom, kopaním do rôznych častí tela\na dokonca aj skákaniu po hrudníku. Poškodení (podobne ako\n\n) mali byť pritom\n\nna oddelení pripútaní k mreži či iným pevným súčastiam. V dôsledku rozsiahlych\ndevastačných poranení (17 zlomenín rebier, trhliny v slezine, pečeni, poranenia žlčníka,\nkrvácania do brušnej dutiny, krvácania v mozgovej časti a ďalšie) došlo vtedy u K. S.\nstaršieho k rozvinutiu šokovej reakcie a následne k smrti priamo na obvodnom oddelení.\nĎalšie dve osoby R. G. a P. S. utrpeli rozsiahle povrchové zranenia s tzv. Crush syndrómom\n(rozsiahle pomliaždenie svalstva a iných tkanív), čo indikovalo opakované tupé vonkajšie\nmechanické\n\nnásilie\n\nvo\n\nforme\n\naktívnych\n\núderov\n\naj so zodpovedajúcimi zreteľnými známkami na ich tele.\n\n43\n\na\n\nkopancov\n\nveľkej\n\nintenzity\n\nV tomto prípade stáli proti sebe dva okruhy dôkazov, popierajúce výpovede\npolicajtov proti výpovediam poškodených, ktoré však boli verifikované nepopierateľnými\nnásledkami, vrátane následku najťažšieho a závermi znaleckého dokazovania.\nPreto pokiaľ poškodení\n\n,\n\na ďalší... vypovedajú o veľmi\n\npodobnom, takmer rovnakom brutálnom fyzickom násilí na Obvodnom oddelení Moldava,\nbez toho, aby sa tomu zodpovedajúci následok prejavil v reálnom svete, tak nevypovedajú\npravdu a niet pochýb, že skutok sa nestal.\nNajzávažnejším, objektívne zisteným zranením z danej skupiny osôb bola zlomenina\nX. rebra vľavo u\n\n, pričom aj v tomto prípade znalec vylúčil zavinenie inou\n\nosobou a vylúčil aj masívne krvácanie udávané poškodeným, v dôsledku ktorého by malo\ndôjsť k takému znečisteniu jeho nohavíc, ktoré predložil až v tomto trestnom konaní napriek\ntomu, že tento dôkaz mal mať už od samého začiatku uschovaný doma. Už len samá\nskutočnosť, že tak významný dôkaz mal mať poškodený vo svojej dispozícii ihneď po tom\nako bol po inkriminovaných udalostiach prepustený z OO PZ Moldava a pri svojom\ntrestnom oznámení zo dňa 22.7.2013 ktoré podával prostredníctvom tej istej\nsplnomocnenkyne ho ani len nespomenul, podľa môjho názoru nasvedčuje, že uvedené\nsa nezakladá na pravde. O to zvlášť, keď svedkyňa\n\n, ktorá registrovala\n\npredvádzanie tohto poškodeného v osade bez akéhokoľvek násilia, tiež vo svojej výpovedi\nuviedla, že\n\nmal v tom čase oblečené dlhé modré fľakaté rifle a napr.\n\nmal vidieť ako ho na OO PZ Moldava kopal príslušník\n\n, ktorý mal\n\nv tom čase preukázateľne služobné voľno, na pátracej akcii sa nezúčastnil a na OO PZ\nMoldava sa nenachádzal.\nV kontexte vyššie uvedeného potom paradoxne vyznieva námietka splnomocnenkyne\no tom, že neskorým začatím vyšetrovania bola zmarená možnosť získať „čerstvé“ dôkazy,\nkeď samotný\n\npri podaní prvého trestného oznámenia už bezprostredne\n\npo danej udalosti zamlčal existenciu tak významného dôkazu, ktorým mali byť jeho biele\nnohavice s viditeľnými stopami krvi a exkrementov a predložil ho orgánom činným\nv trestnom konaní až s odstupom viac než pol roka.\nPoškodený\nnásilie voči\n\n, ktorý mal priamo na OO PZ Moldava vidieť hrubé fyzické\njednoznačne pomenoval ako jedného z útočníkov\n\n, no pri vykonanej rekognícii nespoznal nielenže jeho, ale ani\n\n44\n\n.\n\nRezné poranenie na pravej ruke\n\n, ktoré mu malo byť spôsobené zákrokom\n\npríslušníkov PZ dňa 19.6.2013, si bezpochyby spôsobil pri inej udalosti dňa 14.6.2013,\nkedy mu bolo aj na LSPP Moldava nad Bodvou ošetrené. V tejto súvislosti svedkyňa\npotvrdila, že\n\nbol v ich ambulancii v Moldave nad Bodvou s týmto\n\nrezným poranením ošetrený dňa 14.6.2013 a keď ho pri lekárskom ošetrení dňa 20.6.2013\nudával ako dôsledok konania policajtov, pričom bol zdravotnou sestrou upozornený,\nže s tým zranením už u nich bol, tak sa výslovne zháčil so slovami, že čo to urobil.\nNestotožňujem sa ani s námietkou splnomocnenkyne smerujúcou k nedostatočnosti\nznaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie kde splnomocnenkyňa namieta,\nže lekárske správy zachytávajú len najzávažnejšie zranenia. Uvedené má evokovať\nten záver, že obom poškodeným mali byť spôsobené pravdepodobne rozsiahlejšie aj svojim\ncharakterom nezávažné poranenia, ktoré z nejakého dôvodu neboli zachytené v lekárskych\nsprávach a ani na fotografiách, a ktoré mal znalec zohľadniť vo svojich odborných\nzáveroch a vyšetrovateľ PZ mal následne premietnuť do svojho rozhodnutia s iným\nprocesným záverom. Naznačeným spôsobom sa však dostávame do roviny špekulácie,\npretože iné objektívne zranenia než zachytené v lekárskych správach a fotodokumentácii\njednoducho neboli zistené a preto znalec s nimi ani nemohol pracovať ako s objektívnym\nnásledkom na zdraví oboch poškodených.\nNa druhej strane, osobitne zreteľahodnou je tá skutočnosť, že pri tak brutálnom\nfyzickom násilí, akému mal byť\n\nna OO PZ Moldava podrobený, neboli u neho\n\nzistené žiadne tzv. obranné poranenia (zlomeniny, pomliaždeniny, tržné rany na dlaniach\na prstoch rúk).\nNepochybne veľkú úlohu v správaní a prežívaní\n\ndaného dňa zohral\n\naj objektívne preukázaný ťažký stupeň opilosti hraničiaci s otravou alkoholom.\nTu poukazujem, že v priebehu pátracej akcie príslušníci PZ prišli pri výkone\nslužobnej činnosti do priameho kontaktu s viacerými ťažko opitými osobami (\n,\n\n,\n\n,\n\n) a všetkých tolerovali, nechali ich spať\n\nalebo ich usmernili, aby si šli ľahnúť, čo potvrdili aj menovaní svedkovia. Aj táto\nskutočnosť podľa môjho názoru preukazuje, že príslušníci PZ nemali nejaký zvláštny dôvod,\nbez príčiny by nepoužili donucovacie prostriedky selektívne práve voči\na nepredviedli ho na OO PZ Moldava len z toho dôvodu, že bol v ťažkom stupni opilosti.\n\n45\n\nPlatný Trestný zákon neobsahuje resp. nedefinuje pojem mučenia. Definuje ho však\nDohovor proti mučeniu a inému krutému a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nalebo trestaniu. V zmysle čl. 1 ods. 1 tohto Dohovoru sa za mučenie považuje akékoľvek\nkonanie, ktorým je človeku spôsobená silná bolesť, alebo telesné alebo duševné utrpenie\ns cieľom získať od neho alebo od tretej osoby informácie, priznanie, potrestať\nho za konanie, ktorého sa dopustil, alebo s cieľom zastrašiť alebo prinútiť takú osobu\n(alebo tretiu osobu), alebo z akéhokoľvek iného dôvodu založeného na diskriminácii\nakéhokoľvek druhu. Za neľudské zaobchádzanie alebo trestanie sa považuje konanie\nspôsobujúce intenzívne fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré nedosahuje intenzitu\nmučenia. Ponižujúcim zaobchádzaním sa považuje zlé zaobchádzanie, ktoré má vzbudiť u\nobetí pocity strachu, úzkosti a podriadenosti, ktoré je spôsobilé potupiť, ponížiť prípadne\nzlomiť akýkoľvek fyzický alebo psychický odpor.\nTvrdenia o zlom zaobchádzaní však musia byť podložené primeranými dôkazmi.\nZaobchádzanie s jednotlivcom zo strany zamestnancov štátu (príslušníkov PZ) možno\npovažovať za problém vtedy, keď vyústi do ublíženia na zdraví s určitým stupňom\nzávažnosti. Z podrobne vykonaného dokazovania, na ktoré poukázal v napadnutom uznesení\nvyšetrovateľ PZ a v kontexte vyššie uvedených skutočností mám za to, že neexistujú\npochybnosti o tom, že k žiadnemu mučeniu, ponižovaniu či krutému a neľudskému\nzaobchádzaniu s poškodenými na OO PZ Moldava nedošlo. Súčasne dodávam,\nže pochybnosti, ktoré má splnomocnenec, nemôžu byť riešené mechanickým obvinením\nkaždého zúčastneného policajta (vrátane\n\n, ku ktorému sa vyjadrím ďalej)\n\na ich postavením pred súd, pretože taký postup by bol contra legem a do budúcnosti\nby mohol v rámci služobnej činnosti policajtov len z opatrnosti a obavy z hrozby trestného\nstíhania vyvolať pasivitu práve tam, kde je potrebný okamžitý zásah...\n...Za nedôvodnú považujem sťažnosť splnomocnenkyne aj v tej... časti, kde napáda\nvýslovne nezákonný a represívny charakter akcie namierený voči širokému okruhu osôb\nv miestnej rómskej komunite.\nJe pravdou, že tri dni pred samotnou pátracou akciou došlo v osade na\nk incidentu, čím splnomocnenec podmieňuje vnímanie tejto pátracej akcie ako pomsty proti\nrómskemu obyvateľstvu v danej lokalite. Že tomu tak nie je, bolo preukázané množstvom\ndôkazov. V prvom rade listinnými dôkazmi bol preukázaný stúpajúci trend kriminality\n\n46\n\n(najmä majetkovej) oproti predchádzajúcim obdobiam v náraste až o 50 trestných činov.\nV danom čase bolo z danej lokality v pátraní desať osôb na ktoré bol vydaný buď príkaz\nna zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu, pričom pred začatím samotnej akcie\nv teréne boli príslušníkom z iných zúčastnených útvarov vydané zoznamy hľadaných osôb.\nVo vzťahu k samotnému označeniu akcie, v ktorej názve figuroval prívlastok\n„represívna“ uvádzam, že v zhode s výpoveďami svedkov\nku korektúre muselo dôjsť preukázateľne ešte\npred začatím samotnej akcie a to dňa 18. 6. 2013, čo vyplýva z obsahu samotného zberného\nspisu OR PZ Košice okolie sp. zn. ORPZ-KS-OPP-315/2013. Skutočnosť, že nešlo o spätnú\núčelovú korektúru vyplýva zo samotného spôsobu opravy a zaevidovania predmetnej\npísomnosti (ktorou bola vykonaná oprava názvu akcie) pod poradovým číslom 008, pričom\nv zbernom spise nasledujú ďalšie písomnosti týkajúce sa tejto akcie zo dňa 18. 6. až 28. 6.\n2013 evidované pod poradovým číslo 009 až 016. Tento zberný spis je uzavretý posledným\nregistratúmym\npplk.\n\nzáznamom\n\nzo\n\ndňa\n\n28.\n\n6.\n\n2013\n\na\n\npodpísaný\n\nspracovateľom\n\nbez toho, aby bolo zrejmé, že sa prepisovali nejaké údaje\n\nalebo dodatočne doňho vkladali nové listiny. V prípade, že by sa táto oprava vykonala\naž po medializácii tejto udalosti, museli by na všetkých útvaroch zúčastnených na danej\nakcii v podstate prepisovať celý obsah zberného spisu, aby sa dosiahlo zaevidovanie tejto\nlistiny ešte v ten deň. Takáto oprava by bola prácna a nesplnila by požadovaný efekt,\npretože stále by obsahovala slovo „represívna“, len v prečiarknutej forme. Pokiaľ by preto\nna strane kompetentných v Policajnom zbore skutočne existoval úmysel ex post\nmanipulovať s týmito listinami, tak podstatne jednoduchšie by bolo v elektronickom\nvyhotovení všetkých listín jednoducho vymazať tento výraz, vytlačiť už opravenú listinu\n(pokyn o nariadení pátracej akcie 100) a doplniť ju na príslušné miesto pod daným\nporadovým číslom v zbernom spise.\nRovnako, v samotnom pokyne zo dňa 17. 6. 2013 ktorým bola nariadená táto akcia\nsú jasne zadefinované úlohy policajtov, ktoré spočívali (uvádzam ich v stručnosti) vo výkone\nkontroly osôb a vecí v daných lokalitách a nadväznom spracovaní lustračných lístkov,\nlustrácií prostredníctvom operačného strediska, získavaniu poznatkov k páchateľom trestnej\nčinnosti aj dovtedy neobjasnenej a nezistenej a zamedzovať narušovaniu verejného\nporiadku a páchaniu trestnej činnosti, to všetko bez akejkoľvek zmienky o incidente zo dňa\n\n47\n\n16. 6. 2013. Tieto úlohy príslušníkov PZ vyplývajú nielenže zo samotného Nariadenia\nministra vnútra č. 53/2008 o postupe pri pátraní po osobách a veciach, ale aj z ustanovení\n§ 2 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. i, písm. l) zákona o Policajnom zbore, čím je daná\naj samotná legitimita pátracej akcie (na základe zákona).\nRozkaz Prezidenta PZ č. 36 zo dňa 18. 6. 1999 o Typovom projekte Pátracej akcie\n100 okrem iného ukladá riaditeľom krajských riaditeľstiev spracovať vlastné typové\nprojekty na vykonanie pátracej akcie, ktoré budú vychádzať zo špecifík daného regiónu,\npričom určuje informačnú povinnosť voči odboru pátrania o nariadení pátracej akcie\nnajneskôr jeden deň vopred. Z obsahu spomenutého zberného spisu je jasné že i táto\npovinnosť bola dodržaná.\nZáver vyšetrovateľa PZ o tom, že na OR PZ Košice okolie skutočne dochádzalo\nk mechanickému preberaniu resp. kopírovaniu hlavičky pri vyhlasovaní tohto typu akcií\nv znení „Represívno - pátracia akcia 100“ vyplýva aj z listín, ktorými boli v dňoch\n20. 3. 2013 a 17. 12. 2012 vyhlásené rovnaké, vo svojej skutočnej podstate pátracie akcie.\nV tomto smere možno preto príslušným funkcionárom OR PZ Košice okolie naozaj vytknúť\nnedôslednosť pri spracovaní vlastných typových projektov pátracích akcií, ktoré sa potom\nďalej nekriticky preberali pri vydávaní ďalších pokynov o nariadení pátracích akcií\ndo budúcna.\n\nZa\n\nuvedené\n\nadministratívne\n\npochybenia\n\nich\n\nvšak\n\nnemožno\n\nbrať\n\nna trestnoprávnu zodpovednosť.\nV konečnom dôsledku reálny účel a zákonný účel tejto pátracej akcie vyplýva\naj z množstva výpovedí svedkov žijúcich na rôznych adresách v osade\nči už v bytových domoch alebo v chatrčiach, ktorí vypovedali, že príslušníci PZ žiadali\nich občianske preukazy, zapisovali si ich osobné údaje na nejaké papiere či dokonca\ndo nejakého zariadenia, príslušníci PZ disponovali zoznamami hľadaných osôb\na po preukázaní totožnosti či už prostredníctvom OP alebo iných tam prítomných osôb\npokračovali vo výkone tejto činnosti ďalej.\nPokiaľ ide o možný rasový motív vo vzťahu k naplánovaniu a realizácii predmetnej\npátracej akcie, tak v tom to smere v priebehu vyšetrovania neboli zistené žiadne indície\nktoré by čo i len naznačovali, že samotná pátracia akcia bola výslovne namierená proti\nobyvateľom komunity na\n\nlen v dôsledku a v priamej príčinnej súvislosti\n\ns ich etnickou príslušnosťou. Len zo samotnej skutočnosti, že v osade na\n\n48\n\nulici\n\nv Moldave nad Bodvou žije výslovne komunita rómskej populácie, nemožno ešte taký rasový\nmotív odvodiť.\nČo sa týka samotných príslušníkov OO PZ Moldava\ntak v tejto časti sú závery znalca psychológa jasné. Psychologickým vyšetrením neboli ani\nu jedného z menovaných zistené rasové predsudky či netolerancia alebo výslovná zaujatosť\nk menšinám. Znalkyňa súčasne zadefinovala aj pôvod prílišnej opatrnosti\npri podávaní informácií o svojej vlastnej osobe, ktorá spočívala v opakovanej\nnegatívnej medializácii jeho osoby.\nK spornému použitiu elektrického paralyzéra voči viacerým osobám v osade\nna\n\n(vrátane\n\n), je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že znalec\n\nz odboru zdravotníctva sa v každom z vypracovaných znaleckých posudkov podrobne\nvyjadril aké stopy by na tele poškodených takýto prostriedok zanechal, čo však opätovne\nzistené nebolo. Následky by boli obzvlášť závažné pri opakovanom použití v krátkom\nčasovom intervale ako to uvádzali mnohí poškodení a svedkovia. Aj tu vznikli\nvo výpovediach poškodených a svedkov závažné diskrepancie už len vo vzťahu k popisu\nako mal použitý elektrický paralyzér vyzerať (vyskakovací obušok, malá krabička, tyč).\nPodrobne sa k účelu a podmienkam používania tohto donucovacieho prostriedku\nvyjadril nielen veliteľ PPU\n\n, ale aj ostatní príslušníci tohto útvaru, ktorí boli\n\nprítomní na tomto zákroku. Mjr.\n\nuviedol, že na útvare majú štyri kusy\n\ntýchto paralyzérov, ktoré sú na konci svojej životnosti a preto boli vystrojení novým\nkonštrukčne odlišným typom, ktorý vystreľuje dve elektródy na vodivom vlákne.\nAko je zrejmé z vyhotovenej fotodokumentácie, paralyzér, ktorý malo PPU vo výstroji\nvtedy, je v tvare hrubého kovového valca, čo obmedzuje mobilitu príslušníka PZ,\nnie je konštruovaný k udieraniu a jediným praktickým využitím je použitie voči agresívnemu\npsovi.\nZ výpovedí príslušníkov PPU vyplýva, že buď tento paralyzér nebol vôbec súčasťou\nvýjazdu alebo niektorí pripustili, že vo výjazdovom vozidle sa mohol nachádzať jeden kus,\nkeďže ho používajú proti agresívnym psom bojových plemien. Všetci však kategoricky\nodmietli, že by ho počas zabezpečovania vonkajšieho perimetra osady mali pri sebe, alebo\nho dokonca použili voči akejkoľvek osobe. Na druhej strane, z výpovedí svedkov\na poškodených však vyplýva, že v priebehu akcie mal byť elektrický paralyzér použitý\n\n49\n\nna viacerých miestach v osade súčasne voči neobmedzenému počtu osôb či už v bytových\ndomoch alebo pri chatrčiach a voči niektorým osobám dokonca opakovane. Ak by som teda\naj pripustil, že tento jeden kus paralyzéra, ktorý mohol byť vo výjazdovom vozidle, niektorý\npríslušník PPU vzal so sebou do terénu, tak uvedené by znamenalo, že počas celej pátracej\nakcie mal po osade bezhlavo pobehovať príslušník PPU s elektrickým paralyzérom\na používať ho kdekoľvek a voči komukoľvek sa mu zachcelo, čo je absolútne nelogické.\nSila elektrických výbojov paralyzérov, ktorými disponuje PPU vo svojej výzbroji\nje v prípade prvého typu 120 000 V a pri druhom type 150 000 V.\nTaktika postupov silových útvarov polície ako PPU alebo PMJ spočíva v rýchlom\na razantnom prekonaní odporu a eliminácii akéhokoľvek nebezpečenstva za účelom\nvytvorenia priestoru pre ďalšiu efektívnu a ničím nerušenú činnosť vyšetrovateľa alebo\niných úradných osôb na mieste. Takému zásahu však vždy predchádza zber a analýza\noperatívnych informácií okrem iného aj o tom, voči akým osobám sa bude zakročovať,\nv akom veku sú tieto osoby, či možno očakávať aktívny odpor, či trpia nejakým závažným\nochorením a akú liečbu podstupujú atď., to všetko z tých dôvodov, aby sa zvolil\nnajoptimálnejší variant postupu a nedošlo k neadekvátnym ujmám na zdraví či živote\ndotknutých osôb. Preto ak by mali príslušníci PPU dňa 19. 6. 2013 v osade na\nv rozpore s týmito elementárnymi zásadami a princípom opatrnosti skutočne plošne\na bezhlavo používať tak silný a životu nebezpečný prostriedok voči akýmkoľvek náhodne\nvybraným osobám (navyše opakovane) ako to popisovali poškodení a svedkovia,\ntak by úplne zbytočne a bezdôvodne riskovali vznik priam fatálneho následku.\nNeobstojí ani argument splnomocnenkyne o tom, že príslušníci PZ neboli počas\npátracej akcie úmyselne označení identifikačnými prvkami, keďže jednak svedkovia z osady\nna\n\n(napr.\n\n,\n\n,\n\n), ale aj príslušníci PZ\n\n,\n\npotvrdili pravý opak. Z výpovede veliteľa\n\npátracej akcie pplk.\n\nokrem iného vyplýva, že všetci policajti\n\nzúčastnení v predmetnej akcii boli vystrojení v súlade s platnými predpismi týkajúcimi\nsa ustrojovacej disciplíny príslušníkov PZ a to podľa ich služobného zaradenia vrátane\noznačenia ČOZ a hodnosti, mena a priezviska. Taktiež príslušníci PPU mali čierne\noblečenie a určite mali individuálne označenie číslom. Z výpovede tohto svedka ďalej\nvyplýva, že jedine príslušníci OKP (tzv. pátrači) mali na sebe rukávové pásky a boli\n\n50\n\noblečení v civilnom oblečení. Vo vzťahu k týmto príslušníkom PZ však nie sú žiadne\npochybnosti, pretože nikto z poškodených alebo svedkov neuvádza žiadne protiprávne\nkonanie zo strany policajtov oblečených v civile. Práve naopak, aj títo mali vykonávať\nkontroly osôb a lustrácie.\nAj veliteľ útvaru PPU svedok\n\npotvrdil, že policajti PPU mali\n\nurčite na taktických vestách označenie identifikačným číslom, tzv. „vajcom“. Je to vlastne\nkovový znak v tvare vajca, ktorý majú príslušníci PPÚ neustále pripnutý na taktickej veste\na je doslova súčasťou vesty.\nV neposlednom rade podľa vyhlášky MV SR č. 151/2009 o podrobnostiach\no služobnej rovnošate PZ, povinnou súčasťou každého vzoru služobnej rovnošaty\nje aj identifikačné číslo policajta a menovka a to buď v kovovom alebo vyšívanom\nprevedení.\nNie je preto pravdou, že by počas predmetnej pátracej akcie došlo k úmyselnému\nodnímaniu identifikačných prvkov policajtov z ich služobnej rovnošaty.\nOkrem vyššie rozvedených zásadných diskrepancií a ďalších, ktoré zhodnotil\nv napadnutom uznesení aj vyšetrovateľ PZ, považujem za potrebné upriamiť pozornosť\naj na ďalšie skutkové zistenia, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania a ktoré je nutné\nhodnotiť komplexne so všetkými dôkazmi pri stanovení konečných záverov k legalite\na legitimite zákroku zložiek PZ počas pátracej akcie nielen ako celku, ale aj z hľadiska\nmožného vyvodenia individuálnej trestnej zodpovednosti či už voči\nna ktorého poukázali viacerí poškodení alebo\n\n,\n\n, ktorého zas označil\n\n, prípadne ďalším príslušníkom PZ a ktoré sa bezprostredne týkajú prešetrovaných\nudalostí zo dňa 19. 6. 2013.\nRiaditeľka ETP\n\nnapriek tomu, že ešte v ten večer dňa 19. 6. 2013\n\nsa mala priamo od vedúcej komunitného centra\n\ntelefonicky dozvedieť\n\no tak závažných zásahoch do základných práv a slobôd občanov v komunite na\n\n,\n\nktoré svojím charakterom a následkami mali v podstate predstavovať mimoriadnu udalosť,\nnepokladala za potrebné vycestovať do Moldavy nad Bodvou a presvedčiť sa priamo\nv osade o týchto skutočnostiach a to aj napriek tomu, že v tom čase sa mali najväčší\naktivisti a najvýznamnejší miestni spolupracovníci ETP\n\n51\n\na\n\nnachádzať zadržaní na OO PZ Moldava, kde malo byť podľa výpovedí svedkov, ktorí boli\nprepustení skôr, páchané na nich brutálne fyzické násilie.\nDo rómskej osady na\n\nsa však okamžite v ten večer dostavil rómsky\n\nposlanec mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou\n\n, na ktorého\n\nvýpoveď poukážem ďalej.\nSamotná pátracia akcia prebehla aj v ďalšej rómskej osade v neďalekej obci\nDrienovec, pričom okrem jediného incidentu, počas ktorého tu došlo k útoku na príslušníka\nPZ sekerou, nebol v tejto osade zaznamenaný žiaden fyzický útok na jej obyvateľov, žiadne\npoužitie slzotvorného spreja, žiadne poškodenie majetku v zmysle plošného rozbíjania\nokien, dverí alebo mobilných telefónov, žiadne plošné používanie donucovacích\nprostriedkov, žiadne svojvoľné vstupy do obydlí alebo iné v takom rozsahu, ako malo\nprebehnúť v osade na\nKeď bol v súvislosti s udalosťami zo dňa 16. 6. 2013 poškodený\ndňa 19. 6. 2013 predvedený pred sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice\nokolie v konaní o návrhu na vzatie do väzby vedenom pod sp. zn. 0 Tp 437/2013,\ntak v prítomnosti ustanoveného obhajcu potvrdil pravdivosť skutočností uvádzaných\nvo vyšetrovacom spise (týkajúcich sa útoku na hliadku PZ) a vyslovil ľútosť nad tým\nčo sa stalo. Vo svojich výpovediach v tomto trestnom konaní ohľadom tej istej udalosti\npo tom čo mu bol zo strany ETP zabezpečený splnomocnenec a za neobyčajnej osobnej\nangažovanosti\n\na ďalších osôb z prostredia ETP, však už vypovedal úplne\n\nopačne a všetko poprel.\nPochybný a výslovne účelový spôsob indikovania záverov postraumatickej stresovej\nporuchy u\n\nprostredníctvom psychologičky bez klinickej praxe\n\nspolupracujúcej s ETP a na základe jedného rozhovoru v dennom psychoterapeutickom\nstacionári takmer na opačnom konci republiky (zabezpečeného znova\n\n)\n\nbez ďalších odborných vyšetrení, bol spoľahlivo vyvrátený komplexným vyšetrením\nznalcami z odboru psychiatrie.\nPodľa viacerých poškodených a svedkov mal samotnú akciu riadiť a pokyny vydávať\n, on robil všetko, on začal, zbil celú osadu, zbil ľudí v osade\na aj na obvodnom oddelení. V tom čase bol nstržm.\nobvodného oddelenia Moldava a do osady na\n\n52\n\nradovým policajtom\nchodieval v rámci služobnej\n\nčinnosti prakticky počas každej služby. Je teda nespochybniteľné, že tento radový príslušník\nOO PZ Moldava (podobne ako\nna\n\na ostatní) musel byť známy širokej komunite\n\n, zvlášť ak sa mal spolu s ostatnými špecialistami z obvodného oddelenia\n\npodieľať aj na aktivitách v komunitnom centre. Jediným spoločným menovateľom výpovedí\n,\n\n,\n\n,\n\na všetkých ďalších\n\nktorí majú takto podľa splnomocnenca jednoznačne usvedčovať\n\nje to,\n\nže napriek tomu, že na predmetnej policajnej akcii sa zúčastnilo ďalších 62 príslušníkov PZ\nriadne označených nášivkami alebo kovovými plackami s ČOZ a menovkami, tak títo\npoškodení si nezapamätali identitu žiadneho iného policajta. Všetko mal spraviť\nlen nstržm.\n\n.\n\nNajlepšie vykresľuje kvalitu a hodnovernosť takýchto a podobných tvrdení záver\nvýpovede poškodeného\nna\n\nzo dňa 20. 2. 2014, kde podal trestné oznámenie\nlen z toho dôvodu, že sa mal neskôr dozvedieť, že pred domom\n\nkde sedeli pri príchode policajtov do osady, mal práve on ukazovať koho majú policajti biť\na koho mali zobrať na policajnú stanicu.\nTvrdenia\n\nza ETP o nejakých dlhodobo napätých vzťahoch, ktoré\n\nv elektronických médiách a pri svojom výsluchu opisoval tak vehementne, ako by mal byť\nich priamym svedkom a ktoré mali navodzovať doslova výbušnosť situácie medzi policajtmi\n,\n\na ostatnými obyvateľmi\n\nrovnako\n\nako tvrdenia o tom, že policajti mali asi dva kilometre cez pole naháňať nejakého osadníka,\nktorý si všetko natočil na mobil a po tom čo ho chytili, tak mu mali ten mobil rozbiť,\nsa preukázali ako vymyslené.\nPoškodený\n\n, ktorý mal priamo na OO PZ Moldava vidieť hrubé fyzické\n\nnásilie voči\n\njednoznačne pomenoval ako jedného z útočníkov\n\n, no pri vykonanej rekognícií nespoznal nielenže jeho, ale ani\n\n.\n\nsa pritom počas pátracej akcie na obvodnom oddelení preukázateľne\nnenachádzal. Rezné poranenie na pravej ruke\n\n, ktoré mu malo byť podľa\n\njeho výpovede spôsobené zákrokom príslušníkov PZ dňa 19. 6. 2013 (nie zhoršenie\nako to uvádza splnomocnenkyňa\n\n), si bezpochyby spôsobil pri inej udalosti\n\ndňa 14. 6. 2013, kedy mu bolo aj na LSPP Moldava nad Bodvou ošetrené.\n\n53\n\nEnormnú snahu za každú cenu negatívnym spôsobom odprezentovať širokej\nverejnosti nezákonnosť a brutalitu policajnej akcie aj prostredníctvom elektronických médií\nvýstižne prezentuje zdrvujúci článok o brutalite policajného zásahu na webovej stránke\nmecem.sk, ktorého autorom mal byť poškodený\n\na ktorého autorstvo menovaný\n\nvo svojej výpovedi poprel, článok bol pritom na uverejnenie dodaný doposiaľ presne\nnezistenou osobou z prostredia komunitného centra na\n... Skutočnosť, že\n\n.\n\nnemal ani len teoretickú možnosť z časového\n\nhľadiska stihnúť všetko, z čoho ho poškodení obviňujú, vyplýva z vykonaného dokazovania.\nPátracia akcia sa začala v čase o 19.00 hod., avšak v čase o 19.30 hod. už\nrealizoval predvedenie\nTo znamená, že\n\nna Obvodné oddelenie Moldava nad Bodvou.\nmal v priebehu cca. 30 minút zbiť\n\n,\n\n,\n\na ďalších, pričom podľa výpovedí menovaných\n\nkaždého z nich mal biť minimálne 20 minút, ďalej mal za ten čas vstúpiť do obydlí\n,\n\na ďalších a tieto zničiť. Aj keď v tejto súvislosti nebol\n\nvykonaný vyšetrovací pokus, počas ktorého by sa simuloval útok na každého z menovaných\npoškodených v dĺžke a intenzite trvania ako ho popísali spolu so vstupmi do obydlia a jeho\nničením na konkrétnych adresách, už len z bežnej matematickej operácie súčtu časov\n(3x po 20 minút) je zrejmé, že toto všetko by za 30 minút nemohol stihnúť...\n... Za nedôvodnú považujem sťažnosť splnomocnenkyne aj v tej časti, kde napáda\nvýslovne nezákonný a represívny charakter akcie namierený voči širokému okruhu osôb\nv miestnej rómskej komunite, navyše s rasovým motívom. Tu je potrebné predovšetkým dať\ndo pozornosti, že rasový motív naplánovania a realizácie tejto pátracej akcie zo strany\nžiadnej z dotknutých osôb, splnomocnencov alebo ETP počas vyšetrovania nebol\nani namietaný. Za hlavný motív bola označovaná možná pomsta zo strany Policajného\nzboru za napadnutie policajnej hliadky a poškodenie služobného motorového vozidla a\ntomu zodpovedal aj jeden zo skutkov, pre ktoré bolo začaté toto trestné stíhanie.\nTri dni pred samotnou pátracou akciou došlo v osade na\n\nk incidentu,\n\nčím splnomocnenkyňa v predchádzajúcej sťažnosti podmieňovala vnímanie tejto pátracej\nakcie ako pomsty proti rómskemu obyvateľstvu v danej lokalite. Táto domnienka\nbola vyvrátená množstvom dôkazov. V prvom rade listinnými dôkazmi bol preukázaný\n\n54\n\nstúpajúci trend kriminality (najmä majetkovej) oproti predchádzajúcim obdobiam v náraste\naž o 50 trestných činov. V danom čase bolo z danej lokality v pátraní desať osôb na ktoré\nbol vydaný buď príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu, pričom\npred začatím samotnej akcie v teréne boli príslušníkom z iných zúčastnených útvarov\nvydané zoznamy hľadaných osôb.\nV konečnom dôsledku reálny účel a zákonný účel tejto pátracej akcie vyplýva\naj z množstva výpovedí svedkov žijúcich na rôznych adresách v osade\nči už v bytových domoch alebo v chatrčiach, ktorí vypovedali, že príslušníci PZ žiadali\nich občianske preukazy, zapisovali si ich osobné údaje na nejaké papiere či dokonca\ndo nejakého zariadenia, príslušníci PZ disponovali zoznamami hľadaných osôb\na po preukázaní totožnosti či už prostredníctvom OP alebo iných tam prítomných osôb\npokračovali vo výkone tejto činnosti ďalej.\nPokiaľ ide o možný rasový motív vo vzťahu k naplánovaniu a realizácii predmetnej\npátracej akcie, tak v tom to smere v priebehu vyšetrovania neboli zistené žiadne dôkazy\nktoré by čo i len naznačovali, že samotná pátracia akcia bola výslovne namierená proti\nobyvateľom komunity na\n\nlen v dôsledku a v priamej príčinnej súvislosti\n\ns ich etnickou príslušnosťou. Len zo samotnej skutočnosti, že v osade na\n\nulici\n\nv Moldave nad Bodvou žije výslovne komunita rómskej populácie ktorá prišla počas\nnaplánovaného služobného zákroku do kontaktu so 60 policajtmi, nemožno ešte taký rasový\nmotív prejudikovať.\nVyšetrovateľ však venoval dostatočnú pozornosť preverovaniu tohto motívu\naj vo vzťahu ku konkrétnym príslušníkom PZ ktorí sa podrobili znaleckému skúmaniu\nz odboru klinickej psychológie a ktoré bolo zamerané na komplexné vypracovanie\npsychologického profilu ich osobnosti, pričom časť znaleckej úlohy sa vzťahovala\naj na skúmanie ich postoja k občanom rómskej menšiny. Závery tohto znaleckého skúmania\nvšak ani u jedného z dotknutých príslušníkov PZ v tomto smere nezistili prítomnosť\nrasových predsudkov, neznášanlivosti či celkovom negatívnom postoji k menšinám.\nZnalkyňa vo svojej dodatočnej výpovedi k záverom znaleckého posudku súčasne\nzadefinovala aj pôvod prílišnej opatrnosti\n\npri podávaní informácií\n\no svojej vlastnej osobe, ktorá spočívala v opakovanej negatívnej medializácii jeho osoby\npráve v súvislosti s touto pátracou akciou.\n\n55\n\nPokiaľ poškodení prostredníctvom splnomocnenkyne vo vzťahu k výroku 3 uznesenia\nnamietajú rozpor vo výpovediach príslušníkov PZ\n\nna ktoré\n\nvyšetrovateľ PZ nemal prihliadať, tak toto hodnotenie považujem za vytrhnuté z kontextu.\nZ výpovedí menovaných ako aj ostatných príslušníkov PZ je zrejmé, že títo sa v čase\npátracej akcie pohybovali vo viacčlenných skupinách. V danom prípade kontrolná skupina\nnebola tvorená len príslušníkmi OO PZ Moldava\n\n, ale s nimi sa\n\npohybovali aj príslušníci OKP OR PZ Košice okolie (pátrači) a príslušníci PMJ, pričom\nčasť z nich zostávala pred bytovými domami a časť vstupovala do verejne prístupných\npriestorov (chodby) kde sa vykonávali kontroly osôb. Niektoré kontrolné skupiny\ndo bytových domov ani nevstúpili a pohybovali sa výslovne po verejných priestranstvách\nmedzi chatrčami a domami.\nSkutočnosť, že k obmedzeniu osobnej slobody poškodeného\npred bytovým domom vyplýva nielen z výpovede\n\ndošlo\na ďalších príslušníkov\n\nPZ služobne zaradených na PPÚ, ale aj z výpovede niektorých obyvateľov\nNapr. svedkyňa\n\n(v zhode s výpoveďami policajtov) okrem iného uviedla,\n\nže poškodený\n\nsa v danom čase nachádzal pred bytovým domom, nepočúval\n\npokyny policajtov, bol opitý a mal oblečené modré dlhé fľakaté rifle. Ďalší svedok\nvypovedal, ako videl predvádzanie poškodeného\npriestranstve,\n\navšak\n\nako to popisoval\n\nbez\n\nsamotný\n\nnejakej\n\nbitky\n\npoškodený.\n\na\n\npoužívania\n\nMimochodom\n\nže pri príchode policajtov sa poškodený\n\ntento\n\npo verejnom\n\nelektrického\n\nparalyzéra,\n\nsvedok\n\npotvrdil,\n\ntiež\n\nnachádzal pred panelákom.\n\nA podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch kde poškodení popisovali demoláciu\nich majetku, ani tu či už samotný\n\nalebo jeho manželka či iný príbuzný\n\nnepovažovali za vhodné a potrebné zachytiť rozsah tohto poškodenia či už mobilných\ntelefónom alebo iným záznamovým zariadením (vyhodenie čerstvého nákupu von\ncez zatvorené okno).\nZa nedôvodnú považujem aj výhradu poškodeného\n\nvznesenú\n\nk otázkam hodnotenia jeho pravdovravnosti zo strany vyšetrovateľa PZ. Už len preukázaná\nsilná intoxikácia poškodeného alkoholom v čase udalosti (ťažký stupeň opitosti hraničiaci\ns otravou alkoholom), jeho správanie sa počas priebehu pátracej akcie (ignorovanie\npokynov príslušníkov PZ), absencia následkov ktoré by nevyhnutne museli vzniknúť pri tak\n\n56\n\nbrutálnom fyzickom násilí ako ho poškodený popisoval, vylučujúce závery vykonaného\ndokazovania a jeho trestná minulosť (doposiaľ 12 krát súdne trestaný) nasvedčujúca,\nže ide o osobu ktorá sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, musia mať zákonite\nvplyv na konečné závery orgánov činných v trestnom konaní v procese hodnotenia,\nči sa skutok stal alebo nie a teda či poškodený uvádza pravdu alebo nie. Napokon táto\npovinnosť vyplýva vyšetrovateľovi PZ v trestnom konám priamo z ustanovenia § 132\nTrestného poriadku...\nZa výslovnú provokáciu možno považovať list adresovaný verejnej ochrankyni práv,\nktorého autorom mal byť\n\n(čo bolo vylúčené skúmaním KEU,\n\nale aj jeho výpoveďou,) a v zmysle ktorého z danej policajnej akcie mal byť vyhotovený\nvideozáznam, avšak jeho existencia sa účelovo zatajuje.\nSvedkyňa\n\nsa vo svojej výpovedi otvorene zmienila ako v období\n\npo policajnej akcii vnímala aktivity\n\n,\n\na ďalších osôb\n\nz viacerých cudzích štátov smerujúce k tomu, aby obyvatelia osady na\n\nišli\n\nvýslovne vypovedať na policajtov a využili túto udalosť na uplatnenie náhrady škody.\nV podstate asi najreálnejší pohľad na pomery, vzťahy a prežívanie tejto udalosti\nv komunite na\n\nvniesla do tohto prípadu aj výpoveď svedka\n\nktorý sa narodil a vyrastal na\n\n,\n\n, je poslancom mestského zastupiteľstva\n\nv Moldave na Bodvou už tri volebné obdobia a dodnes udržiava s obyvateľmi z osady\nna\n\naktívne vzťahy. Tento svedok tiež podrobne vypovedal čo vnímal\n\nbezprostredne po zásahu priamo v osade (žiadni skrvavení alebo dobitý ľudia, žiadne\nzdevastované obydlia a pod.) ale aj o aktivitách osôb z prostredia ETP sľubujúcich\nobyvateľom\n\nvysoké odškodné a iné benefity za to, že budú „určitým negatívnym\n\nspôsobom vypovedať o priebehu policajnej akcie“.\nV kontexte vyššie rozvedených okolností prípadu som sa preto v závere nevyhnutne\nzaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia\nresp. a contrario, či boli splnené podmienky pre postup podľa § 206 Trestného poriadku\nvoči určitej osobe, kde do úvahy prichádzali poškodenými výslovne označení príslušníci\nPZ\n\na\n\n.\n\n57\n\nOkolnosť či výsledky vyšetrovania odôvodňujú postavenie osoby obvineného pred\nsúd je vecou úvahy prokurátora, ktorej opačnou alternatívou z hľadiska dokázania viny\nvo vzťahu ku skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania procesným postupom\nv zmysle § 215 Trestného poriadku. Samotnému postaveniu pred súd musí zákonite\npredchádzať vznesenie obvinenia v takých prípadoch, ak existuje „dostatočne odôvodnený\nzáver“, že trestný čin spáchala určitá osoba. Posudzovanie odôvodnenosti záveru,\nči skutkové zistenia sú dostatočnej kvality na to, aby sa mohlo trestné stíhanie viesť už voči\nkonkrétnej osobe, nemôže spočívať na svojvôli orgánu činného v trestnom konaní, ale musí\nsa veľmi dôsledne a opatrne posudzovať predovšetkým z pohľadu ďalších následkov do práv\na postavenia dotknutej osoby, keďže vznesenie obvinenia konkrétnej osobe pre konkrétny\ntrestný čin závažným spôsobom zasahuje do jej súkromia.\nPreto je potrebné posudzovať otázky vznesenia obvinenia zvlášť citlivo v situáciách\nkedy dochádza ku stretu viacerých skutkových verzií a kedy musia orgány činné v trestnom\nkonaní dôsledne, presvedčivo a logicky zdôvodniť, prečo sa rozhodli pre taký alebo taký\npostup. Rozhodne však nemožno uplatňovať šablónovitý postup a každú podozrivú osobu\nautomaticky obviňovať a postaviť pred súd, takto absurdne kriminalizovať každú osobu,\nvoči ktorej skrsne čo len náznak nejakého podozrenia, a v konečnom dôsledku sa alibisticky\nspoliehať na to, že súd rozhodne...\nNa základe vyššie rozvedených skutkových okolností a citovaných ustanovení zákona\nsom preto po starostlivom preskúmaní, uvážení a zhodnotení všetkých okolností daného\nprípadu jednotlivo i v ich súhrne a na základe vnútorného presvedčenia dospel k záveru,\nže vyšetrovateľ PZ z pohľadu vydania meritórneho rozhodnutia v tejto trestnej veci dospel\nk správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne a zákonným spôsobom subsumoval\npod príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia zákona. Uvedené potom\nnevyhnutne našlo svoje vyjadrenie v enunciáte tohto uznesenia.»\n76. Ako z citovaných častí odôvodnení napadnutých rozhodnutí zo 16. februára 2016\na z 19. mája 2016 vyplýva, Krajská prokuratúra v Prešove sa všetkými, pre rozhodnutie\no riadnych opravných prostriedkoch splnomocnenkyne poškodených (sťažovateľov)\nproti rozhodnutiam vyšetrovateľa SKIS-stred podstatnými (relevantnými) skutkovými,\nako aj právnymi otázkami zaoberala a dala na ne podrobné odpovede. Krajská prokuratúra\n\n58\n\nv Prešove až detailným spôsobom reagovala na každú splnomocnenkyňou v sťažnostiach\nprednesenú námietku. Ústavný súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste opätovne\nopakovať dôvody uvedené v rozhodnutiach Krajskej prokuratúry v Prešove a ani obsiahle\npasáže odôvodnenia uznesení vyšetrovateľa SKIS-stred z 23. novembra 2015 a 22. marca\n2016, s ktorými sa takisto dôkladne oboznámil, pretože z uvedených citácií odôvodnení\nrozhodnutí jasne a zreteľne vyplýva, prečo bol prokuratúrou prijatý verdikt o potrebe\nzamietnutia sťažností proti rozhodnutiam „zastavujúcim“ začaté trestné stíhanie.\n77. Je evidentné, že orgány činné v danom prípravnom konaní vykonali maximum\npre objasnenie všetkých skutkových okolností prípadu. Podľa názoru ústavného súdu\nv danej veci neprichádza do úvahy čo i len minimálna pochybnosť o tom, že by nebolo\nvykonané účinné úradné vyšetrovanie inkriminovanej policajnej akcie na\n\nulici\n\nv Moldave nad Bodvou a následného konania príslušníkov Policajného zboru vo vzťahu\nk sťažovateľom.\n78. Závery prijaté vyšetrovateľom SKIS-stred a Krajskou prokuratúrou v Prešove\nsú opreté o výsledky dôkladne vykonaného vyšetrovania, pritom rozsiahle odôvodnenia\nich rozhodnutí sú logické, homogénne, bez vnútorných rozporov s uvedením racionálnych\nvyhodnotení zabezpečených dôkazných prostriedkov a z nich plynúcich dôkazov.\n79. Orgány činné v prípravnom konaní presvedčivo odôvodnili zistenie faktu,\nže proti sťažovateľom nebolo príslušníkmi polície postupované tak, ako to tvrdili vo svojich\nvýpovediach. Účinky nimi uvádzaných postupov a spôsobov konania príslušníkov polície\n(fyzické násilie, neprimerané použitie donucovacích prostriedkov, poškodzovanie majetku\na pod.) by sa zákonite museli prejaviť v objektívnom svete v podobe následkov takéhoto\nkonania na predmetoch útoku (či už živých alebo neživých), ktoré však preukázateľne\nnenastali. Svedčia o tom nielen znalecké posudky, ktoré sťažovatelia spochybňujú z dôvodu\nuplynutia dlhšieho času od reálneho uskutočnenia policajnej akcie po ich vyhotovenie,\nale aj výsluchy svedkov, lekárske správy, ďalšie listinné doklady, obrazové záznamy\n(fotografie), audiovizuálny záznam (video) a iné, teda aj také, na výpovednú hodnotu\nktorých plynutie času nemá negatívny dopad. Ak k použitiu donucovacích prostriedkov\n\n59\n\ndošlo, stalo sa tak v situáciách predpokladaných zákonom a v medziach zákona, o čom boli\nvyhotovené zodpovedajúce záznamy a štandardné hlásenia o použití donucovacích\nprostriedkov. Vyšetrovateľ inšpekčnej služby vykonaným vyšetrovaním preukázal,\nže neexistujú pochybnosti o tom, že pri použití donucovacích prostriedkov príslušníkmi\npolície počas tejto pátracej akcie nedošlo k excesu mimo zákonom upravený rámec,\ns čím sa Krajská prokuratúra v Prešove stotožnila.\n80. Za takejto situácie ústavný súd konštatuje, že pre pozitívne rozhodnutie\no porušení práva sťažovateľov podľa čl. 3 dohovoru [ale aj čl. 16 ods. 2 ústavy, čl. 2 ods. 3,\nčl. 7 a čl. 10 medzinárodného paktu, čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a čl. 5 písm. b)\ndohovoru o odstránení rasovej diskriminácie] absentuje dôležitý prvok, a to dôveryhodné\ntvrdenie, že došlo k zlému (v kvalite požadovanej čl. 3 dohovoru alebo čl. 16 ods. 2)\nzaobchádzaniu so sťažovateľmi (pozri už zmienené rozhodnutie Assenov a ďalší\nproti Bulharsku, rozsudok č. 24760/94 z 28. 10. 1998).\n81.\n\nRovnako,\n\nako\n\nnebolo\n\npreukázané\n\npoužitie\n\nneprimeraného\n\nnásilia\n\n(resp. neprimeraného použitia donucovacích prostriedkov), z odôvodnení napadnutých\nrozhodnutí vyplýva, že nebol preukázaný ani neoprávnený vstup do obydlí. Tieto závery\njasne vyplývajú z dôkazov, na ktoré napadnuté rozhodnutia tak Krajskej prokuratúry\nv Prešove, ako aj inšpekčnej služby zreteľne poukázali.\n82. Rozsah vykonaných procesných úkonov skutočne nasvedčuje tomu, že orgány\nčinné v trestnom konaní pristupovali k objasneniu okolností prípadu zvlášť precízne.\nAvšak, ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí, práve znalecké dokazovanie poskytlo\norgánom činným v trestnom konaní také kvantum informácií príslušnej kvality, ktoré\nich viedlo k opodstatnenému presvedčeniu o nepravdivosti sťažovateľmi tvrdených\nokolností prípadu. Nerešpektovanie získaných záverov znaleckého dokazovania orgánmi\nčinnými v trestnom konaní by znamenalo diskvalifikáciu objektívnosti a náležitého\nobjasnenia veci. Ústavný súd pritom zastáva názor, že vyšetrovateľ SKIS-stred postupoval\nsprávne (rozhodne nie v rozpore so zákonom), ak pre náležité objasnenie veci využil\n\n60\n\nzákonnú možnosť pribratia súdneho znalca do konania na podanie takéhoto znaleckého\nposudku.\n83. Sťažovatelia tvrdili, že zastavenie trestného stíhania bolo predčasné a okolnosti\nspáchania skutku neboli bez pochybností vyvrátené. Navyše, zo sťažnosti sťažovateľov\nmožno vyvodiť ich názor, že o zastavení mal rozhodnúť až všeobecný súd.\n84. Práve v prípade zvolenia postupu podľa § 206 Trestného poriadku (vznesenie\nobvinenia), ktoré je nevyhnutným predpokladom pre následné podanie obžaloby, na základe\nktorej by sa trestná vec dostala pred všeobecný súd, by sa vyšetrovateľ inšpekčnej služby\na prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove vykonávajúci dozor nad vyšetrovaním za takto\nzisteného skutkového stavu s vysokou mierou pravdepodobnosti vystavili riziku\nneopodstatneného zásahu do základných práv osôb, voči ktorým sa sťažovatelia takéhoto\nvznesenia obvinenia domáhali.\n85. Porušenie práva na účinné úradné vyšetrovanie sťažovatelia vidia aj v samotnej\ndĺžke jeho trvania a uplynutia dlhšej doby od skutku po jeho začatie (začatie trestného\nstíhania). Zastávajú názor (v súlade s judikatúrou ESĽP), že účinné vyšetrovanie by malo\nbyť rýchle a bez prieťahov. Je podľa nich neodpustiteľnou skutočnosťou fakt, že trestné\nstíhanie vo veci sa začalo až po siedmich mesiacov od spáchania skutku. Ústavný súd\nsa s touto námietkou s prihliadnutím na okolnosti danej veci nestotožnil. Zo sťažnosti\nsťažovateľov rovnako ako z napadnutých rozhodnutí SKIS-stred, ako aj Krajskej\nprokuratúry v Prešove vyplýva, že pred aktuálnym trestným stíhaním boli v súvislosti\ns realizáciou dotknutej policajnej akcie viacerými subjektmi podané trestné oznámenia\n(aj sťažovateľom v 1. rade), ktoré však neboli „úspešné“ (t. j. na ich základe nebolo možné\ntrestné stíhanie začať) aj z dôvodu nedostatku vyžadovanej kvality. Či tomu tak skutočne\nbolo, ústavný súd v rámci konania o aktuálnej sťažnosti preskúmať nemôže, a to jednak\nz dôvodu viazanosti petitom podanej sťažnosti, v ktorom absentuje takáto požiadavka,\na jednak z dôvodu oneskorenosti prípadnej takejto požiadavky (pozri § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, z ktorého vyplýva dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu, ktorá vo vzťahu k predchádzajúcim trestným oznámeniam nepochybne uplynula).\n\n61\n\n86. Navyše, ústavný súd preskúmaním sťažností a jej príloh (najmä všetkých\nnapadnutých rozhodnutí) nezistil žiadnu okolnosť súvisiacu s časovo neskorším začatím\ntrestného stíhania, ktorá by sa na vyšetrovaní (jeho účinnosti a efektívnosti) prejavila\nnegatívnym spôsobom.\n87. Ani celkovú dobu trvania trestného stíhania („viac ako 2 roky“) ústavný súd\nnepovažuje vzhľadom na rozsah vyšetrovanej veci za neprimeranú. Bez akýchkoľvek\npochýb sa na dĺžke trvania prípravného konania prejavil väčší počet poškodených\na svedkov, ale aj samotný charakter a závažnosť šetrenej trestnej činnosti, čo si vyžadovalo\nvykonanie početných vyšetrovacích úkonov. Snaha o čo najrýchlejšie ukončenie trestného\nkonania by nepochybne ohrozovala jeho kvalitu, čo by v tomto prípade bolo zvlášť\nnežiaduce. Podľa názoru ústavného súdu orgány prípravného konania postupovali v súlade\ns rozumným náhlením sa.\n88. Nečinnosť alebo neefektívnu činnosť orgánov činných v trestnom konaní\nsťažovatelia v rámci napadnutého trestného stíhania výslovne nenamietali.\n89. Pokiaľ išlo o otázku nezávislosti, a teda aj nestrannosti inšpekčnej služby,\nKrajská prokuratúra v Prešove sa k nej dostatočne vyjadrila poukazujúc na zjednocujúce\nstanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nTpj 62/2015 z 29. septembra 2015, v ktorom sa uvádza, že v rámci Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby plnia\npríslušníci Policajného zboru úlohy inšpekčnej služby, ktorí boli zákonom predpísaným\nspôsobom určení za vyšetrovateľov Policajného zboru, resp. nariadeným za poverených\npríslušníkov Policajného zboru na vykonávanie činností v skrátenom vyšetrovaní, a teda\nna legálnom a legitímnom základe plnia zákonné úlohy Policajného zboru [§ 2 ods. 1\npísm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov] vo vzťahu k trestnej činnosti páchanej príslušníkmi\nPolicajného zboru.\nPokiaľ išlo o otázku nezávislosti, a teda aj nestrannosti inšpekčnej služby,\naj k nej sa krajská prokuratúra dostatočne vyjadrila, poukazujúc na zjednocujúce stanovisko\n\n62\n\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015,\nz ktorého vyplýva, že „V rámci úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky plnia príslušníci Policajného zboru úlohy\ninšpekčnej služby a títo príslušníci Policajného zboru boli zákonom predpísaným spôsobom\nurčení za vyšetrovateľov Policajného zboru, resp. nariadeným za poverených príslušníkov\nPolicajného zboru na vykonávanie činností v skrátenom vyšetrovaní, a teda na legálnom\na legitímnom základe plnia zákonné úlohy Policajného zboru (§ 2 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore) vo vzťahu k trestnej činnosti páchanej príslušníkmi\nPolicajného zboru.“.\n90. Viac ako problematiku legality a legitimity inšpekčnej služby, t. j. služby\nPolicajného zboru ako takej, určenej na vyšetrovanie trestnej činnosti páchanej príslušníkmi\nPolicajného zboru, sťažovatelia vyzdvihli pochybnosť o jej nestrannosti a nezávislosti,\nkeďže vyšetrovateľ inšpekčnej služby a príslušníci polície, ktorí prichádzali do úvahy\nako potencionálni páchatelia vyšetrovanej trestnej činnosti, mali v konečnom dôsledku toho\nistého nadriadeného – ministra vnútra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sťažovatelia\npoukázali na rozhodnutia ESĽP v obdobných veciach (napr. Eremiášová a Pechová proti\nČeskej republike, rozsudok, 16. 2. 2012, č. 23944/04), v ktorých tento konštatoval porušenie\npráv tamojších sťažovateľov práve z týchto dôvodov, ako ich prezentujú sťažovatelia.\nJudikatúra ESĽP totiž požaduje, aby osoby vykonávajúce vyšetrovanie boli nezávislé\nna osobách zapletených do vyšetrovaných udalostí. Nevyhnutná je teda absencia\nhierarchických či inštitucionálnych väzieb medzi týmito osobami. Dôraz je kladený\ntiež praktickú nezávislosť [pozri taktiež Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku,\nrozsudok, 24. 2. 2005, č. 57947/00, bod 210].\n91. Žiaľ, ústavný súd aj s prihliadnutím na judikatúru a známy postoj ESĽP k tejto\notázke nemohol sťažnosti sťažovateľov ani v tejto časti vyhovieť. Podľa názoru ústavného\nsúdu je v danej veci potrebné zvýrazniť práve inštitút dozoru príslušného prokurátora\nnad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní (§ 230 Trestného poriadku), ktorého\núčelom je okrem iného aj zabezpečenie nestranného a nezávislého vyšetrovania. K tvrdeniu\no nedostačujúcej dozorujúcej úlohe prokurátora na to, aby vyšetrovanie splnilo požiadavku\n\n63\n\nnezávislosti (ide o tvrdenia sťažovateľov opreté o rozhodnutia ESĽP vo viacerých kauzách\nproti Českej republike), ústavný súd prihliadol najmä na tú konkrétnu okolnosť danej\ntrestnej veci, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sa «v rámci dozorovej\nprávomoci zúčastnil výsluchov takmer všetkých osôb, ktoré boli dňa 19. 6. 2013 predvedené\nna OO PZ Moldava, výsluchov ďalších viacerých poškodených, výsluchov svedkov, znalcov,\nvýsluchov funkcionárov PZ, viacerých ostatných radových príslušníkov PZ vrátane\nhlavného podozrivého nstržm.\n\na úkonov rekognícií“, a to s tým\n\nvýsledkom, že „na strane vyšetrovateľa PZ a ním vedeného vyšetrovania... nezistil\ntendenčnosť vo vyšetrovaní, účelovosť postupu, zakrývanie či ignorovanie skutkových\nzistení, predpojatosť voči osobám poškodených či priamo k veci samotnej, zásahy\ndo vyšetrovania zo strany jeho služobne nadriadených, iných osôb či dokonca politický\nvplyv na čo obaja splnomocnenci poškodených poukazujú, alebo akékoľvek iné negatívne\naspekty,\n\nktoré\n\nby\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk vyšetrovaniu\n\nsamotnému\n\ndovoľovali\n\npripustiť\n\nčo i len pochybnosť o jeho netransparentnosti.».\nSťažovatelia túto konštatáciu Krajskej prokuratúry v Prešove nepopierajú a ani nijako\nneatakujú. Uvedené pritom svedčí o mimoriadnej aktivite dozor vykonávajúceho\nprokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove a v tomto konkrétnom prípade to podstatne\noslabuje, ak nie celkom neguje tvrdenie o nedostatočnosti dozorujúcej úlohy prokurátora\nvo vzťahu k nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania; s poukazom na jej konkrétne okolnosti\ndošlo k naplneniu praktickej nezávislosti.\n92. Bezpodmienečné trvanie na splnení formálnych podmienok tak, ako sú nastavené\njudikatúrou ESĽP v podmienkach platného a účinného právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky (v aktuálnom type konania pred ústavným súdom, t. j. namietané porušenie\nzákladných práv fyzickými osobami podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) by v konečnom dôsledku\nviedlo k takému výsledku, aký prezentoval ESĽP aj v spomínanom rozsudku Eremiášová\na Pechová proti Českej republike zo 16. februára 2012, keď neuznal prípadnú sťažnosť\nuvedených sťažovateliek podanú Ústavnému súdu Českej republiky za účinný prostriedok\nnápravy a konštatoval, že ani Ústavný súd Českej republiky by nijako nemohol zhojiť\nsťažovateľkami namietaný nedostatok nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania, pretože\nide o problém štrukturálnej povahy.\n\n64\n\n93.\n\nSťažovatelia\n\nv\n\nďalšom\n\nnamietali\n\nporušenie\n\nich\n\npráva\n\nna\n\nochranu\n\npred diskrimináciou podľa čl. 14 dohovoru a čl. 12 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 3 a 13\ndohovoru a čl. 5 písm. b) a čl. 6 dohovoru o rasovej diskriminácii. Uviedli, že majú dôvodné\npodozrenie, že tieto ich práva boli porušené v dôsledku ich príslušnosti k rómskej etnickej\nskupine ako odveta za napadnutie policajnej hliadky niekoľko dní pred udalosťou z 19. júna\n2013. Podľa ich názoru sa obdobné policajné akcie vykonávali predovšetkým v lokalitách,\nktoré obývajú osoby rómskej etnickej príslušnosti, čo u nich evokuje dôvodné podozrenie\no rasovo motivovanom konaní príslušníkov Policajného zboru. Sťažovatelia sú toho názoru,\nže zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k dôkladnému preskúmaniu\nmožného rasového motívu akcie.\n94. Ústavný súd k uvedeným tvrdeniam sťažovateľov uvádza, že pokiaľ spájajú\nporušenie práva zaručeného v čl. 14 dohovoru [ale aj čl. 12 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 3\na 13 dohovoru a čl. 5 písm. b) a čl. 6 dohovoru o rasovej diskriminácii] s porušením\nich práva podľa čl. 3 dohovoru [ale aj čl. 16 ods. 2 ústavy, čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10\nmedzinárodného paktu, čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a čl. 5 písm. b) dohovoru\no odstránení rasovej diskriminácie], potom ich požiadavke na vyslovenie porušenia týchto\npráv logicky nebolo možné vyhovieť, a to z dôvodu nezistenia zásahu do práva podľa čl. 3\ndohovoru [ale aj čl. 16 ods. 2 ústavy, čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 medzinárodného paktu, čl. 12\na čl. 13 dohovoru proti mučeniu a čl. 5 písm. b) dohovoru o odstránení rasovej\ndiskriminácie].\n95. V súvislosti s poukazom na skutočnosť, že podobné policajné akcie\nsa vykonávajú neproporcionálne a len v rómskych osadách, ústavný súd poznamenáva,\nže v aktuálnej veci, t. j. v konaní o tejto sťažnosti sťažovateľov je predmetom preskúmanie\npostupu a rozhodnutí orgánov prípravného konania v dotknutej trestnej veci. Tieto orgány\nnemali a nemajú žiaden dosah na sťažovateľmi tvrdené okolnosti, ktoré mali predstavovať\nzásah do ich práva na zákaz diskriminácie, preto sa takého zásahu v tejto súvislosti ani\nnemohli dopustiť.\n\n65\n\n96. Podstatnejším pre posúdenie tejto veci bolo, či orgány prípravného konania\nskúmali opodstatnenie a zdôvodnenie nariadenia vykonanej policajnej akcie, a v tomto\nsmere ústavný súd považuje napadnuté rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Prešove\n(ale aj postup a rozhodnutia vyšetrovateľa SKIS-stred) z hľadiska ochrany základných práv\nsťažovateľov za dostatočné. Vyšetrovaním bolo zistené, že hlavným a jediným dôvodom\nnaplánovania a vykonania danej pátracej akcie bol „preukázaný stúpajúci trend kriminality\n(najmä majetkovej) oproti predchádzajúcim obdobiam a to v náraste až o 50 trestných\nčinov. V danom čase bolo z danej lokality v pátraní desať osôb, na ktoré bol vydaný buď\npríkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu, pričom pred začatím\nsamotnej akcie v teréne boli príslušníkom z iných zúčastnených útvarov vydané zoznamy\nhľadaných osôb.“. Z citovaného je zrejmé, že príslušné orgány uvedenú otázku\nneopomenuli a primeraným odôvodnením k nej prijatých záverov dali právam sťažovateľov\nzadosť.\n97. Vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje,\nže sťažnosť sťažovateľov v časti namietaného porušenia základných práv podľa 12 ods. 2\na čl. 16 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10\nmedzinárodného paktu, podľa čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu, ako aj práv podľa čl. 5\npísm. b) a čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie postupom Krajskej prokuratúry\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 13/14/7700 ani jej uzneseniami zo 16. februára\n2016 a z 19. mája 2016 je zjavne neopodstatnenou, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n98. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite sťažností,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n66", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie-zastavenie", "poškodený", "diskriminácia-zákaz", "orgán činný v trestnom konaní-vyšetrovateľ", "trestné stíhanie", "trestné konanie-prípravné", "práva a slobody – národnostných menšín a etnických skupín", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:ced3b618-75cc-43a0-8b4b-19d88001cbc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ced3b618-75cc-43a0-8b4b-19d88001cbc1"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}