{"guid": "ussr:2e25da62-0e0a-44c5-8ffa-7c7cae60c94b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.3.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 3/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.3.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e25da62-0e0a-44c5-8ffa-7c7cae60c94b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.3.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.3.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.3.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 3/2018-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 2054/4, Humenné, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S 13/2015-84 z 22. apríla 2016 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 27/2016 zo 16. augusta 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 2054/4,\nHumenné, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\n\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 S 13/2015-84 z 22. apríla 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžf 27/2016 zo 16. augusta 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n«V danom prípade ide o spor o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva\nfinancií... číslo: MF/6768/2015-77 zo dňa 13.01.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva... č. 1100305/1/466870/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, ktorým bol\nzamietnutý návrh žalobcu - daňového subjektu\n\n... na obnovu konania\n\nukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1/225/1285078956/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, ako aj na preskúmanie zákonnosti postupu\nMinisterstva financií... pred vydaním tohto rozhodnutia.\nPritom odôvodnenie rozsudku... Najvyššieho súdu... sp. zn. 6 Sžf 27/2016 zo dňa\n16. augusta 2017... je absolútne neudržateľné, teda nesprávne, okrem iného preto, že\nodôvodnenie uvedené v právnej vete odôvodnenia tohto rozsudku uvedené na strane 15-tej\nv druhom, treťom a štvrtom odseku z vrchu je nesprávne lebo je nepravdivé - citujeme:\n„Odvolaciu námietku, že rozhodnutie žalovaného nie je podpísané\n, generálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej, ale je toto napadnuté\nrozhodnutie podpísané iba nečitateľným podpisom v zastúpení\n\n,\n\ngenerálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej“.\nK týmto dôvodom podanej žaloby sa konajúci súd prvého stupňa vôbec nevyjadril,\ntento dôvod nepreskúmal a nevyhodnotil a tak nespravodlivo rozhodol, nakoľko ide\no nedostatočné zdôvodnenie tohto napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nNajvyšší súd... vo svojom rozsudku sp. zn. 6 Sžf 27/2016 zo dňa 16. augusta 210117\nv právnej vete odôvodnenia na strane 15-tej nepravdivo tvrdí, . citujeme : „Táto námietka\nnebola obsahom žaloby v prejednávanej veci, a teda krajsky súd sa s ňou v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku (súdu prvej inštancie) ani nemohol vysporiadať odvolací súd\ns poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza, že v deň podpisu a expedovania\nrozhodnutia žalovaného (MF SR), 13.01.2015, bol v súlade s organizačným poriadkom\nMinisterstva financií... a s poverením vyššie menovanej generálnej riaditeľky oprávnený\n\n2\n\npreskúmavané rozhodnutie v zastúpení podpísať poverený zamestnanec\n\n“\n\n- koniec citátu\nTotiž rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií SR č.: MF/6765/2015-77 zo dňa\n13.01.2014. vykazuje vadu nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že\nnapadnuté rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobou konajúcou za Ministerstvo\nfinancií SR, ale iba nečitateľným podpisom v zastúpení\n\n, generálna\n\nriaditeľka sekcie daňovej a colnej.\nVyššie uvedeným postupom žalovaného prišlo k porušeniu zákona 563/2009 Z. z...\n§51, ods. 1, písm. a. písm. b) zák. č. 511/1992 Z.z..., ako aj zákona o dani z pridanej\nhodnoty v znení platnom a účinnom v roku 2007- ide o zák. č. 222/2004 o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení ku dňu 01.07. až\n31.12.2007.\nTotiž\n\nnekonal na základe poverenia, ktoré žalovaná strana\n\ndoložila do spisu v prílohe podania žalovaného zo dňa 10. júla 2015, nakoľko pri podpise\npredmetného rozhodnutia MF SR č. M F/6765/2015-77 zo dňa 13.01.2014 neuviedol svoje\nmeno priezvisko a funkciu a skutočnosť, že koná na základe písomného poverenia zo strany\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej, ale je tam uvedený iba\nnečitateľný podpis v zastúpení\n\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej\n\na colnej.\nPritom sa vôbec nedá zistiť či osoba, ktorá nečitateľným podpisom podpísala\nrozhodnutie... je skutočne\n\na či ide o vedúceho príslušného odboru alebo\n\no osobu v priamej pôsobnosti lng.\n\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej\n\na colnej - čo je v danej veci podstatná skutočnosť, ako to vyplýva z Organizačného poriadku\nMF SR z 02.10.2012.\nRovnako vyjadrenie žalovaného MF SR č. M F/10904/2015-77 zo dňa 25. mája 2015,\nako aj vyjadrenie žalovaného MF SR č. MF/8921/2016-241-II1 zo dňa 27.07.2016, ktoré\ndošlo súdu 02.08.2016 podpísal\n\n, vedúci služobného úradu MF SE\n\na nedoložil, že tak koná na základe písomného poverenia ministra, keďže vedúci služobného\núradu MF SR pán\n\nzastupuje ministerstvo navonok iba v rámci svojej\n\npôsobnosti.\n\n3\n\nJeho pôsobnosť je vymedzená organizačným poriadkom MF SE z 02.10.2012\nv článku 6 a tam nepatrí sekcia daňová a colná.\nVyššie uvedeným postupom žalovaného prišlo k poručeniu zákona 563/2009 Z. z.\no správe daní... (§51, ods. 1. písm. a. písm. b) zák. č. 511/1992 Z.z...) , ako aj zákona o dani\nz pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom v roku 2007- ide o zák. č. 222/2004 o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení ku dňu 01.07.\naž 31.12.2007.\nAni s touto o argumentáciou žalobcu sa konajúci Krajský súd v Prešove\nv odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 2 S 13/2015-84 zo dňa 22. apríla 2016, ale ani\nNajvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 6 Sžf/27/2016 zo dňa 16. augusta\n2017 meritórne nevysporiadal tieto argumenty žalobcu ignoroval, prehliadol ich a tak\nnespravodlivo a nezákonne rozhodol.\nTotiž žalobca vo svojej... žalobe v tejto veci... jednoznačne a nespochybniteľné ako\ndôvod tejto žaloby uviedol argumentáciu, a to tú skutočnosť uvedenú na strane 4 v časti III.\nOznačenej ako zdôvodnenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (súdu prvej inštancie)\nv bode d) takto - citujeme\n„d) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že napadnuté rozhodnutie nie je\npodpísané oprávnenou osobou konajúcou za Ministerstvo financií SR, ale iba nečitateľným\npodpisom v zastúpení\n\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej\n\na colnej.“\nPreto je nepravdivé tvrdenie Najvyššieho súdu... keď vo svojom rozsudku sp. zn.\n6 Sžf 27/2016 zo dňa 16. augusta 210117 v právnej vete odôvodnenia na strane 15-tej\nnepravdivo tvrdí, citujeme: „Táto námietka nebola obsahom žaloby v prejednávanej veci,\na teda krajsky súd sa s ňou v odôvodnení napadnutého rozsudku (súdu prvej inštancie) ani\nnemohol vysporiadať...“ - koniec citátu.\nOkrem toho žalobcovi nebolo doručené poverenie vyššie menovanej generálnej\nriaditeľky pre povereného zamestnanca\n\núdajne oprávneného\n\npreskúmavané rozhodnutie v zastúpení podpísať....\nOkrem toho v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca doložil spolu\nso žalobou do spisu tzv. Súkromný znalecký posudok č. 2/2009 v zmysle ust. § 209) C.s.p.,\n\n4\n\nvypracovaný znalcom\n\na tento dôkazný prostriedok odvolací súd\n\nvôbec nevyhodnotil, nezaoberal sa s ním a prehliadol ho následkom čoho nesprávne\na nezákonne rozhodol a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.»\nV ďalej časti sťažnosti sťažovateľ cituje odvolanie proti rozsudku krajského súdu\na v závere uvádza: „Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd... sa vo svojom rozhodnutí\nsp. zn. 6 Sžf/27/2016 zo dňa 16. augusta 2017 náležite a meritórne nevysporiadal a riadne\nsvoje rozhodnutie neodôvodnil a preto nezákonne a nesprávne vo veci rozhodol.“\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1/ Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu a na spravodlivé\n\nsúdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S 13/201584 zo dňa 22. apríla 2016 a najmä rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/27/2016\nzo dňa 16. augusta 2017 porušené bolo - najmä právo sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie a uplatnenie princípu rovnosti, na súdnu ochranu, na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia a na ústavne konformný výklad právnej normy - vyplývajúce z čl. 6 ods. 1\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\n2/ Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/27/2016 zo dňa 16. augusta 2017,\ndoručeného žalobcovi dňa 11.10.2017 sa zrušuje.\n3/ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S 13/2015-84 zo dňa 22. apríla 2016\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4/ Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,-€...\nktoré je mu povinný vyplatiť vo výške 7.000,- Eur Najvyšší súd SR...\n5/ Najvyšší súd SR je povinný nahradiť trovy konania sťažovateľovi...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho\nsúdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom\nverejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\n\n6\n\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že\nprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\nPodstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj\nopravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 36/96).\nV danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozsudku krajského súdu\nodvolanie, o čom vedel, odvolanie podal a najvyšší súd o ňom svojím rozsudkom rozhodol.\nZ toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu\nsvojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo vylučuje právomoc\nústavného súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného a iného práva rozsudkom\nkrajského súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti Ministerstvu\nfinancií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) o preskúmanie zákonnosti\na rozhodnutia žalovaného č. MF/6765/2015-77 z 13. januára 2015 (ďalej len „rozhodnutie\nministerstva financií“), ako aj rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 1100305/1/466839/2014/5056 z 22. októbra 2014\n(ďalej len „rozhodnutie finančného riaditeľstva“), ktorým finančné riaditeľstvo zamietlo\nnávrh sťažovateľa na povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným\nrozhodnutím\n\nDaňového\n\nriaditeľstva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.\n\nI/225/12850-\n\n78951/2011/990770-r z 3. augusta 2011. Rozhodnutím ministerstva financií bolo\nrozhodnutie finančného riaditeľstva potvrdené.\n\n7\n\nO odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu malo podľa\nsťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd\n- v napadnutom rozsudku uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že obsahom žaloby\nv prejednávanej veci nebola námietka sťažovateľa, že rozhodnutie žalovaného nie je\npodpísané\n\n, generálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej, ale iba\n\nnečitateľným podpisom v zastúpení generálnej riaditeľky,\n- nezaoberal sa a nevyhodnotil súkromný znalecký posudok, ktorý sťažovateľ\nzabezpečil,\n- nevysporiadal sa s argumentáciou obsiahnutou v odvolaní, rozsudok riadne\nneodôvodnil, a preto rozhodol nezákonne a na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\n\n8\n\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účel posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu.\nPokiaľ sťažovateľ poukazuje na nepravdivé tvrdenia najvyššieho súdu týkajúce sa\nskutočnosti, že obsahom žaloby v prejednávanej veci nebola námietka sťažovateľa, že\nrozhodnutie žalovaného nie je podpísané\n\n, generálnou riaditeľkou\n\n9\n\nsekcie daňovej a colnej, ale iba nečitateľným podpisom v zastúpení generálnej riaditeľky,\nústavný súd po preskúmaní žaloby sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti konštatuje, že\nnie tvrdenia najvyššieho súdu, ale tvrdenia samotného sťažovateľa v tejto časti je potrebné\nhodnotiť ako nepravdivé.\nV žalobe sťažovateľ uvádza: „... napadnuté rozhodnutie nie je podpísané\noprávnenou osobou konajúcou za Ministerstvo financií SR, ale iba\n, generálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej.“ V odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu sťažovateľ uvádza: „... napadnuté rozhodnutie nepodpísala oprávnená\nosoba, a to\n\nkonajúca za Ministerstvo financií SR, ale iba neznáma\n\nosoba nečitateľným podpisom v zastúpení\n\n, generálna riaditeľka\n\nsekcie daňovej a colnej...“\nZ citovaných častí žaloby a odvolania je zrejmé, že námietky sťažovateľa, ktorými\nspochybňuje podpis rozhodnutia ministerstva financií, nie sú totožné. Kým v žalobe\nsťažovateľ spochybňuje oprávnenie\n\npodpísať rozhodnutie\n\nministerstva financií, v odvolaní proti rozsudku krajského súdu naopak už spochybňuje\nosobu, ktorá mala za\n\nrozhodnutie podpísať.\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd postupoval správne,\nak odvolacie námietky sťažovateľa týkajúce sa podpisu rozhodnutia ministerstva financií\nvyhodnotil ako nepodstatné.\nVo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že najvyšší súd sa nezaoberal a nevyhodnotil\nsúkromný znalecký posudok, ktorý sťažovateľ zabezpečil, ústavný súd opätovne konštatuje,\nže tvrdenia sťažovateľa sú aj v tejto časti nepravdivé. Najvyšší súd sa vo svojom rozsudku\nku znaleckému posudku, ktorý zabezpečil sťažovateľ, uviedol: „Žalobcom dodatočne\npredložený znalecký posudok č. 09/2014 zo dňa 09.05.2014, vypracovaný znalcom\n, nemôže nijako ovplyvniť ani spochybniť závery skutkových zistení\nvyplývajúcich z úkonov správy daní v súvislosti s preverením žalobcom uplatňovaného\nodpočtu DPH za sporné služby. Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok vychádzal len\n\n10\n\nz daňových dokladov a tvrdení žalobcu bez ďalšieho preverenia, ako i z vyššie uvedeného\npotvrdenia fínskeho dodávateľa žalobcu, ktorého obsah si daňové orgány oboch stupňov\nsprávne vyložili, nemôže takto pripravený znalecký posudok konkurovať skutkovým záverom\nzískaným správcom dane prostredníctvom využitia inštitútov správy daní za účelom\npreverenia deklarovanej výšky dane, resp. nároku na odpočet DPH. Odvolací súd je\nnázoru, že žalovaný správne vyhodnotil predmetný znalecký posudok, ktorý vychádzal z\npredpokladu vykonania sporných služieb spoločnosťou\n\npre žalobcu, čo sa\n\nvšak na základe vykonaného dokazovania a na základe medzinárodnej výmeny informácií\nv právoplatne skončenom daňovom konaní ukázalo ako nepravdivé tvrdenie. V tomto\nohľade je ponúkaný znalecký posudok pre účely obnovy konania, ako tvrdenie opaku\no zistených skutočnostiach podstatných pre uznanie odpočtu DPH, nepoužiteľný.“\nZ citovanej časti namietaného rozsudku najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že najvyšší\nsúd sa predloženým znaleckým posudkom zaoberal, avšak nevyhodnotil ho ako taký, ktorý\nby bol relevantným dôkazom a dôvodom na obnovu konania v sťažovateľovej veci. Iba\nzo samotnej skutočnosti, že sťažovateľ nie je spokojný so závermi, ktoré vo vzťahu k ním\npredloženému znaleckému posudku vyslovil najvyšší súd, nemožno vyvodiť, že došlo\nk porušeniu sťažovateľom označených práv.\nSťažovateľ v sťažnosti doslova cituje celé odvolanie proti rozsudku krajského súdu\na v závere iba vo všeobecnosti konštatuje, že najvyšší súd sa nevysporiadal s argumentáciou\nobsiahnutou v odvolaní, rozsudok riadne nezdôvodnil, a preto rozhodol nezákonne a na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že\nnapriek tomu, že sťažnosť má 26 strán, okrem námietok, ku ktorým sa už ústavný súd\nvyjadril, sťažovateľ neuvádza žiadne iné konkrétne námietky, ktoré boli obsiahnuté\nv odvolaní a s ktorými sa najvyšší súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal.\nPo preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.\nÚstavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n\n11\n\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených\nzákladných a iných práv rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol sťažnosť v tejto časti z\ndôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými\nnárokmi sťažovateľa uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "obnova konania-v správnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5fbc4580-ffc7-4676-b23f-7f7ebfeffc55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.572.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 572/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 572/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.572.2018.1"}, {"guid": "ussr:d1bf71c4-1355-4b63-8248-51f4155d2a72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.501.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.501.2018.1"}]}