{"guid": "ussr:10ce31f3-9808-4b9c-b667-9776c7971643", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.580.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 580/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.580.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10ce31f3-9808-4b9c-b667-9776c7971643", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.580.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.580.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.580.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 580/2017-14\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Kupkom, Hlavná 23, Trnava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky\n\nrozhodnutiami\n\nOkresného\n\núradu\n\nTrnava,\n\nodboru\n\nvšeobecnej\n\nvnútornej správy spisových značiek: OU-TT-OVVS2-2017/009844, Pr. č. 262/2017 VI\nzo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/009842, Pr. č. 256/2017, 257/2017 z 15. mája 2017;\nOU-TT-OVVS2-2017/009846, Pr. č. 265/2017, 266/2017 VI zo 4. mája 2017\na 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/009582, Pr. č. 253/2017, 254/2017 z 10. mája 2017;\nOU-TT-OVVS2-2017/010045, Pr. č. 280/2017, 281/2017 VI z 5. mája 2017; OU-TTOVVS2-2017/010046, Pr. č. 282/2017, 283/2017 z 10. mája 2017; OU-TT-OVVS22017/010047, Pr. č. 274/2017, 275/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010048,\nPr. č. 276/2017 VI, 277/2017 VI zo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010053,\nPr. č. 278/2017, 279/2017 z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011193, Pr. č. 324/2017,\n325/2017 z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011195, Pr. č. 320/2017, 321/2017\nz 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011197, Pr. č. 322/2017, 323/2017 z 10. mája 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n\n, o d m i e t a pre nedostatok\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. augusta 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutiami Okresného úradu\nTrnava, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „okresný úrad“) spisových značiek:\nOU-TT-OVVS2-2017/009844, Pr. č. 262/2017 VI zo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS22017/009842, Pr. č. 256/2017, 257/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/009846,\nPr. č. 265/2017, 266/2017 VI zo 4. mája 2017 a 5. mája 2017; OU-TT-OVVS22017/009582, Pr. č. 253/2017, 254/2017 z 10. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010045,\nPr. č. 280/2017, 281/2017 VI z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010046,\nPr. č. 282/2017, 283/2017 z 10. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010047, Pr. č. 274/2017,\n275/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVV2-2017/010048, Pr. č. 276/2017 VI, 277/2017 VI\nzo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010053, Pr. č. 278/2017, 279/2017 z 5. mája 2017;\nOU-TT-OVVS2-2017/011193, Pr. č. 324/2017, 325/2017 z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS22017/011195, Pr. č. 320/2017, 321/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011197,\nPr. č. 322/2017, 323/2017 z 10. mája 2017 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že ako navrhovateľka podala okresnému úradu\n«ako správnemu orgánu v súlade s § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) návrhy na začatie konania\no priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 21a ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“)».\n3. Okresný úrad napadnutými rozhodnutiami podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o priestupkoch“) zastavil konania týkajúce sa viacerých priestupkov\npodľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorých sa mali dopustiť viacerí predstavitelia\n\n2\n\nTechnickej univerzity v Trnave tým, že v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nemali\nsprístupniť sťažovateľke ňou požadované informácie. Dôvodom na zastavenie bola\nskutočnosť, že skutky, o ktorých sa konalo, nie sú priestupkami.\n4. Okresný úrad podľa sťažovateľky v konaniach o priestupkoch nepostupoval\nv súlade so zákonmi, nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre rozhodnutie, nezistil presne\na úplne skutočný stav veci, nesprávne právne vec posúdil, a preto rozhodnutia, ktoré\nv konaniach vydal, sú podľa nej nezákonné.\n5. Sťažovateľka je toho názoru, že okrem toho, že «správny orgán nezistil presne\na úplne skutočný stav veci a vec nesprávne právne posúdil, čo nie je predmetom tejto\nsťažnosti, namieta predovšetkým porušenie jej základného práva, ktoré bolo porušené tým,\nže správny orgán o konaniach neviedol spoločné konanie podľa § 57 zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), čím\nporušil zákonnú povinnosť uloženú samotným § 57 zákona o priestupkoch ako aj (najmä)\nčl. 2 ods. 2 Ústavy», a tým porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n6. Taktiež okresný úrad uložil sťažovateľke povinnosť uhradiť trovy konania\nv celkovej sume 368 €. V odôvodnení rozhodnutí sa však podľa jej názoru obmedzil\nna všeobecnú\n\nkonštatáciu\n\nbez\n\nlogického\n\nvysvetlenia\n\nzistených\n\nskutočností.\n\nPreto sťažovateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutia sú „v celom rozsahu, vrátane výroku\no trovách konania, nepresvedčivé a popierajú základné princípy spravodlivého procesu“.\nV tejto súvislosti považuje za dôvodné poukázať na tú skutočnosť, že „ak by správny orgán\nviedol spoločné konanie tak, ako mu to prikazuje § 57 zákona o priestupkoch, o trovách\nkonaniach by voči konkrétnej osobe musel rozhodnúť len raz, t. j. v celkovej paušálnej výške\nnajviac 16 eur podľa § 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z., ktorou\nsa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku“.\n7. Sťažovateľka podala 14. júna 2017 proti napadnutým rozhodnutiam okresného\núradu odvolania, ktoré, ako uvádza v sťažnosti, adresovala na „nepríslušný orgán\n\n3\n\n(ministerstvo vnútra Slovenskej republiky). Nepríslušný orgán listom č. SVS-OVS22017/022406 zo dňa 20. 06. 2017, podaným na poštovú prepravu dňa 27. 06. 2017, postúpil\nodvolanie sťažovateľky Okresnému úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy.“.\n8. Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, okresný úrad upovedomením\nz 11. júla 2017 sťažovateľke oznámil, že všetky napadnuté rozhodnutia považuje\nza právoplatné, pretože jej odvolanie proti nim bolo „prvostupňovému orgánu doručené\naž dňa 29. 06. 2017, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Preštudovaním...\npodania dospel správny orgán k záveru, že uvedené podanie je možné chápať ako podnet\nna preskúmanie právoplatného rozhodnutia podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní... a z tohto dôvodu... postúpili vyššie uvedený spis vecne príslušnému\nsprávnemu orgánu v mimoodvolacom konaní.“.\n9. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na to, že okresný úrad nesprávne\npovažuje napadnuté rozhodnutia, a to konkrétne „č. OU-TT-OVVS2-2017/009842,\nPr. č. 256/2017, 257/2017 zo dňa 15. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/010046,\nPr. č. 282/2017, 283/2017 zo dňa 10. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/010047, Pr. č.\n274/2017, 275/2017 zo dňa 15. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/011195, Pr. č. 320/2017,\n321/2017 zo dňa 15. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/011197, Pr. č. 322/2017, 323/2017\nzo dňa 10. 05. 2017“ za právoplatné. Tieto rozhodnutia boli sťažovateľke doručené\n12. júna 2017, a preto posledný deň lehoty na podanie odvolania (odovzdania na poštovú\nprepravu) pripadol podľa jej názoru na 27. jún 2017. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky ako nepríslušný správny orgán odovzdalo jej podanie (odvolanie) na poštovú\nprepravu 27. júna 2017, je toho názoru, že v zmysle § 54 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 2 a 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov\ntieto konkrétne rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť a jej odvolanie vo vzťahu k ním\nje podané včas.\n10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní sťažnosť prijal na ďalšie konanie a rozhodol nálezom, v ktorom vysloví\nporušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutými rozhodnutiami\nokresného úradu, tieto rozhodnutia zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň\n4\n\nsťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ako aj úhradu\ntrov konania.\n11. Sťažovateľka sa taktiež domáha, aby ústavný súd postupom podľa § 52 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nariadil dočasné opatrenie, ktorým odloží\nvykonateľnosť napadnutých rozhodnutí okresného úradu.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa tvrdenia sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami okresného úradu došlo\nk porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n5\n\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je\npodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť\nústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého\nsa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05, III. ÚS 398/2015),\nkeď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie\nsťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.\n18. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti sťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že predbežne prerokoval sťažnosť\niba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom), teda len\nvo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam okresného úradu vydaným v správnom konaní,\nktorými boli podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavené priestupkové\nkonania z dôvodu, že skutky, o ktorých sa konalo, neboli priestupkami.\n19. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená\nadvokátom) v petite sťažnosti postup, resp. upovedomenie okresného úradu z 11. júla 2017\n(ktorým jej bolo oznámené, že napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, lebo\njej odvolania boli podané po lehote na odvolanie) nenapáda, a preto súc viazaný petitom\n(§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde) sa týmto postupom, resp. upovedomením zaoberať\nnemohol.\n20. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie\nniektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného\nsúdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,\nporušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných\na aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným\n\n6\n\nspôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04,\nIV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n21. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n22. Podľa § 81 ods. 4 zákona o priestupkoch pri priestupkoch, ktoré možno prejednať\nlen na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka\nvyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy\nkonania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).\n23. Podľa § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení\nkonania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c)\na j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje;\nv ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci\nkonania sa o zastavení konania len upovedomia.\n24. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník\nkonania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník\nkonania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.\n\n7\n\n25. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie\na ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní\núčastníci konania súhlasia.\nPodľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného\nkonania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa,\nkeď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.\n26. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak,\nodvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu\norgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\n27. Napadnuté rozhodnutia okresného úradu mohla sťažovateľka v súlade s § 81\nods. 4 zákona o priestupkoch v spojení s § 53 Správneho poriadku napadnúť odvolaním\n(čo aj urobila). Zároveň podľa poučenia, ktoré bolo ich súčasťou, boli tieto rozhodnutia\npreskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.\n28. Z uvedeného je zrejmé, že právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutia\nokresného úradu mal predovšetkým správny orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal v konaní o podanom odvolaní. Skutočnosť, že sťažovateľka\npodala odvolania po uplynutí zákonom určenej lehoty (hoci je toho názoru, že proti\nniektorým konkrétnym rozhodnutiam okresného úradu tak urobila včas, avšak\nupovedomenie okresného úradu z 11. júla 2017 touto sťažnosťou nenapáda) v dôsledku\nčoho ju okresný úrad týmto upovedomením informoval, že napadnuté rozhodnutia\nnadobudli právoplatnosť a že jej odvolania boli posúdené ako podnet na preskúmanie\nprávoplatného rozhodnutia podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, a preto bola vec\npostúpená vecne príslušnému správnemu orgánu v mimoodvolacom konaní, nespôsobila\nzánik právomoci príslušného odvolacieho orgánu na prieskum napadnutých rozhodnutí\nokresného úradu, zabránila len jej efektívnemu využitiu zo strany sťažovateľky. Keďže však\nexistoval iný orgán, ktorý bol oprávnený preskúmať namietané porušenie práv sťažovateľky\nnapadnutými rozhodnutiami okresného úradu, ústavný súd vychádzajúc z čl. 127 ods. 1\n8\n\nústavy zastáva záver o nedostatku svojej právomoci na ich prieskum na podklade sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu, a preto aj z tohto dôvodu sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\n29. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že ak sa sťažovateľka domnieva,\nže upovedomením okresného úradu z 11. júla 2017 mohlo dôjsť k ujme na jej subjektívnych\nprávach ako účastníčky administratívneho konania (že bola ukrátená na svojich\nsubjektívnych právach), mohla a mala v zákonnej lehote uplatňovať na správnom súde svoje\nprávo na súdnu ochranu toho práva alebo právom chráneného záujmu, ktoré bolo podľa jej\nnázoru správnym orgánom porušené alebo priamo dotknuté, a to všeobecnou správnou\nžalobou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov [pozri § 7 písm. e) v spojení s § 61 písm. a) Správneho súdneho\nporiadku]. Zo sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľka správnu žalobu nepodala,\nt. j. nevyužila právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý jej zákon na ochranu jej práv\núčinne poskytuje.\n30. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky (o nariadení dočasného opatrenia) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "informácie-poskytovanie", "správne konanie-účastník v správnom konaní", "úrad-okresný", "priestupok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e917474-9bd1-413b-a986-5deedb3573a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.398.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 398/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 398/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.398.2015.1"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}], "citovane_v": []}