{"guid": "ussr:e47262ce-841b-4a0f-803c-0536785fbaa0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 263/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.263.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e47262ce-841b-4a0f-803c-0536785fbaa0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.263.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.263.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.263.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 263/2018-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Tdo 63/2017 z 9. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo 63/2017 z 9. apríla 2018\n(ďalej len „namietané uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Tk 2/2014\nz 27. mája 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z obzvlášť\nzávažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 ods. 1\npísm. e) Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2\npísm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu\nkrádeže podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20\nTrestného zákona.\nSťažovateľ bol uznaný vinným z uvedených trestných činov na tom skutkovom\nzáklade, že v presne nezistenom čase od 12. januára 2014 od 23.05 h do 13. januára 2014 do\n00.15 h v obci\n\nv úmysle kradnúť spoločne neoprávnene\n\nvnikli do obydlia poškodenej nebohej\n\ntým spôsobom, že preskočili oplotenie\n\nrodinného domu a po vniknutí na pozemok vylomili vchodové dvere garáže, z ktorej\nodcudzili 2 kusy voľných stočených elektrických káblov čiernej farby v celkovej dĺžke 50 –\n60 m a 1 kus nezistenej dĺžky, následne vylomili petlicový zámok na vchodových dverách\nšopy, z ktorej odcudzili 1 kus elektrického kábla v dĺžke 15 ‒ 20 m tak, že ho odstrihli\nz kosačky, a následne sa rozhodli násilným spôsobom vniknúť aj do rodinného domu, a to\ntým spôsobom, že vykopli vchodové dvere a vošli dnu. Ako prvý vošiel sťažovateľ, ktorý\npo tom, ako v chodbe domu zbadal oproti sebe stojacu poškodenú\n\n,\n\nniekoľkokrát ju päsťami silno udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodená spadla na\nzem a zostala nehybne ležať na chrbte, obvinení sa zatiaľ letmo porozhliadli po dome,\nsťažovateľ zo stolíka na chodbe, pri ktorom poškodená ležala, odcudzil mobilný telefón zn.\nMAXCOM MM 460 spolu so SIM kartou Orange a vzápätí na to, ako videl, že poškodená\ndvihnutím hlavy a podopretým predlaktím urobila pohyb naznačujúci, že by chcela vstať,\npodišiel k nej a opakovane ju päsťami silno udieral do oblasti tváre, pričom v ďalšom\n\n2\n\nobvinených vyrušilo zaregistrovanie po ceste popri dome prechádzajúceho služobného\nvozidla polície, v dôsledku čoho sa zľakli a z domu ušli. V dôsledku fyzického útoku\nsťažovateľa poškodená utrpela mnohopočetné poranenia (konkrétne poranenia sú uvedené\nv rozsudku okresného súdu, pozn.), na následky ktorých zranení poškodená\nkrátko po úteku obvinených v dôsledku úrazovo krvácavého šoku zomrela.\nSťažovateľovi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so\nzaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia\npodľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 a 2 Trestného zákona a § 117\nods. 1 a 3 Trestného zákona.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie,\no ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn.\n2 To 132/2016 z 10. mája 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že podľa § 321\nods. 1 písm. d) a 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe\njeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sťažovateľovi uložil podľa § 145\nods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 117 ods. 1 a 3\nTrestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Krajský súdu tiež\nzrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1 T 107/2014\nz 25. marca 2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,\npokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň krajský súd\nzamietol odvolanie sťažovateľa podľa § 319 Trestného poriadku.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm.\ng) a i) Trestného poriadku, ktoré najvyšší súd odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že «vo vzťahu k právnej kvalifikácii\nskutku prvostupňový súd uviedol, že sa stotožnil v plnom rozsahu s podanou obžalobou.\n... Podľa názoru OS BA I ako prvostupňového súdu, poškodená už v tomto okamihu\nnepredstavovala žiadnu prekážku pri uskutočňovaní krádeže a napriek tomu ju obžalovaný\nbil do hlavy a zranenia, ktoré jej spôsobil boli v príčinnej súvislosti s jej smrťou.\n\n3\n\nĎalej prvostupňový súd uvádza, že mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný\nvo výroku jeho rozsudku, spáchali ho obaja obžalovaní, ktorí svojím konaním naplnili\nzákonné znaky uvedených trestných činov z pohľadu objektívnej i subjektívnej stránky. Ďalej\nv otázke právnej kvalifikácie v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd iné\nskutočnosti a právne závery neuviedol.\nProti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ prostredníctvom svojho\nobhajcu odvolanie, ktoré okrem iného odôvodnil tým, že v predmetnej veci nebol už\nv prípravnom konaní riadne zistený skutkový stav, došlo k viacerým procesno-právnym\npochybeniam a tieto napriek upozorneniam obhajoby, neboli odstránené. Napr. došlo\nk pribratiu znalcov do trestného konania pred vznesením obvinenia, nebola dodržaná lehota\npri upovedomení k možnosti preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktorý nebol kompletný\na z technických dôvodov nebola obhajoba oboznámená s obrazovými a zvukovými dôkazmi.\nĎalej boli v odvolaní vytýkané nedostatky pri znaleckom dokazovaní, keď na hlavnom\npojednávaní nedošlo k vysvetleniu skutkovej okolnosti, ktorá vyplýva z obhliadky miesta\nčinu, a to, že krv poškodenej sa nachádza už na stenách, hneď pri vchodových dverách\ndomu, čo do značnej miery spochybňuje popis skutku tak, ako je uvádzaný v obžalobe\na v rozsudku. Nedostatky boli vytýkané aj k hodnoteniu trasologickej stopy (odtlačok tenisky\nobž.\n\nv trasovisku krvi) na prahu dverí medzi predizbou a kuchyňou, čo svedčí\n\no tom, že obidvaja obžalovaní boli po útoku na poškodenú ešte v jej dome a boli to práve\noni, kto ju posadil do kresla, kde bola nájdená. Na odstránenie týchto rozporov bolo zo\nstrany obhajoby navrhnuté pribratie do konania znalcov z príslušných odborov, ale tento\nnávrh bol zamietnutý. Ako najvýznamnejšou odvolacou námietkou bolo spochybnenie\nprávnej kvalifikácie skutku ako trestného činu vraždy. Tu bolo opätovne poukázané na to, že\nskutok tak, ako sa stal mal byť právne kvalifikovaný ako trestný čin lúpeže podľa príslušnej\nkvalifikovanej skutkovej podstaty, teda najmä podľa § 188 ods. 3 písm. a) Tr. zákona.\nOdvolací súd (Krajský súd v Bratislave) v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu ku\nskutkovým zisteniam uviedol, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky\ndostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu v súlade s ustanovením § 2\nods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach\nv zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Tiež odvolací súd skonštatoval, že sa podarilo\npreukázať priebeh skutkového deja ...\n\n4\n\nPodľa názoru obhajoby, už z takto zisteného skutkového deja možno jednoznačne\nusúdiť, že motívom fyzického napadnutia poškodenej zo strany sťažovateľa bola jej\neliminácia, ale len do tej miery, aby mohli s druhým páchateľom pokračovať v zmocnení sa\nďalších vecí nachádzajúcich sa v dome. A teda sťažovateľ nekonal v žiadnom prípade\nv úmysle usmrtenia poškodenej. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam obhajoby\ntýkajúcich sa priebehu skutkového deja (poukazom na trasologické stopy, krvné stopy, alebo\nakým spôsobom sa poškodená dostala do kresla ) zaujal odvolací súd nesprávne stanovisko,\nkeď tieto rozporné skutočnosti nepovažoval za podstatné. Práve naopak správne ustálenie\nskutku je dôležité pri jeho právnej kvalifikácii a neodstránenie všetkých pochybností má\nvážny dôsledok pre jeho právne posúdenie. K právnemu posúdeniu predmetného skutku sa\nodvolací súd stotožnil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, ktorý predmetný skutok\nprávne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy a nie ako obzvlášť závažný zločin\nlúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, napriek tomu, že sťažovateľ nekonal\nv dome poškodenej v úmysle túto usmrtiť, ale použiť proti nej násilie s úmyslom zmocniť sa\ncudzej veci. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil nasledovne: Sťažovateľ napadol\npoškodenú dvakrát. Po prvom napadnutí poškodenej obidvaja odsúdení vošli do jej domu,\nkde si prisvojili jej veci. Podľa odvolacieho súdu páchatelia konali v úmysle získať\nmajetkový prospech, ale nerátali s prítomnosťou poškodenej, ktorá ich mala prekvapiť.\nS týmto tvrdením odvolacieho súdu sťažovateľ nesúhlasil, lebo ods. ml.\n\nmal\n\nvedomosť, že v rodinnom dome, do ktorého vnikli, poškodená trvalé býva. Táto skutočnosť\njednoznačne potvrdzuje lúpežný motív. Ďalej odvolací súd uviedol, že poškodená sa začala\npreberať, keď pred domom prechádzalo vozidlo polície a to bol údajný dôvod ďalšieho\nútoku zo strany sťažovateľa. Ani s týmto tvrdením odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť,\nlebo nevedel v tom čase, že vozidlo polície prešlo pred domom poškodenej. Dozvedel sa to\naž neskôr, od ods. ml.\n\n.\n\n... K dovolaciemu dôvodu, podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku bolo\npoukázané na to, že sťažovateľ cestou svojho obhajcu vo svojom odvolaní poukazoval na\nnesprávny spôsob akým súd prvého stupňa viedol znalecké dokazovanie v rozpore\ns príslušnými zákonnými ustanoveniami. V tomto smere obhajca poukázal konkrétne na\nskúmanie a vyhodnocovanie zaistených stôp na mieste činu...\n\n5\n\n... Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku, ako dovolaciemu dôvodu,\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku poukazujeme na právnu skutočnosť, že\nžalovaný skutok v druhej časti priebehu skutkového deja, bol odvolacím súdom, ako aj\nprvostupňovým súdom posúdený ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,\nods. 2 písm. c) Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z. s poukazom na § 139\nods. 1 písm. e) Tr. zákona. Obhajoba od začiatku trestného stíhania vedeného proti\nsťažovateľovi namietala túto právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.\n... Zásadnou právnou otázkou v danom prípade zostáva právne posúdenie konania\nsťažovateľa, kedy po druhýkrát zaútočil na poškodenú. Aj tento útok smeroval výlučne\nk prekonaniu jej odporu a v žiadnom prípade nesmeroval proti jej životu. Je zrejmé, že\npokiaľ po prvom útoku poškodená prestala klásť páchateľom odpor, útok ihneď prestal,\na títo spoločne pokračovali v útoku voči jej majetkovým hodnotám. V momente, keď sa\npoškodená zrejme prebrala, čo si odsúdení aj všimli, vyplýva to z ich výpovedí (údajne sa\npokúšala postaviť), je zrejmé, že z obavy, aby nezačala kričať, a tak by im zabránila\nv ďalšom páchaní spomínanej trestnej činnosti, nastal druhý útok. Bez ohľadu na to, kto\na akým spôsobom ho vykonal, je zrejmé, že jeho úmysel nesmeroval k usmrteniu\npoškodenej, ale iba k jej „umlčaniu“, teda k prekazeniu možnosti poškodenej privolať\npomoc, prípadne iným spôsobom zabrániť odsúdeným k pokračovaní ich trestnej činnosti...\n... Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, rozhodol o podanom dovolaní spôsobom podľa\n§ 382 písm. c) Tr. poriadku a to uznesením, sp. zn. 6 Tdo 63/2017 zo dňa 09.04.2018, teda\ndovolanie sťažovateľa, odmietol.».\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,\nktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených základných práv namietaným\nuznesením najvyššieho súdu, zruší namietané uznesenie najvyššieho súdu a vráti vec\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa domáha priznania náhrady trov\nprávneho zastúpenia v sume 390,50 €.\n\n6\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\n11. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\n12. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n8\n\n13. Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ namieta\nkonkrétne právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže jeho sťažnosť smeruje\nproti rozhodnutiu všeobecného súdu.\n14. Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností a prípadné porušenie týchto práv je potrebné\nposudzovať spoločne.\n15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže\ndomáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n16. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\n\n9\n\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na\nspravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n17. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po\nvykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n18. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. októbra 1998). Otázku\nposúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže\nbyť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n19. Ústavný súd sa oboznámil s namietaným uznesením najvyššieho súdu vrátane\nsťažovateľom prezentovaných nosných úvah (pozri bod 3, pozn.), aby posúdil zlučiteľnosť\njeho obsahu s limitmi sťažovateľom v bode 1 označených článkov ústavy a dohovoru,\nktorých porušenie namieta. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že v danom prieskume\nnebolo jeho úlohou preverovať úplnosť a správnosť skutkových zistení konajúcich súdov.\nUvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval\n\n10\n\nkvalitu odôvodnenia namietaného uznesenia najvyššieho súdu a ústavnú súladnosť\ninterpretácie právnej úpravy, ktorú najvyšší súd vo veci sťažovateľa aplikoval, inými\nslovami, ústavnú udržateľnosť namietaného uznesenia najvyššieho súdu.\n20. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia namietaného uznesenia\nnajvyššieho súdu, v rámci ktorého bolo konštatované:\n«V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom\npodľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie\nnepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Tr. por.), či jediný\nusvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným\nspôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže\nspochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie\nvykonané súdmi nižších stupňov (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 23. septembra\n2015, sp. zn. 2 Tdo 57/2015).\nUž zo samotného znenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vyplýva, že dôvodom na\npodanie dovolania podľa tohto ustanovenia musí byť skutočnosť, že rozhodnutie sa opiera\no dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. V posudzovanom prípade však\nobvinený namietal spôsob hodnotenia dôkazov prvostupňovým ako aj odvolacím súdom\na tiež namietal nevykonanie ním a jeho obhajcom navrhovaných dôkazov, čo (ako už bolo\nuvedené vyššie) nemožno úspešne uplatňovať v rámci tohto dovolacieho dôvodu. Na základe\nuvedeného je zrejmé, že ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. naplnený\nnebol.\n... V súvislosti s týmito dovolacími námietkami (konanie obvineného\n\nsmerovalo\n\nvýlučne k prekonaniu odporu poškodenej, nie proti jej životu a v konaní nebol preukázaný\númysle obvineného poškodenú zavraždiť) je potrebné uviesť, že obvinený zachádza ich\nobsahom do skutkových zistení a najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj 39/2010, prijaté 14. júna 2010, uverejnené v Zbierke\nstanovísk NS a rozhodnutí súdov pod č. 3/2011, v zmysle ktorého „dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení,\nktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/\nTr. por. preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným\n\n11\n\ndokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah\npáchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len\nsprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom\nskutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.\npor. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej\nvete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové\nzistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť“.\nZ uvedeného je zrejmé, že prieskum obvineným uplatnených dovolacích námietok je pri\ndovolaní podanom obvineným vylúčené. Rovnako tak je to aj s námietkami obvineného\ntýkajúcimi sa nedostatočného zistenia skutkového stavu - tieto stoja obsahovo tiež zjavne\nmimo tohto dovolacieho dôvodu, ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie\nskutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je\nskutkový prieskum dovolacím súdom vylúčený, vzhľadom na zákaz skúmať a meniť\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou).\nZ obsahu podaného dovolania vyplýva, že obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu\nuvedenému v § 371 písm. i/ Tr. por. neuplatnil námietky právneho charakteru, ale iba\nnámietky skutkové, ktorými zjavne vybočil z rámca tohto dovolacieho dôvodu. Obvinený\nspochybnil vykonané dokazovanie ako aj súdmi ustálený skutkový stav a z týchto dôvodov\nžiadal dovolací súd o zrušenie uvedených rozhodnutí. Ako však už bolo vyššie uvedené,\nz ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., časť vety za bodkočiarkou je zrejmé, že\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.»\n21. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako dovolací súd jasne a zrozumiteľne\nvyjadril dôvody, pre ktoré sťažnosť sťažovateľa zamietol. Ústavný súd na základe\nuvedeného zdôrazňuje, že právny záver najvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti,\nzjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel\na význam (m. m. III. ÚS 264/05, I. ÚS 23/2010).\n22. Ústavný súd s úvahami najvyššieho súdu v okolnostiach danej veci nemá žiadny\ndôvod polemizovať alebo nahrádzať jeho právny názor svojím vlastným. Sťažovateľ\n\n12\n\nnepredkladá vo svojej sťažnosti žiadnu novú argumentáciu, ktorá by mala ústavnoprávny\ncharakter. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa, ktorý sa dožaduje iného, pre neho\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa.\n23. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného\nuznesenia najvyššieho súdu. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa ústavný súd\nzdôrazňuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že\nrozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\n24. V širšom ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda\nsúdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Taktiež\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v.\nUnited Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) (napríklad v prípade Delcourt, resp.\nMonnel a Morris)] pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade\nnechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom\nvnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu\n(I. ÚS 26/2014).\n25. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti (bod 11, pozn.).\n26. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom\nprerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n27. Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažovateľ spolu so sťažnosťou doručil aj\nsplnomocnenie z 30. mája 2018, ktorým splnomocnil advokáta na zastupovanie „k podaniu\n\n13\n\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR na Ústavný súd SR a k právnemu zastupovaniu\nv tomto konaní“. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde konštatuje, že predmetné splnomocnenie bolo udelené vo všeobecnosti na\nzastupovanie pred ústavným súdom, ale bez označenia konkrétneho právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia či iného zásahu, ktoré majú byť v konaní pred ústavným súdom\nsťažnosťou napadnuté. V prípade, že sťažovateľ mieni udeliť splnomocnenie advokátovi na\nzastupovanie pred ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti smerujúcej proti súdnemu\nrozhodnutiu, je potrebné, aby splnomocnenie obsahovalo nezameniteľné a dostatočne určité\noznačenie predmetu konania o sťažnosti, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu\nminimálne s identifikačnými údajmi: o aký druh rozhodnutia ide (napr. rozsudok,\nuznesenie), označenie súdu, ktorý rozhodnutie vydal, označenie veci, na ktorú sa\nrozhodnutie vzťahuje (uvedením jej spisovej značky alebo čísla konania) a dátum (čas)\nvydania rozhodnutia (deň, mesiac a rok).\nZ tohto dôvodu tak prichádza do úvahy odmietnutie sťažnosti sťažovateľa podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dovolanie", "skutkové tvrdenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "a84d89ef-7a12-4049-a12d-8e25a8a497fd:37993845-f230-4859-80ab-8474a688a447", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Tk/2/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Tk/2/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a84d89ef-7a12-4049-a12d-8e25a8a497fd:37993845-f230-4859-80ab-8474a688a447"}], "citovane_v": []}