{"guid": "ussr:502061d9-f012-4b16-a562-ea7a5315d138", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 550/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/502061d9-f012-4b16-a562-ea7a5315d138", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 550/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DEMI VENTURA s. r. o.,\nRastislavice 255, zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Martonovou, Vajnorská 8/A,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 154/2016 z 22. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nDEMI\n\nVENTURA\n\ns.\n\nr.\n\no.\n\nodmieta\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. júna 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEMI VENTURA s. r. o.,\nRastislavice 255 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 154/2016 z 22. marca 2017,\nktorou žiada vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj právo sťažovateľa na spravodlivý proces priznané čl. 6 ods.1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: 4Cdo 154/2016 zo dňa 22. 03. 2017\nporušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: 4Cdo 154/2016 zo dňa\n22. 03. 2017 zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi jeho trovy\nkonania v sume 374,02 EUR do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu (...).“\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka\nbola ako žalobca účastníkom konania pred Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 14 C 157/2012, v ktorom sa domáhala proti Slovenskej republike –\nMinisterstvu financií Slovenskej republiky náhrady škody sumou 164 265,73 €\ns príslušenstvom z titulu zodpovednosti žalovaného štátu za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci nezákonným rozhodnutím. Táto škoda vznikla obchodnej spoločnosti\nso sídlom v\n\n(ďalej len „právny predchodca sťažovateľky“)\n\na pohľadávka na jej náhradu bola v priebehu konania postúpená sťažovateľke.\n3. Daňové orgány vykonali u právneho predchodcu sťažovateľky daňovú kontrolu\na za zdaňovacie obdobie mesiacov júl 2006 až december 2006, apríl 2007 a august 2007\nrozhodnutiami znížili nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Na základe žalôb\no preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí správne súdy rozhodnutia zrušili a vec vrátili\ndaňovým orgánom na ďalšie konanie. Tie následne za uvedené zdaňovacie obdobia\nnárok na nadmerný odpočet právnemu predchodcovi sťažovateľky priznali, nadmerný\nodpočet na základe rozhodnutí vydaných v roku 2009 postupne vrátili (11. marca 2009,\n13. mája 2009 a 26. mája 2009) a za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov\n\n2\n\n(spolu vo výške 244 855,35 €) v roku 2010 priznali právnemu predchodcovi sťažovateľky\nsankčný úrok (spolu vo výške 65 924,80 €), ktorý mu bol vyplatený 6. mája 2010.\n4. Žalovaná suma náhrady škody v konaní pred okresným súdom (164 265,73 €)\nuž zohľadňovala pri svojom vyčíslení priznaný sankčný úrok; išlo o náhradu ďalšej škody,\nktorá právnemu predchodcovi sťažovateľky mala vzniknúť v príčinnej súvislosti\ns nezákonnými a následne zrušenými rozhodnutiami daňových orgánov. Ako náhrada\nskutočnej škody boli uplatnené náklady právneho predchodcu sťažovateľky spojené\ns poskytovaním\n\nslužieb\n\ndaňového\n\nporadcu\n\nv uvedených\n\ndaňových\n\nkonaniach\n\n(8 298,67 €), advokáta v nadväzujúcich konaniach pred správnymi súdmi (77 352,76 €),\nzaplatené súdne poplatky (596,73 €), ako aj úroky zaplatené právnym predchodcom\nsťažovateľky za finančné výpomoci od rôznych subjektov za príslušné obdobie\n(78 017,52 €), ktorými právny predchodca sťažovateľky musel preklenúť nedostatok\nfinančných prostriedkov v dôsledku zadržania značnej sumy daňovými orgánmi. Žalobou\nbol uplatnený aj ušlý zisk, ktorý bol vyčíslený sumou „s dolnou hranicou 5 345,09 €“ a bol\ntvorený ušlými úrokmi, ktoré by prirástli k jednotlivým sumám skutočnej škody, ak by tieto\nsumy nemuseli byť vynaložené. Právny predchodca sťažovateľky si k týmto sumám uplatnil\ni úrok z omeškania.\n5. Okresný súd rozsudkom č. k. 14 C 157/2012-598 z 10. novembra 2014 žalobu\nzamietol. Dospel k záveru, že škoda, ktorá sťažovateľke vznikla v príčinnej súvislosti\ns nezákonnými rozhodnutiami daňových orgánov, jej bola uhradená sankčnými úrokmi\nv sume 65 924,80 €. Vo vzťahu k nákladom vynaloženým na činnosť daňového poradcu\nokresný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by boli v súvislosti\ns predmetným daňovým konaním takéto služby objednané a poskytované. Pokiaľ ide\no náklady advokáta a súdne poplatky, tie patrili právnemu predchodcovi sťažovateľky\nv rozsahu, o ktorom o nich rozhodli v správnom súdnictve súdy v jednotlivých konaniach\nako o ich náhrade, bez ohľadu na to, či advokátom boli riade uplatnené, či z akého dôvodu\nneboli priznané. Zaplatené úroky z poskytnutých finančných výpomocí nepovažoval\nokresný súd za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami daňových orgánov,\npretože nebolo preukázané, že právny predchodca sťažovateľa bol v takej finančnej situácii,\n\n3\n\nže by si ich musel nevyhnutne obstarať. Vo vzťahu k uplatnenému ušlému zisku okresný\nsúd konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala, že pri pravidelnom chode vecí by tento\npríjem nadobudla.\n6. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, v ktorom\npoukázala na nesprávne skutkové zistenia okresného súdu, pokiaľ ide o nepreukázanie\nsúvislosti vynaložených nákladov na daňové poradenstvo s príslušnými daňovými\nkonaniami, ako aj vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov advokáta v správnom\nsúdnictve, kde sa súd dostatočne nezaoberal dôvodmi ich nepriznania. Ďalej namietala, že\noporu v obsahu spisu nemá ani skutkové zistenie, podľa ktorého finančné výpomoci právny\npredchodca sťažovateľky v rozhodnom čase nepotreboval, a ani záver o tom, že\npri pravidelnom chode vecí by právny predchodca sťažovateľky nezískal príjem vo forme\nušlého zisku.\n7. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16 Co 34/2015-690\nz 31. marca 2016 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a s poukazom\nna § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) sa s odôvodnením\nrozsudku okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.\n8. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\nodôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP, ku ktorému\ndošlo porušením práva na riadne odôvodnenie rozsudku, nepreskúmateľnosťou záverov\nrozsudku krajského súdu, ale aj nesprávnym právnym posúdením veci, a navrhla\nnajvyššiemu súdu, aby vykonal dôkazy na preukázanie dôvodov dovolania, rozsudok\nokresného súdu i krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n9. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 154/2016 z 22. marca 2017 dovolanie\nodmietol ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 12. apríla 2017.\n\n4\n\n10. Sťažovateľka sťažnosť predloženú ústavnému súdu na porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 154/2016\nz 22. marca 2017 odôvodnila tým, že jej dovolanie bolo najvyšším súdom odmietnuté\nnapriek tomu, že boli splnené podmienky jeho meritórneho prejednania. Najvyšší súd svoje\nrozhodnutie dostatočne neodôvodnil, je nepresvedčivé a nedáva odpovede na zásadné\nprávne otázky, ktoré boli v dovolaní, ale už i v samotnej žalobe nastolené. Súdna ochrana\nbola sťažovateľke poskytnutá nespravodlivo a nedostatočne.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n14. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n15. Sťažovateľka namieta porušenie týchto svojich základných práv:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľky, k porušeniu týchto jej základných práv\nmalo dôjsť výlučne rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 154/2016 z 22. marca\n2017, a to tým, že jej dovolanie bolo odmietnuté ako procesne neprípustné, hoci podľa jej\nnázoru boli splnené všetky podmienky jeho meritórneho prejednania, pričom najvyšší súd\nsvoje rozhodnutie ani dostatočne neodôvodnil.\n17. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Cdo 154/2016 z 22. marca najprv konštatoval,\nže vzhľadom na podanie dovolania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku jeho\nprípustnosť posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 OSP v znení účinnom do 1. júla 2016\n(§ 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku). Pretože dovolanie smerovalo proti\npotvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu a nemohlo byť prípustné podľa § 238 ods. 1\naž 3 OSP, posudzoval jeho prípustnosť podľa § 237 OSP a zaoberal sa i sťažovateľkou\ntvrdenou vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. V kontexte čl. 6 dohovoru najvyšší súd\npoukázal na vymedzenie odňatia možnosti konať pred súdom v súdnej praxi ako takého\nzávadného procesného postupu súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej\nprocesných práv priznaných jej v občianskom súdnom konaní pre účel ochrany jej práv\na právom chránených záujmov. Ďalej vo vzťahu k argumentom sťažovateľky najvyšší súd\nuviedol:\n\n6\n\n«Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“)\nnezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky\nnepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým\nrozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zotrvali na právnych záveroch\nsúladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015\na III. ÚS 288/2015).\nNa rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súd Slovenskej republiky, ktoré\nsa uskutočnilo 3. decembra 2015 bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého\nznie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237nods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho sudu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací\nsúd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje\nžiadny podklad preto, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá\npredstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov,\nktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký\nprípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“\n(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak\nzásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola\naplikovaná druhá veta.\nV preskúmavanej veci preto dovolateľka nedôvodne namietala, že jej v dôsledku\ntvrdených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku bola odňatá možnosť pred\nsúdom konať.\nDovolateľka ako dovolací dôvod uvádzala tiež „inú vadu“ (§ 241 ods. 2 písm. b/\nO. s. p.). V dovolaní namietaná „iná vada“ bola do 30. júna 2016 považovaná za\nrelevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorý však prípustnosť dovolania\n\n7\n\nnezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 219/2013,\n3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012,\n7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Dovolací súd sa preto daným dovolacím dôvodom\nnemohol zaoberať, keďže tento dovolací dôvod bol uplatnený v procesne neprípustnom\ndovolaní.\nPodaný mimoriadny opravný prostriedok dovolateľka nakoniec odôvodňovala aj\ntým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2\npísm. c/ O. s. p.), namietajúc jeho právny záver.\nV dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\ntaktiež nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú\nv § 237 O. s. p. Dovolací súd sa preto ani týmto dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.\nVzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania\nžalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p.\nako procesne neprípustné odmietol.»\n18. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n\n8\n\n19. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia\nnajvyššieho súdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď\nna otázku\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\nsťažovateľky\n\na vysvetlil,\n\nako\n\ndospel\n\nk záveru\n\no nevyhnutnosti dovolanie odmietnuť. Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu preto\nspĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n21. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n22. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\n\n9\n\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n23. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n24. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\n25. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n26. Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci sťažovateľky odchýliť sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe (tak ako ju ostatne popísal aj najvyšší súd), tobôž v situácii, keď\nsťažovateľka nepredkladá v tejto otázke vo svojej sťažnosti žiadnu argumentáciu. Z obsahu\n\n10\n\nsťažnosti vyplýva iba to, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnym názorom\nnajvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti dovolania v danej veci. Iba skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06).\nTáto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného\npráva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\n27. Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým\nodôvodnil odmietnutie dovolania sťažovateľky, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie\nza také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom konaní,\nktorý by popieral ich účel a zmysel, nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným\nporušením práv sťažovateľky a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o jej dovolaní.\nPreto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n28. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z pridanej hodnoty", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "f1493482-e39f-4d6b-92cc-38cb3e27c91d:3b713756-8ee2-4356-9073-2b1ef3070caf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6112215901.1", "spisova_znacka": "4Cdo/154/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/154/2016 z 21. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6112215901.1"}, {"guid": "0aec3228-6110-451d-b720-d919eaf79937:6f575f72-f0de-4afc-bf32-756c8e07ba48", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112225586.5", "spisova_znacka": "16Co/34/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/34/2015 z 20. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112225586.5"}], "citovane_v": []}