{"guid": "ussr:8a19f7a8-26be-4205-b94f-6e3819107d00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.562.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 562/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.562.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a19f7a8-26be-4205-b94f-6e3819107d00", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.562.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.562.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.562.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 562/2017-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nAdvokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Levice č. k. 7 Er 371/2009-70 z 13. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1.Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n3. októbra 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\n\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Levice (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 7 Er 371/2009-70 z 13. júla 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v pozícii povinnej\nv exekučnom konaní podala na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie a neskôr aj\nnávrh na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie sťažovateľka odôvodnila tým, že\nokresný súd pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie zanedbal povinnosť\na neskontroloval, či sú rozhodnutia správneho orgánu – platobné výmery vykonateľné\na právoplatné, t.j. neskúmal prípustnosť exekúcie. Túto skutočnosť odôvodňuje tým, že\nz pripojeného exekučného titulu nemohol exekučný súd zistiť, či bol adresát písomnosti\nzastihnutý a zásielku si prevzal alebo správny orgán uplatnil fikciu doručenia písomnosti do\nvlastných rúk, pretože k exekučnému titulu nebola pripojená doručenka preukazujúca\ndoručenie.\n3. Okresný súd napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie\nzamietol a odklad exekučného konania nepovolil. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd\ntým, že sťažovateľka v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v návrhu na odklad exekúcie\nnepreukázala žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by súd jej návrhu mohol vyhovieť. Okresný\nsúd zastával názor, že sťažovateľka od začatia exekúcie nevyužila žiaden opravný\nprostriedok, ktorým by namietala samotnú skutočnosť, že by jej exekučný titul nebol\ndoručený. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „V zmysle § 39\nods. 2 prvá veta Exekučného poriadku nie je povinnosťou oprávneného doložiť\nk exekučnému titulu opatrenému doložkou vykonateľnosti aj doručenky preukazujúce\ndoručenie povinnej, a teda nie je zakotvená ani povinnosť súdu si tieto vyžiadať. Súd teda\nnemal dôvod preskúmavať správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti ani spôsob\ndoručenia exekučného titulu. Potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu je potvrdenie\no tzv. formálnej vykonateľnosti, teda o tom, že rozhodnutie bolo doručené, že uplynula\nlehota na plnenie, že nebolo podané odvolanie alebo že sa konanie o podanom odvolaní\n\n2\n\nskončilo – exekučné tituly toto potvrdenie obsahovali a toto potvrdenie na nich vyznačil\norgán na to oprávnený.“\n4. K porušeniu označených práv (bod 1) došlo podľa sťažovateľky tým, že okresný\nsúd vydal pre exekútora poverenie na vykonanie exekúcie a to napriek neprípustnosti\nexekúcie. Sťažovateľka uvádza: „Nesprávnou identifikáciou povinnej, nedodržaním\ndoručovacieho procesu, došlo zo strany súdu k vydaniu poverenia v rozpore so zákonom.\nZ dôvodu rozporu so zákonom (svojvoľné porušenie kogentnej normy) platobné výmery\nnemohli byť platným exekučným titulom na základe, ktorého došlo k vydaniu poverenia na\nvykonanie exekúcie.“ Podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je\nvôbec odôvodnené.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených práv (bod 1) napadnutým uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil,\npriznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur a náhradu trov\nkonania k rukám jej právneho zástupcu.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\n\n3\n\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov.\n8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa podanou sťažnosťou obracia\nna ústavný súd, keďže ústavnú sťažnosť považuje za jediný právny prostriedok, ktorý\ndo dnešného dňa nevyčerpala a ktorý je podľa jej názoru spôsobilý poskytnúť „ochranu\nzákladným ľudským právam a ústavným právam sťažovateľa, spočívajúcu vo vrátení veci\nporušovateľovi na ďalšie konanie a zákaze pokračovať v porušovaní práv“. Keďže návrh\nsťažovateľky na zastavenie a odklad exekúcie bol zamietnutý a proti rozhodnutiu nie je\nprípustné odvolanie, sťažovateľka je toho názoru, že do momentu podania sťažnosti\nvyčerpala všetky riadne a iné opravné prostriedky.\n10. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc\nústavného súdu.\n11. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity. Z čl. 127 ods. 1\nústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená\nprimárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne.\nZ uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane\nzákladných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n12. Sťažovateľka podala návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenie\n§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti\nrozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.\nAko z § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 vyplýva, odvolanie je\nprípustné aj proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Prípustnosť\nodvolania je daná nielen v prípade rozhodnutia, ktorým sa exekúcia zastaví (pozitívne\nrozhodnutie), ale aj proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bol návrh na zastavenie\nexekúcie zamietnutý (negatívne rozhodnutie).\n13. V teórii sa vyskytli určité pochybnosti, či slovné spojenie „rozhodnutia podľa“\nzahŕňa aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (negatívne rozhodnutie),\npokiaľ bolo zastavenie navrhované z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného\nporiadku. Súdna prax sa v rozhodujúcej väčšine rozhodnutí prikláňa k stanovisku, podľa\nktorého je odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie\nprípustné, čo vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 308/2006, 3 Cdo 306/2008, 3 Cdo 130/2009, 4 Cdo 207/2012\na sp. zn. 5 Cdo 327/2009. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa vyskytol aj názor,\nktorý zastáva senát 6 Cdo, podľa ktorého v týchto prípadoch odvolanie prípustné nie je\n(napr. 6 Cdo 171/2012), tento je však ojedinelý vzhľadom na prevládajúci právny názor\nostatných senátov.\n14. Touto otázkou sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý v zásade stabilne judikuje,\nže odvolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie\nza podmienok podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Prípustnosť odvolania proti takému\nrozhodnutiu možno vyvodiť z viacerých rozhodnutí ústavného súdu (m. m. II. ÚS 232/2012,\nII. ÚS 412/2013 a IV. ÚS 529/2011).\n15. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd zastáva názor, že proti výroku\nnapadnutého uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podľa\n§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku mohla podať sťažovateľka odvolanie. Proti\ntakému rozhodnutiu bolo v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku odvolanie prípustné.\n\n5\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka odvolanie nepodala a nevyčerpala tak tento opravný\nprostriedok, ktorý jej v tom čase platný a účinný Exekučný poriadok poskytoval aj\nna ochranu jej základných práv.\n16. Argumentácia sťažovateľky týkajúca sa vyčerpania právnych prostriedkov\nv zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom zákone, t. j. že proti napadnutému rozhodnutiu nie\nje prípustné odvolanie a ani iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok (a teda že\nsťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpala všetky právne prostriedky\nnápravy, ktoré jej zákon účinne poskytoval; pozn.), nie je vecne správna, pretože ako už\nbolo uvedené Exekučný poriadok umožňoval sťažovateľke i inú ochranu ňou označených\npráv.\n17. Ústava ani zákon o ústavnom súde (§ 53 ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník\nkonania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušení základných práv a slobôd, naopak,\nčl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných\na účinných prostriedkov nápravy.\n18. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že okresný súd sťažovateľku\nnesprávne poučil o nemožnosti podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu.\nPokiaľ ide o poučenie o opravnom prostriedku v napadnutom uznesení, ústavný súd\nsa už vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril, že pod právnymi účinkami rozhodnutí\nrozumieme platnosť (viazanosť súdu rozhodnutím po jeho vyhlásení, vyhotovení alebo\ndoručení), právoplatnosť a (predbežnú) vykonateľnosť, ktoré nastávajú vždy, ak nedôjde\nk odloženiu týchto účinkov v dôsledku úkonov účastníkov konania. K právnym účinkom\nrozhodnutia preto nemožno radiť aj obsah rozhodnutia, ku ktorému patrí aj poučenie\no možnosti použiť opravný prostriedok. Takéto poučenie nemá žiaden účinok, je iba\nplnením špeciálnej poučovacej povinnosti súdu (§ 160 Civilného sporového poriadku a iné),\nktorej obsah sa môže meniť (a aj mení) v dôsledku zákonnej úpravy. To, že takéto poučenie\nnemá žiaden účinok, je potvrdené aj stabilnou praxou opravných súdov v občianskom\nsúdnom konaní, podľa ktorej nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok\n(napríklad ak sa v poučení súdneho rozhodnutia uvádza, že účastník môže podať odvolanie,\n\n6\n\nhoci podľa Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné) nezakladá žiadne\núčinky, najmä nevytvára procesné právo na podanie odvolania. Rozhoduje totiž len znenie\nzákona, a nie obsah poučenia (m. m. II. ÚS 264/04).\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n20. Sťažovateľka podanou sťažnosťou namieta porušenie označených práv\nnapadnutým uznesením okresného súdu ako celku, teda aj tým výrokom rozhodnutia,\nktorým okresný súd nepovolil odklad exekúcie. V tejto súvislosti však sťažovateľka\nnielenže neuviedla žiadnu ústavnoprávnu argumentáciu, ale v sťažnosti absentujú\nakékoľvek dôvody, na základe ktorých by sťažovateľka namietala porušenie označených\npráv v tejto časti. Keďže sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, namietané\nporušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru výrokom napadnutého uznesenia\no nepovolení odkladu exekúcie v sťažnosti riadne ústavnoprávne neodôvodnila (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa touto časťou\nsťažnosti.\n21. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi\nsťažovateľky sa už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f85eca3e-03c3-4700-9efc-d3b05efbc490", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85eca3e-03c3-4700-9efc-d3b05efbc490"}, {"guid": "ussr:c2464c73-e87a-4b88-b3b6-c59cc061fdbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2464c73-e87a-4b88-b3b6-c59cc061fdbe"}, {"guid": "ussr:5f6f6326-2ee0-4133-834a-01654eddb316", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 529/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 529/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f6f6326-2ee0-4133-834a-01654eddb316"}, {"guid": "ussr:9ff07d62-3cf7-4ffc-b548-7dc70dc49239", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff07d62-3cf7-4ffc-b548-7dc70dc49239"}, {"guid": "f6cf6513-6a6d-4432-a0f4-c4ae6f7ed0b3:675b17f6-117f-4836-8578-d60dcec92e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/371/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Er/371/2009 z 12. 12. 2014", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2014-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6cf6513-6a6d-4432-a0f4-c4ae6f7ed0b3:675b17f6-117f-4836-8578-d60dcec92e84"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7df786cd-e9a4-49af-8387-d131d3e6a9c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.508.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.508.2023.1"}, {"guid": "ussr:db84032d-3b98-4e9c-b738-622641c90f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.40.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.40.2018.1"}, {"guid": "ab3f8ac5-4df4-4c24-ac33-6daf45344fdd:4d8a6677-2d9a-4507-b8e9-5d1df03040e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:6118288424.1", "spisova_znacka": "3Cob/97/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/97/2019 z 14. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:6118288424.1"}]}