{"guid": "ussr:4084c4e3-60dc-494e-bdac-ffe09e30ca30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.138.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 138/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 138/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 138/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.138.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4084c4e3-60dc-494e-bdac-ffe09e30ca30", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.138.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.138.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.138.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 138/2018-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana\nĽalíka o sťažnosti spoločnosti\n\n,\n\na\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou\n\nKorčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, ktorou namietajú porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 38/2007, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 38/2007 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 38/2007\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Spoločnosti\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré\nj e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti\na\n\ntrovy konania v sume 343,84 € (slovom\n\ntristoštyridsaťtri eur a osemdesiatštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Emílie\nKorčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla\n2018 doručená sťažnosť spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a\n[(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), spolu ďalej len „sťažovatelia“], vo veci\nnamietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 38/2007 (ďalej len „namietané\nkonanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie okresného súdu\nbolo iniciované na základe žalobného návrhu sťažovateľky v 1. rade, prostredníctvom\nktorého si uplatňuje náhradu škody vo výške 1 757 546,20 Sk s príslušenstvom. Návrh bol\ndoručený okresnému súdu 3. augusta 2007. Sťažovateľ v 2. rade sa stal účastníkom konania\n(t. j. navrhovateľom v 2. rade) na základe uznesenia okresného súdu č. k. 26 C 38/2007-234\nz 10. septembra 2013, ktorým okresný súd pripustil zámenu účastníka na strane\n\n2\n\nnavrhovateľa v 2. rade. V namietanom konaní okresného súdu nebolo do dňa podania\nústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté.\n3. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na celkovú dĺžku namietaného konania\nokresného súdu, pričom pozornosť ústavného súdu upriamili najmä na skutočnosť, že\nv období od 25. októbra 2013 dosiaľ za viac ako 4 roky a 4 mesiace sa neuskutočnilo žiadne\npojednávanie vo veci samej.\n4. Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6\nods. 1 dohovoru neprispeli, mali a majú záujem na urýchlenom prerokovaní veci\na rozhodnutí o uplatnenom nároku o odškodnení v súlade s čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd v súlade s čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, k čomu však v dôsledku\nobštrukcií okresného súdu pod tlakom moci a zneužitím práva „ultra vires“ nedošlo.\n5. Sťažovatelia zároveň poukázali na skutočnosť, že sťažovateľka v 1. rade podala\n23. augusta 2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá\nvo svojom stanovisku z 19. septembra 2013 sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.\n6. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd v namietanom konaní „nekoná efektívne,\nnekoná sústredene, porušuje zásadu rýchlosti súdneho konania, čo má a malo v konečnom\ndôsledku za následok, že ochrana práv sťažovateľov v dôsledku neefektívneho konania, ad\nhoc úkonov súdu s výraznými časovými odstupmi, zjavnej nečinnosti porušovateľa\nvykazujúcej známky odmietnutia spravodlivosti nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti\nzákonného rozhodnutia vo veci samej“.\n7. Sťažovatelia zhrnuli, že vec je v prípade sťažovateľky v 1. rade v nerozhodnutom\nstave od 3. augusta 2007, teda viac ako 10 rokov a 3 mesiace, a v prípade sťažovateľa\nv 2. rade od 10. septembra 2013, teda viac ako 4 roky a 7 mesiacov.\n8. V súvislosti s uloženou povinnosťou zo strany okresného súdu sťažovateľovi\nv 2. rade sťažovatelia uviedli, že sťažovateľ v 2. rade „namiesto toho aby dosiahol\n\n3\n\nrozhodnutia vo veci samej o uplatnenom nároku sa stal vinou porušovateľa, šikany\na zneužitia práva obeťou porušenia dohovoru, keďže porušovateľ mu zneužitím práva\na v dôsledku zjavne tendenčného konania rozhodnutím uložil povinnosť zložiť preddavok\nna trovy konania žalovanej a to v extrémnej výške, v sume 39 617 Eur podľa §-u 141a\nO.s.p. a to všetko uznesením z 26. septembra 2014 č. k. 26 C 38/2007-290, ktoré je stále\nprávoplatné a vykonateľné, porušovateľ aj po náleze Ústavného súdu SR sp. zn.\nPL.ÚS 30/2015 z 11. mája 2016 ho odmieta zrušiť vydaním požadovaného rozhodnutia\nsťažovateľom v 2. rade v zmysle jeho návrhu na zrušenie uznesenia č. k. 26 C 38/2007-290\nz 26.09.2014... čo sťažovateľ v 2. rade vníma ako obštrukciu porušovateľa na úkor rovnosti\na spravodlivosti súdneho konania, na úkor rýchlosti konania vo veci samej, čo iba vinou\nporušovateľa neprípustne a ústavne neakceptovateľne predlžuje konanie a rozhodnutie\nvo veci samej, keďže porušovateľ o tomto návrhu sťažovateľa od 13.09.2016 nekonal\ns urýchlením, doposiaľ ústavne konformne nerozhodol, hoc bol k tomu povinný a to\nbezodkladne.“.\n9. V súvislosti s kritériami, ktoré ústavný súd skúma pri namietanom porušení\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, sťažovatelia konštatovali, že vec považujú za jednoduchú po právnej stránke,\nďalej že vec má pre nich mimoriadny význam a že svojím správaním neprispeli\nk vzniknutým prieťahom zo strany okresného súdu.\n10. Poukazujúc na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“), sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nvo veci samej takto rozhodol:\n„1. Základné právo obchodnej spoločnosti\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa\n\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č.k. 26C/38/2007\nporušené boli.\n\n4\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.\n26C/38/2007 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 10.300,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur,\n\nktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\n5. Obchodnej spoločnosti\n\npriznáva úhradu trov\n\nkonania v sume 315,84 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho\nprávnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\n6.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 315,84 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky\nústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 138/2018-16 z 18. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n12. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 23. apríla 2018\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\n13. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku č. 1 SprV/232/2018\ndoručenom ústavnému súdu 31. mája 2018 uviedla tieto relevantné skutočnosti:\n„Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 2. rade podal sťažnosť na\nprieťahy v konaní sp. zn. 26 C 38/2007 listom zo dňa 23.08.2013. Potvrdzujem, že\n\n5\n\nv správnom registri tunajšieho súdu evidujeme túto sťažnosť sťažovateľa na prieťahy\nv konaní sp. zn. 26 C 38/2007 v jeho podaniach zo dňa 04.08.2013 a zo dňa 23.08.2013,\nktorá je evidovaná sp. zn. Spr. 2236/2015. Táto sťažnosť sťažovateľa bola vybavená dňa\n19.09.2013 tak, že k objektívnym prieťahom v konaní došlo, a to jednak z dôvodu zmeny\nzákonného sudcu a aj podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne potrebou naštudovania\nrozsiahleho spisu ako aj potrebou rozhodovania o viacerých procesných návrhoch\na s konštatovaním, že súd vo veci v čase vybavenia sťažnosti koná ďalej riadne\na bezprieťahovo...\nV správnom registri tunajšieho súdu evidujeme i ďalšiu sťažnosť sťažovateľa\nv 2. rade na prieťahy v konaní sp. zn. 26 C 38/2007, a to sťažnosť zo dňa 03.10.2014\nevidovanú pod sp. zn. Spr. 2343/2014, ktorá bola dňa 10.11.2014 vybavená ako dôvodná\ns prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, avšak s poukazom na skutočnosť, že dĺžku\nkonania ovplyvnilo okrem skutočnosti, že vo veci došlo tri krát k zmene zákonného sudcu, aj\nsprávanie žalobcu, ktorý navrhoval nové dôkazy v priebehu celého konania a uplatnil\nviaceré procesné návrhy, o ktorých musel súd rozhodnúť. Dovoľujem si poukázať na\nskutočnosť, že pri vybavení tejto sťažnosti sťažovateľa súd vyhodnotil sťažnosť opätovne\nvo vzťahu k priebehu celého konania, teda bez ohľadu na vybavenie vyššie uvedenej jeho\npredchádzajúcej sťažnosti...\nPo preštudovaní spisového materiálu sp. zn. 26 C 38/2007 mám zato, že\nv predmetnom konaní ide o skutkovo a právne zložitú vec, čo vyplýva zo samotného\npredmetu konania, ktorým je náhrada škody voči štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone\nverejnej moci...\nČo sa týka celkovej dĺžky konania, táto bola podľa môjho názoru spôsobená\nvo významnej miere samotnými sťažovateľmi. V tejto súvislosti rovnako odkazujem na\npriloženú Odpoveď na sťažnosť sp. zn. Spr. 2236/2015 ako aj na Upovedomenie o spôsobe\nvybavenia sťažnosti sp. zn. Spr. 2343/2014, na konštatovania, že k prieťahom v konaní\ndošlo, resp. dĺžku konania ovplyvnilo rozhodovanie o viacerých procesných návrhoch\nsťažovateľov, ktorí navrhovali nové dôkazy v priebehu celého konania a uplatnili viaceré\nprocesné návrhy, o ktorých musel súd rozhodnúť. Je nepochybné, že strana sporu je\noprávnená využívať zákonnom ustanovené prostriedky na obhajovanie svojich práv, avšak\núkony súdu, ktoré boli vykonané v súvislosti s takýmito procesnými úkonmi nemožno\n\n6\n\npričítať podľa môjho názoru na ťarchu konajúceho súdu. K celkovej dĺžke konania prispela\nnepochybne i skutočnosť, že v konaní došlo trikrát k zmene zákonného sudcu a vec bola od\nzačiatku konania doposiaľ pridelená na prejednanie štyrom zákonným sudcom.\nDovolím si poukázať i na skutočnosť, že v období od 09.11.2015 do 18.05.2017 sa\nspis nachádzal na Najvyššom súde SR, kde bol tunajším súdom predložený na rozhodnutie\no dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 10 Co 183/2015-305\nzo dňa 28.05.2015.\nKonečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky\na v prípade záveru o porušení práv sťažovateľa, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť\na primeranosť\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\na\n\nnepriznal\n\nsťažovateľovi\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v celej uplatnenej výške.\nTýmto Vám oznamujem, že Okresný súd Bratislava I podľa ustanovenia § 30 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, netrvá na ústnom\nprerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky...“\n14. Predsedníčka okresného súdu zároveň k vyjadreniu pripojila chronologický\nprehľad úkonov okresného súdu a vyjadrenie aktuálneho zákonného sudcu\n, ktorý v ňom uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n„S argumentáciou sťažovateľa sa nestotožňujem. V rozhodnom období najprv súd\nrozhodoval o zámene účastníkov na strane žalobcov a to na návrhy sťažovateľa, následne\nuznesením... rozhodol o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania\nvo výške 39.617 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.10.2014 a vykonateľnosť\n2.12.2014. Uvedené uznesenie bolo sťažovateľom napadnuté odvolaním aj dovolaním,\npričom v oboch prípadoch došlo k odmietnutiu opravného prostriedku a spis bol dňa\n18.5.2017 vrátený Okresnému súdu Bratislava I po rozhodnutí o dovolaní.\nVzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy\nkonania je právoplatné a vykonateľné, pričom do dnešného dňa toto zrušené nebolo, ani\nnebol zložený preddavok, súd listom zo dňa 28.2.2018 oznámil sťažovateľovi, že predmetné\nuznesenie je stále právoplatné a vyzval ho na vyjadrenie k svojmu podaniu, z ktorého\nnebolo zrejmé či žiada zastavenie konania vo veci, resp. či toto má súd považovať z\n\n7\n\nhľadiska obsahu za späťvzatie žaloby. Sťažovateľ sa vyjadril podaniami doručenými súdu\ndňa 13.4.2018 a 4.5.2018 tak, že žalobu neberie späť.\nS prihliadnutím na stav vec a výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nový\nzákonný sudca môžem k veci uviesť toľko, že v danej veci som vytýčil termín pojednávania\nna 5.9.2018.\nV súčasnej dobe však má za to, že nie sú splnené podmienky na vytýčenie termínu\npojednávania a tieto neboli splnené počas celého sťažovateľom namietaného obdobia.\nNa základe vyššie uvedené považujem sťažnosť za nedôvodnú.“\n15. Ústavný súd zaslal citované vyjadrenia právnej zástupkyni sťažovateľov\na zároveň ju v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyzval, aby sa vyjadrila, či\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania, ak ústavný súd dospeje k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Právna zástupkyňa sťažovateľov písomne\nodpovedala podaním doručeným ústavnému súdu 13. júna 2018, pričom k vyjadreniu\npredsedníčky okresného súdu ani zákonného sudcu sa osobitne nevyjadrila, len súhlasila,\naby ústavný súd v danej veci upustil od ústneho pojednávania.\n16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n18. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v ich právnej veci.\n8\n\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n20. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\n21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n\n9\n\n(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016).\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n24. Pokiaľ ide o prvé posudzované kritérium, ústavný súd konštatuje, že predmet\nnamietaného konania, t. j. uplatňovanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov\nje sporom patriacim do štandardnej agendy všeobecných súdov v rámci ich rozhodovacej\nčinnosti.\nÚstavný súd však konštatuje, že namietané konanie je v súčasnosti skomplikované aj\ntým, že okresný súd sa v súvislosti s už uloženými trovami konania musí vysporiadať\ns právnymi účinkami nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 30/2015, v ktorom ústavný súd\nvyslovil, že § 141a Občianskeho súdneho poriadku (na základe ktorého bola uložená\npovinnosť zložiť preddavok na trovy konania) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy. Uvedená skutočnosť však nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v celom\njeho rozsahu takmer 11 rokov bez čo i len jedného prvostupňového rozhodnutia vo veci.\n25. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného súdneho konania značne ovplyvnili aj\npočetne podané procesné návrhy zo strany sťažovateľov. Ústavný súd zohľadňuje, že\nsťažovatelia ako účastníci konania majú nesporne právo na procesné úkony, ktoré\n\n10\n\nv napadnutom konaní urobili, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy\nvzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať\nzodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas,\nktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľov, ústavný súd\nnezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. III. ÚS 242/03,\nIV. ÚS 218/04).\n26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Po dôkladnom\npreskúmaní vyjadrení účastníkov konania a spisového materiálu ústavný súd konštatuje, že\nzbytočné prieťahy v konaní okresného súdu boli spôsobené jednak nečinnosťou okresného\nsúdu, ako aj jeho neefektívnym a nesústredeným postupom.\n27. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že v súdnom spise sa nenachádza žiadna\nlistina, ktorá by deklarovala, či sa vôbec uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd\nodročil 3. mája 2011 na 13. september 2011. V spise okresného súdu z daného obdobia sa\nvšak nachádza poznámka z 9. júla 2012, ktorá jasne indikuje nesústredenosť v postupe\nokresného súdu, keďže konajúca sudkyňa (ani iní zamestnanci okresného súdu) v danom\nčasovom období nevedela, kde sa od 1. februára 2012 nachádza súdny spis. Z uvedeného\ndôvodu okresný súd v danom období zvažoval jeho rekonštrukciu. Keďže sa v súdnom spise\nnenachádzajú žiadne listiny, ktoré by deklarovali akúkoľvek aktivitu okresného súdu\nv danom období, t. j. od 3. mája 2011 do 2. októbra 2012 (jeden rok a štyri mesiace),\nústavný súd hodnotí dané obdobie ako obdobie nečinnosti, ktoré vzniklo v dôsledku\nnesústredeného postupu okresného súdu.\n28. Druhé obdobie nečinnosti v napadnutom konaní okresného súdu ústavný súd\nzaznamenal v období od 2. októbra 2012, keď okresný súd uznesením pripustil zmenu na\nstrane navrhovateľa v 2. rade, ako aj zmenu petitu, do 13. mája 2013, keď vyzval odporcu\nv konaní na vyjadrenie. Dané obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu a ním\nspôsobené prieťahy v napadnutom konaní trvali 7 mesiacov.\n\n11\n\n29. Napokon, v nadväznosti na celkovú dĺžku napadnutého konania (11 rokov)\nústavný súd dáva do pozornosti svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že\nnielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011). Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania a skutočnosť, že v konaní\nnie je ani takmer po jedenástich rokoch meritórne rozhodnuté, možno činnosť okresného\nsúdu v napadnutom konaní hodnotiť ako činnosť značne neefektívnu.\n30. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľov a postupu okresného súdu,\nzohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,\ndospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom\nkonaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\n31. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nPretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, postupom okresného súdu prikázal\nokresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výrokovej časti nálezu).\n\n12\n\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n34. Sťažovateľka v 1. rade vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie\nv sume 10 300 € a sťažovateľ v 2. rade požadoval finančné odškodnenie v sume 10 000 €.\nSťažovatelia svoje požiadavky odôvodňovali právnou neistotou a tým, že doterajší priebeh\nkonania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas\npredmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil\nnamietané porušenie označených práv.\nÚstavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti, ústavný súd považoval\nza odôvodnené priznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde v sume každému po 1 000 € (bod 3 výrokovej časti nálezu).\n36. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľa v 2. rade ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\n\n13\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Základná sadzba odmeny za\núkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)\na hodnota režijného paušálu je 9,21 €.\n38. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok\nna úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 171,92 € vrátane režijného paušálu,\nt. j. spolu u oboch sťažovateľov spolu v sume 343,84 €.\n39. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti\nvýznamné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n40. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/38/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2048538-b9d7-4633-89d9-afbeb938a0da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}