{"guid": "ussr:3db60318-9c86-4314-b833-d9c7e017a9e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.303.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 303/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.303.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3db60318-9c86-4314-b833-d9c7e017a9e1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.303.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.303.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.303.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 303/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n,\n\nzastúpenej\n\nBobák,\n\nBollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, konajúcou advokátkou\nMgr. Zuzanou Bollovou, ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 310/2016-708 z 23. novembra 2017 v spojení\ns opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 310/2016-713\nzo 17. januára 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola\n20. apríla 2018 doručená sťažnosť\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 310/2016-708 z 23. novembra 2017 (ďalej len\n,,krajský súd“ a ,,uznesenie krajského súdu“) v spojení s opravným uznesením krajského\nsúdu č. k. 2 Cob 310/2016-713 zo 17. januára 2018 (ďalej len ,,opravné uznesenie krajského\nsúdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola v procesnom\npostavení žalovanej stranou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej\nlen ,,okresný súd“) pod sp. zn. 26 Cb 113/2011 o zaplatenie sumy 211 203,16 € s prísl.\nŽalobkyňa (spoločnosť\n\n) sa zaplatenia žalovanej sumy domáhala\n\nz titulu uzavretej zmluvy o dielo a žalovaná suma predstavovala jej pohľadávku za práce\nvykonané na objektoch základných a materských škôl. Žalobkyňa vzala žalobu späť\npodaním z 27. marca 2012 z dôvodu, že sťažovateľka jej 20. januára 2012 uhradila sumu\n235 605,32 € bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na existenciu viacerých záväzkov\nsťažovateľky voči žalobkyni bola žalobkyňa nútená postupovať podľa § 330 Obchodného\nzákonníka a došlé platby započítala na žalovanú faktúru. Žalovaná faktúra tak bola\nuspokojená v rozsahu 169 627,90 € a na zvyšok záväzku v rozsahu 41 575,27 € vystavila\nžalobkyňa sťažovateľke dobropis. Sťažovateľka v tejto súvislosti tvrdí, že suma\n235 605,32 € bola žalobkyni zaplatená na vysporiadanie všetkých záväzkov zmluvných\nstrán po odstúpení od zmluvy o dielo, a to na základe záverečného vyúčtovania.\n3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že nesúhlasila so späťvzatím žaloby, a to z dôvodu\nnevyhnutnosti objasnenia existencie nároku žalobkyne a dôvodnosti podanej žaloby.\nOkresný súd však konanie zastavil uznesením z 28. novembra 2012 a sťažovateľku\n\n2\n\nzaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd\nuznesením z 29. mája 2014 potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení\nkonania, vo výroku o náhrade trov konania však napadnuté uznesenie zrušil s tým, že je\npotrebné vysporiadať sa s dôvodnosťou podania žaloby, s otázkou, či k zastaveniu konania\ndošlo v dôsledku správania sa sťažovateľky a či žaloba nebola podaná predčasne. Následne\nokresný súd uznesením z 1. apríla 2016 rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok\nna náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne, ako aj sťažovateľky krajský súd\nuznesením napadnutým touto sťažnosťou zmenil uznesenie okresného súdu tak, že\nsťažovateľka je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 60,64 %, o výške\nktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Opravným uznesením\nkrajský súd opravil v záhlaví a vo výroku uznesenia nesprávne uvedené číslo konania.\n4. Sťažovateľka v rámci sťažnostnej argumentácie uvádza, že zaplatením sumy\n235 605,32 € nedošlo k úhrade žalovanej faktúry, ale išlo o vysporiadanie všetkých plnení,\nktoré si zmluvné strany poskytli, resp. neposkytli na základe zmluvy o dielo, po jej\nukončení zo strany sťažovateľky. Sumy uhradené sťažovateľkou preto nemožno\nstotožňovať s úhradou žalovanej pohľadávky, keďže tieto majú odlišný skutkový a právny\nzáklad. Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že nezavinila zastavenie konania. Suma\npohľadávky uplatnenej žalobkyňou v konaní na okresnom súde je celkom nezávislá\nod vysporiadania strán zmluvy o dielo po jej zániku z dôvodu odstúpenia od zmluvy.\nSťažovateľka v tomto smere krajskému súdu vytýka, že pred vydaním napadnutého\nuznesenia vôbec nezistil skutkový stav veci napriek tomu, že tak v zmysle zákona urobiť\nmal a mohol, a rozhodol bez vykonania dokazovania, pričom jeho skutkové a právne závery\nsú svojvoľné a neudržateľné. Ďalej sťažovateľka tvrdí, že krajský súd sa nijako\nnevysporiadal s relevantnými argumentmi týkajúcimi sa nedôvodnosti podanej žaloby,\na s argumentáciou týkajúcou sa zavinenia sťažovateľky vo vzťahu k zastaveniu konania.\n5. V petite tejto sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených práv uznesením krajského súdu v spojení s jeho opravným uznesením a aby\ntieto uznesenia krajského súdu zrušil. Požadovala priznať aj náhradu trov konania a tiež\ndočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.\n\n3\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí\nnávrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\n\n4\n\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podstatné sťažnostné námietky sťažovateľky smerujú k tvrdenému zásahu jej\noznačených práv v sporovom konaní v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov\nkonania. Sťažovateľka v princípe tvrdí, že zastavenie konania nezavinila, keďže žaloba\nžalobkyne nebola podaná dôvodne. Preto podľa jej názoru mal krajský súd priznať právo\nna náhradu trov konania sťažovateľke voči žalobkyni, a nie žalobkyni voči sťažovateľke\nv rozsahu 60,64 %.\n9. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnený návrh\nide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, III. ÚS 142/2011). Teda úloha ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako\nneopodstatnený. Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je\nabsencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej\nstrane a namietaným rozhodnutím, konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo\nslobody na strane druhej.\n10. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\n\n5\n\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie\nzákladných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane\nuviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu\nochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n11. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie\no trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov,\npri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto\niba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách\nkonania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho\nkonania (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011, I. ÚS 334/2017, I. ÚS 523/2017).\n\n6\n\n12. Ako z uvedeného vyplýva, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť\nsprávnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona,\nktorý v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľka však túto stabilizovanú judikatúru\nústavného súdu – vrátane tej, ktorá sa špecificky dotýka rozhodovania o trovách konania ‒\nopomína a sťažnosť uplatnila v podstate ako ďalší opravný prostriedok v systéme\nvšeobecného súdnictva. Účel sťažnosti je však v porovnaní s opravnými prostriedkami\nv systéme všeobecného súdnictva diametrálne odlišný, keďže táto sleduje výlučne ochranu\nzákladných práv a slobôd.\n13. Krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu, keď dospel k záveru, že\nnepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi (strane) nemá oporu\nv príslušných procesným normách. Na odôvodnenie svojho právneho záveru krajský súd\nbližšie uviedol:\n«18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380\nods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s odvolaniami sporových\nstrán a preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné\nzmeniť.\n19. Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania\ndošlo listom zo dňa 27.3.2012 z dôvodu, že žalovaný mu po podaní žaloby dňa 20.1.2012\nuhradil sumu 235.605,32 Eur, pričom žalovaný listom zo dňa 22.12.2011 zaslal žalobcovi\nkonečné vyúčtovanie prác (pol roka po odstúpení od zmluvy), kde žalovaný odobril z faktúry\nč. 200000571 sumu 169.627,90 Eur (142.544,45 Eur bez DPH), čim potvrdil vykonanie\npredmetu zmluvy v tejto časti. Na zvyšok záväzku (41.575,27 Eur) bol vystavený dobropis.\n20. Je teda nepochybné, že v časti 169.827,90 Eur bola žaloba podaná dôvodne\na k zastaveniu konania v tejto časti došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý z celkove\nuhradenej sumy 235.605,32 Eur hradil na faktúru č. 200000571 len sumu 169.627,90 Eur.\nVzhľadom na vystavený dobropis na zvyšok sumy, t. j. 41.575,27 Eur, možno zároveň\nkonštatovať, že v tejto časti zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska žalobca.\n21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd\nprizná náhradu trov konania protistrane.\n\n7\n\n22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez\nnávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n23. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne\nz procesného hľadiska (pôvodne § 146 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,\nže konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým ani\nzistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej\nprocesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný\naj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil až po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť\nspäťvzatia dôvodne podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa teda posudzuje procesne a bez\nohľadne na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.\n24. Odvolací súd na základe skutočností, uvedených v bode 20 tohto odôvodnenia\na s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri\nrozhodovaní o trovách konania pochybil, keď konštatoval, že bez prejednania veci nie je\nmožné určiť, či žaloba bola podaná dôvodne, pretože zavinenie zastavenia konania sa\nposudzuje (aj podľa § 146 ods. 2 O. s. p. posudzovalo) výlučne z procesného hľadiska,\nt. j. podľa procesného výsledku.\n25. Vzhľadom k tomu, že v sume 169.627,90 Eur zavinil zastavenie konania žalovaný\n(plnil až po podaní žaloby na fa. č. 200000571) a v sume 41.575,27 Eur zavinil zastavenie\nkonania žalobca (dobropis na uvedenú sumu), odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil\nnapadnuté uznesenie tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 60, 64% (ako rozdiel medzi dôvodnosťou žaloby v sume 169.627,90 Eur,\nt.j. 80,32% a nedôvodnosťou žaloby v sume 41.575,27 Eur, t.j. 19,68 %) tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\n26. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP\nsúd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.»\n14. Za týchto okolností ústavný súd konštatuje, že sťažnostná argumentácia\nsťažovateľky nemohla viesť k jej úspechu v konaní pred ústavným súdom. Sťažnosti totiž\nchýbala ústavnoprávna relevancia, ktorá by odôvodňovala prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie a jej následné meritórne posúdenie. V okolnostiach prípadu ústavný súd považuje\npostup a rozhodnutie krajského súdu za ústavne akceptovateľný a primerane argumentačne\n\n8\n\nzdôvodnený. Krajský súd primerane a výstižne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k jeho\nprávnemu záveru, citoval relevantné procesné normy a ich interpretácia zjavne nevybočuje\nz ich zmyslu či účelu. Krajský súd preskúmateľne a logicky vyhodnotil podstatu procesného\nzavinenia, rozsah zavinenia strán na zastavení konania, ako aj rozsah ich úspechu, resp.\nneúspechu v konaní. V nadväznosti na tieto východiská následne výrokom priznal žalobkyni\nvoči sťažovateľke náhradu trov konania v rozsahu 60,64 %.\n15. Rovnako krajskému súdu nemožno vyčítať, že sa nevyrovnal s odvolacou\nargumentáciou strán, keďže túto nielen uviedol v dôvodoch svojho uznesenia, ale tiež k jej\npodstatným častiam zaujal odôvodnené a preskúmateľné stanovisko. Ústavný súd na tomto\nmieste opätovne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nRovnako Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999).\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Po oboznámení sa\ns obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu týkajúceho sa otázky náhrady trov\nkonania medzi sťažovateľkou a žalobkyňou však ústavný súd nemôže konštatovať, že by\ntoto odporovalo požiadavkám vyplývajúcim z citovaných judikatórnych záverov.\n16. Napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s opravným uznesením preto\nnemožno považovať ani za svojvoľné či arbitrárne. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (m. m.\n\nII. ÚS 134/09,\n\nI. ÚS 417/08). V uznesení krajského súdu v spojení s opravným uznesením teda ústavný súd\n\n9\n\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne\nneakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu.\n17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že\nsťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie uznesenia krajského súdu v spojení s opravným\nuznesením, priznanie náhrady trov konania). Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti,\no navrhovanom dočasnom opatrení ústavný súd nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "zavinenie", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80645bbf-478d-410f-ae76-386fc0fef9dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.523.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 523/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 523/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.523.2017.1"}, {"guid": "ussr:280d14bd-b5ae-4095-8edc-3afde55c8b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.334.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 334/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.334.2017.1"}, {"guid": "ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "dcd50555-7b88-4f89-8ab7-395a9b066804:8584794d-5236-4947-87e0-7b5295cbc1c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1211212687.2", "spisova_znacka": "2Cob/310/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/310/2016 z 22. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1211212687.2"}, {"guid": "deb83370-247c-4736-a329-a90742a87a90:eb788ad2-318a-4434-bee7-25c24e80b679", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/113/2011", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/113/2011 z 26. 3. 2012", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/deb83370-247c-4736-a329-a90742a87a90:eb788ad2-318a-4434-bee7-25c24e80b679"}], "citovane_v": []}