{"guid": "ussr:bc8ca786-1e8c-40f8-9c78-9609af55816b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 630/2017 z 10. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 2017, sp. zn. III. ÚS 630/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.630.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc8ca786-1e8c-40f8-9c78-9609af55816b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.630.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.630.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.630.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 630/2017-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o.,\nRačianska 96, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Lukačka s. r. o., Tehelná 25, Bratislava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Juraj Lukačka, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nKošice II sp. zn. 49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o.,\npre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n2. O d k l a d á\n\nvykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn.\n\n49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 49 Er 1646/2013 z 13. apríla 2017 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh v stručnosti vyplýva, že pôvodne oprávnená spoločnosť\n(ďalej len „pôvodná oprávnená“), sa návrhom podaným 17. júna\n2013 domáhala u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej, Košice (ďalej\nlen „súdna exekútorka“), vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči\nsťažovateľke ako povinnej v sume 142 000 € s príslušenstvom (ďalej len „pohľadávka“)\nna základe exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu\nokresného súdu č. k. 34 Rob 83/2013-9 z 30. mája 2013. Okresný súd vydal 18. júna 2013\npoverenie na vykonanie exekúcie.\n3.\n\nPredmetnú\n\npohľadávku\n\nod\n\npôvodnej\n\noprávnenej\n\nodkúpila\n\nspoločnosť\n\n(ďalej aj „ďalšia oprávnená“) ako polovičný vlastník\nsťažovateľky a 2. apríla 2014 to oznámila súdnej exekútorke. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného\nporiadku súčasne žiadala o zastavenie celej exekúcie, keďže nemala záujem na zexekvovaní\nsvojej dcérskej spoločnosti. Súdna exekútorka na základe tejto žiadosti podala 30. júla 2014\nna okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie.\n4. Ešte predtým ako okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie, ďalšia oprávnená\npostúpila (na základe Smlouvy o postoupení pohledávek z 19. mája 2014) pohľadávku\nďalšej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej aj „nová oprávnená“), ktorá sa stala novou\n\n2\n\noprávnenou. Následne sťažovateľka ako povinná uhradila pohľadávku priamo novej\noprávnenej a túto skutočnosť oznámila 27. januára 2015 súdnej exekútorke. Zároveň\npožiadala o zastavenie exekučného konania.\n5. Potom, ako sa súdna exekútorka dozvedela o úhrade pohľadávky novej oprávnenej\na zároveň ešte pred tým, ako okresný súd rozhodol o jej návrhu na zastavenie exekúcie\nz 30. júla 2014, podala súdna exekútorka 4. februára 2015 návrh na čiastočné zastavenie\nexekúcie, t. j. dodatočne žiadala o čiastočné zastavenie exekučného konania čo\ndo vymáhaného nároku a o pokračovanie v exekučnom konaní čo do trov exekúcie súdneho\nexekútora. Zároveň súdna exekútorka žiadala, aby jej okresný súd v prípade, ak bude toho\nnázoru, že exekúcia má byť zastavená ako celok, priznal odmenu podľa § 16 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách\na náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa\nktorého ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred\njeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho\nodmeny sa postupuje podľa § 5 vyhlášky s tým, že základom na určenie tejto odmeny je\nvýška vymoženej pohľadávky.\n6. Okresný súd uznesením sp. zn. 49 Er 1646/2013 zo 6. februára 2017 exekúciu\nzastavil a súdnej exekútorke priznal iba trovy exekúcie podľa § 14 ods. 1 a 2 v spojení\ns § 15 ods. 1, ako aj § 22 ods. 1 vyhlášky spolu v sume 68,88 €, na zaplatenie ktorých\nzaviazal novú oprávnenú.\n7. Dňa 23. marca 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky\nna vydanie rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, teda na vydanie doplňujúceho\nuznesenia na priznanie odmeny vo výške 20 % zo sumy 142 200 € (§ 16 ods. 2 v spojení\ns § 5 ods. 1 vyhlášky).\nNapadnutým uznesením okresný súd priznal súdnej exekútorke doplňujúcim\nuznesením odmenu v sume 36 175,80 € podľa § 5 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 2 vyhlášky,\nna ktorej plnenie zaviazal sťažovateľku.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka považuje uznesenie okresného súdu za také, ktoré bolo vydané\nv rozpore s vyhláškou, a preto je toho názoru, že ním došlo k porušeniu jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva sa spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že postup súdneho exekútora pri\nuplatňovaní si nároku na náhradu trov exekučného konania je v rozpore s Exekučným\nporiadkom, ako aj vyhláškou a v neposlednom rade sa celkom vymyká princípu účelnosti\na nevyhnutnosti nákladov na náhradu trov exekučného konania.\nSťažovateľka tvrdí, že v obdobných situáciách, keď príde k zastaveniu exekučného\nkonania na návrh oprávneného po dobrovoľnom splnení pohľadávky povinného, sa\npostupuje v praxi celkom odlišne. V prípade, ak povinný v exekučnom konaní uhradí\npohľadávku alebo jej časť priamo oprávnenému, nepovažuje sa táto úhrada za vymoženie\nzo strany súdneho exekútora, a to ani vtedy ak k úhrade došlo formálne ešte počas\nexekučného konania, teda pred právoplatným rozhodnutím o jeho zastavení. V prípade\nsťažovateľky dokonca došlo k úhrade pohľadávky v čase, keď ďalšia oprávnená podala\nnávrh na zastavenie exekúcie, a teda exekútorka ani nemohla vykonávať ďalšie úkony\nna vymoženie sumy.\nSťažovateľka ďalej cituje § 4 ods. 1, ako aj § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, a je toho\nnázoru, že „... ak dôjde k zastaveniu exekúcie, určenie trov exekúcie podlieha inému režimu\nako pri ukončení exekučného konania upustením alebo vymožením. Predovšetkým\nsa v takomto prípade odmena súdneho exekútora určuje odlišne ako pri výpočte odmeny\nv zmysle § 4 a § 5 vyhlášky. Ak teda súd exekúciu zastaví, výpočet odmeny súdneho\nexekútora sa spravuje iba ust. 14 a § 15 vyhlášky. V takomto prípade sa teda odmena\nvypočíta len za úkony exekučnej činnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 15 ods. 1\nvyhlášky, pričom za každý takýto úkon prináleží súdnemu exekútorovi odmena vo výške 3,32\nEur. Ustanovenie § 5 vyhlášky, zmysle ktorého sa vypočíta odmena exekútora vo výške 20\n% z vymoženej sumy sa v takomto prípade vôbec neaplikuj, pretože k žiadnemu vymoženiu\nzo strany súdneho exekútora nedošlo, keďže povinný uhradil pohľadávku dobrovoľne\na navyše priamo oprávnenému.“.\n\n4\n\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v sp. zn. 3 M Cdo 16/2005 (35/2006 ZSP) z ktorého vyplýva, že v zmysle § 4\nods. 1 je základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri\nexekúcii na peňažné plnenie zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí\nv prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určujú inak. „Inak“ (odlišne než v § 4\nods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora § 14 ods. 1 vyhlášky aj\nv prípade, že súd zastaví exekúciu – odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej\nčinnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky.\n10. Sťažovateľka upriamuje pozornosť ústavného súdu na to, že na okresnom súde\nprebiehajú ďalšie tri exekučné konania (sp. zn. 35 Er 1647/2013, sp. zn. 39 Er 1648/2013\na sp. zn. 39 Er 1649/2013), kde oprávnenou je taktiež nová oprávnená a povinnou je\nrovnako sťažovateľka, kde exekučné konania boli taktiež zastavené a súdnej exekútorke boli\npriznané iba trovy exekúcie podľa § 14 ods. 1 a 2 v spojení s § 15 ods. 1, ako aj § 22 ods. 1\nvyhlášky, na uhradenie ktorých bol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazaná\nnová oprávnená. Proti týmto rozhodnutiam podala súdna exekútorka odvolania\n(čo do výroku o zastavení, ako aj do výroku o priznaných trovách) a žiadala v nich\no priznanie odmeny vo výške 20 % z vymáhanej sumy v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky\nv spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu v tej veci, ešte\no nich nebolo rozhodnuté.\n11. V nadväznosti na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že súd prvej inštancie\nporušil jej základné právo na súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol v rozpore so zákonom,\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a jeho konanie nesie prvky arbitrárnosti.\nVzhľadom na to, že v napadnutom uznesení sa okresný súd „odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe a porušil tak princíp právnej istoty sťažovateľa a vzhľadom k tomu, že\nv uvedenom prípade navyše absentuje akékoľvek zdôvodnenie tohto odklonu, máme za to, že\npostup súdu prvej inštancie pri vydaní a odôvodnení Uznesenia spĺňa všetky náležitosti\ntoho, že ide o postup, ktorý nesie výrazné prvky arbitrárnosti a je protiústavný“.\n\n5\n\n12. V závere sťažnosti sťažovateľka zdôrazňuje, že pohľadávka, ktorá bola\npredmetom exekučného konania, nebola reálna, išlo o fiktívne vytvorenú pohľadávku, ktorá\nvznikla účelovo s cieľom bývalého konateľa sťažovateľky obohatiť sa. Navyše, pohľadávka\nvznikla v dôsledku takého jeho konania, ktoré nemalo vôbec spôsobovať právne účinky,\nkeďže valné zhromaždenie na základe ktorého ustanovil seba ako jedinú osobu konajúcu\nza sťažovateľku, bolo súdom vyhlásené za neplatné. Napriek tomu sa však spoločnosť\n(ďalšia oprávnená) rozhodla túto pohľadávku odkúpiť, aby\nneprišlo k vyhláseniu konkurzu, resp. k likvidácii sťažovateľky. V exekučnom konaní preto\nspočiatku vystupovala ako oprávnený subjekt materská spoločnosť\nvoči sťažovateľke ako svojej dcérskej spoločnosti ako povinnému. Takisto\nspoločnosť\n\n(nová oprávnená), na ktorú bola následne pohľadávka prevedená,\n\nbola a je spriaznenou voči spoločnosti\n\nZ tohto dôvodu\n\nsťažovateľka ako povinná ani nemusela predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní\nuhradiť, oprávnená mohla podať výlučne návrh na zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že\npohľadávka bola nakoniec dobrovoľne uhradená, bolo iba výsledkom dohody medzi\nspriaznenými spoločnosťami, ktorými boli sťažovateľka a nová oprávnená (ktoré majú\nv riadiacej štruktúre rovnaké osoby), keďže tento postup bol pre obe spoločnosti z účtovnodaňového hľadiska výhodnejší. Aj v súvislosti s uvedením je zrejmé, že súdna exekútorka sa\nnijakým spôsobom nepričinila a ani sa pričiniť nemohla k vymoženiu pohľadávky,\no účelnosti a nevyhnutnosti vyčíslených trov exekúcie ani nehovoriac.\n13. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť\nna ďalšie konanie a následne nálezom rozhodol, že napadnutým uznesením okresného súdu\nbolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, toto rozhodnutie zruší a prizná jej náhradu trov právneho zastúpenia.\nZároveň žiada, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.\n\n6\n\nIII.\n14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n15. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť spĺňa\nvšetky ostatné náležitosti požadované § 20 zákona o ústavnom súde, pričom nezistil\nprocesné prekážky uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré sú dôvodom\npre odmietnutie sťažnosti.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1\ntohto uznesenia.\n18. Ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na návrh\nsťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\n\n7\n\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\n19. Po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu a dôvodov\nsťažnosti, berúc pritom do úvahy skutočnosť, že podľa § 61 Exekučného poriadku je\nv exekučnom konaní navrátenie do predošlého stavu vylúčené, ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažovateľka osvedčila existenciu predpokladov na zabezpečenie toho, aby sa prípadný\nvýsledok konania pred ústavným súdom nezmaril v dôsledku núteného výkonu napadnutého\nuznesenia. Bez tohto zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdu\nmohlo dôjsť v prípade vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia okresného súdu\nk vážnej ujme na strane sťažovateľky, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne\nmohla vzniknúť súdnemu exekútorovi následkom odkladu vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia. Návrh sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení pritom nie je\nv rozpore s dôležitým verejným záujmom.\n20. Ústavný súd preto v súlade s citovaným § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu (bod 2 výroku tohto\nuznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "právoplatnosť", "uznesenie", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "3798033e-2403-4d1f-90ac-711b0933d7b8:2314e712-79a2-45a2-97aa-02fa0545c466", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/1648/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/1648/2013 z 1. 6. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2015-06-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3798033e-2403-4d1f-90ac-711b0933d7b8:2314e712-79a2-45a2-97aa-02fa0545c466"}, {"guid": "67a1ca69-c510-46c8-8c76-2f49298f44b5:5daf786b-1198-4aa1-b24c-b8fa1529b35e", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Rob/83/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 34Rob/83/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67a1ca69-c510-46c8-8c76-2f49298f44b5:5daf786b-1198-4aa1-b24c-b8fa1529b35e"}, {"guid": "3d3d927e-d86d-4209-b4f2-353d68ea56d8:23d388c9-c2af-4e68-a657-418d312544ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/1649/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 39Er/1649/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d3d927e-d86d-4209-b4f2-353d68ea56d8:23d388c9-c2af-4e68-a657-418d312544ba"}, {"guid": "946e9775-d9da-47d4-a782-5db9aa421f40:2867e870-3a67-4928-acde-160ffd048aa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "49Er/1646/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 49Er/1646/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/946e9775-d9da-47d4-a782-5db9aa421f40:2867e870-3a67-4928-acde-160ffd048aa3"}, {"guid": "d984ec48-c411-4b93-9f1c-45edb01925f3:6a4b3740-cbde-4f95-96f3-9cf976f06976", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Er/1647/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/1647/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d984ec48-c411-4b93-9f1c-45edb01925f3:6a4b3740-cbde-4f95-96f3-9cf976f06976"}], "citovane_v": []}