{"guid": "ussr:ba72a737-dddf-4467-ab24-29e969959081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.661.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 661/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 661/2017 z 25. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. III. ÚS 661/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.661.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ba72a737-dddf-4467-ab24-29e969959081", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.661.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.661.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.661.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 661/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova 9/A, Bratislava, pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n2 Cdo 51/2017 z 24. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), doplnená 11. septembra 2017, pre namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 51/2017 z 24. mája 2017.\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania\nvedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n18 C 63/2012, v ktorom sa\n\na\n\n(ďalej len „žalobcovia“)\n\ndomáhali proti nej ako žalovanej (právnej nástupkyni po svojej neb. matke\n,\n\npozn.)\n\nvrátenia\n\nbezdôvodného\n\nobohatenia.\n\nTomuto\n\nsporu\n\npredchádzalo konanie, v ktorom bola kúpna zmluva o prevode bytu uzatvorená medzi\nžalobcami\n\na právnou\n\npredchodkyňou\n\nsťažovateľky\n\nrozsudkom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 13 C 124/2003-230 zo 6. februára 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Co 148/2009 z 2. júna 2010 určená\nza neplatnú. V nadväznosti na to a s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka sa tak\npredmetom bezdôvodného obohatenia stala kúpna cena v sume 8 630,42 €, ktorú žalobcovia\núdajne zaplatili právnej predchodkyni sťažovateľky za prevod bytu v jej vlastníctve.\nSťažovateľka tvrdila, že „zo strany žalobcov nebolo preukázané, že prišlo k uhradeniu tejto\nkúpnej ceny“, a že „žalobcovia sa opierali primárne o vyhlásenie o prijatí peňazí, ktoré sa\nnachádzalo priamo v kúpnej zmluve“. Taktiež poukazovala na to, že jej predchodkyňa\nnebola v tom čase schopná porozumieť obsahu predmetnej zmluvy, a preto podľa jej názoru\nnemožno ustanovenie kúpnej zmluvy o prijatí kúpnej ceny považovať za nosný dôkaz.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 18 C 63/2012-231 z 13. marca 2013 konanie\nv časti príslušenstva\n\npohľadávky\n\nbližšie\n\nšpecifikovanom\n\nv označenom\n\nrozsudku\n\nzastavil, vo zvyšku návrh žalobcov zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie\nžalobcov krajský súd rozsudkom sp. zn. 9 Co 500/2013 z 23. apríla 2015 rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcom sumu 8 630,42 € s prísl. a náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala\nsťažovateľka dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že odvolací súd jej odňal možnosť konať\npred súdom [§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)] a tým,\nže v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241\nods. 2 písm. b) OSP). Odňatie možnosti konať pred súdom videla sťažovateľka v tom,\n\n2\n\nže krajský súd nedostatočne zopakoval dokazovanie, keď neprihliadol na ňou predložený\ndôkaz preukazujúci, že kúpna cena nebola zo strany jej právnej predchodkyne vložená\nna jej vkladnú knižku. Najvyšší súd ako súd dovolací rozsudkom sp. zn. 2 Cdo 51/2017\nz 24. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) dovolanie sťažovateľky zamietol.\n4. Proti označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľka namierila svoju\nsťažnosť kritizujúc odôvodnenie dovolacieho súdu, v ktorom podľa jej názoru nesprávne\nuviedol, že „nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a v nadväznosti\nna to posudzovať, či súdy správne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Už len\nz tohto dôvodu nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy. Zároveň\nv rozpore s uvedeným na strane 8 uvádza, že skutkový záver má oporu vo vykonanom\ndokazovaní a následne je správny právny záver odvolacieho súdu o povinnosti žalovanej\nvydať žalobcom bezdôvodné obohatenie.“. Sťažovateľka sa domnieva, že „Závery\nodvolacieho súdu úplne negujú názor prvostupňového súdu, ktorý primáme vedie\ndokazovanie. Pokiaľ odvolací súd zmení toto vyhodnotenie, účastník konania by\npri akceptácií názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v napádanom rozsudku, nemal\nžiadnu možnosť domáhať prieskumu tohto rozhodnutia. Uvedená skutočnosť by mohla viesť\nk záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v časti posudzovania skutkového stavu by mohlo\nbyť arbitrárne, nakoľko podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa tento súd\nnemôže zaoberať skutkovými otázkami.“. Argumentuje, že „Uvedené je v rozpore\nso zásadou dvojinštančnosti konania vyjadrenou v spomínanom § 238 odseku (1)\nObčianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ odvolací súd zmenil prvostupňové súdne\nrozhodnutie zo skutkových dôvodov, podľa tohto ustanovenia bol dovolací súd povinný sa\nzaoberať aj týmito dôvodmi. S ustanovení tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho\nporiadku nevyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v postavení dovolacieho súdu je\nlen súdom posudzujúcim právne otázky. Pokiaľ takáto skutočnosť vyplýva z judikatúru tohto\nsúdu, je takáto judikatúra v rozpore s článkom 2 odsekom (2) Ústavy ustanovujúcom\nviazanosť štátnych orgánov výlučne právnymi predpismi. Uvedená právna úprava\nustanovená v Občianskom súdnom poriadku umožňovala preskúmanie rozsudku dovolacím\nsúdom tak z právnych ako aj skutkových dôvodov. Pokiaľ dovolací súd nepreskúmal\nrozhodnutie zo skutkových dôvodov, prišlo z jeho strany k porušeniu práva na prístup súdu\n\n3\n\na práva na súdnu ochranu garantovaných okrem iného v článku 46 odseku (1) Ústavy a v\nčlánku 6 odseku 1 Dohovoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá právomoc zúžiť si\nrozsah prieskumu. ...“.\n5. S ohľadom na uvedené sťažovateľka zdôraznila, že „posúdenie skutkových otázok\npatrí k celkovému posúdeniu celej veci. Právne a skutkové otázky sa pre účely komplexného\nposúdenia nedajú od seba oddeliť. Pokiaľ však Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\nobmedzí len na posúdenie právnej stránky veci, jeho činnosť negarantuje právo na\nnezávislú súdnu ochranu. Sťažovateľka tak poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by sme\nprijali takýto koncept, pri posúdení skutkových otázok by činnosť odvolacích súdov nemohla\nbyť vôbec kontrolovaná. Vznikla by tak možnosť zneužitia právomoci najmä v prípadoch, v\nktorých by prišlo k úplne odlišnému názoru v porovnaní s prvostupňovým súdom.“.\n6. Na základe týchto skutočností sťažovateľka nižšie formulovaným petitom navrhla,\naby ústavný súd:\n„ - rozhodol, že základné práva sťažovateľa uvedené v článku 46 odseku (1) Ústavy\na článku 6 odseku 1 Dohovoru boli rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 24. 5. 2017 vydaného v konaní číslo 2Cdo 51/2017 porušené a zrušuje toto\nrozhodnutie,\n- uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už ústavný súd\nv minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\nZ uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n14. Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorým zamietol jej dovolanie. Sťažovateľka v ňom\nvidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom dôvodí, že dovolací súd\nnepreskúmal rozhodnutie krajského súdu zo skutkových dôvodov, čím si podľa jej názoru\nzúžil rozsah svojho prieskumu. Od ústavného súdu preto očakáva prehodnotenie záveru,\nku ktorému dospel najvyšší súd v otázke rozsahu svojho prieskumu vo vzťahu\nk rozhodnutiu krajského súdu.\n15. Ústavný súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké\nskutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov\nz hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia.\n\n6\n\n16. Ústavný súd taktiež pripomína, že nie je opravným súdom právnych názorov\nnajvyššieho súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci najvyššieho súdu je\nopodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nnajvyšším súdom, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor\nnajvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n17. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu,\naby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľkou označených článkov ústavy\na dohovoru. Tento prieskum vykonal v medziach svojich právomocí, keď posudzoval\nkvalitu odôvodnenia namietaného rozsudku najvyššieho súdu a ústavnú súladnosť\ninterpretácie právnej úpravy, ktorá bola vo veci sťažovateľky aplikovaná.\n18. Najvyšší súd poukázal v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia na znenie § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase podania\ndovolania, pod ktoré sa sťažovateľka pokúsila subsumovať svoju argumentáciu o naplnení\ndovolacieho dôvodu. Na tomto mieste najvyšší súd zdôraznil, že prípustnosť dovolania\npodľa uvedeného ustanovenia nezakladalo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových\nokolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu, pričom odkázal v tomto smere na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu\nk výkladu a aplikácii uvedeného dovolacieho dôvodu. Ústavný súd dodáva, že uvedené nie\nje dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania ani podľa novej právnej úpravy civilného\nsporového konania [§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku], ktorá nadobudla\núčinnosť 1. júla 2016. Zároveň najvyšší súd uviedol, že pokiaľ sťažovateľka nenamietala\nvykonanie alebo nevykonanie dôkazov na odvolacom pojednávaní, hoci jej súd na to\nvytvoril procesnú možnosť, nemožno túto skutočnosť namietať ako vadu v dovolacom\nkonaní.\n\n7\n\n19. Dovolacie námietky sťažovateľky smerovali primárne do oblasti skutkových\nzistení, keďže išlo o výhrady k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Argumentáciu\nsťažovateľky však najvyšší súd považoval za nespôsobilú k naplneniu uplatneného\ndovolacieho dôvodu, čo takto zdôvodnil: «... dovolanie je mimoriadnym opravným\nprostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2\npísm. a/ a b/ O. s. p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) nesprávností.\nDovolanie nebolo (a podľa novej úpravy sporového konania naďalej nie je) „ďalším“\nodvolaním. Preto sa ním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení, ku ktorým\ndospel súd prvej inštancie alebo odvolací súd, ani prieskumu správnosti nimi vykonaného\ndokazovania. Ťažisko dokazovania bolo a je v konaní pred súdom prvej inštancie a jeho\nskutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým\núčelom mohol v medziach zákona vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd\nnemôže preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a v nadväznosti na to\nposudzovať, či súdy správne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, už len z toho\ndôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy - na rozdiel\nod súdu prvej inštancie a tiež odvolacieho súdu nemá totiž dovolací súd možnosť vykonávať\ndokazovanie [ako to bolo napokon zrejmé z § 243a ods. 2 in fine O. s. p. („dokazovanie\nvšak nevykonáva“)].»\n20. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľke bolo zo strany dovolacieho súdu\nna podklade interpretácie dotknutého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku náležite\na vyčerpávajúco vysvetlené, že ňou predostretá argumentácia, ktorú subjektívne vnímala\nako naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, v skutočnosti\npredstavovala hodnotenie procesu dokazovania z jej pohľadu, teda v podstate korekciu\nskutkových záverov, ktorej sa prostredníctvom uvedenej námietky dožadovala, ktorá však\ndovolaciemu súdu zásadne neprislúcha.\n21. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom\nsúde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\n\n8\n\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale\npre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je\nani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(porovnaj IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n22. Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu zrozumiteľným a pomerne\nvyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľky zamietol. Jeho\núvahy sú dostatočne logické, vychádzajúce z namietaných vád uvedených v dovolaní\na relevantných noriem procesného práva, ktorých účel a význam nepopierajú. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd nepovažuje za arbitrárne alebo\nnepreskúmateľné. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že najvyšší súd sa zaoberal\ni námietkami sťažovateľky, čo vedie ústavný súd ku konštatovaniu, že sťažovateľka v tomto\nkonaní (v spojení s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu) dostala odpoveď na všetky\npodstatné okolnosti prípadu. Samotná skutočnosť, že sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti jeho postupu a napadnutého rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom.\n23. O napadnutom rozsudku najvyššieho súdu a jeho odôvodnení preto ústavný súd\nnemôže prijať záver, že by dôvody tohto rozhodnutia neboli udržateľné, prípadné boli\nsvojvoľné tak, aby to odôvodňovalo ich spojitosť s možným porušením základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov\nústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\n9\n\n24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. októbra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "bezdôvodné obohatenie", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}