{"guid": "ussr:b8c8f874-79f1-454d-bac4-2401b95380d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2017 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 81/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8c8f874-79f1-454d-bac4-2401b95380d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.81.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 81/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Gabriel Almáši, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní o jeho\nžiadostiach o prepustenie z väzby z 27. júna 2016 a z 25. júla 2016 vedených pod sp. zn.\n5 T 161/2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 99/2016 z 18. októbra\n2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní o žiadostiach sťažovateľa o prepustenie z väzby z 27. júna 2016 a z 25. júla\n2016 vedených pod 5 T 161/2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 99/2016 z 18. októbra 2016.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi je vykonávané\nväzobné trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa ustanovení § 212 ods. 1 a ods. 4\npísm. b) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Sťažovateľ bol vzatý do väzby\nuznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 1631/2016 z 13. apríla 2016 z dôvodov podľa\nustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pričom podľa ustanovenia § 80 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku nebol prijatý písomný sľub sťažovateľa a podľa ustanovenia\n§ 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nebola väzba sťažovateľa nahradená dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\nSťažovateľ uvádza, že žiadosťou z 27. júna 2016 žiadal o prepustenie z väzby\na že v porovnaní so svojou predchádzajúcou žiadosťou v nej uviedol nové skutočnosti\na zároveň podľa ustanovenia § 81 Trestného poriadku ponúkol peňažnú záruku vo výške\n10 000 €. Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu okresný súd „vyrozumením“ z 18. júla 2016\noznámil, že o tejto jeho žiadosti nebude konať, pretože neuplynula zákonná lehota\ntridsiatich dní (počítaná odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti\nnadobudlo právoplatnosť) podľa ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku. V nadväznosti\nna uvedené sťažovateľ argumentuje:\n„Sťažovateľ je presvedčený, že sudca mal o jeho žiadosti meritórne rozhodnúť,\nnakoľko v nej uvádzal iné dôvody a ešte aj navýšil peňažnú záruku na 10 000,- € a zároveň\nponúkol súdu záruku vo forme písomného sľubu v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b)\nTr. por.\n\n2\n\nČlánok 5 ods. 3 dohovoru garantuje osobám vo väzbe aj právo byť prepustený počas\nkonania, pričom prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že dotknutá osoba sa dostaví\nna pojednávanie.\nUstanovenie § 80 ods. 1 písm. a), b) c) Tr. por. a ustanovenie § 81 Tr. por., t.j.\nnahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom treba chápať ako záruky v zmysle čl. 5\nods. 3 dohovoru a preto sudca mal a musel meritórne rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa\nzo dňa 27.06.2016.\nAk by sme aj pripustili, že ešte neuplynula lehota pre opakovanie žiadosti\no prepustenie z väzby tak, ako to tvrdí sudca, tak sme toho názoru, že sudca mal\nuprednostniť článok 5 ods. 4 dohovoru pred zákonom, nakoľko v zmysle článku 154c ods. 1\nÚstavy SR, má dohovor prednosť pred zákonom, keďže poskytuje osobe vo väzbe právo\niniciovať konanie, v ktorom súd urýchlene rozhodol o zákonnosti pozbavenia slobody\na neobmedzuje osobu pozbavenú slobody na opakovanie po 30 dňoch, ako Tr. por. a jeho\nustanovenie § 79 ods. 3. Aj z toho dôvodu zastávame názor, že sudca mal rozhodnúť\no žiadosti sťažovateľa.\nTým, že sudca pre prípravné konanie o spomenutej žiadosti sťažovateľa vôbec\nnerozhodol a nerozhodol ani o písomnom sľube v nej uvedenom, porušil práva sťažovateľa\nvyplývajúce z článku 5 ods. 3 a 4 dohovoru a taktiež článok 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR.“\nĎalej sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že svoju nasledujúcu žiadosť o prepustenie\nz väzby adresoval okresnému súdu 25. júla 2016. Okresný súd podľa vyjadrenia sťažovateľa\no predmetnej žiadosti rozhodoval prinajmenšom 79 dní, keď uznesením sp. zn.\n5 T 161/2016 z 13. októbra 2016 sťažovateľa podľa ustanovenia § 238 ods. 3 Trestného\nporiadku z dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponechal\nvo väzbe, jeho žiadosť o prepustenie z väzby podľa ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku zamietol, podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu\nsťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, podľa ustanovenia\n§ 81 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku neprijal ponúknutú peňažnú záruku a podľa\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku s použitím ustanovenia § 76 ods. 8 Trestného\nporiadku zmenil dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\n\n3\n\naj vo\n\nvzťahu\n\nk prečinu\n\npoškodzovania\n\ncudzej\n\nveci\n\npodľa\n\nustanovenia\n\n§\n\n245\n\nods. 1 Trestného zákona.\nO sťažnosti sťažovateľa podanej proti označenému uzneseniu okresného súdu\nrozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 99/2016 z 18. októbra 2016, ktorým ju podľa\nustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\nV kontexte uvedeného sťažovateľ argumentuje:\n«Podľa názoru sťažovateľa, uznesenie Krajského súdu vykazuje značné známky\nsvojvôle a arbitrárnosti. Krajský súd v enunciáte svojho uznesenia zamietne sťažnosť\nsťažovateľa ako nedôvodnú, avšak na druhej strane v odôvodnení sa píše, že „Krajský súd\ndospel k záveru, že sťažnosť obvineného je čiastočne dôvodná“ a v závere svojho\nodôvodnenia je na dvoch stranách rozvedený nezákonný postup jednak v procesnom\npostupe sudcu pre prípravné konanie a napokon aj predsedu senátu. Na strane 11\npredmetného uznesenia Krajského súdu je uvedené, že „sudca pre prípravné konanie mal\nžiadosť obvineného o prepustenie z väzby zo dňa 25.07.2016\n\nk dispozícii už dňa\n\n29.07.2016 spolu s návrhom prokurátora na rozšírenie dôvodov väzby. O 6 dní neskôr\nnariadil výsluch obvineného na 18.08.2016, čo s prihliadnutím na potrebu naštudovať\nspisový materiál a vykonať úkony smerujúce k realizácii výsluchu obvineného, bolo súladné\ns požiadavkou neodkladnosti. Dňa 12.08.2016 však obhajca obvineného požiadal o zmenu\ntermínu z dôvodu plánovanej dovolenky, načo sudca pre prípravné konanie odročil výsluch\nna termín 08.09.2016, čo možno ospravedlniť preferenciou uplatnenia práva obvineného\nna obhajobu prostredníctvom obhajcu, pred právom na urýchlené konanie vo veci.“ Podľa\nnázoru sťažovateľa, nemožno súhlasiť s týmto tvrdením, keďže Ústavný súd vo svojich\npredošlých rozhodnutiach vyslovil názor, že jedno právo nemôže ísť na úkor druhého\na všeobecné súdy sú povinné zosúladiť svoj postup tak, aby boli dodržané všetky práva\nsúčasne.\nĎalej v uznesení Krajského súdu uvádza strana 11 cit.: „Dňa 2.9.2016 zanikla\nprávomoc sudcu pre prípravné konanie na rozhodovanie o väzbe obvineného a vznikla\npovinnosť predsedu senátu nie len vykonať opatrenie k tomu, aby senát bez meškania\nrozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby, ale aj o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby.\nK uvedenému však došlo až o 42 dní, čo v žiadnom prípade nemôže zodpovedať zákonnej\npožiadavke na urýchlené konanie.“ Teda evidentne aj Krajský súd potvrdil, že predseda\n\n4\n\nsenátu konal v rozpore s Tr. por. , konkrétne § 238 ods. 3: „Ak je obvinený vo väzbe,\nrozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú tak\nsúčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však,\ntak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe\ndo uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom\nkonaní.“\nPodľa názoru sťažovateľa, predseda senátu nezabezpečil riadne a včas kontinuitu\nväzby po podaní obžaloby, vzhľadom na to, že sťažovateľ bol vo väzbe po podaní obžaloby\n42 dní bez súdneho rozhodnutia a navyše po vrátení spisu z Krajského súdu na Okresný súd\ntento uznesením zo dňa 8.11.2016, č.k. 5T/161/2016-362, podľa § 244 ods. 1 písm. h)\nTr. por., obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi s odôvodnením, že súd\n\nje toho\n\nnázoru, že za takýchto okolností nie je možné žalobu prijať, keďže došlo k závažnej\nprocesnej chybe, ktorá sa rovná porušeniu práva obžalovaného na obhajobu a práva\nna kontradiktórny postup, preto bolo rozhodnuté v súlade (...)\nPodľa § 192 ods. 1 Tr. por.: „ Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený\norgán\na) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a\nb) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.“\nTeda Krajský súd sa evidentne neriadil ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. a nesplnil\nsi svoju zo zákona vyplývajúcu prieskumnú povinnosť, lebo keby tomu tak bolo, nemohol\nby si nevšimnúť nedostatky, pre ktoré bola vrátená obžaloba prokurátorovi.\nTrestný poriadok vo svojom ustanovení § 79 ods. 3 priznáva právo obvineného\nkedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň ustanovuje, že o „takej\nžiadosti sa musí bezodkladne rozhodnúť.“ Z uvedeného vyplýva, že ústavne akceptovateľné,\nv zmysle článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR a článku 5 ods. 4 dohovoru, je držanie osoby\nvo väzbe z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré\nzodpovedá zákonu, to znamená Tr. por. (III. ÚS 126/05).»\n\n5\n\nNa základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nrozhodol o jeho veci týmto nálezom:\n„1. Okresný súd Bratislava II. tým, že sa meritórne nezaoberal žiadosťou\no prepustenie z väzby, zo dňa 27.06.2016, porušil práva sťažovateľa vyplývajúce z článku 5\nods. 3 a 4 dohovoru a práva podľa článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR.\n2. Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- €,\nktoré je Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava II. vo veci vedenej pod sp. zn. 5T/161/2016, v spojení\ns uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 3 Tos/99/2016\nv súvislosti\n\ns rozhodovaním\n\no žiadosti\n\nobvineného\n\no prepustenie\n\nz väzby\n\nporušil\n\nsťažovateľove práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru a základné právo podľa článku 17 ods.\n2 a 5 Ústavy SR.\n4. Krajský súd Bratislava rozhodnutím zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 3Tos/99/2016,\nporušil sťažovateľove práva vyplývajúce z článku 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru a práva\nvyplývajúce z článku 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR.\n5. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 3Tos/99/2016\nsa zrušuje.\n6. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol.\n7. Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-€\n(desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a svojho práva\nna slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.\nPorušenie označených práv odôvodňuje sťažovateľ v prvom rade absenciou\nrozhodnutia o jeho žiadosti o prepustenie z väzby adresovanej okresnému súdu 27. júna\n2016, o ktorej okresný súd odmietol konať z dôvodu neuplynutia zákonom predpísanej\nlehoty 30 dní počítanej odo dňa právoplatnosti jeho rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti\nsťažovateľa.\n\nSťažovateľ\n\nďalej\n\nargumentuje\n\nporušením\n\npožiadavky\n\nurýchleného\n\nrozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 25. júla 2016 v prvostupňovom\nkonaní. Napokon sťažovateľ predostiera tvrdenie, že „predseda senátu nezabezpečil riadne\na včas kontinuitu väzby po podaní obžaloby, vzhľadom na to, že sťažovateľ bol vo väzbe\npo podaní obžaloby 42 dní bez súdneho rozhodnutia“.\nPodľa\n\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu\n\nprávo na osobnú slobodu\n\nje garantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať\nkonanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom\n\n7\n\nurčených\n\nprípadoch\n\npodmieniť\n\nzárukou.\n\nObsah označeného\n\nustanovenia\n\nústavy\n\nkorešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem\niného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu\nväzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o prepustenie z väzby.\nJe objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom väzobnom konaní nepostupoval\nokresný súd v súlade s požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti pozbavenia\nosobnej slobody zakotvenou v ustanoveniach § 79 ods. 3 a § 238 ods. 3 Trestného poriadku.\nK námietkam sťažovateľa\n\no porušení požiadavky\n\nurýchlenosti rozhodovania\n\no zákonnosti pozbavenia osobnej slobody zo strany okresného súdu krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Sťažnostný súd skúmal ex lege aj z podnetu\nobvineného otázku doterajšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu\nz hľadiska rýchlosti konania a dodržania občianskych práv garantovaných ústavou,\nnadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na\nustanovenie § 2 ods. 6 Trestného poriadku, pričom nezistil nečinnosť vo vzťahu\nk dokazovaniu a k procesnému postupu orgánov činných v trestnom konaní.\nNa druhej strane zistil prieťahy v procesnom postupe sudcu pre prípravné konanie\na po podaní obžaloby i predsedu senátu v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby.\nObvinenému treba dať za pravdu v tom, že dĺžka konania o žiadosti o prepustenie z väzby\ndňa 25.07.2016 do rozhodnutia o nej dňa 13.10.2016 na súde prvého stupňa predstavovala\n80 dní (obvinený uvádza 79), čo je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. III. ÚS 7/2000, I. ÚS 18/2003, III. ÚS 126/2005) ako aj Európskeho súdu\npre ľudské práva v rozpore s ústavnou a zákonnou požiadavkou na prejednanie žiadosti\no prepustenie z väzby bez meškania. Požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu v zmysle článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezodpovedá\n\n8\n\nlehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže\nzodpovedať lehota konania na súde prvého stupňa presahujúce dobu jedného mesiaca.\nSudca pre prípravné konanie mal žiadosť obvineného o prepustenie z väzby zo dňa\n25.07.2016 k dispozícii už dňa 29.07.2016 spolu s návrhom prokurátora na rozšírenie\ndôvodov\n\nväzby.\n\nO6\n\ndní\n\nneskôr\n\nnariadil\n\nvýsluch\n\nobvineného\n\nna\n\n18.08.2016,\n\nčo s prihliadnutím na potrebu naštudovať spisový materiál a vykonať úkony smerujúce\nk realizácii výsluchu obvineného bolo súladné s požiadavkou neodkladnosti. Dňa\n12.08.2016 však obhajca obvineného požiadal o zmenu termínu z dôvodu plánovanej\ndovolenky, na čo sudca pre prípravné konanie odročil výsluch na termín 08.09.2016,\nčo možno ospravedlniť preferenciou uplatnenia práva obvineného na obhajobu\nprostredníctvom obhajcu pred právom na urýchlené konanie vo veci. Dňa 02.09.2016\nzanikla právomoc sudcu pre prípravné konanie na rozhodovanie o väzbe obvineného\na vznikla povinnosť predsedu senátu nielen vykonať opatrenie k tomu, aby senát\nbez meškania rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby, ale aj o ďalšom trvaní väzby\npo podaní obžaloby. K uvedenému však došlo až o 42 dní, čo v žiadnom prípade nemôže\nzodpovedať zákonnej požiadavke na urýchlené konanie.“\nKrajský súd v nadväznosti na to poukázal na „také závery aplikačnej praxe\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 44/07), podľa ktorých rýchlosť\nrozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nie je v priamej príčinnej súvislosti\nso zákonnosťou jej ďalšieho trvania. Ak sa rozhodovalo o žiadosti o prepustenie z väzby\ns prieťahmi, osoba vo väzbe sa môže domáhať finančného odškodnenia, ale takéto prieťahy\npodľa Dohovoru nezaručujú právo na prepustenie z väzby (napr. Alojz cla Slovenská\nrepublika).“.\nZ uvedeného vyplýva, že krajský súd konštatáciou porušenia požiadavky\nurýchlenosti rozhodovania o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody zo strany okresného\nsúdu poskytol základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a jeho\nprávu zaručenému čl. 5 ods. 4 dohovoru náležitú ochranu.\nV danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie\nochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a právu\n\n9\n\nzaručenému čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym\núčelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie\nsa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli\nk náprave (obdobne pozri III. ÚS 74/2015).\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu ďalej tvrdí, že sa po podaní\nobžaloby nachádzal vo väzbe 42 dní bez súdneho rozhodnutia. Krajský súd pri sťažnostnom\nrozhodovaní vo vzťahu k označenému tvrdeniu sťažovateľa vo svojom uznesení uviedol:\n„Sťažnostný súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že senát\nokresného súdu postupoval správne, keď po podaní obžaloby na\n\nrozhodol\n\no jeho ponechaní vo väzbe. Konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu netrpí takými\nprocesnými vadami, ktoré by mali za následok nezákonnosť ďalšieho trvania väzby,\na príslušné zákonné ustanovenia o lehotách boli dodržané.\nVäzba obvineného začala plynúť dňa II. 04. 2016, tzn. podľa citovaného ustanovenia\n§ 76 ods. 2 Trestného poriadku koniec základnej sedemmesačnej lehoty pripadá\nna II. II. 2016. Prokurátor podal obžalobu dňa 02. 09. 2016, čo zodpovedá viac ako 20\npracovným dňom pred uplynutím základnej lehoty trvania väzby, preto nebol daný zákonný\ndôvod na okamžité prepustenie obvineného z väzby pre uplynutie zákonných lehôt.“\nÚstavný súd poukazuje na relevantné ustanovenia Trestného poriadku, a síce\nna ustanovenie § 238 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého ak je obvinený vo väzbe,\nrozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak\nsúčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však\ntak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe\ndo uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom\nkonaní; ako aj na ustanovenie § 76 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého základná\nlehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť\nobvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať\npracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste\nalebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.\n\n10\n\nTak ako to správne konštatoval vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, koniec\nsedemmesačnej základnej lehoty prípravného konania v prípade väzby sťažovateľa pripadol\nna 2. november 2016. Prokurátor podal obžalobu 2. septembra 2016, čo zodpovedalo viac\nako 20 pracovným dňom pred uplynutím označenej základnej lehoty prípravného konania.\nOkresný súd v súlade s ustanovením § 238 ods. 3 Trestného poriadku bol povinný\nrozhodnúť o ponechaní sťažovateľa vo väzbe po podaní obžaloby urýchlene (čo sa, ako už\nbolo konštatované, nestalo), avšak najneskôr tak, aby došlo k právoplatnému rozhodnutiu\no väzbe do uplynutia základnej lehoty prípravného konania, teda do 2. novembra 2016,\nčo bolo dodržané, pretože k právoplatnému rozhodnutiu došlo už 18. októbra 2016.\nZ uvedeného vyplýva, že kontinuita zákonnosti väzby sťažovateľa po podaní obžaloby bola\nzachovaná.\nOznačenú námietku sťažovateľa preto ústavný súd kvalifikuje ako zjavne\nneopodstatnenú.\nSťažovateľ porušenie jeho práva zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru vidí aj\nv skutočnosti, že okresný súd odmietol vykonať súdnu previerku zákonnosti jeho väzby\niniciovanú ním podanou žiadosťou o prepustenie z väzby z 27. júna 2016, a to z dôvodu\nneuplynutia zákonom určenej lehoty limitujúcej možnosť opakovania ďalšej žiadosti\no prepustenie z väzby. Sťažovateľ je toho názoru, že Trestným poriadkom predpísaný\ninterval 30 dní nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorý mal byť\npodľa neho okresným súdom v označenom prípade aplikovaný, keďže mu podľa jeho\nnázoru z hľadiska dĺžky predpísanej lehoty poskytuje veľkorysejšiu ochranu.\nÚčelom čl. 5 ods. 4 dohovoru je umožniť osobe, ktorá je pozbavená osobnej slobody,\ndomáhať sa toho, aby súd preskúmal, či je toto pozbavenie osobnej slobody zákonné.\nVzhľadom na skutočnosť, že naplnenie zákonom ustanovených podmienok sa v čase vyvíja,\na to predovšetkým vo vzťahu k existencii relevantných a dostatočných dôvodov pozbavenia\nosobnej slobody, musí byť zaistená možnosť domôcť sa takejto súdnej kontroly v určitých\nprimeraných intervaloch. Pokiaľ ide o pozbavenie osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru, teda predovšetkým v prípadoch väzby v trestnom konaní, judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) považuje interval jedného mesiaca\n\n11\n\nza dostatočný (pozri rozhodnutie ESĽP Bezicheri proti Taliansku z 25. októbra 1989,\nsťažnosť č. 11400/85).\nZ uvedeného jasne vyplýva, že v Trestnom poriadku zakotvený mechanizmus\npravidelného súdneho prieskumu so stanoveným intervalom 30 dní konvenuje požiadavkám\nvyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru a konkretizovaným judikatúrou ESĽP.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené hodnotí označenú námietku sťažovateľa ako\nzjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou námietkou\nporušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru v kontexte argumentácie obsiahnutej v sťažnosti\na upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej je ustanovenie čl. 5 ods. 3\ndohovoru aplikovateľné na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia\nosobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (prvotné rozhodovanie o vzatí\ndo väzby). Na prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti väzby\n– žiadosť o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o ponechaní vo väzbe, teda\naplikovateľné nie je (u sťažovateľa tak prichádza do úvahy aplikácia len ustanovenia čl. 5\nods. 4 dohovoru).\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v zmysle\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde posúdil ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd vzhľadom na svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "väzba-peňažná záruka", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-preventívna", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-nahradenie väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d45598f5-5f73-4f06-a1bf-e0e6213b3ba3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.74.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 74/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.74.2015.1"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:b336c023-e460-415c-99f4-b310d09fd95d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/07 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b336c023-e460-415c-99f4-b310d09fd95d"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "55922262-4c9b-46fa-8b62-3ef5f4ea72b6:0df8cf15-a61d-44cd-8490-11a25455a082", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3116010232.3", "spisova_znacka": "3Tos/99/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/99/2016 z 13. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116010232.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9fd25aff-3990-4f50-bc60-c9034bb18a90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.81.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.81.2021.1"}, {"guid": "ussr:ca95649d-f19b-490e-b1aa-45a8a2d70644", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.388.2020.1"}, {"guid": "ussr:a99c75df-02a8-4db3-ada8-fd028822ce53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.215.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.215.2019.1"}, {"guid": "ussr:1a20a692-4556-44fe-b25d-d0cc02c7dfb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.262.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 262/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 262/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.262.2019.1"}]}