{"guid": "ussr:3f23b4ac-4b2a-4ebf-ab79-244f07bc2478", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.4.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 4/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.4.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f23b4ac-4b2a-4ebf-ab79-244f07bc2478", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.4.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.4.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.4.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 4/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nJUDr. Jakubom Mandelíkom, PhD., advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o.,\nHeydukova 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 386/2016\nz 20. septembra 2017 a jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 386/2016 z 20. septembra 2017 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Veľký Krtíš (ďalej len\n„okresný súd“) bolo pod sp. zn. 2 C 14/2012 vedené konanie, v ktorom sa sťažovateľ\ndomáhal voči žalovaným náhrady škody vzniknutej 23. marca 2010 na nehnuteľnosti\nvo výlučnom vlastníctve sťažovateľa tým, že zo susediacej nehnuteľnosti, ktorá bola v tom\nčase v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, sa rozšíril požiar a spôsobil sťažovateľovi\nmajetkovú ujmu. Okresný súd rozsudkom zo 16. júna 2016 žalobu sťažovateľa v celom\nrozsahu zamietol. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ 21. júna 2016 odvolal.\nKrajský súd napadnutým rozhodnutím z 20. septembra 2017 sťažovateľovo odvolanie\nzamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.\n3. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že „viacerými dôkaznými\nprostriedkami bolo preukázané flagrantné porušenie právnych povinností žalovanými\n(okrem nevykonávania pravidelných revízií elektrických zariadení bol v konaní\nkonštatovaný úmyselný zásah do poistiek, ktoré boli podomácky opravované a neúmerne\npredimenzované), ako aj vylúčenie vzniku škody mimo územia nehnuteľnosti žalovaných“.\nSťažovateľ zdôraznil, že „žalovaní (vlastníci nehnuteľnosti, z ktorej sa rozšíril požiar na\nsusediacu nehnuteľnosť patriacu sťažovateľovi) si svoje povinnosti na úseku protipožiarnej\nochrany neplnili... Predmetná stavba celkovo nespĺňala z bezpečnostného a protipožiarneho\nhľadiska ani základné kritériá.“.\n4. Podľa názoru sťažovateľa „nesprávnym právnym posúdením legitímneho nároku\nna náhradu škody sťažovateľa došlo k odopretiu spravodlivosti a porušeniu práva\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany súdu prvej\ninštancie, ako aj odvolacieho súdu došlo k arbitrárnemu posúdeniu právnej otázky\nexistencie kauzálneho nexu... v takom rozsahu, ktorý predstavuje extrémny rozpor\ns aplikovanou právnou normou... Napriek preukázaniu všetkých obligatórnych náležitostí\nnaplnenia zodpovednosti za škodu žalovaných súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd\nvyslovili názor, podľa ktorého v konkrétnom spore chýba nexus causalis, že práve\n2\n\nprotiprávne konanie žalovaných skutočne zapríčinilo požiar, ktorý sa rozšíril z ich\nnehnuteľnosti na nehnuteľnosť vo vlastníctve sťažovateľa. Sme toho názoru, že súdy oboch\ninštancií vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili, že v civilnom práve sa pri hrubom porušení\npovinností škodcu otáča dôkazné bremeno v jeho neprospech.“.\n5. Poukazujúc na § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý ako\njednu z podmienok pre podanie ústavnej sťažnosti zakotvuje povinnosť vyčerpania všetkých\nopravných prostriedkov, sťažovateľ uviedol: «Zdôrazňujeme, že sťažovateľ vyčerpal na\núčinnú ochranu svojich práv a slobôd všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré mu zákon\n(CSP) priznáva. Mimoriadny opravný prostriedok v predmetnej veci sťažovateľ nemá\nmožnosť podať, nakoľko voči vyššie uvedenému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu\ndovolanie v zmysle § 420 CSP (podané pre tzv. „vady zmätočnosti“) prípustné nie je,\na takisto sťažovateľ nemá možnosť podať dovolanie „pre nesprávne právne posúdenie veci“\nv zmysle § 421 CSP, pretože so zreteľom na § 422 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie\nprípustné len vo veciach prevyšujúcich tzv. „majetkový cenzus“, t.j. hodnotu výroku\nznejúceho na peňažné plnenie prevyšujúce desaťnásobok minimálnej mzdy, čo v konkrétnom\nprípade naplnené nie je».\n6. Nadväzne na už prezentované sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n20.9.2017, sp. zn. 17Co/386/2016 porušené bolo.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.9.2017, sp. zn.\n17Co/386/2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľovi\npriznáva náhradu trov konania, ktorú je povinný zaplatiť Krajský súd\n3\n\nv Banskej Bystrici právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n10. V relevantných častiach napadnutého rozhodnutia krajského súdu je uvedené:\n\n4\n\n«... Odvolací súd neposudzuje vec prvýkrát. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol\nvo veci medzitýmnym rozsudkom č. k. 2C/14/2012-141 zo 7. februára 2013, ktorý Krajský\nsúd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 17Co/116/2013 z 8. januára 2014 zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že medzitýmny rozsudok o základe\nnároku bol vydaný bez náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že až keby\nsúd prvej inštancie zistil jednoznačne príčinu vzniku požiaru, mohol by vyvodiť\nzodpovednosť konkrétnych subjektov za škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje...\nSúd prvej inštancie správne pochopil rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/116/2013,\nv ktorom odvolací súd uviedol, že aj porušenie preventívnej povinnosti zakotvenej v\nustanovení § 415 OZ môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu a len v prípade,\nak sa nezistí porušenie konkrétnej právnej povinnosti podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka alebo iné špeciálneho právneho predpisu. Súd prvej inštancie rešpektoval pokyn\nodvolacieho súdu na doplnenie dokazovanie za účelom správneho zistenia skutkového\nstavu, ktoré však neviedlo k želanému výsledku. Presná príčina vzniku požiaru v dome\nžalovaných, ako to sám žalobca v odvolaní konštatuje, („pokiaľ nebola zistená jednoznačná\npríčina vzniku požiaru, nevidíme dôvod skúmať, kto bol zodpovedný za stav elektrického\nvedenia v dome žalovaných, pretože nemôžeme s istotou tvrdiť, že požiar zapríčinil stav\ntohto vedenia“) zistená nebola. Žalobca v odvolaní nespochybňuje súdom prvom inštancie\nustálený skutkový stav, tvrdí iba, že vec súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak\nzodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ nevyvodil z ustanovenia § 415 OZ a tiež tvrdí, že mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom tým, že prvoinštančný súd neskúmal všetky predpoklady\nvzniku zodpovednosti za škodu, keď ustálil, že nebol splnený prvý a to protiprávne konanie\nžalovaných. Spôsob konania súdu prvej inštancie označuje žalobca za nesprávny procesný\npostup odnímajúci mu možnosť konať pred súdom.\n... Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. 05. 2016, ktoré predchádzalo vyhláseniu\nrozsudku vo veci samej dňa 16. 06. 2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie poučil\nstrany sporu v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia\npredložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,\npretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Na tomto\n\n5\n\npojednávaní boli prítomné osobne strany sporu a ich právni zástupcovia, ktorí zhodne\nvyhlásili, že napriek poučeniu ďalšie dôkazné návrhy neoznačujú.\n... Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.\núčinného do 30. 06. 2016 sa rozumel taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,\nktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré\nsú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.\nOdvolateľ v tomto zmysle netvrdí vadný postup súdu, za odňatie možnosti konať pred súdom\npovažuje názor súdu prvej inštancie vyjadrený v rozhodnutí o veci samej, že ak nie je\nsplnený čo i len jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon\nškodcu), nie je potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože\nmusia byť splnené kumulatívne. S týmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí\na vyslovenie takéhoto názoru v rozhodnutí súdu nie je možné považovať za postup súdu\nodnímajúci účastníkovi (strane sporu) možnosť konať pred súdom...\n... Obsah spisu a výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie\nneumožňujú prijať záver prezentovaný žalobcom, že za škodu jemu vzniknutú zodpovedajú\nžalovaní 1/ a 2/. Žalobca opakovane v spore uvádzal, že nevie uviesť, aké konkrétne\npovinnosti žalovaní 1/ a 2/ porušili, keďže zistené skutočnosti ohľadom vzniku požiaru\npodklad pre definovanie protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/ neposkytujú. Svoj nárok\nopiera len o ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný\npočínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom\nprostredí.\n... Zodpovednou osobou za škodu v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka môže byť\nkaždý, kto poruší prevenčnú povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám.\nPorušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti je možné považovať za protiprávne konanie.\nPre vznik zodpovednosti za škodu porušením povinnosti vyplývajúcej z § 415 OZ však musia\nbyť naplnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná\nsúvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Ak za príčinu vzniku\npožiaru nebolo ustálené poškodenie predimenzovaných poistiek v rodinnom dome\nžalovaných, nie je možné ich zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi odvodiť\nz ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka na základe porušenia povinnosti tzv.\ngenerálnej prevencie počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. I keby bolo pravdivé\n6\n\ntvrdenie žalobcu, že žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti zanedbali povinnosť spravovať\nsvoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému (čo súd prvej inštancie neskúmal,\nkeď nepreveroval, či revízie elektrických zariadení boli vykonávané v súlade s právnymi\npredpismi upravujúcimi túto povinnosť), takéto konanie/opomenutie žalovaných by\nnezakladalo ich zodpovednosť za škodu podľa § 415 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že\nnie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi.»\n11. Po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí, opierajúc sa o skutkové zistenia\nokresného súdu, zrozumiteľne a bez zjavných logických protirečení vysvetlil svoj skutkový\na tomu zodpovedajúci právny záver, čím poskytol dostatočnú ochranu označeným právam\nsťažovateľa. Namietané rozhodnutie nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti, nie je\nv nesúlade s platnou právnou úpravou, nepopiera zmysel interpretovaných a aplikovaných\nprávnych noriem a predovšetkým obsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie\nsvojich skutkových a právnych záverov. Ústavný súd v takýchto prípadoch nemá žiaden\ndôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu. Odôvodnenie\nnamietaného rozhodnutia tak zodpovedá požiadavkám kladeným konštantnou judikatúrou\nústavného súdu na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, a ústavný súd preto\nkonštatuje kvalitu odôvodnenia namietaných rozhodnutí ako súladnú s obsahom čl. 46\nods. 1 ústavy.\n12. Zároveň ústavný súd v nadväznosti na sťažovateľom označený dôvod\nneprípustnosti dovolania z dôvodu tzv. „majetkového cenzu“ poukazuje na svoju konštantnú\njudikatúru, keďže v minulosti už viackrát formuloval právny názor, podľa ktorého ak platná\na účinná právna úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných\ndruhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky\nposunutý do roviny ústavného súdnictva. Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť\nsmeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide o bagateľnú sumu, poskytuje\nústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch, a to v prípade,\nak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo v mimoriadne\n\n7\n\nzávažnom rozsahu (m. m. IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011,\nII. ÚS 757/2014).\n13. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ústavnej ochrany v konaní\no sumu, ktorá sa na základe kritérií stanovených v Civilnom sporovom poriadku považuje\nza bagateľnú, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že ani v tomto\nsmere nie sú vo veci sťažovateľa splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany.\n14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)", "náhrada škody (ujma)-na nehnuteľnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 757/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 757/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "39b4d86c-4ef3-48fe-91f6-cee990be7815:7260a84b-2d90-4240-a5ae-b0d9413951d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3", "spisova_znacka": "17Co/386/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/386/2016 z 19. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3"}, {"guid": "ff643462-c395-42c2-8e18-e7b45c71a06d:63683b58-18d6-466b-998d-cd110fdc16c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8210202568.1", "spisova_znacka": "17Co/116/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/116/2013 z 26. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8210202568.1"}], "citovane_v": []}