{"guid": "ussr:f9aaa799-d43b-4014-ac5f-843c67c59de7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.759.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2016 z 8. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 759/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.759.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9aaa799-d43b-4014-ac5f-843c67c59de7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.759.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.759.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.759.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 759/2016-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti HOLBARD, s. r. o., Dukelská 34, Bardejov,\nzastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,\nKošice, v mene ktorej koná\n\nadvokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 K 47/2004 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti HOLBARD, s. r. o., Bardejov o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra\n2015 doručená sťažnosť spoločnosti HOLBARD, s. r. o., Dukelská 34, Bardejov (ďalej len\n„sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,\n\nKmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 47/2004.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konkurzného\nkonania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 6 K 47/2004, keď z dôvodu neschopnosti\nplniť svoje záväzky voči viac ako jednému veriteľovi po lehote splatnosti pre insolvenciu\npodala 26. júla 2004 návrh na vyhlásenie konkurzu. Krajským súdom bol 8. apríla 2005\nna majetok sťažovateľky ako dlžníka vyhlásený konkurz.\nUvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov predmetného konkurzného\nkonania sťažovateľka dôvodí, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným\nprieťahom v konaní, a teda k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľka svoju argumentáciu o neefektívnej činnosti súdu orientuje na úsek\nkonania počnúc dátumom 24. máj 2010, keď došlo na schôdzi konkurzných veriteľov\nk schváleniu ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty, ktorého krajský súd\nustanovil do funkcie uznesením z 24. mája 2010. Sťažovateľka na tomto mieste\nargumentuje:\n«Dňa 13.5.2011 zaslal správca konkurznej podstaty\n\nKrajskému\n\nsúdu Košice „Správu o doterajšej činnosti správcu“ a dňa 16.6.2011 správca konkurznej\npodstaty\n\nzaslal Krajskému súdu Košice oznámenie, že vzhľadom\n\nna skutočnosť, že plán speňaženia ohľadom predaja nehnuteľnosti bol schválený na schôdzi\nkonkurzných veriteľov dňa 30.6.2005, a preto netrvá na žiadosti o zvolanie schôdze\nveriteľov.\nDňa 18.10.2011 Krajský súd Košice opatrením zo dňa 5.10.2011 uložil správcovi\nkonkurznej podstaty\n\npredložiť správu o jeho doterajšej činnosti,\n\n2\n\nuviesť dôvody, ktoré bránia podaniu konečnej správy, resp. uviesť termín kedy bude\npredložená, prípadne aby požiadal o predĺženie lehoty ak z objektívnych dôvodov nemôže\nkonečnú správu podať.\nDňa 12.6.2012 správca konkurznej podstaty\nznalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty stavieb zapísaných na\n\nzadal vypracovať\na\n\nv k. ú. Bardejov, patriacich do konkurznej podstaty. Znalec vypracoval znalecký posudok\nč. 30/2012 dňa 18.6.2012 kde určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov patriacich\ndo konkurznej podstaty na sumu vo výške 149.000 EUR, všeobecná hodnota nehnuteľností\npredstavujúca spoluvlastnícky podiel úpadcu vo výške 107.000 EUR\nDňa 9.12.2013 na dopyt právneho zástupcu sťažovateľa (úpadcu v predmetnom\nkonkurznom konaní) správca konkurznej podstaty\n\nzaslal sťažovateľovi\n\noznámenie o stave konkurzného konania, v ktorom bolo uvedené, že ustanovený správca je\ndlhodobo práceneschopný. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára je predpoklad ukončenia\npráceneschopnosti správcu v závere mesiaca január 2014. Ďalej správca konkurznej\npodstaty\n\nuviedol, že po ukončení práceneschopnosti pristúpi\n\nk speňaženiu konkurznej podstaty v zmysle schváleného plánu speňaženia, a to 1. kolom\ndražby, ktoré bude zverejnené v regionálnej ako i celoslovenskej tlači. Na základe\nuvedeného správca požiadal aj konajúci súd o predĺženie lehoty na podanie konečnej\nsprávy do 28.2.2014.\nDôkaz: Oznámenie zo dňa 9.12.2013\nK predaju nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty došlo na základe kúpnej\nzmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.\nnadobudol kupujúci\nDôkaz:\n\n, nehnuteľnosti\n\n.\na\n\nPo tom, ako sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu kontaktoval v júli 2014\nsprávcu konkurznej podstaty a žiadal o poskytnutie informácií o stave konkurzného\nkonania, správca konkurznej podstaty uviedol, že vzhľadom na speňaženie majetku z\npodstaty následne do konca mesiaca september 2014 vypracuje konečnú správu o speňažení\nmajetku z podstaty, ktorú predloží Krajskému súdu v Košiciach ako príslušnému\nkonkurznému súdu na schválenie ako predpoklad na vydanie rozvrhového uznesenia a\nukončenia konkurzného konania. Napriek uvedenému a viacerým dopytom právneho\n\n3\n\nzástupcu sťažovateľa, k vypracovaniu konečnej správy a jej predloženiu súdu v závere\nmesiaca september 2014 nedošlo.\nKrajský súd v Košiciach opatrením zo dňa 18.3.2015 uložil správcovi konkurznej\npodstaty,\n\n, predložiť súdu správu o činnosti, uviesť dôvody, ktoré\n\nbránia podaniu konečnej správy, resp. uviesť termín, kedy bude konečná správa predložená,\na v prípade že konečnú správu z objektívnych dôvodov nie je možné podať, predložiť návrh\nna predĺženie lehoty na podanie konečnej správy s odôvodnením.\nNa uvedené opatrenie reagoval správca konkurznej podstaty podaním zo dňa\n7.4.2015, ktorým podal návrh na predĺženie lehoty na podanie konečnej správy, z dôvodu\nopakovanej dlhodobej práceneschopnosti správcu, do 30.4.2015.\nNásledne dňa 5.5.2015 opätovne podal správca konkurznej podstaty súdu návrh\nna predĺženie lehoty na podanie konečnej správy, z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti\nsprávcu a jeho následnej hospitalizácii do 30.6.2015, ku ktorému návrhu pripojil aj\npotvrdenie o práceneschopnosti.\nKrajský súd opatrením zo dňa 11.8.2015 vyzval správcu konkurznej podstaty, keďže\ndo 30.6.2015 si nesplnil opäť svoju povinnosť v súlade s návrhom zo dňa 5.5.2015, aby\npredložil súdu konečnú správu, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nNa základe telefonickej informácie poskytnutej nám krajským súdom, krajský súd\nuložil správcovi konkurznej podstaty\n\nlehotu do konca mesiaca\n\noktóber 2015 na predloženie konečnej správy, avšak túto v danej lehote opäť nepredložil.\nNapriek tomu, že došlo k speňaženiu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu,\ntelefonickým urgenciám správcu konkurznej podstaty ako aj Krajského súdu Košice\nprávnym zástupcom sťažovateľa, do dnešného dňa nedošlo k predloženiu konečnej správy\no speňažení majetku z podstaty a jej preskúmaniu súdom, ako predpokladu ukončenia\nkonkurzného konania pod sp. zn. 6K/47/2004.\nOd podania návrhu na začatie konkurzného konania uplynulo už jedenásť rokov,\nresp. od vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa ako úpadcu 10 rokov, pričom stále nie\nje vo veci rozhodnuté. Krajsky súd v Košiciach doteraz neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým\nby došlo k rozhodnutiu vo veci samej, neprijal dostatočné opatrenia voči postupu správcu\nkonkurznej podstaty\n\na odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.»\n\n4\n\nSťažovateľka dodáva, že ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uplatnila aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy\nv konaní adresovanej predsedovi krajského súdu, ktorá bola podľa jej vyjadrenia zo strany\npredsedu krajského súdu vyhodnotená ako nedôvodná.\nSťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 47/2004, prikázal\nkrajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej náhradu trov právneho\nzastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo\n\nprávnických\n\nosôb,\n\nak\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných\n\npráv\n\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v označenom konkurznom konaní. Porušenie svojich\npráv vidí konkrétne v neefektívnom postupe krajského súdu, ktorý podľa jej názoru\nnevyužil zákonné procesné prostriedky, ktoré má k dispozícii, takým spôsobom, aby\nzamedzil nečinnosti príslušného správcu konkurznej podstaty, ktorá tak narušila plynulosť\nposudzovaného konkurzného konania.\nÚstavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava nevyníma\nz povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom\nsa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb. Konkurzné\nkonanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na jeho predmet,\nšpecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité.\nNa preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon\nč. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no konkurze a vyrovnaní“).\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní je účelom tohto zákona usporiadanie\nmajetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, proti ktorým nie je\nschopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa\nnachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel usporiadania majetkových pomerov úpadcu\nvrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto\nspeňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa\nv konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana majetkovým vzťahom úpadcu.\nSťažovateľovi ako účastníkovi konkurzného konania (§ 7 ods. 1 zákona o konkurze\na vyrovnaní) preto ústava priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na dohovor právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.\n\n6\n\nÚstavný súd posudzoval danú vec aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu\nverejnej moci. Kľúčovým pojmom a atribútom tohto základného práva je to, že jeho\nochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.\nZákladným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) je usporiadanie\nmajetkových pomerov dlžníka a v nadväznosti na to dosiahnutie pomerného uspokojenia\nnárokov všetkých veriteľov. Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, keď\nrozhoduje o sťažnosti úpadcu, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj keď je nepochybné, že ústava\npriznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj každému z veriteľov\nv konkurznom konaní. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu nemožno\npostup konkurzného súdu, resp. správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní\nposudzovať rovnako rigorózne, ako to je v prípade, keď sa ochrana podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uplatňuje výlučne vo veci účastníka konania,\nt. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“ (obdobne pozri napr. III. ÚS 358/2016).\nSprávca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone\nsvojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu\nvzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2\nzákona o konkurze a vyrovnaní).\nMiera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu\nkonkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu\nzákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4\na 5 zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu\nmožno hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo\nvzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie\núčinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu\nsiahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo\nvylúčený (m. m. I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).\n\n7\n\nNámietky sťažovateľky sú sústredné na štádium konania, v ktorom bolo základnou,\nprimárnou úlohou súdu rozhodnúť o schválení konečnej správy predloženej príslušným\nsprávcom konkurznej podstaty. Z obsahu sťažnosti, ako aj z preskúmaného spisového\nmateriálu vyplýva, že predloženie konečnej správy zo strany správcu konkurznej podstaty\nstagnovalo. V rámci dozornej činnosti konkurzného súdu bolo jeho predbežnou úlohou\nprimäť správcu na vypracovanie a predloženie konečnej správy.\nNa tomto mieste ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\núlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup v danej\nveci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti\ndaného prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva na konanie\nbez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere\nzjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02,\nIII. ÚS 358/2016).\nÚstavný súd je toho názoru, že postupu krajského súdu, ktorý akceptoval viaceré\nnávrhy správcu konkurznej podstaty na predĺženie lehoty podania požadovanej konečnej\nsprávy odôvodnené osobnými dôvodmi na strane správcu, by bolo možné vytknúť\nnedostatočnú razanciu opatrení voči správcovi, avšak nemožno konštatovať, že by bol\nkrajský súd v danej etape konania absolútne pasívny. Ako zo spisového materiálu vyplýva,\nkrajský súd na svoju dozornú činnosť nerezignoval, na splnenie označenej povinnosti\nsprávcu konkurznej podstaty v pravidelných intervaloch vyzýval, v jednom z prípadov\ndokonca siahol aj po sankčnom opatrení (uloženie poriadkovej pokuty správcovi).\nPodľa názoru ústavného súdu v konkrétnych súvislostiach nemožno opomenúť fakt,\nže úloha správcu je pri príprave konečnej správy funkčne nezastupiteľná. Pokiaľ v danej\nveci (vychádzajúc zo sťažnosti a súdneho spisu) bola dôvodom prieťahov dlhodobá\npráceneschopnosť správcu, možno to považovať za objektívnu prekážku riadneho\npokračovania konkurzného konania v určitom období. Na druhej strane prípadnú výmenu\nsprávcu podľa § 8 ods. 5 druhej a tretej vety zákona o konkurze a vyrovnaní v tomto štádiu\n(a táto požiadavka implicitne vyplýva z obsahu sťažnosti) musí konkurzný súd vždy\nstarostlivo zvážiť, pretože v konečnom dôsledku môže byť takéto opatrenie z hľadiska\n\n8\n\nrýchlosti konania kontraproduktívne pre nutnosť vytvoriť pre eventuálneho nového správcu\nčasový priestor na naštudovanie veci.\nZ obsahu spisového materiálu týkajúceho sa posudzovaného konkurzného konania\nvyplýva, že po odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi\nkrajskému súdu (8. septembra 2015), ktorú ústavný súd štandardne považuje za dostatočne\núčinný prostriedok nápravy poskytovaný účastníkovi konania právnou úpravou na ochranu\njeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),\nnasledoval úkon krajského súdu, na ktorý správca konkurznej podstaty reagoval\npredložením požadovanej konečnej správy. Tým sa vytvorili predpoklady na schválenie\nkonečnej správy o speňažení majetku úpadcu krajským súdom 8. septembra 2016. Podaná\nsťažnosť adresovaná predsedovi krajského súdu teda splnila požadovaný účel – obnovenie\nplynulosti konkurzného konania, ktoré v aktuálnej etape bezprostredne smeruje k svojmu\nzáverečnému štádiu. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné\nposkytnutie ochrany základnému právu sťažovateľky zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a jej\nprávu zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore\ns primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých\nporušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,\nresp. neviedli k náprave.\nNa základe posúdenia obsahu sťažnosti, prehľadu procesných úkonov realizovaných\nkrajským\n\nsúdom\n\nv označenej\n\netape\n\nnapadnutého\n\nkonkurzného\n\nkonania\n\n(ktoré s prihliadnutím na charakter námietok sťažovateľky a jej sťažnostnú argumentáciu\nústavný súd nepovažoval za potrebné rekapitulovať), ako aj konštatovanej efektívnosti\nsťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu dospel ústavný súd\nk záveru, že namietaný postup krajského súdu nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných\nprieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n9\n\nZ týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-rozvrh výťažku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:080b29cb-a93a-400a-9d1e-c679b2ccb242", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.358.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 358/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 358/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.358.2016.1"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:e6ce6b1d-35e2-4454-a561-eef7eef41ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/97 z 19. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-19", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1"}], "citovane_v": []}