{"guid": "ussr:ecf30ff6-aefb-494b-bfdc-d6d2d72353e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.338.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 338/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/2018 z 14. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 338/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.338.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ecf30ff6-aefb-494b-bfdc-d6d2d72353e9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.338.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.338.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.338.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 338/2018-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana\nĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom,\nMostná 46, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2\na 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 T 29/2017 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Tos 66/2018 pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby\npostupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 29/2017\nporušené bolo.\n2. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 29/2017 a postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 66/2018\npri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 0 Tp 172/2016 z 29. apríla 2016 v spojení s uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 Tpo 33/2016 z 23. mája 2016 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm.\na), b) a c) Trestného poriadku. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal\n24. februára 2017 obžalobu na sťažovateľa pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov\na ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d), ods. 2 písm. c)\na ods. 3 písm. c) Trestného zákona, prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania\na obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona.\n3. Trestné konanie sa v súčasnosti nachádza v štádiu konania pred okresným súdom,\nkde je vedené pod sp. zn. 5 T 29/2017. Sťažovateľ podal 22. marca 2018 žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu, v ktorej poukázal na stav súdneho konania a dôkaznú\nsituáciu, ktorá sa podľa jeho názoru vyvíja v jeho prospech, a preto navrhol nahradiť väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka, alternatívne prijať peňažnú záruku a tiež\nnahradiť väzbu písomným sľubom. Otec sťažovateľa podal 10. apríla 2018 žiadosť\n2\n\no prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu, v ktorej navrhol, aby sa jeho väzba nahradila\nponukou záruky dôveryhodnej osoby. Okresný súd preto predvolal na najbližší termín\nhlavného pojednávania aj otca sťažovateľa, tento sa však pre zhoršený zdravotný stav\npojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. Okresný súd napriek\ntomu rozhodol o otcovej žiadosti bez jeho vypočutia. Sťažovateľ, ako aj jeho otec podali\nproti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sťažnosť, v ktorej poukázali na vážne\nchyby konania, ktoré súviseli nielen s tým, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil\nvýrok o nenahradení väzby ponúkanou zárukou a dohľadom probačného a mediačného\núradníka, ale aj s tým, že súd bol povinný vykonať jeho výsluch, minimálne z toho dôvodu,\nže bol iniciátorom tohto konania.\n4. O podaných sťažnostiach rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 52/2018\nz 29. mája 2018, ktorým zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu, že tento\nnepostupoval dôsledne pri zisťovaní okolností rozhodujúcich pre posúdenie žiadosti otca\nsťažovateľa. Krajský súd dospel k záveru, že procesný postup uvedený v § 80 ods. 2\nTrestného poriadku nebol dodržaný, v dôsledku čoho nie sú dostatočne objasnené všetky\nrozhodujúce skutočnosti potrebné pre posúdenie ponúknutej záruky, teda či je spôsobilá\nnahradiť väzbu obžalovaného.\n5. Následne okresný súd o žiadosti otca sťažovateľa rozhodol opätovne po výsluchu\nsťažovateľa uznesením z 15. júna 2018 tak, že väzbu sťažovateľa ponukou prevzatia záruky\ndôveryhodnej osoby za jeho ďalšie správanie a dohľadom probačného a mediačného\núradníka nenahradil a ponúkanú peňažnú záruku vo výške 10 000 až 15 000 € neprijal.\nProti predmetnému rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej poukázal na vážne\nchyby konania, ktoré súviseli nielen s tým, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil\nvýrok o nenahradení väzby ponúkanou zárukou a dohľadom probačného a mediačného\núradníka, ale i poukázaním na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. augusta\n2005, pretože podľa jeho názoru sa zákonný sudca nezaoberal žiadosťou o prepustenie\nz väzby urýchlene, keďže od podania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\n(9. apríla 2018) až do doručenia rozhodnutia o väzbe (uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 3 Tos 66/2018 z 11. júla 2018) uplynulo viac ako 13 týždňov (92 dní), čo možno\n3\n\npovažovať za ústavne neakceptovateľné. Sťažovateľ zastáva názor, že neprimeraná dĺžka\nrozhodovania všeobecných súdov o väzbe je sama osebe dôvodom na prepustenie\nsťažovateľa z väzby na slobodu.\n6. Sťažovateľ uviedol, že uvedené platí v plnom rozsahu aj vtedy, ak sa koná na\ndvoch inštanciách, pretože dvojinštantnosť konania nezbavuje štát plniť záväzky\nvyplývajúce z čl. 5 ods. 4 dohovoru, inými slovami, všeobecné súdy musia konať urýchlene\naj v dvojinštančnom konaní, čo sťažovateľ argumentačne podoprel súvisiacou judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Okresný súd v konaní\nsp. zn. 5 T 29/2017 tým, že sa nezaoberal žiadosťou otca sťažovateľa o nahradenie väzby\nponukou prevzatia záruky dôveryhodnej osoby a peňažnou zárukou a s tým súvisiacou\nžiadosťou o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu urýchlene, porušil práva\nsťažovateľa garantované v čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základné práva\npodľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy.\n7. Vo vzťahu k súdnemu konaniu, ktoré prebieha na podklade podanej obžaloby,\nsťažovateľ uviedol, že doteraz vykonané dôkazy dostatočne nepodporujú podanú obžalobu.\nPredchádzajúce hlavné pojednávania museli byť odročené z dôvodu neprítomnosti svedkov,\nčím sa konanie predlžuje. Okresný súd si podľa názoru sťažovateľa nedokáže obhájiť\nani existenciu konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvod väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Obavu z pokračovania v trestnej činnosti stavia okresný súd\nna prejudikovaní zištného motívu trestnej činnosti, avšak skutočnými dôvodmi väzby sa súd\nvôbec nezaoberal. Argumentácia súdu prvého stupňa v tomto smere nereflektuje na aktuálnu\ndôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z doterajšieho priebehu hlavných pojednávaní.\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto\nrozhodol:\n„I. Základné práva a slobody sťažovateľa\n\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom Okresného súdu Bratislava v\n4\n\nkonaní vedenom pod sp. zn. 5T/29/2017, postupom Krajského súdu Bratislava, sp. zn.\n3Tos/66/2018 porušené.\nZrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané dňa 11. 07. 2018,\nsp. zn. 3Tos/66/2018.\nÚstavný súd Slovenskej republiky postupom podľa § 56 odsek 3 zákona číslo 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov prepúšťa obvineného\n\nz väzby na slobodu.“\n\n9. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 338/2018-12 z 19. septembra 2018 prijal podľa\n§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie\nkonanie.\n10. Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním z 12. októbra 2018 k prijatej\nsťažnosti vyjadril okresný súd, ktorý uviedol: „Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu\nku konaniu na tunajšom súde vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že boli porušené základné\npráva a slobody obžalovaného\n\ntým, že konajúci sudca sa nezaoberal žiadosťou\n\no prepustenie z väzby urýchlene, nakoľko od podania žiadosti o prepustenie z väzby\nponukou záruky dôveryhodnej osoby, teda od 09.04.2018 (správne od 10.04.2018) do\nrozhodnutia KS BA sp. zn. 3Tos 66/2018 zo dňa 11.07.2018 uplynulo viac ako 13 týždňov\nuvádzam, že v posudzovanom prípade nepovažujem predmetnú námietku za dôvodnú.\nZ prehľadu nariadených hlavných pojednávaní je zrejmé, že sudca postupoval pri\nvybavovaní predmetnej trestnej veci prednostne a urýchlene, nakoľko pojednávania v danej\nveci boli vytyčované každý mesiac.\nRovnako aj vo vzťahu k vyhotovovaniu rozhodnutí o žiadostiach obžalovaného\n, respektíve\n\nje potrebné uviesť, že súd postupoval v zmysle ustanovenia\n\n§ 172 Tr. poriadku v spojení s ustanovením § 180 Tr. poriadku a tieto vyhotovoval\nv zákonnej 10-dňovej lehote, pričom vec predkladal na rozhodnutie Krajskému údu\nBratislava okamžite po doručení odôvodnení podaných opravných prostriedkov.\n5\n\nVo vzťahu k námietke, že od podania žiadosti o prepustenie z väzby ponukou záruky\ndôveryhodnej osoby v zmysle ustanovenia § 80 odsek 1 písmeno a) Tr. poriadku do\nkonečného rozhodnutia vo veci KS BA je potrebné uviesť, že senát Okresného súdu\nBratislava II síce rozhodoval o tejto žiadosti opakovane, a to najprv dňa 09.05.2018\na následne po zrušení tohto rozhodnutia KS BA zo dňa 29.05.2018 aj rozhodnutím zo dňa\n15.06.2018, pričom na neverejnom zasadnutí odstránil vytýkaný nedostatok - oboznámenie\nso skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu a s podstatou obvinenia, avšak\nkonajúci sudca reálne nemohol vo veci rozhodnúť skôr, nakoľko osoba, ktorá podala\nžiadosť o prepustenie na slobodu obžalovaného\n\nz väzby a ponuka záruky\n\ndôveryhodnej osoby v zmysle ustanovenia § 80 odsek 1 písmeno a) Tr. poriadku, teda\nbol v období od 04.05.2018 do 12.06.2018 (strana spisu č. l. 1629)\npráceneschopný, čo predstavuje 39 dní, pričom dňa 07.05.2018 požiadal o ospravedlnenie\njeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 09.05.2018 a na ktorom\nsúd aj rozhodol o jeho žiadosti.\nJe zrejmé, že vytýkaný nedostatok rozhodnutia KS BA sp. zn. 3Tos 52/2018 zo dňa\n29.05.2018 bol zo strany súdu odstránený v momente, teda dňa 15.06.2018, keď bol\nžiadateľ\n\nuž schopný zúčastniť sa neverejného zasadnutia, nakoľko dňom\n\n13.06.2018 bol práceschopný.\nZákonný sudca nemohol a nevedel ovplyvniť dĺžku práceneschopnosti\n, a teda nemohol ani reálne ovplyvniť dĺžku rozhodovania o žiadosti\n, ktorá bola jeho práceneschopnosťou predĺžená o 39 dní.\nMám za to, že konaním senátu Okresného súdu Bratislava II a ani jeho\nrozhodnutiami zo dňa 09.05.2018 a 15.06.2018, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí\nžiadosti\n\no prepustenie na slobodu obžalovaného\n\nz väzby a ponuka záruky dôveryhodnej osoby v zmysle ustanovenia § 80 odsek 1 písmeno a)\nTr. poriadku, neboli porušené základné práva a slobody obžalovaného\n\n.\n\nOznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím\ns jeho upustením.“\n\n6\n\n11. Krajský súd vo svojom vyjadrení doručenom 24. októbra 2018 k prijatej sťažnosti\nuviedol:\n„Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 24.05.2018 predložená na rozhodnutie\nsťažnosť obžalovaného\n\nproti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa\n\n09.05.2018, sp. zn. 5T/29/2017, ktorým prvostupňový súd neprijal záruku dôveryhodnej\nosoby - otca obžalovaného\n\na súčasne väzbu obžalovaného\n\nnenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nVzhľadom k tomu, že vo veci bol určený termín hlavného pojednávania na\n30.05.2018, bola vec prednostne naštudovaná členkami senátu tunajšieho súdu\na rozhodnutá dňa 29.05.2018. Po tomto rozhodnutí bol spisový materiál obratom zaslaný\nprvostupňovému súdu za účelom vykonania hlavného pojednávania s požiadavkou na jeho\nvrátenie po vykonaní hlavného pojednávania za účelom vypracovania písomného\nvyhotovenia rozhodnutia sťažnostného súdu. Spisový materiál bol krajskému súdu doručený\ndňa 31.05.2018 a následne bolo dňa 06.06.2018, v zákonom stanovenej lehote, vypracované\nuznesenie sťažnostného súdu vo veci sp. zn. 3Tos/52/2018. Uznesenie bolo priamo\nsťažnostným súdom doručované všetkým oprávneným osobám, vrátane obžalovaného\n.\nNakoľko došlo postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku k zrušeniu\nprvostupňového rozhodnutia o väzbe, vec bola dňa 08.06.2018 doručená Okresnému súdu\nBratislava II, ktorý bol povinný znovu vo veci konať, okresný súd opätovne o žiadosti\nobžalovaného o prepustenie z väzby a o ponúknutých zárukách rozhodol uznesením zo dňa\n15.06.2018. Vec bola opätovne predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie\no sťažnosti obžalovaného, ako aj otca obžalovaného dňa 04.07.2018.\nKrajský súd v Bratislave rozhodol o sťažnostiach obžalovaného a osoby ponúkajúcej\nzáruky uznesením sp. zn. 3Tos/66/2018 zo dňa 11.07.2018. Postupom podľa § 193 ods. 1\npísm. d) Tr. poriadku boli obe sťažnosti zamietnuté. Uznesenie sťažnostného súdu bolo\nvypracované v zákonom stanovenej lehote dňa 17.07.2018. Nakoľko bol vo veci súdom\nprvého stupňa stanovený termín hlavného pojednávania na 18.07.2018, bol daný okresnému\nsúdu pokyn, aby bolo uznesenie sťažnostného súdu doručené obžalovanému priamo na\nhlavnom pojednávaní. Podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní bol tento úkon zrealizovaný\n7\n\npredsedom senátu a uznesenie sťažnostného súdu bolo v uvedený deň obžalovanému\ndoručené.\nVychádzajúc z vyššie uvedených údajov krajský súd konštatuje, že rozhodovanie\no sťažnostiach oprávnených osôb trvalo v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tos/52/2018 od\n24.05.2018 do 30.05.2018 a v konaní po sp. zn. 3Tos/66/2018, od 04.07.2018 do\n17.07.2018. V oboch prípadoch boli dodržané všetky zákonom stanovené lehoty na\nrozhodnutie vo veci, ako aj na vypracovanie rozhodnutí. Tieto lehoty považuje krajský súd\nza primerané a adekvátne s prihliadnutím na posudzovaný predmet konania a čas\nnevyhnutne potrebný na preštudovanie spisového materiálu a vyhotovenie pomerne\nrozsiahlych rozhodnutí. V konaní pred krajským súdom preto nedošlo podľa môjho názoru\nk porušeniu práva obžalovaného na prerokovanie veci v primeranej lehote, s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením, v súlade s čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nČo sa týka obžalovaným namietanej celkovej dĺžky konania o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu, teda od podania žiadosti dňa 09.04.2018, do konečného\nprávoplatného rozhodnutia zo dňa 11.07.2018, krajský súd uvádza, že námietka\nneprimerane dlhého konania bola obžalovaným uvádzaná v dôvodoch jeho sťažností\na krajský súd sa k týmto sťažnostným námietkam vyjadril už v dôvodoch svojho rozhodnutia.\nKrajský súd sa vo svojom rozhodnutí jednoznačne vyjadril, keď konštatoval, že neprimerane\ndlhé konanie pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného nezakladá automaticky dôvod\nprepustenia z väzby na slobodu. Okrem toho je z odôvodnenia rozhodnutia sťažnostného\nsúdu zrejmé, aký bol postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného,\nvrátane vysvetlenia, čo bolo dôvodom nerealizovania nariadených procesných úkonov,\nprípadne, prečo vznikla potreba ich opätovného vykonania.\nAj napriek zohľadneniu faktu, že v posudzovanom prípade rozhodovali súdy na\nobidvoch stupňoch opakovane, čo môže mať za následok predĺženie celkovej doby konania,\nmožno časový úsek trinásť týždňov od podania žiadosti do konečného právoplatného\nrozhodnutia o žiadosti považovať za dobu, ktorá presiahla priemernú dĺžku konania s\nprihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.“\nKrajský súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.\n8\n\n12. Právny zástupca sťažovateľa zaujal k obom vyjadreniam všeobecných súdov\nstanovisko (doručené ústavnému súdu 7. novembra 2018), v ktorom uviedol, že zotrváva na\nsvojich skutkových a právnych záveroch, súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia ústneho\npojednávania a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu.\n13. Ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami, ako aj listinnými dôkazmi dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n\n9\n\n16. V zmysle § 2 ods. 6 druhej vety Trestného poriadku orgány činné v trestnom\nkonaní a súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.\n17. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je\nnajzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide\no najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti\n(mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného\nsúdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko\nz 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho\nprávomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa\nv konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia\nosobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\n18. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami,\nktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného\nzákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa\nčl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie\nokolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na\n\n10\n\nzáklade konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS\n271/07).\n19. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že\nv týchto právach je obsiahnuté aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu, ako aj právo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05), pričom prepustenie z väzby na slobodu môže byť\nv zákonom určených prípadoch podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, IV. ÚS 181/07).\n20. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že väzba má mať\nstriktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych\nintervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky\nvýraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť\nv danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné\na aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A–164,\n§ 21, Neumeister z roku 1968, A–8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–107, § 55).\nPrieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5, to znamená ochranou jedinca\nproti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia\n(rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).\n21. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska\npožiadavky neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby\nv zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy sa posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla\nlehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj\nIII. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota\nkonania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca\ntýždne (III. ÚS 255/03, II. ÚS 353/06).\n\n11\n\n22. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti\nväzby sa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej\nosobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov\nsúdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až do\nprávoplatného rozhodnutia o ňom (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veciach Letellier v. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993,\n§ 28).\n23. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdiť ústavnosť sťažovateľom\ntvrdeného zásahu do obsahu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa\nčl. 5 ods. 3 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti\no prepustenie z väzby, ktoré sťažovateľ považuje za neprimerane dlhé a nespĺňajúce\npožiadavku neodkladnosti.\n24. Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj zo vzájomne\nnesporných (nespochybňovaných) tvrdení účastníkov konania je možné zo skutkového\nhľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:\nŽiadosť o prepustenie sťažovateľa z väzby a ponuka záruky dôveryhodnej osoby\n(otca sťažovateľa) bola okresnému súdu doručená 10. apríla 2018. Okresný súd o žiadosti\nrozhodol uznesením sp. zn. 5 T 29/2017 z 9. mája 2018 tak, že podľa § 80 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku neprijal ponuku prevzatia záruky dôveryhodnej osoby za ďalšie\nsprávanie sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa\nnenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Sťažovateľ ihneď po vyhlásení\npredmetného uznesenia okresného súdu podal proti nemu sťažnosť, ktorú dodatočne\npísomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Spis okresného súdu bol predložený\nkrajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti 24. mája 2018. Keďže hlavné pojednávanie bolo\nnariadené na 30. máj 2018, vec sťažovateľa bola krajským súdom prednostne rozhodnutá\nuznesením sp. zn. 3 Tos 52/2018 z 29. mája 2018, ktorým bolo uznesenie okresného súdu\nz 9. mája 2018 zrušené pre procesné pochybenia. Po uskutočnení hlavného pojednávania bol\nspisový materiál krajskému súdu opakovane doručený 31. mája 2018 pre účely\n12\n\nvypracovania písomného vyhotovenia uznesenia sťažnostného súdu, ktoré bolo krajským\nsúdom doručované všetkým oprávneným osobám. Spisový materiál bol okresnému súdu\ndoručený 8. júna 2018. Okresný súd opätovne vo veci konal a rozhodol uznesením na\nneverejnom zasadnutí 15. júna 2018 tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby\npodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, ponuku prevzatia záruky dôveryhodnej\nosoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku neprijal, podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka\nnenahradil a podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal ani ponuku zloženia peňažnej\nzáruky otcom sťažovateľa. Sťažovateľ aj jeho otec podali proti predmetnému\nprvostupňovému rozhodnutiu sťažnosť. Vec bola predložená krajskému súdu na\nrozhodnutie o sťažnosti 4. júla 2018. Krajský súd o oboch sťažnostiach (otca sťažovateľa\na sťažovateľa) rozhodol uznesením sp. zn. 3 Tos 66/2018 z 11. júla 2018 tak, že obe\nsťažnosti zamietol. Uznesenie sťažnostného súdu bolo vypracované 17. júla 2018, keď bol\nspisový materiál vrátený okresnému súdu z dôvodu nariadeného hlavného pojednávania (18.\njúla 2018), na ktorom bolo toto uznesenie oprávneným osobám okresným súdom aj\ndoručované.\n25. Na základe dosiaľ uvedeného možno zo skutkového hľadiska konštatovať, že od\npredloženia žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby okresnému súdu 10. apríla 2018 do\nprávoplatného rozhodnutia o nej uplynulo 98 dní (uznesenie sp. zn. 3 Tos 66/2018 z 11. júla\n2018 bolo doručené sťažovateľovi 18. júla 2018). Krajský súd disponoval so spisom\nz dôvodu opakovaného rozhodovania o sťažnostiach proti uzneseniam súdu prvého stupňa\ncelkovo 30 dní (od 24. mája 2018 do 30. mája 2018, od 31. mája 2018 do 8. júna 2018 a od\n4. júla 2018 do 17. júla 2018), okresný súd tak mal predmetný spis vo svojej dispozícii po\ncelý zostávajúci zvyšok uvedeného obdobia. Pokiaľ sa okresný súd vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti odvoláva na 39 dní trvajúcu práceneschopnosť otca sťažovateľa ako osoby\nponúkajúcej záruku, ktorá bola dôvodom, že nemohol reálne rozhodnúť, ústavný súd\nv danej súvislosti konštatuje, že už v uznesení krajského súdu sp. zn. 3 Tos 52/2018\nz 29. mája 2018 bolo okresnému súdu uložené, aby si v prípade pretrvávajúcej\n\n13\n\npráceneschopnosti otca sťažovateľa zabezpečil jeho vyjadrenie k dôvodom väzby a podstate\nobvinenia sťažovateľa písomne. Uvedený argument preto ústavný súd neakceptoval.\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv namietanom konaní tak nespĺňal požiadavku neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania\no žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách práv zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,\na preto prvým výrokom tohto nálezu vyslovil, že okresný súd v súvislosti s rozhodovaní\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 29/2017\nporušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.\n27. Keďže postup krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu o prepustení z väzby zodpovedal požiadavkám kladeným na urýchlené\na neodkladné rozhodovanie o väzobných veciach, ústavný súd vo svojom druhom výroku\nvyslovil, že vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovuje.\n28. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 5 ods. 3 dohovoru\npostupom oboch konajúcich všeobecných súdov pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby ústavný súd, vychádzajúc zo svojej predchádzajúcej judikatúry\n(III. ÚS 569/2017, III. ÚS 581/2015), dodáva, že procesné garancie pri súdnej kontrole\nväzby v prípade osobitného typu väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie\nžiadosti o prepustenie z väzby, poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru, nie však čl. 5 ods. 3\ndohovoru, ktorý je aplikovateľný na prvotné štádium rozhodovania o väzbe (primárne\nrozhodnutie o vzatí do väzby). S ohľadom na uvedený záver ústavný súd v tejto časti\nsťažnosti sťažovateľa nevyhovel (výrok 2).\nIII.\n29. Sťažovateľ v petite sťažnosti súčasne žiadal, aby ústavný súd prikázal krajskému\nsúd, aby ho prepustil na slobodu. Za dôvod na prepustenie obvineného z väzby možno\npovažovať takú situáciu, keď sa v trestnej veci riešenej väzobne nekoná zo strany orgánov\n14\n\nčinných v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. To znamená, že\ndôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy v konaní vo veci samej, teda napríklad pomalý\npostup policajného vyšetrovania. Naproti tomu pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej\nďalšom trvaní spravidla nie je dôvodom na prepustenie z väzby. Výnimkou z tohto pravidla\nsú napríklad tie prípady, keď priamo zo zákona vyplýva lehota, v ktorej má byť o väzbe\nrozhodnuté (II. ÚS 80/2015).\n30. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom\nna prepustenie obvineného z väzby. Na základe tejto argumentácie nebolo možné vyhovieť\nuvedenej požiadavke sťažovateľa.\n31. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi právo na úhradu trov tohto konania, hoci\nmal úspech v konaní, pretože právny zástupca sťažovateľa trovy konania pred ústavným\nsúdom neuplatnil a nevyčíslil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. novembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-nahradenie väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/29/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5b497ce-6e58-469a-a5ef-883c8bf8c5a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 569/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 569/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e5a0f91b-f4a7-4393-9065-053106b66388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:bb1fa367-5306-4d98-886b-a2f5b39d28ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.349.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.349.2021.2"}]}