{"guid": "ussr:e0812080-4d91-4293-84c5-d52661436e86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.367.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2018 z 14. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 367/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.367.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e0812080-4d91-4293-84c5-d52661436e86", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.367.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.367.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.367.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 367/2018-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obce Dulova Ves, Dulova Ves 18, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Sžfk 7/2018 z 3. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obce Dulova Ves o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n6. septembra 2018 doručená sťažnosť obce Dulova Ves (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžfk 7/2018 z 3. júla 2018 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podanou žalobou na\nKrajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti\nzápisnice o prerokovaní protokolu Úradu pre verejné obstarávanie č. 6205-7000/2016OK/12 z 21. novembra 2016 (ďalej aj „zápisnica o prerokovaní protokolu“, „opatrenie“\nalebo aj „napadnutý správny akt“). Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) vykonal\nkontrolu postupu sťažovateľa pri zadávaní zákazky „Sanácia miesta s nezákonne\numiestneným odpadom v obci Dulová Ves“ po uzatvorení zmluvy, ktorá bola financovaná\nz fondov Európskej únie. O výsledku kontroly vypracoval ,,Protokol o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 6205-7000/2016/OK/9 zo dňa 3. októbra\n2016“ (ďalej len „protokol“), v ktorom konštatoval porušenie zákona č. 25/2006 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Sťažovateľ požiadal listom\nz 28. októbra 2016 podaným na poštovú prepravu 31. októbra 2016 o predĺženie lehoty na\nvyjadrenie a následne predložil písomné vyjadrenie z 18. novembra 2016. Úrad na písomné\nvyjadrenie sťažovateľa neprihliadol a protokol vyhlásil za prerokovaný. O prerokovaní\nprotokolu spísal predmetnú zápisnicu.\nKrajský súd odmietol žalobu uznesením č. k. 6 S 11/2017-53 z 26. októbra 2017 pre\njej neprípustnosť v súlade s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)\nv spojení s § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) SSP s odôvodnením, na ktoré poukazuje aj sťažovateľ\nvo svojej sťažnosti a v ktorom uviedol, že „... žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej\nsprávy vydaného v správnom konaní, ktoré je predbežnej, procesnej povahy, ktoré nemohlo\nmať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania...“ (bod 21 odôvodnenia\nuznesenia), že „kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí\nzmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe\na výsledné materiály (protokol a zápisnicu) z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané\nv takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného\ns ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní“ (bod 17 odôvodnenia uznesenia), že\n\n2\n\n„... napadnuté rozhodnutie ako také... samé o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu“ (bod 18 odôvodnenia uznesenia) a výsledky\ndohľadu majú slúžiť len ako prípadný podklad pre ďalší postup jednak úradu, ktorý na\nzáklade zistených porušení zákona mohol proti sťažovateľovi začať správne konanie\no uloženie pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní, alebo pre riadiaci orgán,\nktorý je oprávnený rozhodnúť o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho\nčasť (bod 19 odôvodnenia uznesenia).\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bola kasačná\nsťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná s odôvodnením, že krajský súd vec\nsprávne právne posúdil, s právnymi námietkami sťažovateľa sa riadne vysporiadal a ďalšie\nnámietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné a nespôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\n3. Sťažovateľ uvádza, že aj rozhodnutia a opatrenia predbežnej povahy vydávané na\ndobu určitú podliehajú súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že „Potreba\nich preskúmania vyplýva napr. aj z požiadavky, aby sa žalobca prípadne mohol následne\ndomáhať náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky. Z tohto dôvodu je potrebné výnimku podľa § 7 ods. 1 písm. e) S. s. p.\nvykladať reštriktívne, aby bolo možné reálne uplatnenie tohto práva (čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky). Aj preto zákonodarca trvá na tom, aby pre uplatnenie výluky podľa\ncit. ustanovenia absentovala ujma na subjektívnych právach účastníka konania, čo je druhá\nkumulatívna podmienka pre uplatnenie tejto výluky.“. V danom prípade však podľa\nsťažovateľa nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok pre uplatnenie tejto výluky.\nSťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ ide o zápisnicu o prerokovaní protokolu, táto nie je\nopatrením predbežnej povahy, pretože „nie je isté, že bude žalobou napadnuté opatrenie\nmožné preskúmavať neskôr v rámci vydaného meritórneho rozhodnutia. Teda v danom\nprípade nie je postavené naisto, že vec sama bude predmetom riešenia pred správnym\norgánom aj s vecným výsledkom.“. Sťažovateľ považuje opatrenie úradu za finálny akt,\nkeďže v niektorých prípadoch aj napriek porušeniu zákona o verejnom obstarávaní nie je\nmožné uložiť pokutu a do dňa začatia súdneho konania takto vec nebola riešená ani\n\n3\n\nv prerokovávanom prípade. Sťažovateľ nesúhlasí so záverom všeobecných súdov, že by\nopatrenie úradu nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa a túto ujmu\nvidí v porušení jeho práva predložiť svoje vyjadrenie, s ktorým sa správny orgán (úrad)\nmusí riadne vysporiadať. Poukazuje na ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní,\nz ktorých vyplýva, že „správny orgán je povinný poskytnúť kontrolovanému subjektu\nmožnosť vyjadriť sa k protokolu v primeranej lehote, pričom dĺžku tejto majú určiť\nzamestnanci úradu. Následne po vyjadrení sa kontrolovaného subjektu sú zamestnanci\núradu povinní preveriť opodstatnenosť tohto vyjadrenia, zdôvodniť jeho prípadnú\nneopodstatnenosť, vypracovať dodatok k protokolu, ktorý sa stane súčasťou protokolu, ako\naj prerokovať tento dodatok k protokolu s vedúcim kontrolovaného a odovzdať mu ho.“.\nK odôvodneniu postupu správneho orgánu, ktorý na sťažovateľom doručené\nvyjadrenie neprihliadal, sa úrad vyjadril až v rámci súdneho prieskumu, a to tak, že žiadosť\no predĺženie lehoty mala byť úradu doručená po lehote, napriek jej včasnému podaniu na\npoštovú prepravu, pretože úrad počítal lehotu hmotnoprávne, a nie procesnoprávne. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ uviedol: „19. Zo strany správneho orgánu ide o taký náhodilý\na nepredvídateľný výklad písaného práva, ktorý nenapĺňa základnú požiadavku na svoju\nlegitimitu, ktorá je jedným z kľúčových znakov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). Absolútne totiž neexistuje dôvod, aby sa rovnaká procesná situácia\nupravovala vždy rôzne a aby sa na doručovanie zásielok uplatňovali rôzne pravidlá.\nŽiadosť o predĺženie lehoty bola podávaná v prebiehajúcom administratívnom konaní,\npreto nejestvuje žiaden vecný dôvod, aby sa táto lehota vykladala inak ako procesnoprávne.\n20. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ správny orgán naše vyjadrenie nepreskúmal, na námietky\nv ňom\n\nobsiahnuté\n\nneprihliadol,\n\nnevysporiadal\n\nsa\n\ns\n\njeho\n\nopodstatnenosťou\n\nči\n\nneopodstatnenosťou a toto svoje vysporiadanie nevčlenil do dodatku k protokolu, ale spísal\niba zápisnicu o prerokovaní protokolu, odňal nám tým procesné práva, ktoré nám ako\núčastníkovi konania o kontrole v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ako boli uvedené\nvyššie, patria. 21. Vykonanou kontrolou sa zároveň zisťuje súlad postupu kontrolovaného\nsubjektu s ustanoveniami zákona [o verejnom obstarávaní], Z uvedeného dôvodu teda\nvýsledky kontroly, ako sú zachytené v protokole a zápisnici, autoritatívne (keďže úrad je\nsprávnym orgánom vykonávajúcim kontrolu v danom prípade, a teda uplatňujúcim štátnu\nmoc) konštatujú, že naša obec porušila ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.\n\n4\n\n22. K tomu uvádzame, že takýto obsah protokolu a zápisnice v podstate napĺňa aj obsah\npojmu správneho rozhodnutia alebo opatrenia vo forme deklaratórneho aktu, pretože tieto\núkony sa opierajú o relatívne rozsiahle skutkové zisťovanie, ich hodnotenie a subsumovanie\npod právnu normu s formalizovaným záverom práve vo forme protokolu. Z tohto hľadiska\nsa teda nejedná o púhe potvrdenie (osvedčovací akt), ktoré sa vydáva v prípadoch, kedy nie\nje o veci pochybnosť, nie je potrebné použiť správne uváženie, ani vyložiť neurčitý pojem,\nale majú byť iba osvedčené skutočnosti úradne známe. Protokol má teda povahu správneho\naktu, ktorý má mocenskú povahu a zásadné účinky - v podstate všetky ostatné štátne orgány\nbudú vychádzať z toho, že naša obec porušila zákon o verejnom obstarávaní, pretože to\nskonštatoval práve ten orgán štátnej moci, ktorý je povolaný takéto konštatovania činiť.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ tvrdí priamu dotknutosť na jeho hmotných\nprávach, pretože protokol úradne deklaruje, že vo verejnom obstarávaní porušil zákon\no verejnom obstarávaní s vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že už poskytnutá dotácia spadá pod majetkové právo chránené podľa čl. 20 ústavy,\nktorému je potrebné poskytnúť aj súdnu ochranu. Na tomto základe nie je možné podľa\nneho uplatniť výluku podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP a opačný postup súdu považuje za\nnezákonný a taký, ktorým došlo k odopretiu spravodlivosti vo vzťahu k sťažovateľovi.\nSťažovateľ ďalej namieta, že všeobecné súdy nedali vo svojich rozhodnutiach\nodpovede na jeho špecifické argumenty a zásadné právne otázky, predovšetkým na otázku\npovahy opatrenia správneho orgánu a otázku spôsobilosti vzniku ujmy na procesných\na hmotných právach sťažovateľa.\nPoukazuje na to, že v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorou sa rozšírila možnosť\nsúdneho prieskumu aj o opatrenia orgánov verejnej správy, pokiaľ nimi sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo\ndotknuté, neobstojí poukaz krajského súdu na predchádzajúcu súdnu prax, ktorá sa týkala\nkonaní vedených podľa Občianskeho súdneho poriadku.\nV závere sťažnosti odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\na ústavného súdu poukázal na právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorého\nnedostatok zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces a základného práva na\nsúdnu ochranu.\n\n5\n\n4. Na základe všetkých uvedených skutočností v závere sťažnosti sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie\nním označených práv (bod 1 tohto uznesenia) napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nnapadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal\nsťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n\n6\n\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie\nje súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. US 27/04,1. US 74/05).\nÚstavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležíte zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Aj keby ústavný súd\nnesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktorých prioritnou úlohou je\nchrániť zákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne názory všeobecného súdu iba\nv prípade, ak by bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu svojvoľné, zjavne\nneodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nteda môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n\n7\n\n10. Sťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie vyjadruje nesúhlas\ns výkladom vo veci aplikovaných právnych noriem, argumentuje, že napadnutý správny akt\nje spôsobilý zasiahnuť do jeho hmotných práv, a spochybňuje ústavnú udržateľnosť\nprávneho názoru najvyššieho súdu, ktorý tento vyjadril vo svojom napadnutom uznesení\na podľa ktorého správny akt, ktorým je v danom prípade zápisnica o prerokovaní protokolu,\nnepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože má len predbežnú povahu\na sám osebe nepredstavuje zásah do práv a povinností sťažovateľa. Ďalej dôvodí aj tým, že\nprotokol, ako aj zápisnica o prerokovaní protokolu obsahujú identifikáciu zistených\nnedostatkov, ktorých sa sťažovateľ pri verejnom obstarávaní mal dopustiť, pričom\nodmietnutím meritórneho prejednania žaloby došlo aj k odmietnutiu spravodlivosti.\nS poukazom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu porušuje jeho základné práva (bod 1 tohto uznesenia).\n11. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«4.8 Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako\naj konania, ktorá mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania Najvyšší súd\nSlovenskej republiky skúmal možnosť súdneho prieskumu Protokolu o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 6205/7000/2016-OK /9 zo dňa 03.10.2016,\nktorý krajský súd zhodne so žalovaným považovali za nepodliehajúce súdnemu prieskumu\nzákonnosti. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa\ns dôvodmi jeho uznesenia plne stotožňuje.\n4.9 Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade\nznamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané\nsprávnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah\nprávomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou\nenumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne\nsúdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet\nkonkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.\n4.10 Najvyšší súd v tejto súvislosti, využijúc ust. § 464 ods. 1 SSP, poukazuje na\nrozhodnutie najvyššieho súdu vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/9/2017 z 22. augusta\n2017, z ktorého prevzatú časť odôvodnenia vo vzťahu k napadnutému Protokolu cituje: „Na\n\n8\n\nprvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode\núčastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt\nscriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať\nsi podľa z prostriedkov ochrany upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti\nrozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený\nzasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania\nz úradnej povinností meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti\ntakto zvoleného prostriedku nápravy.\nAj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme\nsprávneho súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu\nprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej\nklauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\nvšetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia\nalebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré záhon výslovne z prieskumu vylučuje\n(§ 248 OSP, § 7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmame rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nJe treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu\nvymedzením rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne\nako Správny súdny poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny\nprieskum sa nepripúšťa, je v SSP stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však\nnepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy\npredbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania.\nRozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí\norgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo\nzáujmov subjektov, ktorým sú určené, ako to správne tvrdí žalobca. Súdnemu preskúmaniu\npreto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne\n\n9\n\nnáležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez\nmožností nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia\nalebo rušia práva alebo povinností fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo\ndotýkajú. V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na vyššie označenú judikatúru\ndefinujúcu preskúmavaciu právomoc správneho súdu.\nKasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že napadnutý protokol\na zápisnica o jeho prerokovaní uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania\nv správnom súdnictve nespĺňajú. Tento záver podporuje aj krajským súdom citovaná\nargumentácia Najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012, na\nktorý sa žalobca odvoláva, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že „... považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv\na právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie\npovinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená\nspod negatívnej enumerácie §248 OSP...“.\n4.11 Z tohto rozhodnutia, ako aj zo skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v tej istej veci sp. zn. 5Sžf/31/2011, vyplýva, že jediným aspektom, na\nzáklade ktorého bola konštatovaná prípustnosť súdneho preskúmania protokolu a zápisnice,\nbola v protokole uložená povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval uložiť v tom čase platný\nzákon č. 10/1996 Z. z. Keďže žalovaný postupoval pri kontrole postupu zadávania zákazky\nu žalobcu podľa ustanovení § 146a až § 146d zákona č. 26/2005 Z. z, ktoré nadobudli\núčinnosť od 1. januára 2010, nebola žalobcovi v napadnutom protokole uložená žiadna\npovinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo\nprípustnosť súdneho preskúmania protokolu a zápisnice. Kasačný súd poukazuje aj na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 25. apríla 2018 alebo\n4Sžfk/56/2015 zo dňa 8. júla 2016 z ktorých vyplýva, že Protokol o výsledku dodržania\nzákona o ZVO, ako aj Zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu\nneukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie\no uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149\nzákona č. 26/2005 Z. z.). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností\n\n10\n\nkontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly\nzákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.) a vyvodí z kontrolných\nzistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup\nsprávneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až\ntýmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinnosti žalobcu.\n4.12 Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že\ns právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal\na neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde,\nv dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.»\n12. V nadväznosti na sťažovateľom prezentované námietky smerujúce proti\nzamietavému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd musí ustáliť, či najvyšší súd ako súd\nkasačný rozhodol zákonne. Iba tak možno dospieť k záveru, či meritórny prieskum\nprocesného odmietnutia správnej žaloby, ktorý realizoval najvyšší súd, zodpovedal\npožiadavkám (zákaz denegationis iustitiae) plynúcim z ústavou garantovaných základných\npráv (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sťažovateľa procesnej povahy.\n13. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sa stotožnil s právnym\nnázorom krajského súdu vyjadreným v jeho uznesení, v zmysle ktorého správny akt\nnapadnutý sťažovateľom (zápisnica o prerokovaní protokolu) nepodlieha súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve s odkazom na naplnenie hypotézy vyjadrenej v § 7\npísm. b) SSP v okolnostiach súdenej veci (negatívne vymedzenie právomoci správneho\nsúdu).\n14. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov\nverejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch\n\n11\n\nalebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia\norganizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý\nich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Z hľadiska ústavnej konformity napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je\npodstatné zodpovedanie otázky, či právne posúdenie veci, z ktorého najvyšší súd vychádzal,\nzodpovedá § 7 písm. b) SSP, a tým v konečnom dôsledku aj požiadavkám na ochranu\nústavou a dohovorom chráneným právam procesnej povahy.\n16. Sťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie spochybňuje právne\nposúdenie veci napadnutým uznesením najvyššieho súdu, predovšetkým s ohľadom na\nposúdenie povahy zápisnice o prerokovaní protokolu, ako aj jej spôsobilosti spôsobiť ujmu\nna subjektívnych právach sťažovateľa. V tejto súvislosti však sťažovateľ neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti, ktoré by svedčili o ujme, ktorá mu na jeho subjektívnych právach\nnapadnutým správnym aktom mala vzniknúť. Sťažovateľ v podanej sťažnosti len\nv teoretickej rovine predostiera polemiku týkajúcu sa povahy/charakteru správneho aktu,\nzápisnice o prerokovaní protokolu, bez reálneho dopadu vo sfére subjektívnych práv\nsťažovateľa.\n17. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania uvedené v zápisnici o prerokovaní protokolu môže byť podľa\nzákona\n\nč.\n\n528/2008\n\nZ.\n\nz.\n\no\n\npomoci\n\na\n\npodpore\n\nposkytovanej\n\nz\n\nfondov\n\nEurópskeho spoločenstva platného a účinného pre rozhodné obdobie (ďalej len „zákon\nč. 528/2008 Z. z.“) dôvodom, aby riadiaci orgán v súvislosti s riešením zistenej\nnezrovnalosti pri použití pomoci z fondov Európskej únie uplatnil svoje dohľadové\ni rozhodovacie právomoci, ktoré mu vyplývajú z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z., avšak až\nv prípade, ak príslušný správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly obsiahnutých\nv protokole postup podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. a vyvodí z kontrolných zistení pre\nsťažovateľa sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty (ako aj tomuto rozhodnutiu\npredchádzajúci postup správneho orgánu) preskúmateľné súdom, pretože až týmto\nrozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností sťažovateľa.\n\n12\n\n18. V súvislosti s uvedeným ústavný súd považuje za žiaduce poukázať aj na časť\ndôvodovej správy k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva\nv znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým bolo do zákona č. 528/2008 Z. z. zavedené ustanovenie\n§ 27a, ktorá uvádza, že dotknutými právnymi normami «sa ustanovuje právo riadiaceho\norgánu, ak zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzvať prijímateľa,\naby vrátil príspevok alebo jeho časť. Riadiaci orgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa\nmá vrátiť, mal zohľadňovať povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel\na postupov verejného obstarávania. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na\nzáklade výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej\nlen „úrad“), ktorý následne postupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“)\na ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží\npokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto\nrozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým\nuloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť... Takéto právoplatné\nrozhodnutie je exekučným titulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na\núčely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť.».\n19. Uvedené slúži podpore právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v jeho\nnapadnutom uznesení, v zmysle ktorého je zápisnicu o prerokovaní protokolu potrebné\npovažovať za podkladový materiál, ktorý má predbežnú povahu vzhľadom na postup\nupravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. a ktorý nie je spôsobilý zasiahnuť do práv\na právom chránených záujmov sťažovateľa, a teda nie je preskúmateľný súdom v rámci\nsprávneho súdnictva.\n20. S prihliadnutím na dosiaľ uvedené je podľa názoru ústavného súdu ústavne\nudržateľný záver najvyššieho súdu, podľa ktorého zápisnica o prerokovaní protokolu nie je\ntakým individuálnym správnym aktom, ktorý by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu\n\n13\n\nv rámci správneho súdnictva. Preto pokiaľ bola na uvedenom základe kasačná sťažnosť\nsmerujúca proti napadnutému uzneseniu krajského súdu zamietnutá napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu bez meritórneho prejednania veci, nebola podľa názoru ústavného súdu\nsťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd\nna identické závery, ktoré vyslovil v obdobnej veci (napr. IV. ÚS 395/2018,\nIV. ÚS 474/2018). Po prijatí uvedeného záveru potom najvyšší súd správne vyhodnotil ako\nbezpredmetné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia aj ďalšie námietky\nsťažovateľa (vrátane tej o nezohľadnení jeho vyjadrenia k protokolu zo strany správneho\norgánu).\n21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť pre namietané porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. novembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "verejné obstarávanie", "obec", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:209e70af-b3db-4f96-b372-39394136f1c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.474.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 474/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 474/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.474.2018.1"}, {"guid": "ussr:09b38e28-ecc5-424c-9729-f6e724bc474c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.395.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 395/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 395/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.395.2018.1"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ad4bb238-2460-4b9c-b9cc-fdf819804de5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.397.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 397/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 397/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.397.2021.1"}, {"guid": "ussr:3030dd61-c808-49d2-9085-430bffc2aa04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1"}, {"guid": "ussr:7bb7f63c-dbbd-4834-bf24-48d77363bb3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.244.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.244.2019.1"}, {"guid": "ussr:e4bbb916-4000-4705-a947-af3c1f9fe092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1"}, {"guid": "f38f735f-1164-443c-99d1-585fa9aab85b:a57db0b2-672f-41ff-9c49-b3a21324aa41", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/65/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/65/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1"}, {"guid": "f38f735f-1164-443c-99d1-585fa9aab85b:1592ea68-f80b-488e-b89d-caccd6620d49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/65/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/65/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1"}, {"guid": "f38f735f-1164-443c-99d1-585fa9aab85b:6c2b8cb8-56de-43cc-bbe2-6651b0afcc5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/65/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/65/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201487.1"}]}