{"guid": "ussr:d01d6072-f12c-402e-ad3b-a63561cfde6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2016 z 7. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 259/2016, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-07", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d01d6072-f12c-402e-ad3b-a63561cfde6a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 259/2016-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom prof. JUDr. Petrom Vojčíkom, CSc., Rázusova 28, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžr 55/2013 a jeho rozsudkom\nz 10. februára 2015, za účasti spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, Moyzesova 34,\nKošice, a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 259/2016-12 z 20. apríla 2016 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť\n(ďalej len ,,sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“), práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový\nprotokol“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžr 55/2013 a jeho\nrozsudkom z 10. februára 2015 (ďalej len ,,rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že spoločnosť\n, nadobudla z titulu rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Košiciach\nč. 2009/00665 z 27. mája 2009 o vyvlastnení v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím\nMinisterstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2009-15155/658158:530/Ka z 10. decembra 2009 (ďalej len ,, vyvlastňovacie rozhodnutia“) vlastnícke právo\nk pozemku parcely\n\ns výmerou\n\nobec\n\n. Tieto vyvlastňovacie rozhodnutia nadobudli\n\n, okres\n\nv katastrálnom území\n\nprávoplatnosť 30. decembra 2009. Následne spoločnosť\n\n,\n,\n\npreviedla vlastnícke právo k pozemku na sťažovateľa zámennou zmluvou z 23. júla 2010,\nktorej vklad do katastra bol povolený rozhodnutím Správy katastra Košice V-6902/2010\nz 3. augusta 2010. Na základe žiadosti sťažovateľa došlo zápisom geometrického plánu\ndo katastra nehnuteľností k rozdeleniu pozemku na dve parcely, a to parcelu č.\ns výmerou\n\na parcelu č.\n\ns výmerou\n\n(v ďalšom texte len\n\n,,pozemok“). Záznamom Správy katastra Košice Z 7654/2011 z 26. októbra 2011 bolo\nvlastnícke právo k pozemku zapísané v prospech spoločnosti\n\n2\n\n, ktorá bola\n\npôvodným vlastníkom pozemku pred právoplatnosťou vyvlastňovacích rozhodnutí.\nPodkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností bol rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Sžp 15/2011 zo 7. septembra 2011, ktorým boli zrušené vyvlastňovacie\nrozhodnutia a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n3. Na podnet sťažovateľa následne Správa katastra Košice rozhodnutím č. X 1/12 Kol\nz 11. apríla 2012 opravila chyby v katastrálnom operáte tak, že ako vlastníka pozemku\nopätovne zapísala sťažovateľa, a to z titulu rozhodnutia Správy katastra Košice V\n6902/2010 z 3. augusta 2010 o povolení vkladu zámennej zmluvy. Toto rozhodnutie Správy\nkatastra Košice potvrdil Katastrálny úrad Košice rozhodnutím č. k. Xo 15/2012/Su-15\nz 18. júna 2012 (ďalej spolu aj ,,rozhodnutia o oprave chyby“). Rozsudkom najvyššieho\nsúdu napadnutým touto sťažnosťou bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 7 S 153/2012 z 25. septembra 2013 tak, že obidve rozhodnutia o oprave chyby boli\nzrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n4. Ďalej poukazuje sťažovateľ na skutočnosť, že nadobudol vlastnícke právo\nk pozemku platnou zámennou zmluvou od vlastníka (\n\n), teda\n\nnie od nevlastníka ani od domnelého vlastníka, pričom konal v dobrej viere\na dobromyseľne. Neskoršie zrušenie vyvlastňovacích rozhodnutí najvyšším súdom nemôže\nmať podľa názoru sťažovateľa žiadny dopad na platnosť jeho nadobúdacieho titulu –\nzámennej zmluvy. Sťažovateľ v tomto smere poukazuje na relevantnú judikatúru\nnajvyššieho súdu v obdobných veciach (sp. zn. 2 Cdo 68/2007, 4 Cdo 274/2006), pričom\nodkazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky (PL. ÚS 78/06) a Najvyššieho\nsúdu Českej republiky (Cpjn 201/2005). Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľ názoru, že\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva, ako\naj práva na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie). Rozsudok najvyššieho súdu\npovažuje súčasne za arbitrárny, prekvapivý, bez riadneho odôvodnenia, ktorým by sa\nnajvyšší súd preskúmateľným spôsobom vyrovnal najmä s otázkou ochrany jeho\nvlastníckeho práva k pozemku.\n\n3\n\nĎalej sťažovateľ v podstatnom uviedol:\n«Najvyšší súd podľa nášho názoru nezobral do úvahy to, že ak rozhodnutie\nsprávneho orgánu je právoplatné a vykonateľné, a aj keby bolo ohľadom daného\nrozhodnutia vedené preskúmavacie konanie, ktoré by bolo zapísané v poznámke v katastri\nnehnuteľnosti – tak jednak účastníci súkromnoprávnych vzťahov, jednak orgány verejnej\nsprávy pri výkone svojich právomocí a pôsobností, nie sú v zásade ničím obmedzený, a teda\nnemôže im byť na ťarchou využitie ich práv, aj keď neskôr dôjde k zrušeniu pôvodného\nrozhodnutia, s účinkami ex nunc.\nNajvyšší súd najmä nekonkretizoval, aké ,,vhodné opatrenia“ a na základe akých\nzákonných ustanovení možno uplatniť v rámci katastrálneho konania v situácii, keď medzi\ndňom nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia (zánikom vlastníckeho\npráva u pôvodného vlastníka) a dňom právoplatného zrušenia vyvlastňovacieho\nrozhodnutia dôjde k riadnemu dobromyseľnému prevodu vlastníctva na tretiu osobu\n(\n\n).\nVýklad o faktickej nedobromyseľnosti sťažovateľa pri nadobúdaní predmetného\n\npozemku, ako to vyplýva z bodu 36 napadnutého rozhodnutia však najvyšší súd úplne zjavne\nnesprávne právne vyhodnotil. Zároveň sa dostal jeho výklad v tejto časti do vnútorného\nlogického rozporu s výkladom ohľadom objasňovania účinkov zrušujúceho výroku súdneho\nrozhodnutia na hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.\nNajvyšší súd nepriamo konštatuje, že\n\nako predchádzajúci vlastník pozemku\n\nmal obmedzenú zmluvnú voľnosť pri nakladaní s predmetom vyvlastnenia vzhľadom\nna prebiehajúce súdne konanie ohľadom prieskumu vyvlastňovacích rozhodnutí, avšak\núplne opomenul, že tieto vyvlastňovacie rozhodnutia boli po celý daný čas právoplatné,\na najmä vykonateľné, na druhej strane najvyšší súd výslovne uvádza, že v súlade so zásadou\nprezumpcie správnosti rozhodnutia správnych orgánov je nutné na neho nazerať ako\nna súladné so zákonom, pokiaľ správny súd nevysloví prostredníctvom zrušovacieho dôvodu\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu – z toho podľa názoru sťažovateľa jednoznačne\nvyplýva, že obaja účastníci zámennej zmluvy mohli takto ,,hľadieť“ na vyvlastňovacie\nrozhodnutia, a v nadväznosti na to zámennú zmluvu aj bez obáv podpísať. Odôvodnenie\nv tejto časti možno považovať za nedostatočné a nezrozumiteľné, právny záver najvyššieho\nsúdu za arbitrárny a prekvapivý, bez náležitého odôvodnenia, ktoré by vyplývalo\n\n4\n\nz príslušnej úpravy, nevysporiadajúc sa s inými rozhodnutiami toho istého (najvyššieho)\nsúdu, ktoré už v minulosti riešili právne otázky vzťahov medzi pôvodným vlastníkom,\n,,medzivlastníkom“ a novým vlastníkom, ak medzičasom došlo k zániku k vlastníckeho titulu\nu medzivlastníka...\nKeďže sa najvyšší súd nestotožnil s opravou chyby v katastrálnom operáte v časti\noznačenia vlastníka, došlo tým k porušeniu vlastníckych práv sťažovateľa, keďže v dôsledku\nnapadnutého rozhodnutia bol zapísaný ako vlastník opäť\n\n., ignorujúc\n\nplatne uzavretú zámennú zmluvu a právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho\npráva v prospech sťažovateľa.»\n5. V petite sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyslovil\nporušenie označených práv v konaní najvyššieho súdu, ďalej žiada, aby ústavný súd zrušil\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súčasne žiada\npriznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\n6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\nPredsedníčka najvyššieho súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 23. júna 2016\nv podstatnom uviedla:\n,,Meritom sporu bola otázka dobromyseľnosti zmluvných strán zámennej zmluvy\nv čase, keď najvyšší súd rozhodol o zrušení vyvlastňovacích rozhodnutí, ktoré boli vydané\nv prospech právnickej osoby súkromného práva.\nPráve\n\nprávne\n\núčinky\n\nuvedeného\n\nrozhodnutia\n\nsa\n\nprejavili\n\npredchádzajúceho stavu v evidencii vlastníckeho práva spoločnosti\n\nobnovením\n,\n\nnásledne na podnet sťažovateľa katastrálny orgán postupom pre odstránenie tzv. vady\nv katastrálnom operáte eliminoval.\nV súvislosti s uvedeným senát v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol\n(viď čiastočne body 3 a 4 spolu s bodmi 37 a 38) argumenty, prečo nastali zrušujúce účinky\n\n5\n\nsúdneho výroku, t.j. prečo musel najvyšší súd pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\naj prvostupňového rozhodnutia.\nNavyše v bode 5 napadnutého rozsudku najvyšší súd citoval argumentáciu ústavného\nsúdu, ktorá ho viedla k osvojeniu si zrušovacieho dôvodu.\nPreto s myšlienkou sťažovateľa, kedy rozhodnutie najvyššieho súdu sťažovateľ\noznačil, že nebolo verejnou listinou spôsobilou na vykonanie záznamu, sa najvyšší súd\nnemôže stotožniť. V súvislosti s uvedeným musí tiež zdôrazniť, že argument sťažovateľa, že\nrozsudok najvyššieho súdu z roku 2011 nie je rozhodnutím o neplatnosti právneho úkonu\nresp. dobrovoľnej dražby, vychádza z nesprávneho pochopenia rozsahu a úlohy správneho\nsúdnictva, nakoľko pre správny orgán ako žalovanú stranu je záväzné ustanovenie § 250j\nods. 7 O.s.p. s extenzívne precedenčným účinkom, t.j. správne orgány bez obmedzenia sú\nviazané právnym názorom súdu...\nS prihliadnutím na uvedené závery a argumenty navrhujem, aby ústavnej sťažnosti\nvyhovené nebolo.“\n7. Po rozhodnutí o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd upovedomil\no podanej sťažnosti aj spoločnosť\n\n, ktorá bola v procesnom postavení\n\nžalobcu účastníkom konania, ktoré bolo skončené napadnutým právoplatným rozsudkom\nnajvyššieho súdu. Upovedomená osoba na výzvu ústavného súdu k prijatej sťažnosti\nvo svojom stanovisku z 15. februára 2018 doručenom ústavnému súdu 22. februára 2018\nuviedla:\n«\ndobromyseľného\nspoločnosťou\n\nsa v podanej sťažnosti postavilo do pozície súčasného a zároveň\nvlastníka\n\npozemkov,\n\nvyvlastnených\n\n..., od ktorej ich\n\nod\n\nspoločnosti\nnadobudlo na základe\n\nZámennej zmluvy č. 2010000740 zo dňa 23.7.2017, zavkladovanej v katastri nehnuteľností\ndňa 3.8.2010, pod číslom vkladu\n\n..., a to v čase platnosti v sťažnosti\n\nšpecifikovaných vyvlastňovacích rozhodnutí.\n\ntvrdí, že ich následné zrušenie\n\nprávoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp., zn. 6Sžp/15/2011, zo dňa 7.9.2011 už\nnemá žiadny vplyv na jeho vlastníctvo vyvlastnených pozemkov a na platnosť zámennej\nzmluvy.\n\n6\n\nViaceré skutočností však nasvedčujú tomu, že\n\nnemožno považovať\n\nza dobromyseľného nadobúdateľa vyvlastnených pozemkov, ako aj tomu, že zrušenie\nvyvlastňovacích rozhodnutí právoplatným rozsudkom NS SR má podstatný vplyv na určenie\nvlastníctva k vyvlastneným pozemkom. Týmito skutočnosťami sú:\n1. Existencia zmluvy o spolupráci medzi\nDňa 24.9.2008 uzatvorilo\n\na\nso spoločnosťou\n\n...\n\nZmluvu o spolupráci, ktorou sa obe zmluvné strany zaviazali /čl. II. zmluvy/ na spoločnom\npostupe s cieľom nadobudnutia vlastníckeho práva pre\nčasu vo vlastníctve\n\nk pozemkom, toho\n\n..., a to prostredníctvom spoločnosti\n\n, ktorú\n\nsplnomocnilo aj na zastupovanie vo vyvlastňovacom konaní /čl. III zmluvy/...\nOd roku 2008\n\na sťažovateľ\n\n, konajú spoločne „ruka v ruke“,\n\ns cieľom dosiahnuť, aby sa vlastníkom „vyvlastnených pozemkov“ stalo\n\n.\n\nOdvtedy sa tieto dva subjekty informujú o všetkých skutočnostiach, či už pozitívnych alebo\nnegatívnych v súvislosti s „vyvlastnenými pozemkami“ a spoločne sa zúčastňujú všetkých\ns tým spojených stavebných a súdnych konaní. Preto sťažovateľ nemohol byť dobromyseľný\npri nadobudnutí „vyvlastnených pozemkov“ na základe Zámennej zmluvy od spoločnosti\n, keďže bol dôkladne oboznámený, aj zo strany\n\ns právnymi problémami\n\n„vyvlastnených pozemkov“ existujúcimi už v čase pred uzatvorením zámennej zmluvy, ako\naj mal úplné informácie o prebiehajúcich súdnych sporoch týkajúcich sa vyvlastnených\npozemkov.\n2. Vystavené plnomocenstvo splnomocniteľom\n\npre\n\nv rámci\n\nvyvlastňovacieho konania\nMinisterstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MVRR SR“), ako\nodvolací orgán, svojim rozhodnutím sp. zn. 2009-15155/65815-8:530/Ka zo dňa 10.12.2009\npotvrdilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2009/00665 zo dňa\n27.5.2009 o vyvlastnení „vyvlastnených pozemkov“ vo vlastníctve\nspoločnosti\n\nv prospech\n\n.\n\nS námietkou spoločnosti\n\no aktívnej nespôsobilosti spoločnosti\n\nna podanie návrhu na vyvlastnenie sa vo svojom rozhodnutí MVRR SR vysporiadalo tak, že\nvyzvalo spoločnosť\n\n., aby v odvolacom konaní predložila plnomocenstvo od\n\n7\n\n, ktoré ju výslovne splnomocní, na právne úkony vo veci zastupovania\nvo vyvlastňovacom konaní.\nZo samotného rozhodnutia MVRR SR /str. 9/ vyplýva, že spoločnosť\n\ntakéto\n\nplnomocenstvo predložila.\nO predložené plnomocenstvo\n\noprelo MVRR SR svoje nezákonné\n\nrozhodnutie, ktoré zdôvodnilo tým /strana 10 predposledný odsek rozhodnutia/, že\nbol na základe plnomocenstva aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie\na v jeho zmysle môže nadobúdať v mene\n\nvlastnícke právo k vyvlastneným\n\npozemkom resp. ich častiam, nakoľko navrhovateľ bol na tento úkon\nsplnomocnený.\nvystaveným plnomocenstvom pre spoločnosť\n\n, aby v jeho\n\nmene, ale na svoj účet vyvlastnila „vyvlastnené pozemky“, porušilo zákon, pretože zmysle\n§ 112 ods. 2 Stavebného zákona a v zmysle § 3a ods. 3 a 5 písm. d) cestného zákona mohlo\npodať návrh na vyvlastnenie iba\n\na vyvlastňovať len pre seba za účelom\n\nvýstavby ciest a nemohlo toto právo preniesť na tretiu osobu.\nNa základe účelovo vyhotoveného plnomocenstva, sa tak aj\n\nstalo\n\núčastníkom konania o vyvlastnení - v pozícii navrhovateľa vyvlastnenia, keďže platí, že\nz udeleného plnomocenstva vznikli v zmysle § 32 ods. 2 OZ práva a povinnosti priamo\nako splnomocniteľovi.\nKeďže uvedené plnomocenstvo\n\nvystavilo až v odvolacom konaní,\n\na vedelo, že nespôsobilosť\n\npodať návrh na vyvlastnenie namietal\n\nuž v konaní na prvom stupni, muselo\n\nbyť zrejmé právne riziko, že\n\ntento nedostatok môže mať vážny dosah na platnosť vyvlastňovacích rozhodnutí...\n3. Účastníctvo\n\nv súdnom konaní o zrušenie vyvlastňovacích rozhodnutí\n\nPodľa § 250 ods. 1 Osp účastníkmi konania o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov sú žalobca a žalovaní. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť\nzrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nJe nepochybné, že\n\nsa aj po právoplatnom ukončení vyvlastňovacieho\n\nkonania naďalej prezentovalo ako jeho navrhovateľ. Svedčí o tom jeho vstup do konania\no preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí, vedeným na Krajskom súde\n\n8\n\nv Bratislave pod sp. zn. 1 S 35/2010, ukončeného právoplatným rozsudkom NS SR,\nsp. zn. 6Sžp/15/2011, zo dňa 7.9.2011, ktorý vyvlastňovacie rozhodnutia definitívne zrušil.\nListom zo dňa 22.4.2010\n\nsamo požiadalo Krajský súd Bratislava, aby\n\nmohlo byť účastníkom konania sp. zn. 1 S 35/2010 z dôvodu, že je dotknutým účastníkom,\nkeďže žalované MVRR SR rozhodlo vo veci vyvlastnenia vo verejnom záujme v prospech\n(nie v prospech\n\n). Uvedené skutočnosti\n\nvyplývajú z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1 S 35/2010-137, zo dňa\n13.5.2010, ktorým žiadosti\n\nvyhovel...\n\nV súvislosti s posudzovaním ústavnej sťažnosti\nto, že o účastníctve\n\nje však najpodstatnejšie\n\nv súdnom konaní vo veci preskúmania zákonnosti\n\nvyvlastňovacích rozhodnutí sa rozhodlo v priebehu mája 2010, t. i. v čase ešte pred\nuzavretím Zámennej zmluvy dňa 23.7.2010.\n\nsa účastníkom tohto súdneho\n\nkonania teda nestalo z dôvodu vlastníctva pozemkov získaných až zámennou zmluvou, ale\nz dôvodu jeho aktívnej účasti vo vyvlastňovacom konaní. Akonáhle sa\n\nstalo\n\núčastníkom konania o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí, už muselo\npredpokladať, že zrušenie vyvlastňovacích rozhodnutí sa priamo dotkne aj jeho práv, ktoré\nnadobudlo alebo v budúcnosti by mohlo nadobudnúť v súvislosti s vyvlastnenými\npozemkami, pretože v zmysle § 159 ods. 2 Osp výrok právoplatného rozsudku je záväzný\npre všetkých účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave je\nzáväzný pre každého.\nV čase uzatvárania zámennej zmluvy jej zmluvnými stranami boli výlučne účastníci\nsúdneho konania o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí a žiadna\ndobromyseľná tretia strana. Preto zmluvné strany nemali úplnú voľnosť pri nakladaní\ns uvedenými vyvlastnenými pozemkami, teda nemohli byť dobromyseľné. Bez ohľadu na to,\nči by vlastníkom vyvlastnených pozemkov v čase zrušenia vyvlastňovacích rozhodnutí bol\nalebo\n\n, oba tieto subjekty by prišli zrušením vyvlastňovacích\n\nrozhodnutí o ich vlastníctvo.\nV rozsudku NS SR, sp. zn. 4 Sžr/55/2013 zo dňa 10.2.2015, ktorým boli podľa\nporušené jeho ústavné práva, sa uvádza, že „oba subjekty, či\nako aj\n\n,\n\nsi v čase uzavretia zámennej zmluvy, ako účastníci\n\nv danom čase prebiehajúceho súdneho konania o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacieho\n\n9\n\nrozhodnutia, museli si byť vedomí následkov, ktoré bude mať pre nich prípadné zrušenie\ntakéhoto rozhodnutia, preto následné neinformovanie katastrálneho úradu o tejto\nskutočnosti je nutné vykladať na ťarchu oboch subjektov, ako navrhovateľov vkladového\nkonania o zámennej zmluve“. Ďalej súd vyslovil svoj právny názor /str. 17/, že nemá žiadne\npochybnosti, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžp/15/2010, zo dňa 7.9.2011 bol\npreukázaný opak hodnovernosti a záväznosti zápisu vlastníckeho práva v prospech\nspoločnosti\n\na na uvedenom právnom základe je povinnosťou\n\npríslušného katastrálneho orgánu vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie súladu údajov\nkatastra z rozhodovacou činnosťou súdu. Taktiež súd skonštatoval, že názor správneho\norgánu, že rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je listinou spôsobilou vyvolať zmeny údajov\nv katastri nie je ničím podložený...\n4. Správnosť postupu Správy katastra Košice pri zápise\n\nako skutočného\n\nvlastníka vyvlastnených pozemkov\nSpráva katastra Košice v zmysle žiadosti\n\no vykonanie zmeny zo dňa\n\n26.10.2011, na podklade rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžp/15/2010, zo dňa\n7.9.2011 záznamom (\n\n) zaevidovala, ako vlastníka „vyvlastnených pozemkov“\n\nopätovne spoločnosť\n\n. Správa katastra pri vykonaní vyššie uvedeného záznamu\n\npostupovala v súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, keďže rozsudok bol záväzný\npre všetky dotknuté osoby:\n\n.\n\n,\n\nako aj pre všetky orgány. Správu katastra Košice, nevynímajúc.\nJe nesporné, že predmetný rozsudok NS SR patrí do skupiny rozsudkov obnovujúcich\nprávo k nehnuteľnosti, ktoré síce výslovne neurčujú, kto je vlastníkom konkrétnej\nnehnuteľnosti, ale z nich táto skutočnosť nepochybne vyplýva (mutatis mutandis rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 50/2000), keďže zaväzuje všetkých dotknutých účastníkov,\nktorí boli aj účastníkmi konania, ktoré rozsudku predchádzalo, ako aj pre všetky orgány.\nPri vykonaní tohto záznamu Správa katastra Košice postupovala aj v súlade\ns nálezom Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 62/00-03 zo dňa 19.6.2003, ktorý v ňom\nkonštatoval, že právoplatný rozsudok najvyššieho súdu /rušiaci nezákonné rozhodnutia\nsprávnych orgánov/ je závažným rozhodnutím štátneho orgánu, je verejnou listinou, ktorú\nmusia rešpektovať okrem účastníkov konania aj všetky štátne orgány, a teda i správy\nkatastra a prípadné odmietnutie uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľnosti, by sa\n\n10\n\npovažovalo v zmysle § 127 Ústavy SR za iný zásah správneho orgánu, ktorým by boli\nporušené základné práva chránené ústavou, preto je povinnosťou aj katastrálnych orgánov\njednotlivé ustanovenia zákona NR SR č. 162/1995 o katastri nehnuteľnosti a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších\npredpisov a iných zákonov vykladať a aplikovať predovšetkým z účelu a zmyslu ochrany\ngarantovaných základných práv a slobôd...\nZáverom si dovolíme požiadať Ústavný súd SR, aby vo svojom rozhodnutí prihliadol\nna princíp všeobecnej spravodlivosti, pretože sťažovateľ\n\nuzatvorilo zámennú\n\nzmluvu, o ktorú opiera svoje vlastnícke právo v čase platnosti vyvlastňovacích rozhodnutí,\nktoré však mohli nadobudnúť právoplatnosť len pre to, že sám sťažovateľ\npredložil do vyvlastňovacieho konania plnomocenstvo, ktorým splnomocnilo\n- súkromnú osobu, aby v jeho mene vyvlastnila pozemky vo vlastníctve\n, čo bolo v hrubom rozpore s vtedy platnými zákonmi, a následne ich\nod spoločnosti\n\nzískal zámennou zmluvou. Sťažovateľ svojim aktívnym\n\nkonaním pomohol nastoliť nezákonný stav /bez jeho účasti by nenastal/, ktorý trval síce\nkrátko, ale stačilo to na to, aby získal to čo chcel - vyvlastnené pozemky do svojho\nvlastníctva, pričom však nezvážil to, že účastníckym vstupom do konania o preskúmanie\nzákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí a to ešte pred uzavretím „zámennej zmluvy“, sa sám\nzaviazal byť súčasťou meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré rozhodlo o zrušení\nvyvlastňovacích rozhodnutí a o navrátení vlastníctva k vyvlastneným pozemkom ich\npôvodnému vlastníkovi spoločnosti\n\n. Konanie\n\ne na základe\n\nuvedeného neobsahuje žiadne prvky dobromyseľnosti pri nadobúdaní pozemkov.\nNa základe uvedeného sa domnievame, že rozsudkom Najvyššieho súdu,\nsp. zn. 4 Sžr/55/2013 zo dňa 10.2.2015 nedošlo k žiadnemu porušeniu práv sťažovateľa\n, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, a preto by jeho sťažnosti\nnemalo byť vyhovené.»\n8. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný\nsúd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,\nboli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n\n11\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá\nna neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.\n9. Po podrobnom posúdení sťažnosti a jej príloh, najmä rozsudku najvyššieho súdu,\na vyjadrení najvyššieho súdu (bod 6) a spoločnosti\n\nk sťažnosti (bod 7) dospel\n\nústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je\nnedôvodná.\nIII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.\nNikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré\nustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,\naby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n\n12\n\nÚstavný súd poznamenáva, že v obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľnom práve na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností a ich prípadné porušenie je potrebné posudzovať\nspoločne.\n12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\n13. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo\nna súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To\nvšetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé\nprejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,\nprávo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné\npožiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08). Do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno\npovažovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS\n8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že\nvšeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití\nrelevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne\n\n13\n\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j.\nna také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\n16. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však patrí\nkontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne\nzávery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05,\nIII. ÚS 153/07). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide\nspravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany\n\n14\n\nsúdu, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej\na právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06), čo však nie je\nprípad sťažovateľa.\n17. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie najvyššieho súdu, resp. jeho právne\nnázory prezentované na s. 9 až 17 (body 24 až 39 s odkazom na bod 5), najmä závery\nk účinkom a zrušeniu rozhodnutí Katastrálneho úradu Košice a Správy katastra Košice\nv bodoch 37 a 38, ktoré viedli najvyšší súd k rozhodnutiu v neprospech sťažovateľa\n(žalovaného v druhom rade, ktorý odôvodnenie dobre pozná, preto z neho citovať ústavný\nsúd nebude, pozn.), je ústavne udržateľné a spĺňa nevyhnutné požiadavky na odôvodnenie\nrozhodnutí všeobecných súdov, a nie je ho možné označiť očividne ako arbitrárne\na svojvoľné rozhodnutie, ako sa domnieva sťažovateľ. Z tohto pohľadu jeho námietky\nuvedené v bode 4 nemohol ústavný súd akceptovať. Najvyšší súd v okolnostiach\nposudzovanej veci z ústavného hľadiska jasným a primerane dostatočným a zrozumiteľným\nspôsobom vysvetlil, z akých dôvodov rozhodol v prospech spoločnosti „\n\n“.\n\n18. Ústavný súd k tomu uvádza, že nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie\nna prehodnocovanie záverov všeobecného súdu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho\núlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie\nprávnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych\npožiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov\na z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08). Ústavný súd nie je ani opravným\nsúdom právnych názorov všeobecných súdov. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle\njudikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu\niba v prípade, ak by ten bol celkom zjavne svojvoľný, prípadne neodôvodnený, resp.\nústavne nekonformný, čo sa však v prípade sťažovateľa nepotvrdilo. V neposlednom rade\nústavný súd dodáva, že z jeho úlohy strážcu ústavnosti okrem iného vyplýva aj to, že\nv konaniach, ktoré vykazujú isté znaky špekulatívnosti či účelovosti, musí osobitným\n\n15\n\nspôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej formálnoprávnej ne/dokonalosti napadnutých\nsúdnych rozhodnutí. Spravodlivosť sa totiž nesmie iba javiť ako spravodlivosť, ale\nspravodlivosťou aj musí byť.\n19. Na tomto základe (pozri body 12 až 18) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by mohol reálne\ndospieť k záveru o ich porušení. Nevyhovieť možno takej sťažnosti, ak namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody,\nktorú označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu a základným právom a slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov, napr. vtedy ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).\n20. Z uvedených dôvodov ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti sťažovateľa,\nv ktorej namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nObdobne ústavný súd tiež nevyhovel ani jeho sťažnosti v časti namietajúcej vyslovenie\nporušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pretože i na jeho námietky\nuvedené v sťažnosti na s. 12 dal primeranú a postačujúcu odpoveď najvyšší súd v bode 36,\npričom na rozdiel od sťažovateľa ústavný súd nepovažuje právne úvahy najvyššieho súdu\nza arbitrárne a prekvapivé. V tomto ohľade ústavný súd odkazuje aj na stanovisko\nspoločnosti\n\n(s vyjadrením spoločnosti k sťažnosti v bode 7 ‒ pozri kurzívou\n\noznačený text najmä v bode 3 tohto nálezu „Účastníctvo\n\nv súdnom konaní\n\no zrušenie vyvlastňovacích rozhodnutí“, ako aj bode 4 nálezu „Správnosť postupu Správy\nkatastra Košice pri zápise\n\nako skutočného vlastníka vyvlastnených pozemkov“)\n\na z neho vyplývajúcich záverov, že konanie sťažovateľa „neobsahuje žiadne prvky\n\n16\n\ndobromyseľnosti pri nadobúdaní pozemkov“, ako aj na vyjadrenie najvyššieho súdu v bode\n6, s ktorými stanoviskami sa ústavný súd v zásade stotožňuje.\n21. Vzhľadom na nevyhovenie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\nvrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania) v danej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n22. K tomuto rozhodnutiu v zmysle § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája\nodlišné stanovisko sudca Milan Ľalík.\n23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP ouč e n ie :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\n\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 7. marca 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dobrá viera", "vyvlastnenie", "zmluva-zámenná zmluva", "vyvlastnenie", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "dobrá viera", "zmluva-zámenná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 213/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1"}, {"guid": "ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:4057d591-1549-40b1-9afb-7940af44ef00", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 62/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/00 z 19. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4057d591-1549-40b1-9afb-7940af44ef00"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4f651ce6-c108-4800-beaa-c5e0de8af85a:30f113c2-de90-4f9a-a50a-ec7056a29bf2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7219205548.1", "spisova_znacka": "1Cdo/5/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/5/2023 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7219205548.1"}]}