{"guid": "ussr:beb00711-8fa4-43f1-b182-eaa3e91710f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.126.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 126/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/2018 z 25. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. júna 2018, sp. zn. I. ÚS 126/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.126.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-06-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/beb00711-8fa4-43f1-b182-eaa3e91710f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.126.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.126.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.126.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 126/2018-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\no sťažnosti obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., Námestie 1. mája 3,\nBratislava, zastúpenej HAVEL § PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova\n7803/9, Bratislava, v menej ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ondřej Majer, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a. s., p r i z n á v a finančné\nzadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e\n\nOkresný súd Piešťany\n\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Piešťany\n\nje\n\npovinný\n\nnahradiť obchodnej spoločnosti\n\nTRANSAKTA Bratislava, a. s., trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat\neur a päťdesiat centov) na účet advokátskej kancelárie HAVEL § PARTNERS s. r. o. do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla\n2018 elektronicky doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TRANSAKTA Bratislava,\na. s., Námestie 1. mája 3, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 72/2011 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je na základe\nsťažovateľkinej žaloby z 31. mája 2011 vedené napadnuté konanie o určenie neplatnosti\nuznesení č. 01/2011, 03/2011, 04/2011, 06/2011 a č. 07/2011 prijatých na mimoriadnom\nvalnom zhromaždení žalovaného 4. apríla 2011 (ďalej len „uznesenia“). Zákonná sudkyňa\n\n2\n\nspornú vec rozhodla rozsudkom, ktorým žalobu zamietla. Následne na odvolanie\nsťažovateľky bola vec rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n21 Cob 152/2014-533 z 30. novembra 2015 vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Podľa názoru sťažovateľky po vrátení veci odvolacím súdom okresný\nsúd v podstate prestal v namietanom konaní efektívne a bez prieťahov postupovať a konanie\nje už viac ako dva roky bez akéhokoľvek relevantného úkonu.\n3. Sťažovateľka následne zhodnotila priebeh pojednávaní vo veci a uviedla, že od\nvrátenia veci krajským súdom dosiaľ sa nekonalo žiadne pojednávanie, hoci ho zákonná\nsudkyňa nariadila už trikrát. Pojednávania nariadené na 5. október 2017 a 12. december\n2017 boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a pojednávanie nariadené\nna 6. marec 2018 bolo zrušené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného.\nSťažovateľka v sťažnosti zároveň popísala spôsob, akým bola oboznámená so zrušením\nsúdnych pojednávaní. O zrušení pojednávania, ktoré sa malo konať 12. decembra 2017, sa\ndozvedela až priamo pred pojednávacou miestnosťou okresného súdu od asistentky senátu\nbezprostredne pred jeho konaním. Formálne oznámenie o zrušení termínu pojednávania\nprostredníctvom elektronickej komunikácie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky\ndoručené až následne po návrate z neuskutočneného pojednávania. Taktiež bolo zrušené aj\npojednávanie, ktoré sa malo konať 6. marca 2018, a sťažovateľka sa o zrušení termínu\ndaného pojednávania dozvedela len deň pred jeho konaním. Na základe uvedeného postupu\nokresného súdu sťažovateľka nadobudla pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne\nv predmetnej veci, preto 12. marca 2018 podala námietku zaujatosti, v ktorej požiadala\nzákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania v danej veci vylúčiť. O uplatnenej\nnámietke zaujatosti nebolo dosiaľ rozhodnuté.\n4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej poukázala na skutočnosť, že opakovane podávala\nsťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní. Na prvú sťažnosť sťažovateľke odpovedala\npredsedníčka okresného súdu a oznámila jej, že sťažnosť na prieťahy je oprávnená. Napriek\ndanému oznámeniu k prejednaniu a rozhodnutiu veci nedošlo. Sťažovateľka preto opätovne\npodala novú sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu tentoraz vôbec\n\n3\n\nnekonštatovala oprávnenosť alebo neoprávnenosť sťažnosti, iba stručne uviedla, že po\nukončení práceneschopnosti zákonná sudkyňa bezodkladne nariadi termín pojednávania.\nAni po vybavení druhej sťažnosti na prieťahy k prejednaniu a rozhodnutiu veci nedošlo.\nZ uvedeného dôvodu preto sťažovateľka 18. januára 2018 podala predsedovi krajského súdu\nsťažnosť na postup okresného súdu a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti\npredsedníčkou okresného súdu. Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn.\nSpr 73/18 z 15. februára 2018 konštatoval, že sťažnosť bola v celom rozsahu opodstatnená\na že predsedníčka okresného súdu neprijala účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov.\n5. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v danej veci nepostupuje v zmysle\nzákladných procesných princípov a nekoná bez zbytočných prieťahov. Nekonaním\nokresného súdu tak dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Sťažovateľka konštatovala, že neustále prieťahy okresného súdu v napadnutom\nkonaní nie je možné ďalej akceptovať, pretože napadnuté konanie o určenie neplatnosti\nuznesení mimoriadneho valného zhromaždenia prebieha od roku 2011 (teda takmer 7\nrokov), pričom vo veci sa stále dlhodobo nekoná. Keďže v predmetnej veci nebolo\nprávoplatne rozhodnuté, sťažovateľka tak bola nútená z rovnakých právnych dôvodov\nnapadnúť uznesenia aj nasledujúcich valných zhromaždení. Nasledujúce súvisiace konanie\nje vedené na okresnom súde pod sp. zn. 11 Cb 98/2011, pričom toto konanie okresný súd\nprerušil až do právoplatného ukončenia predmetnej veci. Súdená vec v napadnutom konaní\ntak má právny vplyv aj na ďalšie súdne konania a strany sporu sú tak dlhodobo vystavené\nstavu právnej neistoty.\n7. Nadväzne na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:\n„Základné práva spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s., právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na prejednanie veci\n\n4\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/72/2011\nporušené boli.\nOkresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n11Cb/72/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\nSpoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s. sa priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 1.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť jej do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOkresný súd Piešťany je povinný uhradiť spoločnosti TRANSAKTA Bratislava, a.s.\ntrovy právneho zastúpenia v sume 390,50,-EUR na účet jej právneho zástupcu, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky\nústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 126/2018-20 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\n10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 254/18\ndoručenom ústavnému súdu 28. mája 2018 popísala doterajší priebeh napadnutého konania\nokresného súdu špecifikovaním jednotlivých procesných úkonov, ktoré boli v napadnutom\nkonaní vykonané. Následne uviedla dôvody, prečo bola vec opakovane prerozdelená\nviacerým zákonným sudcom, a uviedla tieto relevantné skutočnosti:\n«K nekonaniu nariadených pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti sudkyne J\nuvádzam, že táto bola v obdobiach od 27.09.2017 do 06.10.2017, od\n\n5\n\n11.12.2017 do 15.12.2017, od 15.01.2018 do 25.01.2018, od 20.02.2018 do 01.03.2018 a\nnásledne od 13.03.2018 doposiaľ práceneschopná.\nK\n\nvyjadreniu sťažovateľa\n\no neoznámení\n\nnekonania\n\nnariadeného termínu\n\npojednávania dňa 12.12.2017 uvádzam, že sudkyňa bola práceneschopná od 11.12.2017,\nteda len deň pred konaním pojednávania, pričom ak sudkyňa oznámila túto skutočnosť až\nv priebehu dňa, nebolo objektívne možné oznámiť zrušenie termínu náležite vopred.\nPráceneschopnosť sudca nevie vopred ovplyvniť, preto mám za to, že k zrušeniu termínom\npojednávania prišlo z objektívnych dôvodov. Okrem toho sudkyňa\n\nje od\n\n13.3.2018 dlhodobo práceneschopná, preto bol spis po viac ako 6 týždňovej neprítomnosti\nsudkyne prerozdelený zastupujúcemu sudcovi\n\n, ktorý po naštudovaní veci\n\nposunul nariadený termín pojednávania na skorší dátum, ako bol pôvodne nariadený, a to\nna 2.7.2018.\nK vyjadreniu sťažovateľa, že vyjadrenie pred termínom pojednávania 6.3.2018 bolo\nsúdu doručené už 16.2.2018, uvádzam, že z dôvodu zmien v obsadení asistentky v senáte\n, jej asistentka až dňa 5.3.2018 zaslala právnemu zástupcovi žalovaného\nvyjadrenie žalobcu zo dňa 19.02.2018 na vyjadrenie, následne mu volala, či súhlasí\ns termínom pojednávania, ktoré sa má uskutočniť 06.03.2018, pričom tento žiadal\no odročenie, nakoľko sa k vyjadreniu nestihne vyjadriť.\nVo vzťahu k vyššie opísaným okolnostiam ako aj jednotlivým úkonom súdu a strán\nv konaní považujem žiadanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia za vysokú.»\n11. Predsedníčka okresného súdu ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 16 Kss 9/2013-91\nz 20. marca 2014, kde disciplinárny senát pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska\nporušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia uviedol, že\n„činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie\nkrátkodobo, ale trvale pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom\na v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj\nsúkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je\ndlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky\n\n6\n\npotrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého\nkonania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“.\nZároveň v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasila s upustením od ústneho\npojednávania v predmetnej veci.\n12. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky\nokresného súdu doručenom ústavnému súdu 7. júna 2018 uviedol:\n«Úvodom stanoviska Sťažovateľa sa žiada konštatovať, že Sťažovateľ sa nestotožňuje\nso závermi Okresného súdu uvedenými v predmetnom Vyjadrení, ako uvádzame ďalej.\nRovnako považujeme za nenáležitý aj odkaz Okresného súdu vo Vyjadrení na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu ČR, sp. zn. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, ktorý v danom prípade zrejme\nnemá ani bližšiu právnu relevanciu k súdenej veci, keďže predmetom konania na Ústavnom\nsúde SR nie je disciplinárne previnenie sudcu. Sťažovateľ má za to, že v predmetnej súdnej\nveci na Okresnom súde vznikali/vznikajú neodôvodnené prieťahy v konaní, a to ako\nv prvoinštančnom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu, tak i v prvoinštančnom\nkonaní po zrušení rozhodnutia Okresného súdu a vrátení veci na nové prejednanie\na rozhodnutie veci Okresnému súdu. Po vrátení veci odvolacím súdom je Okresný súd\nv podstate nečinný a svoj procesný postup vedie absolútne neefektívnym spôsobom. Zmeny\nv pridelení zákonného sudcu nemožno považovať za efektívny postup súdu. Toto súdne\nkonanie pritom trvá už 7 rokov.\nDávame do pozornosti Ústavného súdu SR, že v danom prípade (i.) bol súdny spis po\npodaní žaloby opakovane (5x) pridelený inému zákonnému sudcovi... (ii.) od zrušenia\nprvostupňového rozhodnutia dňa 30.11.2015 odvolacím súdom a vrátení veci, nevykonal\nOkresný súd žiadny relevantný procesný úkon a nekonalo sa ani žiadne pojednávanie, (iii.)\nnaposledy bolo nariadené pojednávanie opäť odročené, avšak paradoxne odročené na\nskorší termín, (iv.) Sťažovateľ bol nútený opakovane podávať sťažnosti na prieťahy\nOkresného súdu, pričom niektoré neboli ani náležite vybavené.\nNedostatky v procesnej činnosti Okresného súdu konštatoval aj nadriadený Krajský\nsúd v Trnave, ktorý na podnet Sťažovateľa preskúmaval postup Okresného súdu v danej\nveci a spôsob vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu. Predseda Krajského\n\n7\n\nsúdu v Trnave v odpovedi... uvádza, že „...Vaša sťažnosť je v celom rozsahu opodstatnená\na stotožňujem sa aj s vaším tvrdením, že predsedníčka okresného súdu Piešťany neprijala\núčinné opatrenia na odstránenie nedostatkov. ...Na základe týchto skutočností považujem\nsťažnosť v celom rozsahu za opodstatnenú a s predsedníčkou Okresného súdu Piešťany\nbude vykonaný osobný pohovor, kde bude poučená, že ak v takýchto závažných prípadoch\nnebude vyvodzovať osobnú zodpovednosť u kompetentných pracovníkov bude musieť voči\nnej osobnú zodpovednosť vyvodiť predseda krajského súdu pre riadne neplnenie úloh\npredsedu súdu.“ Žiada sa dodať, že ani po tomto stanovisku nadriadeného súdu nedošlo na\nOkresnom súde k náprave a prejednaniu a rozhodnutiu danej veci bez zbytočných\nprieťahov.\nDovoľujeme si preto opätovne poukázať, že po vrátení veci odvolacím súdom\nOkresný súd v podstate prestal v predmetnom súdnom konaní efektívne a bez prieťahov\npostupovať a konanie je už v podstate od roku 2015 bez akéhokoľvek relevantného úkonu,\npričom sa doposiaľ nekonalo žiadne pojednávanie vo veci. Máme za to, že túto skutočnosť\nnie je možné ospravedlniť ani opakovanou práceneschopnosťou Zákonnej sudkyne...\nPodľa Sťažovateľa, zrušovanie nariadených pojednávaní a nariaďovanie nových\ntermínov pojednávania ako i zmeny v pridelení zákonného sudcu nemožno považovať za\nrelevantnú procesnú aktivitu Okresného súdu, ktorá by mohla odôvodňovať enormnú dĺžku\npredmetného konania. Rovnako ani skutková a právna zložitosť danej právnej veci nie je\ntaká, aby Okresný súd o nej rozhodoval už 7 rokov.\nZastávame právny názor, že Sťažovateľovi je postupom Okresného súdu odopierané\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci\nv primeranej lehote...\nSťažovateľ vyjadruje svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej\nveci.»\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n8\n\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v jej právnej veci.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\n\n9\n\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom\nústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou\nštandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.\n\n10\n\n22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po\ndôkladnom rozbore zapožičaného súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka\nsvojím správaním neprispela k prieťahom v napadnutom konaní.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd po\ndôkladnom posúdení sťažnosti, obsahu súdneho spisu okresného súdu a vyjadrení\núčastníkov konštatuje, že okresný súd spôsobil v napadnutom konaní zbytočné prieťahy\nnečinnosťou, ako aj neefektívnym a nesústredeným postupom.\n24. Neefektívnosť a neúčelnosť v postupe okresného súdu je indikovaná viacerými\nfaktormi. Pozornosti ústavného súdu neunikla skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd\nv doterajšom priebehu napadnutého konania už dvakrát zmenil, resp. zrušil rozhodnutia\nokresného súdu. Prvýkrát krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu č. k.\n11 Cb 72/2011-178 z 25. novembra 2011, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie,\npričom krajský súd vo svojom uznesení č. k. 31 Cob 3/2012-325 zamietol návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v danom uznesení zároveň konštatoval, že\nokresný súd pri aplikácii § 102 (vtedy platného a účinného) Občianskeho súdneho poriadku\npostupoval „nie celkom vhodne“. Nesprávny postup okresného súdu bol druhýkrát\ndeklarovaný rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 152/2014-533 z 30. novembra 2015,\nktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n25. Ústavný súd taktiež zaznamenal zjavnú nesústredenosť v postupe okresného súdu\naj v tom, že okresný súd pri ukladaní súdneho poplatku za podané odvolanie nesprávne\naplikoval zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a uznesením č. k. 11 Cb 72/2011503 z 11. júna 2014 uložil súdny poplatok v nesprávnej výške (132,50 €). Následne musel\n\n11\n\nuznesením č. k. 11 Cb 72/2011-508 z 2. júla 2014 zrušiť pôvodné uznesenie o uložení\nsúdneho poplatku a opakovane uložiť sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\nodvolanie v správnej výške (99,50 €).\n26. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú\njudikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená\nčinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n27. V súvislosti s dlhotrvajúcimi obdobiami nečinnosti okresného súdu [v roku 2011\ntrvalo obdobie nečinnosti 5 mesiacov, od februára 2012 do februára 2013 okresný súd\nnevykonal žiaden procesný úkon, v roku 2016 trvalo obdobie nečinnosti 9 mesiacov, od\njanuára 2017 dosiaľ neboli vykonané žiadne relevantné procesné úkony smerujúce\nk meritórnemu rozhodnutiu a všetky nariadené pojednávania, ktoré sa mali konať (do dňa\npodania sťažnosti ústavnému súdu), boli zrušené], ktoré predsedníčka okresného súdu\nodôvodňovala dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, ústavný súd poukazujúc\nna svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) pripomína, že skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\nsvojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n28. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,\nzohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,\ndospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom\n\n12\n\nkonaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\n29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nPretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, prikázal\nokresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výrokovej časti nálezu).\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n32. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume\n1 000 €, ktoré odôvodňovala právnou neistotou a skutočnosťou, že doterajší priebeh konania\nvykazuje znaky zbytočných prieťahov. Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti\n\n13\n\na zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je\nlen zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených\nústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené\nokolnosti, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v požadovanej výške (bod 3\nvýrokovej časti nálezu).\n33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n34. Sťažovateľka si uplatňuje trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva\núkony právnej služby. Za dva úkony vykonané v roku 2018 prislúcha sťažovateľke odmena\nv sume dvakrát po 153,50 € spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3\na § 11 ods. 2 vyhlášky, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú sumu\n325,42 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH (65,08 €), t. j. trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 390,50 €.\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "pojednávanie-odročenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cb/72/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "f9c27a63-5dc9-43d9-910c-ab7e2eaeb313:a28be710-4eda-4ecc-9077-e6c0259d4511", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/72/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11Cb/72/2011 z 20. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f9c27a63-5dc9-43d9-910c-ab7e2eaeb313:a28be710-4eda-4ecc-9077-e6c0259d4511"}, {"guid": "2790e60c-d219-4d69-a51f-e87e5b7d1816:6fd2f9dc-0e14-452b-aff6-b805888c5ca7", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/98/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/98/2011 z 30. 9. 2011", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2011-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2790e60c-d219-4d69-a51f-e87e5b7d1816:6fd2f9dc-0e14-452b-aff6-b805888c5ca7"}], "citovane_v": []}