{"guid": "ussr:168d9c42-82b5-4861-a691-cf02f189cb69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.169.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 169/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.169.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/168d9c42-82b5-4861-a691-cf02f189cb69", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.169.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.169.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.169.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 169/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, Nerudova 6, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 10 C 270/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod\nsp. zn. 10 C 270/2008 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktorú j e jej Okresný súd Košice I p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Košice I j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Špirka v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 169/2018-15 zo 16. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 C 270/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej\núčastníčkou napadnutého konania, ktoré sa začalo 10. novembra 2008 podaním žaloby\nproti sťažovateľke. Predmetom napadnutého konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza priebeh úkonov súdu, ako aj účastníkov konania, z ktorého\nvyplýva, že v konaní síce boli vykonávané úkony, avšak neboli efektívne. Napadnuté\nkonanie trvá takmer desať rokov, no vo veci stále nebolo rozhodnuté. Takýto stav trvá\nnapriek tomu, že nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 690/2015-34 zo 14. januára 2016 bolo\nkonštatované, že v napadnutom konaní dochádza k prieťahom a okresnému súdu bolo\n\n2\n\nuložené konať bez prieťahov. Sťažovateľka na ochranu svojich práv využila všetky právne\nprostriedky, ktoré poskytuje právna úprava. Preto podala 2. februára 2018 predsedovi\nokresného súdu sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda okresného\nsúdu na sťažnosť odpovedal 27. februára 2018 tak, že sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú.\nSťažovateľka ďalej uvádza:\n„S odpoveďou predsedu Okresného súdu Košice sa stotožňujeme, pretože vo veci sa\nkoná neefektívne a to tak, že Okresný súd Košice I vo veci prvé 3 roky nekonal vôbec\na neskôr konal značne neefektívne, prvé pojednávanie vo veci bolo vyhlásené viac ako\npo 7 rokoch a 6 mesiacoch. Aj keď sú posledné roky termíny pojednávaní relatívne častejšie\nako v minulosti, ani po viac ako 9 rokoch nedošlo k rozhodnutiu vo veci a právoplatné\nrozhodnutie je v nedohľadne, čím porušuje naše základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“\n3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov\na zároveň aby jej bolo priznané zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 €. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľka odôvodnila\nneprimeranou dĺžkou konania, z toho plynúceho psychického napätia a pocitov sklamania\nz neprimeranej dĺžky konania. Zdĺhavý postup konania spôsobil, že sťažovateľka nadobudla\npresvedčenie, že okresný súd v skutočnosti nemá záujem poskytnúť jej právam zákonnú\nochranu. Sťažovateľka tiež požaduje, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 325,42 €.\n4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,\nv ktorom uviedol chronológiu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní.\nZ vyjadrenia vyplýva, že prvé pojednávanie bolo nariadené na 29. január 2013, ktoré však\nbolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti vybavujúcej sudkyne. Následne súd\n\n3\n\nrozhodoval o zámene účastníkov konania. Proti týmto rozhodnutiam boli podané opravné\nprostriedky, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).\nPrvé meritórne pojednávanie sa konalo až 17. júna 2016, teda po vyše siedmich rokoch\nod podania žaloby. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 10 C 270/2008 z 27. júna 2016\npripustil zmenu žaloby v súlade s písomným podaním žalobcov v 1. až 18. rade a konanie\no vzájomnom návrhu žalovaných v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie. Následne\nokresný súd nariaďoval pomerne pravidelne pojednávania, avšak vo veci stále nebol\nvynesený rozsudok. Ďalej predseda okresného súdu uvádza: „Na návrh žalobcov súd\nviackrát rozhodoval o pripustení ďalších účastníkov do konania, o zámene účastníkov\na o zmene žalobného návrhu.\nPo právnej stránke sa vec nejaví byť zložitou, určitú zložitosť však vidím v skutkovom\nstave veci. Aj napriek uvedenému dĺžka doterajšieho konania sa javí ako neprimeraná\na preto sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“\nSúčasne predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd\nrozhodol o sťažnosti bez ústneho pojednávania.\n5. Ústavnému súdu bolo 3. júla 2018 doručené vyjadrenie sťažovateľky, v ktorom\nuviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd v jej veci upustil od ústneho pojednávania.\n6. Ústavný súd preto so súhlasom oboch účastníkov konania upustil podľa § 30\nods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože\npo oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť\n(II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03,\nIV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj\njustičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach\ntýkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.\n13. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu\n\n5\n\nvychádzala z dikcie ustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.\nOd 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok\na ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania\nv čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nrýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne § 100 ods. 1 OSP).\n14. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia\nprimeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup\núčastníka konania, nezbavuje súd povinnosti zaistiť urýchlené prejednanie a najmä\nskončenie veci.\n15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd\npostupoval aj v danom prípade.\n16.1 Predmetom konania na okresnom súde je konanie o určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy, ktorej predmetom bol byt. Ide o štandardnú vec tvoriacu súčasť občianskoprávnej\nagendy súdov. Napadnuté konanie preto nemožno považovať za skutkovo a ani právne\nnadmerne zložité.\n16.2 Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľky z hľadiska vplyvu\nna priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne\nskutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Ani predseda okresného súdu\nvo vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého\nkonania.\n\n6\n\n16.3 Napokon posúdil ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov\nsamotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie sa začalo 10. novembra\n2008 podaním žaloby. Prvé pojednávanie súd nariadil až 29. januára 2013, teda po vyše\nštyroch rokoch od podania žaloby. Ani takto nariadené pojednávanie sa však neuskutočnilo,\npretože bolo 23. januára 2013 odročené z dôvodu práceneschopnosti vybavujúcej sudkyne.\nV priebehu roka 2014 súd riešil otázku zámeny účastníkov napadnutého konania na strane\nžalovaných tak, že namiesto sťažovateľky vstúpi do konania\n\n. Takúto\n\nzámenu okresný súd pripustil uznesením č. k. 10 C 270/2008-173 zo 6. februára 2014, proti\nktorému však podal odvolanie žalovaný\n\n. O odvolaní rozhodol krajský\n\nsúd uznesením sp. zn. 1 Co 561/2014 z 13. januára 2015 tak, že zrušil uznesenie\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd následne uznesením\nč. k. 10 C 270/2008-247 zo 7. septembra 2015 pripustil do konania na strane žalovaných\na\n\n. Prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo\n\naž 17. júna 2016. Okresný súd uznesením č. k. 10 C 270/2008-310 z 27. júna 2016 pripustil\nzmenu žaloby v súlade s písomným podaním žalobcov v 1. až 18. rade a konanie\no vzájomnom návrhu žalovaných v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 6. júla 2016.\nV ďalšom období okresný súd nariadil spolu osem pojednávaní, avšak iba tri boli\nmeritórne, na ktorých došlo k prejednaniu predmetu veci. Pojednávanie nariadené\nna 16. január 2018 súd zrušil z dôvodu zisťovania okruhu dedičov po nebohej žalobkyni\nv 2. rade. Uznesením č. k. 10 C 270/2008-685 z 15. februára 2018 súd rozhodol,\nže pokračuje v konaní s dedičmi po nebohej žalobkyni v 2. rade. Ďalšie pojednávanie\nvo veci súd nariadil na 3. máj 2018, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely rozhodnutia\no návrhu žalobcov na pristúpenie ďalších žalovaných do konania a o návrhu na pripustenie\nzmeny žaloby. Okresný súd uznesením z 30. mája 2018 ustanovil žalobkyňu v 14. rade\nza spoločného zástupcu žalobcov v 3. až 9. rade, 12. až 17. rade a žalobcov v 19. a 21. rade.\n17. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti, ako aj predloženej chronológie úkonov\nústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie bolo postihnuté obdobím bezdôvodnej\nnečinnosti okresného súdu (od podania žaloby 10. novembra 2008 do februára 2014, keď\nsúd rozhodoval o zámene účastníkov na strane žalovaného, od 7. septembra 2015,\n\n7\n\nkeď okresný súd pripustil do konania na strane žalovaného\n\n,\n\ndo 17. júna 2016, keď sa uskutočnilo prvé pojednávanie). Konanie vedené na okresnom\nsúde pod sp. zn. 10 C 270/2008 sa začalo 10. novembra 2008, teda trvá v čase rozhodovania\nústavného súdu skoro desať rokov a dosiaľ vo veci stále nebol vynesený meritórny\nrozsudok. Z uvedeného obdobia nemožno pripočítať na úkor okresného súdu iba obdobie\nod mája 2004, keď bol spis s opravným prostriedkom predložený na rozhodnutie krajskému\nsúdu, do januára 2005, keď krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Takúto dĺžku konania bez meritórneho rozsudku vo veci nemožno\nospravedlniť ani väčším počtom účastníkov či skutkovým stavom veci.\n18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 došlo k zbytočným prieťahom, a tým\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 už bol\nposúdený ústavným súdom pri rozhodovaní o sťažnostiach podaných účastníkmi na strane\nžalobcov. Výsledkom posúdenia sú nálezy ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 690/2015\nzo 14. januára 2016 a sp. zn. I. ÚS 312/2016 zo 7. júla 2016, v ktorých ústavný súd\nkonštatoval porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sťažovateľov a prikázal okresnému súdu v konaní konať bez zbytočných\nprieťahov. Preto ústavný súd tento príkaz opakovane nevyslovil a sťažnosti tak v tejto časti\nnevyhovel.\n20. Sťažovateľka v sťažnosti tiež požaduje, aby jej ústavný súd priznal primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktorú odôvodnila tým, že právna neistota,\nv ktorej sa dlhodobo nachádza, jej spôsobila materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Takúto\nujmu pociťuje aj jej rodina. Sťažovateľka je účastníčkou neprimerane dlhého konania, má\nobavy o ochranu svojich práv, pociťuje dlhodobo psychické napätie, ako aj pocit sklamania\nz neprimeranej dĺžky konania. Po toľkých rokoch konania prieťahy v konaní vyvolávajú\n\n8\n\npocit nezmyselnosti jej snahy o ochranu jej práv. Sťažovateľke vzhľadom na neprimeranú\ndĺžku konania nebola zo strany súdu poskytnutá potrebná ochrana.\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a na neho nadväzujúceho § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať\ntomu, koho práva boli podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušené, aj primerané finančné\nzadosťučinenie.\n22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nSúčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia\nje reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení\nzákonných\n\npodmienok\n\nmohla\n\nuplatňovať\n\nv\n\nkonaní\n\npred\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\n(m. m. IV. ÚS 84/02).\n24. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného\npráva (dobu prieťahov na okresnom súde, dĺžka napadnutého konania, ako aj jeho význam\npre sťažovateľku) považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nVo zvyšnej\n\nčasti\n\npožadovaného\n\nfinančného\n\nsťažovateľky nevyhovel.\n\n9\n\nzadosťučinenia\n\nústavný\n\nsúd\n\nnávrhu\n\n25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n26. Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu\nv sume 325,42 €. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti) uskutočnené v roku 2018. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Trovy konania\ntak predstavujú v takomto prípade 325,42 €. Ústavný súd preto v súlade s § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde priznal ich náhradu sťažovateľke v celej požadovanej výške.\n27. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky JUDr. Juraja Špirka (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nCSP) (bod 4 výroku rozhodnutia).\n28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/270/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca6bc2db-b365-4085-b1fc-88405623940d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.312.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 312/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 312/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.312.2016.2"}, {"guid": "ussr:73bedb39-8c52-4c74-aab1-3456e9646fa2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.690.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 690/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 690/2015 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.690.2015.1"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}