{"guid": "ussr:09ca4686-7e3b-41d3-93fb-409ddea50f65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.109.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2018 z 30. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. I. ÚS 109/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.109.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/09ca4686-7e3b-41d3-93fb-409ddea50f65", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.109.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.109.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.109.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 109/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nvo veci sťažnosti maloletej\n\n, zastúpenej matkou\n\n,\n\n, právne zastúpených advokátkou\n\nJUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, Námestie Svätej Anny 7269/20A, Trenčín, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 51 Er 327/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo maloletej\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 51 Er 327/2015 p o r u š e n é\nbolo.\n2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 51 Er 327/2015\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Maloletej\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť maloletej\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)\nna účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ing. Viery Kolačanskej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 109/2018-13 z 12. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletej\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 51 Er 327/2015 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.\n51 Er 327/2015 vedie exekúcia v prospech sťažovateľky proti jej otcovi (ďalej len\n„povinný“) z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti vyplývajúcej povinnému\nz exekučného titulu (právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.\n30 P 89/2012-695 z 26. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n4 CoP 75/2014-737 z 23. októbra 2014). Povinný proti tejto exekúcii podal námietky\n\n2\n\nz 13. mája 2015, o ktorých doteraz okresný súd nerozhodol. Sťažovateľka v namietanom\nkonaní podaním zo 7. júla 2016 a z 30. januára 2017 okresný súd urgovala, aby rozhodol\no námietkach povinného proti exekúcii. Pretože sa tak nestalo, podala sťažovateľka\nsťažnosť z 24. júla 2017 na zbytočné prieťahy a žiadala prijať opatrenia na odstránenie\nprieťahov v namietanom konaní. Túto sťažnosť predseda okresného súdu uznal za\nopodstatnenú, keďže okresný súd dlhšiu dobu nevykonal úkon. Zároveň predseda okresného\nsúdu konštatoval, že nezistil subjektívne prieťahy v namietanom konaní spôsobené\nzamestnancami okresného súdu, pričom situácia je spôsobená objektívnym stavom, ktorý\nvyplýva z nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu.\n3. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd bol nečinný v období od 19. mája\n2015 do 5. januára 2016, od 5. januára 2016 do 4. augusta 2017 a od polovice augusta 2017\ndoteraz. Podľa sťažovateľky „doba, počas ktorej Okresný súd Trnava rozhoduje\no námietkach proti exekúcií (takmer tri roky) je neprimerane dlhá, neospravedlniteľná\na nezdôvodniteľná. Spôsobuje ju predovšetkým a hlavne súd svojim nekonaním, pričom\nporušuje medzinárodné zmluvy a ustanovenia právnych predpisov.\n... Je evidentné, že Okresný súd Trnava od podania námietok povinným zo dňa\n15.05.2015 vo veci nekoná, resp. koná s mimoriadne veľkými časovými odstupmi. Rovnako\nje zrejmé, že dlžná suma predstavujúca dlh na výživnom na maloletú sťažovateľku bola\nsúdnym exekútorom zaistená, avšak ku dnešnému dňu nemôže byť zákonnej zástupkyni\nmaloletej sťažovateľky poukázaná, z dôvodu nerozhodnutia o námietkach povinného od\nmája 2015. Podotýkam, že sa jedná o dlžné výživné, teda o čiastku, ktorá na výživu\nmaloletej sťažovateľky už mala byť zaplatená, pričom zákonná zástupkyňa maloletej\nsťažovateľky pri uspokojovaní potrieb maloletej sťažovateľky už musela túto sumu vydať\na uspokojiť potreby maloletej sťažovateľky tak, ako tieto postupne vznikali.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označeného základného práva postupom\nokresného súdu v namietanom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €\na náhrady trov konania v sume 325,42 €.\n\n3\n\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa predseda okresného súdu vyjadril k priebehu\nkonania podaním sp. zn. 1 SprV304/2018 zo 7. mája 2018. Predseda okresného súdu\nvo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 14. mája 2018 uviedol:\n„Podľa môjho názoru nie je možné konštatovať, že súd vo veci nekoná alebo\nnekonal, nakoľko úkony vykonával priebežne, plynulo a efektívne, v primeraných lehotách, s\ncieľom vec čo najskôr rozhodnúť - relatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých\núkonov súdu bola spôsobená najmä nečinnosťou predchádzajúceho právneho zástupcu\nsťažovateľky, a tiež skutočnosťou, že zmenila právneho zástupcu bez toho, aby túto\nskutočnosť oznámila súdu (čím bola vyvolaná potreba vykonať nadbytočné a z pohľadu\nsúdu zbytočné úkony); tieto skutočnosti nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu;\njednak tiež objektívnou skutočnosťou, keď Okresný súd Trnava bol dlhodobo personálne\npoddimenzovaný (na čo jednotliví sudcovia a vyšší súdni úradníci pravidelne upozorňujú),\ndĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom, čo tiež nie je možné pripísať na vrub\nkonajúceho súdu. Z vyššie uvedených dôvodov považujem predmetnú sťažnosť za\nnedôvodnú, nezistil som žiadne (už vôbec nie subjektívne) prieťahy v konaní, ktoré by boli\nspôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu.“\n6. Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku zo 17. mája 2018, ktorým reagovala\nna vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedla, že «už z prehľadu úkonov okresného súdu\nvyplýva, že Okresný súd Trnava rozhodoval v jednoduchej, bežnej veci neprimerane dlho.\nNedá sa stotožniť s názorom OS Trnava, že vo veci koná, resp. konal, a že úkony vykonával\npriebežne, plynulo a efektívne, v primeraných lehotách.\nRovnako sa dôrazne ohradzujem proti vyjadreniu Okresného súdu Trnava že\nrelatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých úkonov súdu bola spôsobená „najmä\nnečinnosťou predchádzajúceho PZ oprávnenej/sťažovateľky, a tiež skutočnosťou, že zmenila\nPZ bez toho, aby toto oznámila súdu (čím bola vyvolaná potreba vykonať nadbytočné\na z pohľadu súdu zbytočné úkony)“.\n... Okresný súd Trnava mal od 15.01.2016 vedomosť, že pôvodný PZ sťažovateľku\nnezastupuje. Okresnému súdu Trnava nič nebránilo, aby od tohto dátumu vo veci konal\npriamo so sťažovateľkou, ako účastníčkou konania.\n\n4\n\nNadbytočné a zbytočné úkony vykonáva súd v súčasnej dobe, kedy podaním\nz 30.04.2018 opätovne žiada od sťažovateľky informácie, ktoré mu boli doručené dňa\n16.08.2017...\nMám za to, že doba, počas ktorej OS Trnava rozhoduje o námietkach proti exekúcií\ntakmer tri roky je neprimerane dlhá, neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Spôsobuje ju\npredovšetkým a hlavne súd svojim nekonaním, pričom porušuje medzinárodné zmluvy\na ustanovenia právnych predpisov.».\nII.\n7. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností, vyjadrení\núčastníkov konania a súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu doručený\n14. mája 2018, zistil ďalej uvedenú chronológiu úkonov v namietanom konaní:\n- 9. marca 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a 12. marca 2015 bolo vydané poverenie č.\n5207*171521;\n- 29. mája 2015 bol okresnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na\nrozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii z 15. mája 2015 spolu s vyjadrením\nbývalého právneho zástupcu sťažovateľky z 21. mája 2015 k týmto námietkam proti\nexekúcii;\n- 5. januára 2016 bola zaslaná výzva bývalému právnemu zástupcovi sťažovateľky,\naby preukázal tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii;\n- 15. januára 2016 bolo doručené okresnému súdu oznámenie bývalého právneho\nzástupcu sťažovateľky, že v tomto konaní už nezastupuje sťažovateľku;\n- 4. augusta 2017 bola zaslaná výzva súčasnej právnej zástupkyne sťažovateľky, aby\nsa vyjadrila k tvrdeniam bývalého právneho zástupcu sťažovateľky;\n- 30. apríla 2018 bola zaslaná výzva súdnemu exekútorovi, aby sa vyjadril\nk námietkam povinného o tom, že boli vykonané platby, resp. mu boli odpísané z účtu\npeňažné prostriedky ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň bola\nzaslaná výzva súčasnej právnej zástupkyni sťažovateľky, aby sa vyjadrila o aktuálnej výške\ndlhu a aby riadne označila platby povinného.\n\n5\n\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva uvedeného\nv bode 1.\nIII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa\njeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n\n6\n\n13. Základnou povinnosťou súdu je aj v exekučnom konaní (v rozsahu zákonných\noprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so\nžiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“), keďže v exekučných konaniach sa primerane používali\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 OSP). Od 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý\nv čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, pričom v exekučných konaniach\nsa použijú primerane ustanovenia Civilného súdneho poriadku (§ 9a Exekučného poriadku\nv znení platnom do 31. marca 2017 a § 200 Exekučného poriadku v platnom v znení).\n14. Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je exekúcia na\nvymoženie výživného pre sťažovateľku a s tým súvisiace rozhodovanie okresného súdu\no námietkach povinného proti exekúcii. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú\nstarostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného\nznamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so\nsvojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(IV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 247/03,\n\nIV. ÚS 272/04,\n\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n\n7\n\n16. Ústavný súd konštatuje, že dĺžka rozhodovania okresného súdu o námietkach\npovinného proti exekúcii nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pričom\nide o štandardné konanie tvoriace frekventovanú súčasť agendy okresných súdov. Napokon\nani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu\nzložitosť tejto veci.\n17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nSťažovateľka je v konaní aktívna, reagovala v stanovených lehotách na výzvy\nokresného súdu, dvakrát urgovala okresný súd, aby rozhodol o námietkach povinného proti\nexekúcii. Zároveň sťažovateľka podala aj sťažnosť predsedovi okresného súdu na zbytočné\nprieťahy.\nÚstavný súd sa nestotožňuje s názorom predsedu okresného súdu, že bývalý právny\nzástupca sťažovateľky bol v tomto konaní nečinný. Z úkonov vykonaných okresným súdom\nv namietanom konaní uvedených vo vyjadrení predsedu okresného súdu má vyplývať, že\nbývalý právny zástupca sťažovateľky nereagoval na výzvu z 5. januára 2016. Okresný súd\npreto mal opätovne doručovať túto výzvu bývalému právnemu zástupcovi sťažovateľky,\npričom toto opätovne doručovanie zo spisového materiálu okresného súdu nepovažoval\nústavný súd za preukázané. Bývalý právny zástupca sťažovateľky totiž reagoval na výzvu\nz 5. januára 2016 (doručená 12. januára 2016, pozn.) bez zbytočného odkladu a jeho\nodpoveď z 12. januára 2016 bola okresnému súdu doručená už 15. januára 2016.\nSkutočnosť, že zmena právneho zástupcu sťažovateľky nebola oznámená okresnému\nsúdu, nemala podľa názoru ústavného súdu osobitnú relevanciu vo vzťahu k možnosti\nokresného súdu postupovať vo veci plynulo, keďže okresný súd mohol konať priamo so\nzákonnou zástupkyňou sťažovateľky. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že bývalý právny\nzástupca sťažovateľky oznámil súdnemu exekútorovi vypovedanie splnomocnenia zo strany\nsťažovateľky, pričom túto skutočnosť mal súdny exekútor oznámiť okresnému súdu\nv súvislosti s jeho rozhodovaním o námietkach povinného proti exekúcii.\nÚstavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním neprispela\nk predĺženiu tohto konania.\n\n8\n\n18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.\nPri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného\nzákladného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu\nnebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).\nOkolnosťou, ktorá narušuje plynulosť konania, je nečinnosť okresného súdu, a to\nv období od 29. mája 2015, keď boli okresnému súdu doručené námietky povinného proti\nexekúcii, do 5. januára 2016, keď okresný súd vyzval bývalého právneho zástupcu\nsťažovateľky na vyjadrenie, a táto nečinnosť ďalej pokračovala od tohto dňa do 4. augusta\n2017, keď okresný súd vyzval súčasnú právnu zástupkyňu sťažovateľky na vyjadrenie.\nOkresný súd potom vykonal ďalší úkon až 30. apríla 2018, keď vyzval súčasnú právnu\nzástupkyňu sťažovateľky a súdneho exekútora na vyjadrenie.\nO námietkach povinného proti exekúcii nie je rozhodnuté ani po troch rokoch od ich\ndoručenia okresnému súdu, čo z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné. Počas\ntohto obdobia okresný súd vykonal vo veci tri (jednoduché) výzvy, ktoré doteraz\nnesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas exekučného\nkonania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy\n(pozri napr. I. ÚS 41/02).\n19. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom\nv konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd vykonával úkony. Negatívny dopad\npostupu okresného súdu v takej citlivej veci pre sťažovateľku je podľa názoru ústavného\nsúdu zvýraznený aj povahou predmetu samotnej exekúcie (vymoženie výživného) a s ňou\nsúvisiacim významom namietaného konania pre sťažovateľku ako oprávnenú. Je zrejmé, že\nlen rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca\nnáklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne\nči stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.\n20. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti poukazoval na dlhodobú nedostatočnú personálnu obsadenosť okresného súdu\na neexistenciu „subjektívnych dôvodov prieťahov“ (spôsobených dôvodmi na strane\n\n9\n\nkonkrétneho sudcu, resp. zamestnanca okresného súdu) v posudzovanej veci, ústavný súd\nuvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že\nnedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí\nzabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len\nv tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2\nzaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia\numožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\nI keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky\nv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru\nochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na\ndlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).\nOkrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu,\na nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho\nsudcu (resp. zamestnanca súdu) vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,\nresp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd ako\norgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť účastníkom (stranám) konania\núčinnú súdnu ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti,\nktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade nemožno robiť rozdiel\nmedzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov (m. m. I. ÚS 6/06).\n21. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku rozhodovania o námietkach povinného proti\nexekúcii, predmet sporu, jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že\nv jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené\nnečinnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom\nokresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n10\n\n22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n23. Vzhľadom na skutočnosť, že o námietkach povinného proti exekúcii nebolo\nv čase rozhodovania ústavného súdu rozhodnuté, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nprikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n27. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 4 000 € z dôvodu, že „súd vo veci koná spôsobom, ktorý spôsobuje nedôvodné\na nevysvetliteľné prieťahy v konaní. Zákonná zástupkyňa, ktorá uspokojuje a uspokojovala\nz výlučne vlastných finančných prostriedkov potreby maloletej sťažovateľky sa z dôvodu\nliknavého rozhodovania súdu nemôže dostať k finančným prostriedkom, ktoré na\n\n11\n\nuspokojenie potrieb maloletej sťažovateľky dávno vydala, a tieto boli sťažovateľkou\nspotrebované, aj keď sú tieto finančné prostriedky súdnym exekútorom zaistené...“.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n29. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach\npovinného proti exekúcii, povahu zisteného porušenia a berúc do úvahy konkrétne okolnosti\nprípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné\nzadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).\n30. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov\nústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd vychádzal\nz ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu\ntrov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 325,42 € (2 úkony právnej pomoci\n\n12\n\npo 153,50 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné\npodanie sťažnosti na ústavnom súde, 2x paušálna náhrada hotových výdavkov po 9,21 €).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4\nvýroku tohto nálezu.\n33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde).\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 30. mája 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-námietky", "vyživovacia povinnosť-výživné", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "exekúcia-námietky", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "vyživovacia povinnosť-výživné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "51Er/327/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "f41fb31b-5674-4d26-97ff-852dccf194a7:3f02950d-5885-4b06-a68c-62889e7e25ab", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112208443.1", "spisova_znacka": "4CoP/75/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/75/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112208443.1"}, {"guid": "88c7e05e-2cee-4b6d-9680-c0018b5e736b:d607610f-6c25-4c62-b59f-c5b5dd954e71", "ecli": null, "spisova_znacka": "51Er/327/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 51Er/327/2015 z 7. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88c7e05e-2cee-4b6d-9680-c0018b5e736b:d607610f-6c25-4c62-b59f-c5b5dd954e71"}], "citovane_v": []}