{"guid": "ussr:06d8f2b7-cdc4-4f40-b182-4ece3e21003a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.321.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 321/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 321/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.321.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/06d8f2b7-cdc4-4f40-b182-4ece3e21003a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.321.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.321.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.321.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 321/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o.,\nŠevčenkova 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Júlia\nVestenická, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu\nzaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tp 67/2018 v súvislosti s rozhodnutím\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a postupom Krajského súdu v Bratislave\nsúvislosti s rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných\n\nnáležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tp 67/2018 v súvislosti s rozhodnutím\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 38/2018\nzo 16. marca 2018 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 21/2018 z 12. apríla\n2018 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorú\nsťažovateľ\n\ndoteraz\n\nvykonáva.\n\nNásledne\n\nsťažovateľ\n\npodal\n\nOkresnej\n\nprokuratúre\n\nBratislava I žiadosť z 30. apríla 2018, na základe ktorej navrhoval svoje prepustenie z väzby\nalebo nahradenie väzby písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 67/2018 z 25. mája 2018 bolo rozhodnuté, že\nžiadosť sťažovateľa sa zamieta podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 80 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku písomný sa sľub neprijíma. Proti tomuto uzneseniu okresného\nsúdu podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 36/2018\nzo 6. júna 2018 bolo rozhodnuté tak, že sťažnosť sťažovateľa bola zamietnutá.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „mám za to, že v súčasnom štádiu\nprípravného konania naďalej neexistujú dôvody väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Je nevyhnutné poukázať na fakt, že OČTK sú v uvedenom trestnom\nkonaní dlhodobo nečinní a svojím (ne)konaním spôsobujú prieťahy, za čo má niesť\nobjektívnu zodpovednosť štát, a nie ja ako obvinený. Z predmetného vyšetrovacieho spisu\nnevyplýva žiadna snaha OČTK na rýchlom ukončení veci, a to najmä po vzatí mojej osoby\ndo väzby. Zastávam názor, že vyšetrovateľ svojou nečinnosťou spôsobil neopodstatnené\nprieťahy, ktoré znamenajú porušenie základnej zásady uvedenej v ust. § 2 ods. 6 trestného\nporiadku a tým aj porušenie práva obvineného na urýchlené a prednostné ukončenie\ntrestnej veci obvineného, ktorý je vo väzbe.\nSom toho názoru, že moja trestná vec nie je skutkovo ani právne tak zložitého\ncharakteru, že ešte nebolo možné vykonať všetky procesné úkony a ukončiť vyšetrovanie.\n\n2\n\nDovoľujem si poukázať na fakt, že posledný relevantný úkon bol vykonaný ešte pri mojom\nzadržaní, ihneď po vznesení obvinenia. Od vzatia mojej osoby do väzby, čo bolo dňa\n13.03.2018 o 11.20 hod, nebol vykonaný ďalší relevantný úkon v rámci trestného konania.\nOpakovaný výsluch sťažovateľa v procesnom postavení obvineného dňa 02. 07. 2018\npovažujem za nadbytočný, nakoľko sťažovateľ som bol vypočutí ako obvinený prvýkrát\n16. 03. 2018. V oboch prípadoch som využil svoje zákonné právo a odmietol som\nvypovedať. V súčasnosti je na 15. 08. 2018 naplánovaný výsluch svedka - poškodeného,\nktorý bude opäť realizovaný duplicitne. Poškodený bol taktiež vypočutí dňa 16. 03. 2018 za\nsplnenia všetkých zákonných podmienok, vrátane upovedomenia môjho obhajcu o tom\nvýsluchu. Možno teda bezpečne konštatovať, že počas môjho 5-mesačného väzobného\nstíhania boli de facto zrealizované dva úkony - výsluch obvineného a poškodeného (ešte 16.\n03. 2018), ktoré bez náležitého odôvodnenia OČTK opakujú, čím sa snažia navodiť stav, že\nvykonávajú ďalšie úkony nevyhnutné pre trestné konanie. Sťažovateľ zastávam názor, že\ntieto úkony majú byť len zastretím nečinnosti a prieťahov, ktoré sú evidentné badateľné. Od\nvzatia do väzby nebol, okrem uvedeného, vykonaný žiadny úkon, ktorý by prispel ku\nskoršiemu rozhodnutiu v rámci prípravného konania, pričom Okresný súd Bratislava I v\nspojení s Krajským súdom v Bratislave zaujali názor, že je tomu tak preto, že sťažovateľ ani\njeho obhajca sme nenavrhli doplniť dokazovanie v žiadnom smere. Predmetnú\nargumentáciu považujem za absurdnú, nakoľko iniciovať dokazovanie v trestnom konaní má\nbyť prioritne úlohou OČTK, nie samotného obvineného. Dôvodiť väzbu nevyužitím práva na\nobhajobu aktívnym spôsobom v rámci prípravného konania je neprípustné.\nPreto moje ďalšie väzobné stíhanie považujem za nezákonné a právne neudržateľné.\nPovažujem za absolútne nevysvetliteľné, čo môže vyšetrovateľovi brániť v tom, aby vykonal\nvšetky potrebné úkony na objasnenie veci a ukončil tak vyšetrovanie. Vzatie obvineného do\nväzby nemôže byť cieľom OČTK, ktoré vyvíjajú činnosť len do rozhodnutia súdu o vzatí\nobvineného do väzby a následne, po rozhodnutí súdu, rezignujú na svoje povinnosti\na nevenujú už väzobnej veci adekvátnu pozornosť. Vzatie obvineného do väzby má byť\nokrem iného hlavne prostriedkom k tomu, aby OČTK mohli pracovať s obvineným a s jeho\ntrestnou vecou expresne, bez prekážok a obštrukcií. Záverom možno konštatovať, že\nv danom prípade sa účel väzby zneužíva.\n\n3\n\nSťažovateľ tieto dôvody uviedol vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nzo dňa 30.04.2018, no Okresný súd Bratislava I spolu s Krajským súdom v Bratislave\nnapriek tomu zastali názor, že žiadosť je nedôvodná.“.\n4. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že «okrem iného, do dnešného dňa rovnako neboli\nzo strany OČTK vyprodukované žiadne relevantné dôkazy preukazujúce ďalšie väzobné\nstíhanie mojej osoby. Uvedený postup, resp. nečinnosť OČTK je v rozpore so základnými\nzásadami trestného konania. Týmto postupom OČTK sú porušované moje základné práva\na slobody chránené Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom, pričom je\nbezdôvodne predlžovaný stav mojej právnej neistoty v súvislosti s mojim väzobným\nstíhaním. Väzba je za týchto okolností zákonne aj ústavne neakceptovateľná (čo vyplýva\nz viacerých rozhodnutí súdov SR vrátane Ústavného súdu SR).\n... Okresný súd Bratislava I ako aj Krajský súd v Bratislave porušili práva\nsťažovateľa garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd\na keďže sa ich dopustili tie subjekty, ktoré majú povinnosť ich chrániť.\nV zmysle konštantnej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov je zmyslom preventívnej\nväzby zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych\nskutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný, dokoná trestný čin, o ktorý\nsa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil. Zastávam\nnázor, že v mojom prípade neexistuje taká dôvodná obava, ktorá by vychádzala zo\nskutočnosti, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu, že obvinený by som sa s najväčšou\npravdepodobnosťou, v prípade prepustenia na slobodu, mohol dopustiť trestného činu,\nktorým som hrozil.\nNavyše, vzhľadom na túto skutočnosť zastávam názor, že v danom prípade nie je\nvonkoncom nutné viesť trestné stíhanie s mojou izoláciou od spoločnosti, nakoľko za daných\nokolností záujem spoločnosti na riadnej realizácii vyšetrovania a ochrane pred\npotencionálnym páchaním trestnej činnosť neprevyšuje záujem spoločnosti na rešpektovaní\npráva jednotlivca na osobnú slobodu.\nMôj väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných\ndôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie\ntrestnej činnosti (Uznesenie NSSR z 8. marca 2012, sp. zn. 5 Tost 7/2012). V nadväznosti na\n\n4\n\nuvedené rozhodnutie NS SR pripájam aj právny názor KS BA, podľa ktorého pod pojmom\n„bude pokračovať v trestnej činnosti“ uvedenom v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) TP nie je\nmožné rozumieť len všeobecné nebezpečenstvo z možného pokračovania v bližšie neurčitej\ntrestnej činnosti, ale pod týmto zákonným pojmom je nutné rozumieť také nebezpečenstvo,\nktoré je navyše bezprostredne hroziace.\nVäzobné pozbavenie slobody je ospravedlniteľné iba tam, kde je to absolútne\nnevyhnutné a najmä v súlade so zásadou proporcionality, primeranosti a subsidiarity.\nV tomto štádiu konania nie je ďalšie trvanie väzobného stíhania mojej osoby\nopodstatnené a nevidím žiaden dôvod, ktorý by bránil viesť trestné stíhanie voči mojej\nosoby bez mojej izolácie od spoločnosti za plného rešpektovania môjho práva na osobnú\nslobodu ako aj dodržania princípu prezumpcie neviny. Na margo celej veci si dovoľujem\nuviesť, že počas väzobného stíhania nesmerovalo správanie OČTK k rýchlemu\na prednostnému vybaveniu väzobnej veci.».\n5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho\nv bode 1 označeného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tp 67/2018 v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\na postupom krajského súdu v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu. Sťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby\nsťažovateľa prepustil na slobodu. Okrem toho sa domáha aj priznania finančného\nzadosťučinenia v sume 1 000 € a náhrady trov konania v sume 325,42 €.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na\nzačatie konania.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí\nuvedených v § 20 musí obsahovať označenie,\na) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,\nb) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili\nzákladné práva alebo slobody,\n\n6\n\nc) proti komu sťažnosť smeruje.\n9. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\nPodľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne\nsplnomocnenie...\nPodľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe.\n10. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)\na v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť\nvymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich ústavy a ďalej\nkonkretizovaných v zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa\nvšetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany\nústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných\npredpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom\npredpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).\n11. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave\na v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na\nsplnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127\nods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).\n12. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek\ntomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou – advokátkou,\n\n7\n\nnespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\nustanovené v § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.\n13. Ústavný súd konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí.\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie\nkonania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2\nústavy).\nFormulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná, keďže v ňom nie je\nuvedené, akým postupom krajského súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa,\nt. j. konkrétne označenie konania pred krajským súdom.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažnosť vo vzťahu k postupu krajského súdu neobsahuje\njasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ\nod ústavného súdu domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom,\naby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu vo vzťahu k postupu\nkrajského súdu.\n14. Ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z oznámenia o výsledku overenia\nelektronických podpisov podania ePodateľňou ústavného súdu z 13. augusta 2018 (ďalej len\n„oznámenie“) vyplýva, že sťažnosť a splnomocnenie boli podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom. V tejto súvislosti ústavný súd však uvádza, že podpisovateľom\ntýchto písomností v elektronickej forme bol koncipient advokátky (\n\n, pozn.)\n\nnapriek tomu, že originál sťažnosti a splnomocnenia (tieto boli oskenované do elektronickej\nformy, pozn.) je podpísaný samotnou advokátkou. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť\na splnomocnenie neboli elektronicky podpísané sťažovateľom ani ním splnomocnenou\nadvokátkou. Táto zákonná podmienka vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 1\nposlednej vety zákona o ústavnom súde.\n15.\n\nK sťažnosti\n\ntiež\n\nneboli\n\npripojené\n\nprílohy,\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\nuviedol\n\nv závere sťažnosti (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej zástupkyne, ktorá koncipovala\n\n8\n\nsamotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil aj napadnuté súdne rozhodnutia\na uvedená skutočnosť je sama osebe ustáleným dôvodom, na základe ktorého ústavný súd\nsťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonných náležitostí.\n16. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou\npreukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127\nods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným\nprocesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú\nspojené závažné právne dôsledky.\nVo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda\nza účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná\noriginálom splnomocnenia.\n„Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.\nVzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka\nopodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo\nelektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP).\n... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou\nvlastnoručný podpis splnomocniteľa (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), prípadne\nzaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4\nObčianskeho zákonníka)“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).\nNa elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona\nč. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\nprepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), pričom oprávnenie konať v mene sporovej\nstrany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým\ndokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,\nalebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej\nkonverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o eGovernmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako\nosoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako\n\n9\n\nsplnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,\na teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.\n17. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely\nelektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby\npreukázané vždy, ak\na) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa\nosobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a\nrozsah tohto oprávnenia, alebo\nb) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor\nosoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej\nmene.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom\nje celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej\npodobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.\nPodľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia\ns cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na\nprávne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.\nPodľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať\nzaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.\n18. Ústavný súd uvádza, že splnomocnenie malo podobu oskenovanej listiny, ale\nnebola vykonaná jeho zaručená konverzia. V danom prípade transformáciou listinného\ndokumentu – splnomocnenia podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby bez\nvykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu\nrovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.\n19. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde konštatuje, že splnomocnenie z 2. augusta 2018 bolo udelené vo všeobecnosti na\nzastupovanie pred ústavným súdom, ale bez označenia konkrétneho právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia či iného zásahu, ktoré majú byť v konaní pred ústavným súdom\n\n10\n\nsťažnosťou napadnuté. V prípade, že sťažovateľ mieni udeliť splnomocnenie advokátovi na\nzastupovanie pred ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti smerujúcej proti postupu\nvšeobecného súdu, bolo potrebné, aby splnomocnenie obsahovalo nezameniteľné\na dostatočne určité označenie predmetu konania o sťažnosti, ktorým je presné označenie\nvšeobecného súdu a konania, v ktorom má podľa sťažovateľa dochádzať k porušovaniu jeho\nzákladných práv.\n20. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných\nnáležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010,\n\nI. ÚS 162/2010,\n\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nÚstavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája\n2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom.“\nAj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).\n21. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také\nnedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu\nodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n11\n\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prípravné konanie-väzba v prípravnom konaní", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:964511fc-c67f-466c-9cd7-1255b2a0f9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 663/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 663/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964511fc-c67f-466c-9cd7-1255b2a0f9f8"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}], "citovane_v": []}