{"guid": "ussr:586f3e6c-ed65-4776-95f0-4d96df1d42d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.177.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 177/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.177.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/586f3e6c-ed65-4776-95f0-4d96df1d42d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.177.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.177.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.177.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 177/2018-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana\nĽalíka o sťažnosti\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Helenou Bognerovou, Vajanského 8, Trenčín, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4 C 190/2011, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 190/2011 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Heleny Bognerovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 C 190/2011 (ďalej len „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie okresného súdu\nbolo iniciované na základe sťažovateľkinho žalobného návrhu na určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, ktorý bol doručený okresnému súdu 28. júna 2011. Sťažovateľka\nv sťažnosti zrekapitulovala doterajší priebeh súdneho konania a pozornosť ústavného súdu\nupriamila najmä na obdobia, kedy malo dôjsť k zbytočným prieťahom zo strany okresného\nsúdu, ako aj na celkovú dĺžku namietaného konania.\n3. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že okresný súd uznesením z 13. augusta\n2015 ustanovil v konaní súdneho znalca, ktorému 2. septembra 2015 zaslal súdny spis.\nNapriek skutočnosti, že pošta evidovala prevzatie súdneho spisu, súdny znalec 28. októbra\n2015 okresnému súdu oznámil, že mu súdny spis doručený nebol. Z uvedeného dôvodu\nsťažovateľka podala 17. marca 2016 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú jej\npodpredsedníčka okresného súdu 14. apríla 2016 odpovedala a za vzniknuté prieťahy sa\nsťažovateľke ospravedlnila. Zároveň sťažovateľke oznámila, že pokiaľ nedôjde k vráteniu,\nresp. nájdeniu súdneho spisu, okresný súd nariadi jeho rekonštrukciu.\n\n2\n\nV súvislosti so stratou súdneho spisu zákonná sudkyňa podala 26. mája 2016 trestné\noznámenie. Sťažovateľke bolo oznámené, že k rekonštrukcii spisu dôjde až po prešetrení\ntrestného oznámenia orgánmi činnými v trestnom konaní.\n4. Sťažovateľka podala 4. augusta 2016 žiadosť o prešetrenie sťažnosti predsedovi\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), na ktorú písomne odpovedal\n12. augusta 2016. Vo svojej odpovedi konštatoval, že okresný súd mal vykonať\nrekonštrukciu súdneho spisu bezodkladne, a to v záujme zabezpečenia plynulého priebehu\nsúdneho konania s prihliadnutím na právo strany sporu na prerokovanie veci v primeranej\nlehote, ktoré je zárukou práva na spravodlivý súdny proces predstavujúceho obsahovú\nsúčasť práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\n5. V namietanom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom z 8. júna 2017, proti ktorému\npodali v auguste 2017 odvolanie obe strany sporu. Sťažovateľka následne v dôsledku\nnepredloženia súdneho spisu krajskému súdu podala 19. februára 2018 okresnému súdu\nsťažnosť. Predsedníčka okresného súdu sa v odpovedi zo 16. marca 2018 sťažovateľke\nospravedlnila a zároveň ju ubezpečila, že dá pokyn na predloženie spisu krajskému súdu.\nSťažovateľka však hodnotí danú odpoveď len ako formálnu, keďže z telefonického dopytu\n16. apríla 2018 zistila, že súdny spis stále nebol predložený krajskému súdu.\n6. Sťažovateľka v sťažnosti namietala celkovú dĺžku konania okresného súdu, keďže\npodľa jej názoru od podania návrhu na určenie vlastníckeho práva 28. júna 2011 okresný\nsúd spôsobil prieťahy v namietanom konaní spolu až 1 249 dní, čím porušil jej základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n7. Sťažovateľka v dôsledku nečinnosti okresného súdu pociťuje materiálnu, ale aj\nnemateriálnu ujmu. Materiálna ujma sťažovateľky spočíva v tom, že s majetkom, ktorý\nzdedila v dedičskom konaní, nemôže nakladať. Nemateriálna ujma sťažovateľky spočíva\nv tom, že ako 82 ročný človek, ktorý bol internovaný v koncentračnom tábore, má\npochopiteľne aj zdravotné problémy. Neustále odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej\nsťažovateľke spôsobuje aj psychickú ujmu.\n\n3\n\n8. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl.48 ods.2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod\nsp.zn. 4C/190/2011 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n4C/190/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie sumou 10.000,- EUR., ktoré\n\nje Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresnému súdu Pezinok sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sumou\n325,42 EUR na účet právnej zástupkyne JUDr. Heleny Bognerovej, Vajanského 8, 911 01\nTrenčín vedený vo\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky\nústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 177/2018-10 zo 16. mája 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 22. mája 2018 vyzval predsedu\nokresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho\nvyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.\n11. Na výzvu ústavného súdu písomne odpovedala podpredsedníčka okresného súdu,\nktorá vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 92/2018 doručenom ústavnému súdu 12. júna 2018\nuviedla tieto relevantné skutočnosti:\n„Predmet konania je vec patriaca do štandardnej agendy všeobecných súdov. Vec je\nskutkovo a právne pomerne zložitá, nakoľko skutkovo vec siaha do 40.-50. rokov minulého\nstoročia, boli predložené mnohé listinné dôkazy...\n\n4\n\nPrehľad jednotlivých procesných úkonov vyplýva z registra Okresného súdu Pezinok,\nspis momentálne k dispozícii nie je. Lehoty medzi jednotlivými pojednávaniami boli dlhé, čo\nbolo spôsobené zaťaženosťou súdu a tiež nedostatočnou prácou kancelárie súdneho\noddelenia, ktoré sa dlhodobo nedarilo obsadiť vyhovujúcou pracovnou silou...\nJe zrejmé, že dĺžka konania je neprimeraná. Žiaľ, k predĺženiu konania prispeli také\nskutočnosti, ako opakovaná práceneschopnosť zákonnej sudkyne\n\n,\n\nv dôsledku ktorej bolo jej súdne oddelenie prerozdelené iným sudcom a po návrate do\npráce, jej bol spis opäť vrátený. Súdne oddelenie malo tiež problém s obsadením pozície\nasistentky. Okresnému súdu Pezinok je známa judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý\nv takýchto prípadoch opakovane uviedol, že strane v súdnom spore nemôže byť na ťarchu\nfakt, že súd má personálne, alebo administratívne problémy...\nSúhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“\n12. Podpredsedníčka okresného súdu k vyjadreniu zároveň pripojila vyjadrenie\nzákonnej sudkyne k sťažnosti na prieťahy v konaní z 21. februára 2018, ktorá odôvodnila\nneprimeranú dĺžku súdneho konania stratou súdneho spisu, následným pátraním po spise\na podanom trestnom oznámení. Zároveň poukázala na svoju dlhotrvajúcu práceneschopnosť\na pripomenula, že už od roku 2009 neustále upozorňuje na nedostatočný chod spisovej\nkancelárie.\n13. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu\npodpredsedníčky okresného súdu doručenom ústavnému súdu 25. júna 2018 uviedla:\n„Vyjadrenie Okresného súdu v Pezinku zn. Spr 92/2018 a stanovisko zákonnej\nsudkyne\n\npotvrdzujú skutočnosti, ktoré sú uvedené v podaní\nvedenom na Ústavnom súde Košice pod sp. zn. I ÚS 177/2018 a preto nemám\n\nk týmto vyjadreniam žiadne námietky.\nSúčasne Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR podľa § 30 ods.2/\nzákona 38/1993 Z. z. upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje\nk názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n\n5\n\n14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n16. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v jej právnej veci.\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1\n\n6\n\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016).\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť\nsťažovateľky.\n20. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom\nústavný súd konštatuje, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je\nsúčasťou štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa,\nže právna zložitosť namietaného konania je spôsobená tým, že konanie skutkovo siaha až do\nobdobia druhej svetovej vojny (40 roky minulého storočia) a súčasťou listinných dôkazov\nboli aj staršie dokumenty. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom potreby vykonania\nznaleckého dokazovania. Navyše, značná faktická zložitosť danej veci bola spôsobená\nnáslednou stratou, resp. odcudzením súdneho spisu neznámou osobou a potrebou vykonania\njeho následnej rekonštrukcie.\n21. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po dôkladnom rozbore zapožičaného\nrekonštruovaného súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním\nneprispela k prieťahom v namietanom súdnom konaní.\n\n7\n\n22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu, ktoré mali za následok porušenie\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu\nv namietanom konaní.\n23. Po dôkladnom rozbore zrekonštruovaného súdneho spisu okresného súdu, ktorý\nbol ústavnému súdu zapožičaný, ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní boli\nspôsobené zbytočné prieťahy zo strany okresného súdu nečinnosťou, ako aj neefektívnym\npostupom okresného súdu.\n24. Prvé dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu, ktorým boli spôsobené zbytočné\nprieťahy zo strany okresného súdu, ústavný súd zaznamenal už v úvodnej fáze súdneho\nkonania, keďže okresný súd bol v konaní nečinný od 7. júla 2011, keď vyzval sťažovateľku\nna zaplatenie súdneho poplatku, až do 18. februára 2013, keď nariadil pojednávanie\na vyzval sťažovateľku na predloženie dokumentácie. Ústavný súd konštatuje, že\nv zrekonštruovanom spise okresného súdu sa nenachádza jediná poznámka o tom, či\nokresný súd v tomto 19-mesačnom období vykonal akýkoľvek relevantný procesný úkon\nsmerujúci k meritórnemu rozhodnutiu v namietanom konaní.\n25. Ústavný súd dôkladne analyzoval aj postup okresného súdu v súvislosti so stratou\nsúdneho spisu. K spomínanej strate došlo potom, keď 7. júla 2015 okresný súd uznesením\nč. k. 4 C 190/2011-469 ustanovil súdneho znalca a zaslal mu súdny spis. Následne bolo\nzistené, že spis nebol doručený súdnemu znalcovi, ale inej osobe. Po tomto zistení okresný\nsúd vykonal vlastné šetrenie týkajúce sa prevzatia súdneho spisu, ktoré bolo dovŕšené až\npodaním trestného oznámenia. V nadväznosti na tieto udalosti okresný súd nariadil\nrekonštrukciu súdneho spisu až 7. novembra 2016, teda po roku a štyroch mesiacov od jeho\nstraty. V danej súvislosti sa ústavný súd stotožňuje s názorom predsedu krajského súdu,\nktorý zhodnotil, že okresný súd mal vykonať rekonštrukciu spisu bezprostredne potom, ako\nsa zistilo, že došlo k strate, resp. odcudzeniu súdneho spisu. Prebiehajúce trestné konanie\ntýkajúce sa odcudzenia súdneho spisu nemožno v žiadnom prípade považovať za prekážku\nprípadnej rekonštrukcie súdneho spisu. Táto viac ako ročná nečinnosť, ktorá bola navyše\n\n8\n\nzapríčinená neefektívnym postupom okresného súdu pri nariadení rekonštrukcie spisu,\nspôsobila zo strany okresného súdu ďalšie zbytočné prieťahy v namietanom konaní.\n26. V nadväznosti na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, v ktorom\ndôvodila dĺžku napadnutého konania aj dlhotrvajúcou práceneschopnosťou zákonnej\nsudkyne a s ňou súvisiacim prerozdelením jej veci iným sudcom, ako aj dlhotrvajúcim\nproblémom s obsadením pozície asistentky, v dôsledku ktorej dochádza k neprimeranému\nzaťaženiu danej spisovej kancelárie, ústavný súd poukazujúc na svoju ustálenú judikatúru\n(napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) pripomína, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n27. Pozornosti ústavného súdu taktiež neunikla skutočnosť, že okresný súd predložil\nsúdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní až 27. apríla 2018, teda po ôsmich\nmesiacoch od podania oboch odvolaní účastníkmi konania. Ústavný súd v danej súvislosti\npripúšťa, že okresný súd musel v súvislosti s predložením spisu vykonať nevyhnutné úkony,\navšak osem mesiacov na vykonanie daných úkonov je zjavne neprimerane dlhá doba. Po\nanalýze danej fázy konania okresného súdu, poukazujúc na procesné úkony okresného súdu,\nústavný súd taktiež hodnotí postup okresného súdu v danom osemmesačnom období ako\npostup zjavne neefektívny.\n28. Ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, z ktorej\nvyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011).\n\n9\n\n29. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\n30. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n31. Vzhľadom na to, že v konaní bolo 8. júna 2017 meritórne rozhodnuté a na\nrozhodnutie o podaných odvolaniach je príslušný krajský súd, ústavný súd v aktuálnej fáze\nnamietaného konania okresnému súdu konať neprikázal.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n34. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume\n10 000 €, ktoré odôvodňovala právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh\n\n10\n\nkonania vykazuje znaky zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň poukázala na\ncitlivosť daného prípadu v súvislosti s povahou veci, jej vekom (82 rokov) a tým, že bola\ninternovaná v koncentračnom tábore.\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas\npredmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil\nporušenie označených práv. Ústavný súd v tejto súvislosti zobral do úvahy aj skutočnosť, že\nokresný súd v merite veci rozhodol až po šiestich rokoch a súdny spis už bol v čase\nrozhodovania ústavného súdu predložený krajskému súdu pre účely rozhodovania\no opravných prostriedkoch.\n36. Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že\ncieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy\npociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti ústavný súd považoval\nza odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výrokovej časti nálezu).\n37. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n38. Sťažovateľka si uplatňuje trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti). Za\ndva úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát po 153,50 € spolu\n\n11\n\ns režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú sumu 325,42 €.\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "súd-spis", "súd-sťažnosť na postup súdu", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/190/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}