{"guid": "ussr:c76f1a18-9493-43d0-940c-22a2b1ddf224", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.150.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 150/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.150.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c76f1a18-9493-43d0-940c-22a2b1ddf224", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.150.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.150.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.150.2018.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 150/2018-50\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, Železničná 297/9, Poltár, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 43 Cob 175/2015 zo 17. septembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 23 XCdo 7/2016 z 29. januára 2018 a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 43 Cob 175/2015 zo 17. septembra 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob 175/2015\nzo 17. septembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet\njeho právnej zástupkyne JUDr. Eleny Matulovej, Železničná 297/9, Poltár, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2,\nčl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n7 C 61/2014 z 21. novembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 43 Cob 175/2015 zo 17. septembra 2015 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 23 XCdo 7/2016 z 29. januára\n2018.\n2. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 61/2014 z 21. novembra\n2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) vyhovel návrhu žalobcu ‒\na zaviazal sťažovateľa ako žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy\n468,57 eur s príslušenstvom, pričom príslušenstvo niekoľkonásobne prevyšuje istinu.\nO odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 43 Cob 175/2015\nzo 17. septembra 2015 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu. Najvyšší súd\nsťažovateľom podané dovolanie odmietol ako procesné neprípustné uznesením sp. zn.\n23 XCdo 7/2016 z 29. januára 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2\n\n3. Sťažovateľ nesúhlasí s právnymi názormi uvedenými v odôvodnení napadnutých\nrozhodnutí a je toho názoru, že najvyšší súd nepostupoval správne, ak dospel k záveru, že\nneboli splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 447\npísm. e) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n4. Sťažovateľ uviedol, že konajúce všeobecné súdy porušili ním označené práva,\npretože sa nezaoberali spotrebiteľskou rovinou sporu a opomenuli rozsiahlu právnu úpravu\ntejto oblasti práva: „Spoločnosť\n\nhromadne indosuje zmenky na\n\nzahraničnú spoločnosť\n\na tým nepriamo obchádza platnú právnu\n\núpravu na ochranu spotrebiteľa, pričom je zo súdnej praxe zrejmé, že sa tak deje v tisíckach\nprípadov, čo predstavuje mimoriadne závažné narušenie právnej istoty a dochádza\nk zneužitiu práva, pričom necháva otvorený priestor pre viac ako dvojnásobné vymoženie\npohľadávky z jedného poskytnutého úveru, kde je tento možné vymôcť v súdnom konaní na\nzáklade úverovej zmluvy a druhýkrát na základe indosovanej zmenky.“\n5. Sťažovateľ zároveň zdôraznil a ako dôkaz predložil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Obdo 43/2015 z 23. mája 2016, v ktorom išlo o konanie medzi totožnými\núčastníkmi v obdobnej veci a najvyšší súd rozhodol celkom inak, pretože zrušil rozhodnutie\nokresného súdu aj krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ zastáva názor, že je neprípustné, aby najvyšší súd v dvoch rovnakých právnych\nveciach rozhodol rozdielne, v čom sťažovateľ jednoznačne vidí porušenie jeho práva na\nspravodlivé súdne konanie.\n6. Sťažovateľ v súdnom konaní podal vyjadrenie, v ktorom neakceptoval\npohľadávku, žiadal nariadiť pojednávanie, aby sa mohol proti nároku žalobcu brániť, čo\njednoznačne považuje za námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku.\n7. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol, že jeho záväzok zo zmenky\nz 27. februára 2009 vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou\n, na základe ktorej bol sťažovateľovi ako spotrebiteľovi poskytnutý\n3\n\núver. V konaní žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky boli sťažovateľovi poskytnuté\nna výkon povolania. Samotná úverová zmluva nespĺňa podľa sťažovateľa základné kritériá\npožadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení\nneskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských\núveroch“), a to najmä podľa § 4 ods. 1 písm. g), h), i), j), k), m), n), o), p), q), r) a s)\nv súvislosti s § 4 ods. 3 poslednou vetou a odsekom 4 a 6 tohto zákona. Navyše, na zmenke\nabsentuje akýkoľvek údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov alebo úroku.\nK všeobecným obchodným podmienkam úveru sťažovateľ uviedol, že dohodu o vyplnení\nzmenky v nich obsiahnutú považuje za nekalú podmienku hlavného záväzkového vzťahu,\nkeďže umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú\ns neplnením jeho záväzku, a to zmenkový úrok 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky,\nktorá umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma\na dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ\nv rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa\nvzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, je neprijateľná. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení\nzmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a že takéto zmluvné dojednanie mení vzťah\nmedzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne\nkauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, treba považovať za neprijateľné, a tým\npodľa Občianskeho zákonníka za neplatné, pretože takéto dojednanie vyznieva výrazne\nv neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany\nspotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky úveru obsahujú mnoho neprijateľných\nzmluvných dojednaní, ktoré sťažovateľ namietal a žiadal, aby ich súd preskúmal.\n8. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava\nV č. k. 3 CbZm 93/2013-35 z 5. septembra 2013, ktorým zamietol návrh týkajúci sa\nzmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, pretože za primeranú\nodplatu za poskytnutie finančných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý\nsa v podstate rovná dlžnej istine. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa\ndobrým mravom považoval v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.\n4\n\n9. Sťažovateľ súčasne v súdnom konaní vzniesol námietku proti vyplneniu zmenky,\npretože podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase\nsa zakazuje splniť sľub zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo\nšek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide\no zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške\naktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne vo výške\n30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Keďže výška úveru bola 700 eur,\npríslušenstvom v rámci zmenkovej sumy mohla byť maximálne suma vo výške 210 eur,\nteda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva\nmohla byť maximálne vo výške 910 eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia\nzmenky bola vo výške 1 224 eur, teda bola vyplnená v rozpore so zákonom. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn.\n10 CbZm 3/2012, v ktorom súd dospel k záveru, že zákon o spotrebiteľských úveroch\nstanovuje osobitné požiadavky, ktorých účelom je zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa\nv úverových vzťahoch. Jednou z takýchto ochranných požiadaviek je stanovenie zvláštnych\nobsahových náležitostí zmenky.\n10. Sťažovateľ ako spotrebiteľ vzniesol proti majiteľovi zmenky námietky, v ktorých\nuvádzal, že k indosácii došlo na jeho škodu, a tiež podal relevantné kauzálne námietky\ntýkajúce sa úverovej zmluvy a zmenky. Žalobca ako nový majiteľ nadobudol zmenku\nnepoctivo, čím podľa sťažovateľa dochádza k prelomeniu prekážky uvedenej v § 17 zákona\nč. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\nzmenkový a šekový“). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve ustanovenie § 17 zákona\nzmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému\nnadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom.\n11. Keďže exekúcia vedená proti sťažovateľovi ako povinnému pod sp. zn.\n9 Er 888/2010 bola zastavená ako neprípustná z dôvodu neprijateľných zmluvných\npodmienok, spoločnosť\n\n, stratila zákonnú možnosť vymáhať dlžnú\n5\n\nsumu, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Nový majiteľ zmenky\n(žalobca) konal pri nadobúdaní zmenky nepoctivo a na škodu sťažovateľa, lebo zmenku\nnadobudol len preto, aby zbavil sťažovateľa ako dlžníka možnosti vzniesť proti pôvodnému\nmajiteľovi zmenky kauzálne námietky. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného\nmajiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by sťažovateľ oprávnený na námietky\nvyplývajúce zo záväzkového vzťahu, ku ktorému sa zmenka viaže, avšak len voči\npôvodnému majiteľovi zmenky. V tomto prípade bola zmenka prevedená na iného majiteľa\na z uvedeného je zrejmé, že nadobúdateľ zmenky (žalobca) pri jej nadobúdaní konal v zlej\nviere alebo sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou sú tie prípady, keď\nmajiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale\nmá za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, prípadne, že ju nadobudol len\npreto, aby zbavil sťažovateľa ako dlžníka možnosti vzniesť proti pôvodnému majiteľovi\nkauzálne námietky.\n12. Sťažovateľ tiež argumentoval, že zmenka je právnym úkonom, pričom každý\nprávny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci\nprihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v § 17\nzákona zmenkového a šekového, pretože § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch je\nustanovením, ktoré platí aj v prípade zmenky, majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv\nzo zmenky. Keďže ide o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky\nvystavenia zmenky a jej prípustnosť.\n13.\n\nSťažovateľ\n\nzastáva\n\nnázor,\n\nže\n\nveriteľ\n\nvyplnil\n\nzmenku\n\nv\n\nrozpore\n\ns argumentovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a následne ju\nindosoval, čím prakticky znemožnil účinnú obranu spotrebiteľa voči zmenkovej sume\na zmenke ako takej. Sťažovateľ uviedol, že tento postup napĺňa znaky nekalého konania\na nepriameho obchádzania zákona. Navyše, žalobca a spoločnosť\n\n,\n\nsú podnikateľskými subjektmi, a teda sú povinní dodržiavať zákonné postupy v súlade\ns odbornou starostlivosťou. K predmetnému tvrdeniu sťažovateľ uvádza judikatúru, v ktorej\n\n6\n\nbolo obdobné podanie navrhovateľa zamietnuté, a to rozhodnutie Okresného súdu Považská\nBystrica sp. zn. 4 C 150/2013.\n14. Podľa sťažovateľa pokiaľ aj článok 17 všeobecných obchodných podmienok\núveru obsahuje klauzulu, že v zmysle § 262 ods. l Obchodného zákonníka sa na všetky\nprávne vzťahy založené zmluvou o úvere použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto\nklauzula obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o preferovaní právnej\núpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a preto je zo zákona neplatná.\nS poukazom na tieto skutočnosti je zmluvné dojednanie ‒ dohoda o vyplnení zmenky ‒\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne\nv neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany\nspotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého sa aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.\nOdlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie\ntohto ustanovenia, sú neplatné.\n15. Sťažovateľ ďalej poukázal na relevantné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré\nsa týkali posudzovania neprijateľnosti dojednaných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách, ako aj v ktorých sa zdôrazňuje princíp ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013, uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 61/2012).\nV rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) sp. zn. C - 419/2011\nzo 14. marca 2013 (Česká sporiteľňa a. s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný súdny dvor\nv konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako\nspotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade ide\no vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou\nsúdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K podobnému záveru o prelomení\nzásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi došlo aj\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Nemecka (BGH), 25. február 1965 ‒ II. Zaitschrift für das\n7\n\ngesamte Handelsrecht und Wirtschafrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue\njuristische Wochenschrift, 1965, s. 1125. Ak teda v uvedenej veci ESD C - 419/11 skúmal\nsúdny dvor, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver\no skúmaní postavenia spotrebiteľa, pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti\nposudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv. Navyše, v rozhodnutí\nsúdneho dvora zo 16. novembra 2010 práve vo veci\n\n, C-76/10, bolo\n\nvyslovené, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia\npovinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak\nmá súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.\n16. Sťažovateľ poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nPL. ÚS 16/12, sp. zn. IV. ÚS 457/10 a sp. zn. I. ÚS 290/15, ktoré riešiac problematiku\npoužiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa zohľadňujú, že v prípade\nspotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.\nVšeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné\na aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových\ninštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.\n17. Podľa § 33 ods. l zákona zmenkového a šekového môže byť vlastná zmenka\nvystavená len týmito spôsobmi:\n- na videnie,\n- na určitý čas po videní,\n- na určitý čas po dátume vystavenia,\n- na určitý deň.\nZ tohto ustanovenia vyplýva, že zročnosť zmenky môže byt upravená len jedným\nz týchto spôsobov a nie je možné uvedené spôsoby kumulovať. V zmenke je uvedené\n„zaplatením za túto zmenku pri predložení na rad“, a to definuje jednoznačne zmenku ako\nvistazmenku splatnú okamihom predloženia. Pri uvedení splatnosti zmenky „na platenie\npredložím v lehote 4 rokov od vystavenia“ je možné túto zmenku charakterizovať ako\ndatazmenku splatnú určitý čas po jej vystavení, čím dochádza k rozdielnym okamihom\n8\n\nsplatnosti zmenky a nastáva situácia, že zmenka je splatná kedykoľvek po jej predložení,\na zároveň nastáva jej splatnosť do 4 rokov od jej vystavenia, čím došlo k porušeniu § 33\nods. 2 zákona zmenkového a šekového. Sťažovateľ argumentoval, že vzhľadom na\nabstraktnosť zmeniek ako prevoditeľného druhu cenného papiera musí byť splatnosť určená\nstriktne v súlade zo zákonom zmenkovým a šekovým, nemôžu byť určené rôzne doby\nsplatnosti. Sťažovateľ sa preto domnieva, že zmenka je neplatná, pretože pripúšťa splatnosť\nna videnie i splatnosť do 4 rokov od vystavenia.\n18. Sťažovateľ uviedol, že namietanými rozhodnutiami všeobecných súdov bolo\nporušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.\nSúdy mali pri posudzovaní, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, prihliadať predovšetkým na\nslabšiu stranu sporu, t. j. na fyzickú osobu ‒ sťažovateľa, ktorý uzatváral zmluvu o úvere,\na konanie žalobcu mali vyhodnotiť ako konanie, ktorým obchádza zákon s cieľom\ndosiahnuť, aby si sťažovateľ ako spotrebiteľ nemohol uplatňovať svoje práva na ochranu\nspotrebiteľa, čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. mája 2005 o nekalých\nobchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu a považuje sa za agresívnu\nobchodnú praktiku.\n19. Sťažovateľ je toho názoru, že závery súdov sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.\n20. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3,\nčl. 48 Ústavy SR rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 7C/61/2014-118\nz 21.novembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/175/2015\nz 17.septemra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n23XCdo/7/2016 z 29. januára 2018 porušené bolo.\nRozsudok Okresného súdu v Lučenci, sp.zn. 7C/61/2014-118 z 21.novembra 2014,\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.43Cob/175/2015 z 17.septemra 2015\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.23XCdo/7/2016 z 29. januára\n9\n\n2018 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšia konanie Okresnému súdu Lučenec, alternatívne\nNajvyššiemu súdu SR.“ Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania a požiadal\no odklad vykonateľnosti rozhodnutia.\n21. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 150/2018-15 z 25. apríla 2018 v časti namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“)], v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú a odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.\n22. Podpredseda krajského súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti sťažovateľa\ndoručenom ústavnému súdu 28. mája 2018 po zhrnutí obsahu odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu, ako aj rozsudku krajského súdu, poukázaní na závery spoločného\nstanoviska občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. 93\n(ďalej len „zjednocujúce stanovisko“), ako aj novelizáciu zmenkového a šekového zákona,\nku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, uviedol:\n„S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona\nč. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné\n10\n\nustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky\nkonania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú\npredpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho\nzákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne\npredpisy o ochrane spotrebiteľa už rozhoduje odvolací súd tak, že žaloby žalobcu o tých\nistých nárokoch podľa zmenenej právnej úpravy zamieta. Odklonil sa tak od svojho prv\nvysloveného právneho názoru vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č. k.\n43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014), ale aj v prejednávanej veci, vydaných v konaniach\no nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa Zákona\nzmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy,\nktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie\nako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ\nzo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol\nindosamentom voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa,\na preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej\nzmenky nebolo možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu,\npreto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie\nspotrebiteľa.\nS prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y\nObčianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane\núpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého\nzmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č. 438/2015 Z. z., ako aj na prechodné ust. § 470\nods. 1 a 2 CSP je už v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je\nfyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov\npovinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov\nso žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú\npotrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.\nTúto povinnosť má žalobca aj v exekučnom konaní, keďže podľa právnej úpravy\nplatnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m)\n11\n\na § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. sú exekučné súdy\npovinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti\npovinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom\nvzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17\nods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred\nvšeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako\nspotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je\noprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný\nopísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho\ndôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný\nurobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015,\na to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na\npodklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je\nfyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016.\nKrajský súd je toho právneho názoru, že ak žalobca ako oprávnený podá návrh na\nvykonanie exekúcie, bude exekučný súd ex offo zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom\nna vykonanie exekúcie, a to či už rozhodnutie okresného, odvolacieho, ale aj dovolacieho\nsúdu boli vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že\nvymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,\nalebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže takúto povinnosť súdy, ktoré\nvo veci rozhodovali v čase rozhodovania nemali, bude musieť exekučný súd s veľkou\npravdepodobnosťou, a to bez ohľadu na to, či žalobca exekučnému súdu zmluvu o úvere\npredloží alebo nie, konanie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku\nzastaviť.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici navrhuje, aby\nÚstavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa článku 46 ods. I Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n12\n\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/175/2015 zo 17. septembra\n2015 porušené nebolo.“.\nPodpredseda krajského súdu súčasne uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez\nústneho pojednávania.\n23. Najvyšší súd v podaní sp. zn. KP 3/2018, Cpj 29/2018 doručenom ústavnému\nsúdu 6. júla 2018 formuloval svoje stanovisko takto:\n«Konkrétne podľa sťažovateľa najvyšší súd porušil jeho ústavné právo a právo\nzaručené Dohovorom tým, že odmietol dovolanie sťažovateľa, ako procesné neprípustné\npodľa ustanovenia § 447 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) (poznámka NS SR malo byť správne\nuvedené § 447 písm. c/ CSP). Sťažovateľ uviedol, že konajúce všeobecné súdy porušili ním\noznačené práva, pretože sa nezaoberali spotrebiteľskou rovinou sporu a opomenuli\nrozsiahlu právnu úpravu tejto oblasti práva. Sťažovateľ ďalej uviedol, že súdy mali pri\nposudzovaní, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, prihliadať predovšetkým na slabšiu stranu\nsporu, t. j. na fyzickú osobu sťažovateľa, ktorý uzatváral zmluvu o úvere, a konanie žalobcu\nmali vyhodnotiť ako konanie, ktorým obchádza zákon s cieľom dosiahnuť, aby si sťažovateľ\nako spotrebiteľ nemohol uplatňovať svoje práva na ochranu spotrebiteľa, čo je v rozpore\nso smernicou č. 2005/2009 ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách voči\nspotrebiteľovi na vnútornom trhu a považuje sa za agresívnu obchodnú praktiku. Sťažovateľ\nje názoru, že závery súdov sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.\nSťažnosťou napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol ako\nprocesné neprípustné podľa § 447 písm. c/ C SP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť\nnapádaného rozsudku odvolacieho súdu. Uzavrel, že v danej veci dovolanie žalovaného\nnebolo prípustné podľa § 238 O. s. p. a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa\n§ 237 ods. 1 O. s. p. platného a účinného do 30. júna 2016 ( ďalej len „O. s. p.“).\nV odôvodnení svojho uznesenia sa sústredil na jednu dovolateľom uvedenú vodu\nzmätočnosti a to odňatie mu možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať\n\n13\n\nv nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Neprítomnosť tejto vady zmätočnosti najvyšší\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil.\nSkutočnosť, že sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím najvyššieho súdu\nnepostačuje na to, aby Ústavný súd vyhovel jeho sťažnosti. Právo na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 46 ods. I Ústavy (aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru) neznamená právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno\npovedať, že neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie základného práva.\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležíte zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (pozri\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2008, III. ÚS 267/08).\nNamietané rozhodnutie najvyššieho súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne\nkonanie a na súdnu ochranu, keďže najvyšší súd sa v dovolacom konaní vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\nZ uvedených dôvodov navrhujem sťažnosti nevyhovieť. Súčasne súhlasím s upustením\nod ústneho pojednávania, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.»\n24. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 9. augusta 2018\nuviedol, že trvá na podanej sťažnosti, súhlasí s upustením od ústneho pojednávania,\nopakovane namietal skutočnosti, ktoré boli už súčasťou odôvodnenia sťažnosti, a zdôraznil,\nže „má za to, že rozhodnutiami súdov bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu\nochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Súdy mali pri posudzovaní, že ide\no spotrebiteľskú zmluvu prihliadať predovšetkým na slabšiu stranu sporu, t. j. na fyzickú\nosobu - sťažovateľa, ktorý uzatváral zmluvu o úvere a konanie žalovaného mali vyhodnotiť\nako konanie, ktorým žalovaný obchádza zákon s cieľom dosiahnuť, aby si sťažovateľ tak\nnemohol ako spotrebiteľ uplatňovať svoje práva na ochranu spotrebiteľa, čo je v rozpore\nso smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči\nspotrebiteľovi na vnútornom trhu a považuje sa za agresívnu obchodnú praktiku.“.\n14\n\n25. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov\na verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk.\nII.\n26. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n\n28. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\n15\n\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy).\n29. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 13/00).\n30. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti boli relevantné aj v danej veci, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie\nsvojich práv rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.\n31. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú, že každý má právo na to,\naby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\ntakých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02,\nIII. ÚS 63/06).\n32. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite,\npričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy.\n\n16\n\n33. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie\nzákladných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých\nnoriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých\nsa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými\nslovami, v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie\nje úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto, ale\nobmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia,\nči spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol\nk porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\n34. Ústavný súd vo svojej judikatúre štandardne uplatňuje zásadu prednosti ústavne\nkonformného výkladu (napr. PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06 alebo IV. ÚS 96/07). V konaní\no súlade právnych predpisov sa ústavný súd k tejto zásade vyjadril nasledovným právnym\nnázorom: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je\nv súlade s Ústavu SR a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy SR a druhý výklad\nje s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky\nštátne orgány majú vtedy Ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade\ns Ústavou SR“ (PL. ÚS 15/98). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež\npožiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do\núvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí\nplnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických\nalebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné\nv pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež\nmedzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06).\n\n17\n\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom krajského súdu\n35. Ústavný súd zistil, že v danom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok\nokresného súdu, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť zmenkovú sumu 468,57 €\ns príslušenstvom niekoľkonásobne prevyšujúcu istinu. Svojím rozhodnutím tak krajský súd\npodľa sťažovateľa umožnil dvojnásobné vymoženie pohľadávky z jedného poskytnutého\núveru, a to jednak ako pohľadávku z úverovej zmluvy a jednak na základe indosovanej\nzmenky. Sťažovateľ namieta, že samotná úverová zmluva bola uzatvorená v rozpore\nso zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je\nsúčasťou jej všeobecných obchodných podmienok, považuje za nekalú zmluvnú\npodmienku, a preto v spotrebiteľských vzťahoch za neprijateľnú. Sťažovateľ tiež namietal,\nže v súdnom konaní vzniesol námietky proti vyplneniu zmenky, keďže zmenková suma\nv čase vyplnenia zmenky bola vyššia ako maximálna suma, ktorú pripúšťa zákon.\nSťažovateľ tiež poukázal na praktiky spoločnosti\nindosuje zmenky na zahraničnú spoločnosť\n\n, ktorá hromadne\n, čím nepriamo obchádza\n\nplatnú právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa. Keďže exekúcia vedená proti sťažovateľovi\nako povinnému bola zastavená ako neprípustná z dôvodu neprijateľných zmluvných\npodmienok, spoločnosť\n\n, ako veriteľ pohľadávky z úverovej zmluvy\n\nstratila zákonnú možnosť vymáhať dlžnú sumu, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským\nrozsudkom. Nový majiteľ zmenky (žalobca) konal pri nadobúdaní zmenky nepoctivo a na\nškodu sťažovateľa, lebo zmenku nadobudol len preto, aby zbavil sťažovateľa ako dlžníka\nmožnosti vzniesť proti pôvodnému majiteľovi zmenky kauzálne námietky.\n36. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade si žalobca\nv konaní uplatňuje nárok z indosovanej zmenky, ktorá ako skriptúrny akt inkorporuje právo\nnavrhovateľa samo osebe. Táto zmenka bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej\n18\n\nboli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia dohodnutou zmenkovou sadzbou\ndoplnené prvým majiteľom zmenky (spoločnosťou\n\n) v zmysle\n\ndohody o vyplňovacom práve, ktorá bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok\núverovej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom a spoločnosťou\nSťažovateľ v súdnom konaní neuplatnil proti terajšiemu majiteľovi zmenky (žalobcovi)\nkauzálne námietky v zmysle zmenového a šekového zákona, jeho obrana bola založená len\nna námietkach týkajúcich sa spotrebiteľského vzťahu, nie nároku zo zmenky. Krajský súd\nrovnako ako pred ním okresný súd však základný vzťah medzi sťažovateľom a pôvodným\nmajiteľom zmenky neposudzoval, keďže uvedené by malo podľa jeho názoru zmysel až\nvtedy, keby sťažovateľ ako spotrebiteľ vzniesol proti majiteľovi zmenky námietky, že\nk indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal kauzálne námietky týkajúce sa úverovej\nzmluvy alebo zmenky, ktoré však pri indosamente strácajú relevanciu. Krajský súd\nzdôraznil, že zmenka je cenným papierom, z ktorého vyplýva priamy, bezpodmienečný,\nnesporný a abstraktný záväzok dlžníka. Sťažovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že\nk indosácii zmenky došlo zlomyseľným spôsobom, že by indosatár mal snahu spôsobiť\nspotrebiteľovi škodu. Krajský súd preto dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka je\nplatná a vznikla z nej povinnosť uhradiť jej majiteľovi požadovanú zmenkovú sumu aj\ns príslušenstvom.\n37. Z rozsudku krajského súdu teda vyplýva, že charakterom pôvodného zmluvného\nvzťahu medzi sťažovateľom a prvým majiteľom zmenky sa nezaoberal akcentujúc\nabstraktný charakter zmenky, z ktorej nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide na strane\nžalovaného o spotrebiteľa. Ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnej rovine je možné\nuvedené tvrdenie rešpektovať, avšak súčasne je nevyhnutné vo veciach, v ktorých existuje\nprávo jednotlivca, ústavný princíp alebo iný dôležitý verejný záujem, ktorým je v danej veci\nzvýšenie právnej ochrany jednotlivca vystupujúceho v právnom vzťahu v postavení\nspotrebiteľa, tento striktne formalistický prístup k interpretácii a aplikácii relevantných\nustanovení zákona zmenkového a šekového obmedziť, a to najmä z dôvodu častého\nzneužívania zabezpečovacej funkcie zmenky v záväzkových vzťahoch, v ktorých je jedným\nz účastníkov spotrebiteľ a druhým podnikateľ – právnická osoba. V predmetných prípadoch\n19\n\nje na prvý pohľad postavenie subjektov zúčastnených strán síce rovné, ale súčasne\nvzhľadom na ich odlišný charakter a možnosti je táto rovnosť iba zdanlivá, keďže od\nspotrebiteľa nie je podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na rozsiahly a dynamický vývoj\nprávnej úpravy možné očakávať podrobnú znalosť právnych predpisov v danej oblasti\npráva, ako aj uvedomenie si dôsledkov a rizík plynúcich z využívania inštitútu zmenky\nv záväzkových vzťahoch.\n\n38. Pokiaľ teda krajský súd napriek námietkam sťažovateľa vzneseným počas\nsúdneho\n\nkonania\n\n(najmä\n\nv odvolaní\n\nsťažovateľa)\n\ndospel\n\nk právnemu\n\nzáveru\n\no nepotrebnosti/nemožnosti skúmania obsahu spotrebiteľskej zmluvy, teda pôvodného\nprávneho vzťahu medzi prvým majiteľom zmenky a sťažovateľom (vystaviteľom zmenky),\nktorý bol právnym titulom vystavenia zmenky, ústavný súd hodnotí jeho prístup ako\nformalistický, ktorý neprimeraným spôsobom znížil právnu ochranu prináležiacu\nsťažovateľovi v postavení spotrebiteľa. Ústavný súd tiež zastáva názor, že konajúce súdy\nmali pristúpiť ku skúmaniu platnosti predloženej zmenky, vychádzajúc zo záveru, že\nv spotrebiteľských veciach všeobecne uznávaný princíp „vigilantibus iura scriptae sunt“\nustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, vychádzajúc tak\nzo samotnej povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, v ktorých je neinformovanosť\nspotrebiteľov často zneužívaná v ich neprospech, keďže len malé percento spotrebiteľov\ndokáže vyhodnotiť nekalú povahu zmluvnej podmienky. Uvedené platí aj v zmysle\nrozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-419/2011 zo 14. marca 2013 (Česká\nsporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi), na ktorý sťažovateľ poukazuje, v ktorom tento\nsúdny orgán pri uplatnení práva zo zmenky ex offo skúmal postavenie odporcu ako\nspotrebiteľa napriek tomu, že ide o abstraktný cenný papier. K obdobnému záveru\no prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi\ndošlo aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Českej republiky, napr. IV. ÚS 457/10\nz 18. 7. 2013, III. ÚS 980/13 z 19. 6. 2014, I. ÚS 290/15 zo 16. 9. 2015, PL. ÚS 16/12\nzo 16. 10. 2012.\n\n20\n\n39. Presvedčivým argumentom v prospech uvedených právnych záverov ústavného\nsúdu, ako aj tvrdení sťažovateľa je samotná zmena judikatúry všeobecných súdov\nv obdobných veciach, ku ktorej došlo pod vplyvom prijatého spoločného stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 20. októbra\n2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky\nvo vzťahu k ochrane spotrebiteľa uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí Slovenskej republiky č. 8/2015 pod č. 93 (ďalej len „spoločné stanovisko“)\na ktorú je možné od uvedeného momentu považovať za ustálenú a konštantnú.\nV spoločnom stanovisku boli prijaté tieto právne závery:\n„I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí\nbez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:\n1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu\nsúvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo\npovinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,\nv ktorom má nárok základ;\n2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd\npristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok\nzohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu\nneplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.\nII. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody\no vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka\nvystavená.\nIII. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez\nohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať\na podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený\nv rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces\ndosahuje.“\n40. Ústavný súd dodáva, že pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na okolnosť, že\nsťažovateľ už raz vystupoval v pozícii povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.\n21\n\n9 Er 888/2010, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný na základe\ntotožnej zmluvy o úvere (oprávneným bol pôvodný veriteľ). Uvedená exekúcia bola\nvyhlásená pre neprijateľné zmluvné podmienky za neprípustnú a zastavená. Ústavný súd\nzastáva názor, že z konkrétnych skutkových okolností danej veci vyplýva, že právny\npredchodca\n\nžalobcu\n\npo\n\nneúspechu\n\nv uvedenom\n\nexekučnom\n\nkonaní\n\nvyplnením\n\nblankozmenky (podpísanej pri dojednaní úveru) a jej indosovaním na žalobcu, ktorý si teraz\nuplatňuje obdobné plnenie ako indosatár zo zmenky, postupoval účelovo s cieľom vyhnúť\nsa posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, ako aj aplikácii ustanovení zákona\no spotrebiteľských úveroch. Uvedené konanie nemôže požívať právnu ochranu.\n41. Ústavný súd na podporu svojich právnych záverov poukazuje na svoje\npredchádzajúce rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 476/2016 zo 16. júla 2016 v obdobnej veci, kde\nv pozícii sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom vystupoval žalobca (\n), ktorého sťažnosť, v ktorej namietal porušenie totožných práv uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 38/2015 z 29. februára 2016, ktorým boli zrušené\npredchádzajúce rozhodnutia všeobecných súdov konajúcich v uvedenej právnej veci práve\nz dôvodu, že nezohľadňovali existenciu právnej úpravy týkajúcu sa spotrebiteľských úverov\na ochrany spotrebiteľa, bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\n42. K obrane uvedenej v stanovisku predsedu krajského súdu ústavný súd uvádza, že\nje síce pravdepodobné, že sťažovateľ by niektoré v sťažnosti uplatnené námietky mohol\nvyužiť v exekučnom konaní vedenom v budúcnosti na základe právoplatného rozsudku\nokresného súdu, avšak súčasne akcentujúc ústavnú prevenciu sťažnosti, ústavný súd\nkonštatuje, že uvedené považuje za nehospodárne a v rozpore s poskytovaním právnej\nochrany sťažovateľa, ktorý by tak bol vystavený ďalšej nezákonnej exekúcii.\nPravdepodobnosť zastavenia takej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného\nporiadku napokon nie je možné prejudikovať.\n43. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako to\n22\n\nje uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou krajského\nsúdu prihliadnuť pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky na ochranu práv\nsťažovateľa ako spotrebiteľa a zohľadňujúc konkrétne skutkové okolnosti tejto právnej veci\npreskúmať predloženú zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, posúdiť\nprípustnosť použitia zmenky, prípadne zohľadniť rozpor dojednaného zmluvného úroku\ns dobrými mravmi, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka\nvystavená. Ústavný súd poukazuje na to, že z dôvodu zrušenia rozsudku krajského súdu\na vrátenia veci na ďalšie konanie má krajský súd nielen možnosť, ale aj povinnosť\nvysporiadať sa opätovne v rozumne dostatočnej miere s námietkami sťažovateľa a následne\no nich rozhodnúť v rámci odvolacieho konania.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu\n44. Sťažnosť sťažovateľa smeruje aj proti uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým bolo\ndovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu odmietnuté ako procesne neprípustné.\nNajvyšší súd prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 a § 238 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keďže bolo podané za účinnosti tohto procesného\nkódexu. Najvyšší súd sa po skonštatovaní, že nejde o procesne prípustné dovolanie v zmysle\n§ 238 OSP, vyslovil aj k otázke existencie prípadných procesných vád uvedených v § 237\nOSP, keď uviedol:\n„Dovolateľ vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p.\nv dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť\ntohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal\npodľa žalovaného dopustiť odvolací súd tým, že sa nezaoberal skutočnosťami uvedenými\nv odvolaní, sa dovolací súd zaoberal otázkou, či žalovanému bola postupom odvolacieho\nsúdu odňatá možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n\n23\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým\nstrane odníma tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie\npredovšetkým jeho procesný postup. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane procesné\npráva, ktoré jej zákon priznáva.\nDovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu zo dňa 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R2/2016), podľa\nktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ustanovenia\n§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nO výnimku uvedenú v stanovisku R2/2016 ide v prípade, ak strana v odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie vzniesla vecné námietky, ktoré boli spôsobilé spochybniť\nsprávnosť vydaného rozhodnutia a odvolací súd sa so žiadnou z podstatných odvolacích\nnámietok nezaoberal, pričom sa s namietanou zákonnosťou postupu súdu prvej inštancie\nžiadnym spôsobom nevysporiadal a rozhodnutie súdu prvej inštancie s odkazom na\nustanovenie § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil (viď sp. zn. 3Obdo/39/2016).\nDovolací súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná o výnimku uvedenú v druhej\nvete stanoviska R2/2016. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal\nso všetkými podstatnými námietkami vznesenými žalovaným v odvolaní proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktoré sa týkali procesného postupu upraveného Nariadením\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, vzájomného vzťahu medzi Nariadením a\nObčianskym súdnym poriadkom, vykonaním dôkazov, ktoré strany nenavrhli. Odvolací súd\nsvoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase\njeho rozhodovania a dal odpovede na všetky kľúčové otázky. Skutočnosť, že sa dovolateľ\nso závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí nestotožňuje, nezakladá odňatie možnosti\nkonať pred súdom.\n\n24\n\nObsah dovolacích námietok žalovaného smeroval najmä k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd\nnepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho\nnesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o\nsebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa\nustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy\n(ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych\nskutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až\nvtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.\nRovnako ako nesprávne právne posúdenie veci, aj tzv. iná vada konania majúca za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p.), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesné prípustnom dovolaní.“\n45. Z citovaného odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd\nnapadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa\nvenoval materiálnej správnosti skutkových alebo právnych záverov rozsudku krajského\nsúdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.\n46. Podľa názoru ústavného súdu sa základné právo na súdnu ochranu\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. V dovolacom konaní procesné podmienky prípustnosti dovolania upravovali\nv rozhodnom čase ustanovenia § 236 a nasl. OSP.\n\n25\n\n47. V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje\nza potrebné uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie\ndovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,\na nie do právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 418/2012, IV. ÚS 238/07). Ústavný súd\ndodáva, že právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci\nalebo nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia nepredstavujú samy osebe\nodňatie možnosti konať pred súdom [podľa § 237 písm. f) OSP] ani iný dôvod prípustnosti\ndovolania, navyše, ak odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku ako celok zodpovedá\nparametrom zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 OSP), spĺňa podmienky ústavne\nkonformného výkladu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vymedzujúcich\npodmienky\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\n(m. m.\n\nI. ÚS 141/2011,\n\nII. ÚS 418/2012,\n\nIII. ÚS 184/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011).\n48.\n\nV súvislosti\n\ns námietkou\n\nsťažovateľa\n\no nesprávnom\n\nposúdení\n\nsplnenia\n\npodmienok prípustnosti dovolania najvyšším súdom vzhľadom na predchádzajúce\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 43/2015 z 23. mája 2016, ktorým zrušil\npredchádzajúce rozhodnutia v obdobnej veci medzi tými istými účastníkmi, ústavný súd\nkonštatuje, že zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd v označenom rozhodnutí\ndospel k záveru, že v postupe krajského súdu, ako aj súdu prvej inštancie došlo k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom v dôsledku zistenia závažnej procesnej vady v konaní\nodvolacom, ako aj v konaní na okresnom súde (odňatie možnosti vyjadriť sa k vyjadreniu\nžalobcu k odvolaniu, ako aj znemožnenie kvalifikovane a v dostatočne primeranej lehote sa\nvyjadriť k tvrdeniam žalobcu pred okresným súdom). Uvedené procesné pochybenia\nv postupe najvyššieho súdu, ktoré je predmetom tohto preskúmania ústavným súdom,\nzistené neboli a ani sťažovateľ uvedené nenamietal.\n49. Poukazujúc na citované právne názory, s ktorými sa ústavný súd stotožňuje,\nnemožno preto napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za arbitrárne\na nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Takýto\npostup a rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje,\n26\n\npreto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol viesť k odopretiu prístupu k súdnej\nochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n\n50. Ústavný súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že najvyšší súd sa ústavne\nudržateľným spôsobom vysporiadal s dôvodmi prípustnosti dovolania v rozsahu potrebnom\nna rozhodnutie. V rozsahu potrebnom na posúdenie prípustnosti dovolania a bez toho, aby\nposudzoval správnosť skutkových alebo právnych záverov, ku ktorým dospel krajský súd,\nnajvyšší súd v napadnutých uzneseniach podľa názoru ústavného súdu dostatočne reagoval\nna tvrdenia sťažovateľa o prípustnosti dovolania a tiež jej námietkam týkajúcim sa\nposúdenia naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Na tomto\nzáklade ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom je založené napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu, je odôvodnený z ústavného hľadiska akceptovateľným\nspôsobom, a v okolnostiach danej veci preto nič nesignalizuje možnosť vysloviť porušenie\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na preto ústavný súd tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výrok nálezu).\nIII.\n51. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd\nv nadväznosti na zistenie porušenia základných práv sťažovateľa vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2 rozhodol o zrušení namietaného rozsudku krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n52. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok\nna ich úhradu. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľovi vznikli trovy konania\nz dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie\n27\n\na príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti) uskutočnené v roku 2018. Základná\nsadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 €\na hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Za úkon vyjadrenia k stanovisku predsedu krajského\nsúdu a predsedníčky najvyššieho súdu ústavný súd sťažovateľovi trovy konania nepriznal,\nkeďže v uvedenom vyjadrení neboli uvedené žiadne nové relevantné skutočnosti podstatné\npre rozhodnutie. Spolu sťažovateľovi prináležia trovy právneho zastúpenia v celkovej výške\n325,42 eur bez DPH (právna zástupkyňa nedeklarovala, že je platcom DPH), tak ako to je\nuvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n53. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "úver", "dovolanie-prípustnosť", "úver-zmluva o úvere", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "rozhodnutie-zákonnosť", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "cenné papiere-zmenka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cob/175/2015", "guid": "c34b600b-dd48-4905-b322-08b44af71f31:b1d74c7c-bb5b-4df4-99e9-e256a7e52a2b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7dfc3e29-02ba-43dc-b1ad-2663cba42dad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.476.2016.1"}, {"guid": "ussr:e31854ca-41d1-4d2e-948d-fccd3ebe2b10", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 418/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/2012 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e31854ca-41d1-4d2e-948d-fccd3ebe2b10"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:a3e9662b-a8e4-428c-9a66-43eacce02a07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3e9662b-a8e4-428c-9a66-43eacce02a07"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "c34b600b-dd48-4905-b322-08b44af71f31:b1d74c7c-bb5b-4df4-99e9-e256a7e52a2b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614206142.1", "spisova_znacka": "43Cob/175/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/175/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614206142.1"}, {"guid": "6cb72788-7057-4f65-be44-9d6fcebbfbfc:2f7021e1-ab36-4c77-a5e0-0e50d315731f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6114208800.1", "spisova_znacka": "43CoZm/50/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/50/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114208800.1"}, {"guid": "355a07ab-eb3d-43e3-8ef4-395c3445f14c:3cb6ca34-3803-4f92-8046-7a17098dda89", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CbZm/93/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3CbZm/93/2013 z 5. 9. 2013", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2013-09-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/355a07ab-eb3d-43e3-8ef4-395c3445f14c:3cb6ca34-3803-4f92-8046-7a17098dda89"}, {"guid": "ac9067a1-1adb-4af9-b94d-854ca33d2d42:05097085-664d-4366-b7f2-ad67561ac76e", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CbZm/3/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10CbZm/3/2012 z 16. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2013-08-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ac9067a1-1adb-4af9-b94d-854ca33d2d42:05097085-664d-4366-b7f2-ad67561ac76e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:592ff978-9f9d-4c4e-8f0a-b9dae682bf4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.287.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.287.2023.2"}, {"guid": "08bfb6c8-ce4f-406a-9e0c-8a8eac240189:c3c44328-4145-4086-975b-e37791953125", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8714208158.2", "spisova_znacka": "7Cdo/52/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/52/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8714208158.2"}, {"guid": "08bfb6c8-ce4f-406a-9e0c-8a8eac240189:e3de2167-f4ce-40b1-83c7-9eef8d113832", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8714208158.2", "spisova_znacka": "7Cdo/52/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/52/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8714208158.2"}, {"guid": "656ab563-77a7-4b36-b171-66e5103f6159:d602a840-1a17-41f1-9a28-37ab6e79beb6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6122340370.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/63/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/63/2023 z 16. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6122340370.1"}, {"guid": "759eaeb6-b556-4273-8643-fc8a642fed2d:bda8ba49-bd70-4780-b1e4-0a11ea26edc2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5118206815.2", "spisova_znacka": "13CoZm/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoZm/9/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5118206815.2"}, {"guid": "64652044-71b3-4833-9c9d-aeb74f57575e:8904639e-77ce-47d1-a04d-fd4ffbc68a37", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2715203965.3", "spisova_znacka": "11Co/236/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/236/2018 z 26. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2715203965.3"}, {"guid": "cd0a9b40-f0fd-4633-a7f2-87d7dea999d6:581233d7-4857-419c-b9d9-b1ff87126f3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6614206142.4", "spisova_znacka": "43Cob/107/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/107/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6614206142.4"}, {"guid": "cd0a9b40-f0fd-4633-a7f2-87d7dea999d6:f9eb8d96-c79d-4016-a10f-e15816eecb12", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6614206142.4", "spisova_znacka": "43Cob/107/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/107/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6614206142.4"}, {"guid": "9e973cbc-1ffd-4006-8042-7678763710d1:f7471e88-8973-4c40-a19f-adcf680dbfcb", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8620201999.10", "spisova_znacka": "SK-6Csp/81/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-6Csp/81/2020 z 6. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8620201999.10"}]}