{"guid": "ussr:6ef4f743-1767-4951-9aa8-fb11b8461073", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.588.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 588/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 588/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 588/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.588.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4", "nazov": "čl. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41 ods. 2 písm. a", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41 ods. 2 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 41 ods. 2 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ef4f743-1767-4951-9aa8-fb11b8461073", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.588.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.588.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.588.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 588/2017-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 6954/5, Bratislava,\nkonajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala Mandzáka, advokátom,\nMag. Mgr. Marekom Parom, Šancová 4007/48, Bratislava, advokátom JUDr. Ľubomírom\nHlbočanom, Vajnorská 20, Bratislava, a advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná\n35, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 4 Dodatkového protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 41 ods. 1 a 2 písm. a)\nCharty základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n2 T 62/2017 zo 14. júna 2017 a jemu predchádzajúcim postupom a vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 T 62/2017 a sp. zn. 46 T 86/2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká\n6954/5, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala\nMandzáka, a advokátom Mag. Mgr. Marekom Parom, Šancová 48, Bratislava, ktorou\nnamieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 4 Dodatkového\nprotokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol č. 7“) a čl. 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty základných práv Európskej\núnie (ďalej len „charta“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 2 T 62/2017 zo 14. júna 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a jemu\npredchádzajúcim postupom. Sťažnosť bola pridelená JUDr. Marianne Mochnáčovej ako\nsudkyni spravodajkyni a je vedená pod sp. zn. Rvp 1272/2017.\nSťažovateľ v sťažnosti vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod\nsp. zn. 46 T 86/2017 uviedol:\n«Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal (podľa Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005) na Okresnom súde... na viaceré osoby, z ktorých jednou bol\n(ďalej aj „sťažovateľ“), obžalobu sp.zn. II KO 0047/2000 pre v bode 1/\ntrestný čin Zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák.\nformou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr.zák.; trestný čin Zavlečenie do cudziny podľa\n§ 233 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr.zák.: trestný\nčin Lúpež podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9\nods. 2 Tr.zák.; trestný čin Vydieranie podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.zák. formou\nspolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr.zák. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.\n\n2\n\nUznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29.06.2001. sp.zn. 5T/119/00 bolo\nna neverejnom zasadnutí podľa § 188 ods. 1 písm. c) Tr.por. s poukazom na §§ 11 ods. 1\npísm. f; 172 ods. 1 písm. d) Tr.por. trestné stíhanie proti osobe sťažovateľa zastavené (ďalej\nlen „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).\n... uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 05.06.2002. sp. zn. 5To/00179/01...\nGenerálny prokurátor... podal... 15.10.2002 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,\nzo dňa 05.06.2002, sp.zn. 5To/00179/01 sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech\nobvinených, v ktorej okrem iného navrhol, aby Najvyšší súd... podľa § 268 ods. 1 Tr.por.\nvyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v prospech obvinených a aby\npredmetné uznesenie zrušil a vec prikázal na nové konanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd... 20.12.2002 uznesením pod sp.zn. 3Tz PT 27/02 podľa § 268 ods. 1\nTr.por. sťažnosť Generálneho prokurátora... zamietol.»\nVo vzťahu ku konaniu vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 62/2017\nsťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n«Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal (podľa Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005) pod sp.zn. II KO 0047/2000 na Okresnom súde... obžalobu na\nsťažovateľa pre trestný čin Zneužívanie právomoci verejného činiteľa formou pomoci podľa\n§§ 10 ods. 1 písm. c); 158 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Tr.zák. na skutkovom základe\nuvedenom v bode 1/ obžaloby.\nV predmetnej trestnej veci, pôvodne vedenej pod sp.zn. 2T-D-50/01, Okresný súd...\n26.11.2004 vo výroku pod bodom I. rozsudkom podľa § 226 písm. a) Tr.por. (zák. č.\n141/1961 Zb.) pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1\npísm. b), ods. 2 písm. c) Tr.zák. oslobodil sťažovateľa spod bodu 1/ obžaloby Krajskej\nprokuratúry Bratislava, č. k. II KO-D-44/O1 zo dňa 11.04.2001 v celom rozsahu a to\nz dôvodu, že nebolo preukázané, že sa skutok stal (ďalej len „oslobodzujúci rozsudok“)...,\nktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 1. decembra 2005.»\nSťažovateľ ďalej uvádza: «Uznesením Okresného súdu... bola trestná vec vedená na\ntunajšom súde pôvodne pod sp.zn 2T-D-50/01 a v súčasnosti pod sp.zn. 2T/62/2017 spojená\nna spoločné prejednanie a rozhodnutie s trestnou vecou vedenou... pod sp.zn. 46T/86/2017\n3\n\npôvodne vedenou pod sp.zn. 5T/119/2000, pričom spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod\nsp.zn. 46T/86/2017 (ďalej len „uznesenie o spojení veci“)...\nV rámci odôvodnenia... uznesenia o spojení veci senát.. konštatuje... 02.06.2017\nnapadla pod číslom konania 2T/62/20I7 vec proti obžalovanému, okrem iných.\npre trestný čin Zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1\npísm. b), ods. 2 písm. c) Tr.zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) na skutkovom základe konštatovanom\nv obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp.zn. IIKO 44/01, pričom súdu\nzistil, že tým istým dňom napadla na Okresný súd Bratislava IIII aj ďalšia trestná vec proti\nsťažovateľovi pod sp.zn. 46T/86/2017 na podklade obžaloby Krajskej prokuratúry\nv Bratislave, sp.zn. IIIKo 0047/2000.\nNa základe uvedených skutočnosti senát 2T Okresného súdu Bratislava III ustálil, že\nna danom súde sa vedú dve trestné veci, kde prakticky sú stíhaní identickí obžalovaní,\npričom z hľadiska účelnosti a hospodárnosti konania sú splnené podmienky na vykonanie\nspoločného konania, prejednania a rozhodnutia veci, kde spojenie veci nebráni ukončeniu\nveci v primeranej lehote.\nSpoločné konanie sa na Okresnom súde Bratislava III po spojení dvoch vyššie\nuvedených trestných vecí bude viesť pod sp.zn. 46T/86/2017.\n...Trestný poriadok, a to tak zák. č. 141/1961 Zb. s účinnosťou do 31.12.2005, ako aj\nzák. č. 301/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2006 nepoznajú pojem vec napadla. Trestné\nporiadky vychádzajú z exaktných pojmov „bola podaná obžaloba“, „bol podaný návrh na\nobnovu konania“, „súd začal konať ex offo“ a podobne.\nSenát 2T Okresného súdu Bratislava III v napadnutom uznesení o spojení veci\nuvádza procesné postavenie sťažovateľa ako obžalovaného, z čoho je zrejmé, že senát\nvychádza z vedenia trestného konania proti obžalovanému sťažovateľovi a to bez toho, aby\nsa vysporiadal s existenciou predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej...\nV trestnej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 2T - D - 50/01 bol sťažovateľ rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III dňa 26.11.2004... oslobodený spod bodu 1/ obžaloby...\nJe preto prirodzené, že nie je možné rozhodnúť o spojení trestných konaní, pokiaľ nie\nsom v procesnom postavení obžalovaného, tj. bez predchádzajúceho preskúmania existencie\nprekážky v konaní...\nNa základe uvedeného, bez predchádzajúceho vyriešenia otázky možnosti konať\nvo veci samej, nie je daný dôvod na rozhodnutie o spojení veci na spoločné konanie, a to\n4\n\nbez ohľadu na to, či príslušný súd postupuje podľa Trestného poriadku účinného do dňa\n31.12.2005 alebo odo dňa 01.01.2006.\nPodľa aktuálne prijatého článku 154f Ústavy Slovenskej republiky sa Zrušením\namnestií a milostí podľa odseku 1 zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v\nktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií.\nVyššie uvedený „oslobodzujúci“ rozsudok v predmetnej trestnej veci nie je založený\nna tzv. „mečiarovej“ amnestii, nie je možné konštatovať jeho zrušenie a predstavuje\nprekážku v trestnom konaní, tj. aj prekážku rozhodnutia o spojení veci podľa § 23 ods. 3\nTr.por.\nBez bližšieho vysvetlenia senát 2T Okresného súdu Bratislava III aplikuje Trestný\nporiadok účinný do dňa 31.12.2005, pričom pravdepodobne vychádza zo skutočnosti, že\nobžaloba bola prokurátorom podaná do dňa 31.12.2005 a v súčasnosti (použijúc slová\nsúdu) „vec napadla“. Celkom zrejme, avšak bez bližšieho vysvetlenia, tak súd koná na\npodklade pôvodnej obžaloby nerešpektujúc základné zásady trestného konania, čím celkom\nzjavne zasahuje do mojich základných ľudských práv a slobôd.\nRovnako uznesenie o zastavení trestného stíhania... predstavuje prekážku\nrozhodnutej veci v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp.zn. 46T/86/2017...\nZa kľúčovú námietku tejto ústavnej sťažnosti považujeme to, že sťažovateľ je toho\nnázoru, že v prvom rade holo povinnosťou všeobecných súdov v obidvoch relevantných\nkonaniach rozhodnúť o tom, či ich trestné veci boli vôbec zrušením amnestie dotknuté,\na teda či v danom prípade majú ďalej veci konať alebo sa jedná o právoplatne uzavretú\nvec...\nPorušenie práva na zákonného sudcu vidíme v tom, že súd rozhodujúci napadnutým\nuznesením o spojení veci (P/01) v podstate prejudikoval alebo lepšie povedané rozhodol i za\nsúd vo veci sp.zn. 46T/86/2017, pretože predpokladom pre spojenie veci je práve to, aby sa\njednalo o „živé“ veci a nie veci právoplatne ukončené.\nAk teda súd napadnutým uznesením spojil dve veci, tak nevyhnutne sa muselo jednať\no veci právoplatne neskončené, a tak týmto uznesením zasiahol do práva na zákonného\nsudcu, keďže na posúdenie toho, či sa jednalo o „živú“ vec alebo o vec právoplatne\nukončenú bol v prvom rade povolaný zákonný senát vo veci 46T, ktorý však doposiaľ\nnerozhodol o tom, či sa jedná o právoplatne ukončenú vec alebo nie. Len senátu 46T\nprislúchalo rozhodnúť o tejto otázke autonómne a nezávisle od iných rozhodnutí.\n5\n\nNavyše všeobecný súd v napadnutom uznesení o spojení veci (a ani v inom akte súdu)\nneodôvodnil svoje rozhodnutie, na základe ktorého dospel k názoru, že v jeho veci sa jedná\no vec dotknutú zrušením amnestií, hoci toto odôvodnenie sa od neho legitímne očakávalo\ninter alia i z dôvodu, že sťažovateľ v oboch konaniach písomnými podaniami namietal, že\ntieto veci nie sú dotknuté zrušením amnestií, a teda, že sa jedná o naďalej právoplatne\nukončené veci.\nBolo preto povinnosťou súdu, uviesť aspoň v stručnosti dôvody, ktoré ho viedli\nk tomu, že vec posúdil ako dotknutú zrušením amnestií. Všeobecný súd však nielenže\nneuviedol sťažovateľovi žiadne odôvodnenie, ale ani ho neoboznámil so svojim\nrozhodnutím, že vo svojej veci, keď dospel k názoru, že je dotknutá zrušením amnestií,\nkeďže (ako už bolo zvýraznené vyššie) sa nepochybne jedná o druh rozhodovacej činnosti\nsúdu a každé rozhodnutie súdu (aj keď neformálne) sa musí dotknutej osoby minimálne\noznámiť...\nVšeobecný súd bol povinný pred prijatím napadnutého uznesenia o spojení veci\nvytvoriť dotknutým osobám... procesný priestor na podanie stanoviska k prípadnému\npostupu súdu. Len takýto postup by bol zlučiteľný s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských slobôd a základných práv (m.m. rozhodnutie ESĽP Čepek proti Česká republika,\nspis, č. 9815/10) ako i s právom na dobrú správu vecí verejných (čl. 41 ods. 1, ods. 2\npísm. a/ Charty základných práv EÚ), ktorého imanentnou súčasťou je i právo na\n„vypočutie”. Všeobecný súd však takto nepostupoval a „priamo“ pristúpil k vydaniu\nuznesenia o spojení veci, čím „navodil“ stav, že Uznesením NR SR č. 74/2017 Z.z. došlo\nk zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava III, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia\nalebo vysvetlenia svojho postupu. Dôsledkom uvedeného uznesenia o spojení veci (ako\ni konania, ktoré mu predchádzalo) nepochybne došlo k porušeniu práv nášho mandanta,\na to najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru a článku 41 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Charty základných práv\nEÚ a najmä porušenia zásady „ne bis in idem” (čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd).\nUvedené porušenie práv je v danom prípade zvýraznené o to viac, že rozhodovanie\nsúdu o tom, či jeho vec je naďalej právoplatne ukončená alebo „obživla“ dôsledkom\nzrušenia amnestií je v podstate konanie jednoinštančným so zásadným vplyvom na práva\nsťažovateľa, a preto o to viac bolo povinnosťou súdu dôsledne rešpektovať všetky zásady\nspravodlivého súdneho konania, ktoré sú garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a najmä\n6\n\nzásadu kontradiktórnosti, ktorá oprávňuje sťažovateľa na oboznámenie sa i s právnym\nnázorom súdu, ktorý mieni v jednoinštančnom konaní aplikovať tak, aby k nemu mohol\nrozhodnutím zaujať stanovisko.\nOsobitne namietame i to, že rozhodnutie súdu nám nebolo oznámené a rovnako, že\noznámenie nebolo minimálne verejne vyhlásené (ochrana pred kabinetnou justíciou), keďže\nvzhľadom na to, že ani doterajšie akty vo veciach zrušenia amnestií neboli verejné\nvyhlásené, bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia minimálne žiadúce a zodpovedajúce čl. 6\nods. 1 Dohovoru.»\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 2T/62/2017 zo dňa 14.06.2017\no spojení vecí podľa § 23 ods. 3 Tr.por. ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo bol\nporušený princíp ne bis in idem, tj. zákaz trestného stíhania dva krát pre tú istú vec\ngarantovaný čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako\naj čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesením Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 2T/62/2017 zo dňa 14.06.2017\no spojení vecí podľa § 23 ods. 3 Tr.por. ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo bolo\nporušené základné právo na spravodlivý súdny proces, konkrétne právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, právo na verejné prejednanie veci, právo na zákonného sudcu podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, článku 41 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Charty\nzákladných práv EÚ a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPodľa § 56 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd\nSlovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 2T/62/2017 zo dňa\n14.06.2017 a vec vracia na ďalšie konanie.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada\ntrov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný uhradiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľa do 15 dní odo dňa právoplatnosti Nálezu.“\n\n7\n\nÚstavnému súdu bola 12. júla 2017 doručená sťažnosť sťažovateľa, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 6954/5, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala Mandzáka, a advokátom Mag. Mgr.\nMarekom Parom, Šancová 48, Bratislava, ktorou namieta porušenia svojich základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 62/2017\na sp. zn. 46 T 86/2017. Sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Petrovi\nBrňákovi a je vedená pod sp. zn. Rvp 1273/2017.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.\n46 T 86/2017 a vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 62/2017 v procesnom\npostavení obžalovaného. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 62/2017 zo 14. júna 2017\nbola vec vedená pod sp. zn. 2 T 62/2017 spojená na spoločné konanie s vecou vedenou pod\nsp. zn. 46 T 86/2017 a spoločné konanie sa ďalej bude viesť pod sp. zn. 46 T 86/2017.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza: «V rámci výkonu práva na obhajobu požiadal\nsťažovateľ opakovane, i.c. dva krát Okresný súd Bratislava III o umožnenie nahliadnutia do\nspisu v trestných veciach vedených pod sp.zn. 46T/86/2017, sp.zn. 2T/62/2017...\nNa základe telefonickej informácie z infocentra Okresného súdu Bratislava III sa\nprávni zástupcovia sťažovateľa za účelom štúdia súdneho spisu, resp. spisov dostavili dňa\n07.07.2017 na tunajší súd, kde im bolo oznámené, že z dôvodu technických príčin im nebude\numožnené nahliadnuť do súdnych spisov. V uvedenej súvislosti im nebolo poskytnuté žiadne\nďalšie vysvetlenie ani náhradný termín, v ktorom by mohli realizovať svoje právo na\nobhajobu formou nahliadnutia do spisu...\nSamotná okolnosť, že predmetné súdne spisy sú v režime „prísne tajný“ nemôže\nslúžiť Okresnému súdu Bratislava III ako zásterka skutočných dôvodov pre znemožnenie\npráv sťažovateľa, nie je možné túto okolnosť vykladať v neprospech práv sťažovateľa\na zároveň je potrebné vziať na zreteľ vybavenosť príslušného súdu na manipuláciu so\nspismi v takomto režime a to tak s ohľadom na dostatočný počet administratívnych\npracovníkov, z ktorých minimálne jeden musí byť v službe, ako aj z pohľad disponovania\nmiestnosťou vyhradenou pre uvedený režim. Právni zástupcovia sťažovateľa, pritom taktiež\nžiadali o „odtajnenie“ spisu, čo je zrejmé z písomných podaní adresovaných príslušnému\n8\n\nsúdu (P/02). V sumáre sú uvedené skutočnosti tak závažné, že nepochybne predstavujú\nzásah do práva na spravodlivé súdne konania a práva na obhajobu.\nK základným zárukám, ktoré patria obvinenému, je i právo nahliadnuť do spisu\n(m.m. I. ÚS 67/03-103 zo dňa 11.03.2004), keďže prostredníctvom tohto práva môže\nefektívne realizovať svoje právo na prístup k súdu ako i právo na obhajobu.\n... súd nielenže neumožnil obhajcom sťažovateľa nahliadnuť do spisu, ale navyše\nv rozpore so Spravovacím poriadkom neurčil ani náhradný termín, v ktorom by bolo možné\nnahliadnutie do spisu vykonať. Z takéhoto postoja súdu nepochybne vyplýva, že mieni\nnaďalej pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa a tento stav nemieni\nodstrániť.\nJe tiež veľmi nepravdepodobné, aby celý súdny spis bol „v režime utajenia“, keďže\nminimálne uznesenie o spojení veci (pozri prílohu P/01), ktoré bolo doručené obhajcom\nnemohlo predstavovať utajovanú skutočnosť, a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že\nobhajcom bolo toto uznesenie doručené bez zachovania postupu podľa § 161 Tr.por.\nV takomto prípade súdu nič nebránilo, aby umožnil obhajcom sťažovateľa nahliadnuť aspoň\ndo časti spisu, ktorá nebola „utajovaná“.\nPrávo obhajoby nahliadať do spisu je garantované aj právom Európskej únie, a to\nkonkrétne Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve\nna informácie v trestnom konaní a patri k minimálnym štandardom, ktoré členské štáty EÚ\nmajú zabezpečovať osobám obvineným z trestných činov.\nZásada rovnosti zbrani je jednou z charakteristík širšieho konceptu spravodlivého\nprocesu, pričom je zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva... definovaná ako\npožiadavka, aby sa každá z procesných strán mohla obhajovať za podmienok, ktoré ju\nz pohľadu konania ako celku neznevýhodňujú podstatným spôsobom s ohľadom na\nprotistranu. Jej cieľom je pritom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu\n(Foucher proti Francúzsku, rozsudok, 18.03.1997, č. 22209/93, § 34).\nV trestnom konaní nesmie byť postavenie obvineného zreteľne nevýhodné v pomere\nk obžalobe, resp. prokuratúre. Nie je vyžadované, aby sa obe strany nachádzali v úplne\nidentickom postavení, pokiaľ odlišnosť v postavení nemá žiadny vplyv na postavenie\nsťažovateľa.\nJe nesporné, že prokuratúra, i.c. Krajská prokuratúra v Bratislave má v súčasnosti\nk dispozícii kompletný spisový materiál a môže sa tak nerušene oboznamovať s jeho\n9\n\nobsahom, čo jej v prípade procesných rozhodnutí súdu poskytuje výhodu v porovnaní\ns postavením sťažovateľa, ktorý sa bez prístupu k spisu nemôže reálne pripravovať na\nobhajobu a v prípade procesného rozhodnutia súdu nemôže vôbec reagovať alebo len\ns neprimeranými ťažkosťami a obmedzene.»\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Postupom Okresného súdu Bratislava III dňa 07.07.2017, ktorým sťažovateľovi,\nresp. jeho právnym zástupcom neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, resp. spisov sp.zn.\n46T/86/2017, 2T/62/2017, a to bez prijatia iných opatrení smerujúcich k umožneniu\nnahliadať do súdneho spisu. resp. spisov (a to najmä bez určenia iného vhodného termínu)\nbolo porušené základné právo sťažovateľa\n\nna obhajobu garantované čl. 6\n\nods. 1, 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1;\n50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nPostupom Okresného súdu Bratislava III dňa 07.07.2017, ktorým sťažovateľovi,\nresp. jeho právnym zástupcom neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, resp. spisov sp.zn.\n46T/86/2017, 2T/62/2017, a to bez prijatia iných opatrení smerujúcich k umožneniu\nnahliadať do súdneho spisu, resp. spisov (a to najmä bez určenia iného vhodného termínu)\nbolo porušené základné právo sťažovateľa\n\nna rovnosť zbraní v súdnom\n\nkonaní garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 46 ods. 1; 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa Okresnému súdu\nBratislava III v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi\n\npod sp.zn.\n\n46T/86/2017, resp. aj pod sp.zn. 2T/62/2017 zakazuje pokračovať v porušovaní jeho práv\nna obhajobu a práva na rovnosť strán neumožnením nahliadať do súdneho spisu.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada\ntrov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný uhradiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľa do 15 dni odo dňa právoplatnosti Nálezu.“\n\n10\n\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 382/2017-14 z 19. júla 2017 spojil sťažnosti\nsťažovateľa vedené pod sp. zn. Rvp 1272/2017 a pod sp. zn. Rvp 1273/2017 na spoločné\nkonanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1272/2017.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 21. júla 2017 sťažovateľ svoju sťažnosť, ktorá\nbola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 1273/2017, doplnil, zmenil petit svojej sťažnosti\na navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1.1 Postupom Okresného súdu Bratislava III, keď dňa 07.07.2017, ktorým\nsťažovateľovi, resp. jeho právnym zástupcom neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, resp.\nspisov sp.zn. 46T/86/2017, 2T/62/2017, a to bez prijatia iných opatrení smerujúcich\nk umožneniu nahliadať do súdneho spisu, resp. spisov (a to najmä bez určenia iného\nvhodného termínu) bolo porušené základné právo sťažovateľa\n\nna\n\nobhajobu garantované čl. 6 ods. 1, 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n1.2 Postupom Okresného súdu Bratislava III, keď dňa 07.07.2017, ktorým\nsťažovateľovi, resp. jeho právnym zástupcom neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, resp.\nspisov sp.zn. 46T/86/2017, 2T/62/2017, a to bez prijatia iných opatrení smerujúcich\nk umožneniu nahliadať do súdneho spisu, resp. spisov (a to najmä bez určenia iného\nvhodného termínu) bolo porušené základné právo sťažovateľa\n\nna rovnosť\n\nzbraní v súdnom konaní garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n1.3 Podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa Okresnému súdu\nBratislava III v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi\n\npod sp.zn.\n\n46T/86/2017, resp. aj pod sp.zn. 2T/62/2017 zakazuje pokračovať v porušovaní jeho práv\nna obhajobu a práva na rovnosť strán neumožnením nahliadať do súdneho spisu.\n2.1 Opatrením, resp. postupom alebo rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III,\nktorým tento súd vo veci vedenej pod sp.zn. 2T/62/2017 (a konaním, ktoré mu\npredchádzalo) rozhodol, že vec sťažovateľa právoplatne ukončená oslobodzujúcim\nrozsudkom,\n\nspis.\n\nzn.\n\n2T-D-50/01 vydaným Okresným súdom Bratislava III dňa 26.11.2004, bola dotknutá\nUznesením NR SR č. 74/2017 Z.z., bolo porušené právo sťažovateľa na rešpektovanie\n11\n\nprincípu ne bis in idem, tj. zákaz trestného stíhania dva krát pre tú istú vec, garantovaný\nčl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne bolo porušené právo sťažovateľa na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2.2 Podľa § 56 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd\nSlovenskej republiky opatrenie, resp. postup alebo rozhodnutie Okresného súdu\nBratislava III, ktorým tento súd vo veci vedenej pod spis. zn. 2T/62/2017 (a konaním, ktoré\nmu predchádzalo) rozhodol, že vec sťažovateľa právoplatne skončená oslobodzujúcim\nrozsudkom, spis. zn. 2T-D-50/01 vydaným Okresným súdom Bratislava III dňa 26.11.2004,\nbola dotknutá Uznesením NR SR č. 74/2017 Z.z., a zakazuje Okresnému súdu Bratislava III\nv súdnych konaniach 46T/86/2017 a 2T/62/2017 pokračovať v ďalšom konaní, a to\ns ohľadom na právoplatné skončenie týchto dvoch vecí.\n3.1 Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva\nsťažovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava III\npovinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do 15 dni odo dňa právoplatnosti\nNálezu.“\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127\nods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n12\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 50 ods. 5 ústavy nikoho nemožno stíhať za trestný čin, za ktorý už bol\nprávoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie\nmimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva: b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.\nPodľa čl. 4 dodatkového protokolu č. 7 ods. 1 nikoho nemožno stíhať alebo potrestať\nv trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol\noslobodený alebo odsúdený končeným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto\nštátu.\n\n13\n\nPodľa čl. 4 dodatkového protokolu č. 7 ods. 2 ustanovenia predchádzajúceho odseku\nnie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak\nnové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní\nmohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.\nPodľa čl. 4 dodatkového protokolu č. 7 ods. 3 od tohto článku nemožno odstúpiť\npodľa článku 15 dohovoru.\nPodľa čl. 41 ods. 1 charty každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry\nÚnie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.\nPodľa čl. 41 ods. 2 písm. a) charty toto právo zahŕňa najmä právo každého na\nvypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo\nnepriaznivo dotýkať.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2\na čl. 50 ods. 5 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 4 dodatkového protokolu\nč. 7 a čl. 41 ods. 1 a 2 písm. a) charty uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 62/2017\nzo 14. júna 2017 a jemu predchádzajúcim postupom\nSťažovateľ namieta porušenie uvedených základných a iných práv uznesením\nokresného súdu, ktorým boli spojené na spoločné konanie dve trestné veci, v ktorých je\nsťažovateľ v procesnom postavení obžalovaného.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\n14\n\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že\nprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\nPodstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný\nprostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 36/96).\nÚstavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane judikoval, že nie je súčasťou\nvšeobecnej súdnej sústavy, a neprislúcha mu preto právo vykonávať dohľad či prieskum nad\nprocesnými rozhodnutiami všeobecných súdov iba z dôvodu, že proti takýmto\nrozhodnutiam zákon nepripúšťa žiaden riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok.\nÚstavný súd je do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov oprávnený zasiahnuť len\nvtedy, ak došlo ich právoplatným rozhodnutím k porušeniu takých základných práv a slobôd\nsťažovateľa, proti ktorému už nemá žiadne účinné prostriedky nápravy.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov. Nevyužitie niektorej z možnosti ochrany\noznačených práv nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže\nkonať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej\nochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec\nproces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na\nochranu práv a slobôd môžu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia orgánov\nčinných v trestnom konaní, resp. súdu. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom\n15\n\nsúde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127\nods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného trestného\nkonania.\nÚstavný súd konštatuje, že v trestnej veci sťažovateľa dosiaľ nebolo meritórne\nrozhodnuté, keďže vydaním napadnutého uznesenia o spojení veci konanie nekončí.\nVzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že pokiaľ trestná vec vedená pod sp. zn.\n2 T 62/2017 nebola právoplatne skončená, sťažovateľ bude mať naďalej k dispozícii\nopravné prostriedky podľa Trestného poriadku v rámci konania o vlastnom predmete jeho\ntrestnej veci a v nich možnosť namietať porušenie jeho základných a iných práv, a to či už\nporušenie práva na zákonného sudcu, zásady ne bis in idem, resp. porušenie iných práv.\nAž po využití všetkých prípustných prostriedkov nápravy pred všeobecnými súdmi\nv jeho trestnej veci a po jej právoplatnom skončení ak sa sťažovateľ bude naďalej\ndomnievať, že ich prostredníctvom tvrdený stav porušovania základných a iných práv nebol\nnapravený, môže sa obrátiť na ústavný súd.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 62/2017 a sp. zn. 46 T 86/2017\nSťažovateľ namieta porušenie uvedených základných a iných práv, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že okresný súd mu ako obžalovanému neumožnil nahliadnuť do spisov sp. zn.\n2 T 62/2017 a sp. zn. 46 T 86/2017 v jeho trestnej veci.\nZo sťažnosti, z jej príloh, podaní sťažovateľa a vyjadrení okresného súdu ústavný súd\nzistil , že obhajcovia sťažovateľa sa po doručení uznesenia o spojení veci dostavili 7. júla\n2017 do infocentra okresného súdu pre účely nahliadnutia do trestného spisu sp. zn.\n\n16\n\n2 T 62/2017, kde im bolo oznámené, že nie je možné do spisu nahliadnuť z technických\ndôvodov.\nListom z 18. júla 2017 okresný súd obhajcom sťažovateľa oznámil, že spis je\nv režime „prísne tajné“ s tým, že okresný súd požiadal príslušné orgány o prehodnotenie\nstupňa utajenia. V uvedenom liste okresný súd zároveň upozornil na možnosť nahliadnuť do\nspisu predbežne v termíne od 24. júla 2017 do 12. augusta 2017.\nDňa 7. augusta 2017 obhajcovia opätovne požiadali o nahliadnutie do spisu. Tejto\nžiadosti nebolo vyhovené s odôvodnením, že zákonný sudca čerpá dovolenku.\nNa výzvu ústavného súdu sa k podanej sťažnosti vyjadril okresný súd\nprostredníctvom zákonného sudcu listom sp. zn. Spr. 310/2017 zo 16. augusta 2017, ktorý\nvo vyjadrení uviedol: «Vyššie uvedená trestná vec mi bola pridelená dňa 02.06.2017. Ihneď\npo pridelení veci som začal študovať spis, ktorý je značne rozsiahly. Po prvom nahliadnutí\ndo spisu bolo zrejmé, že časti spisu sú v rôznych stupňoch uajenia, a to vrátane stupňa\n„prísne tajné“. Preto aj moje štúdium spisu prebieha v režimovom pracovisku Okresného\nsúdu Bratislava III.\nAko zákonný sudca v uvedenej trestnej veci samozrejme registrujem zákonnú\na pochopiteľnú snahu obhajoby o nahliadnutie do spisu. Pred umožnením tohto zákonného\noprávnenia som sa však potreboval oboznámiť so spisom ja sám, ako zákonný sudca. Preto\nbolo zrušené nahliadnutie do spisu dňa 07.07.2017, keďže som vôbec nevedel\no dohodnutom termíne v rámci IC súdu a v tento deň som študoval spis ja sám.\nNakoľko chápem snahu obhajoby, písomne som dňa 18.07.2017 oznámil všetkým\nobhajcom, ktorí prejavili snahu o štúdium spisu (Mgr. Matej Krajči, JUDr. Ľubomír\nHlbočan, Mag. Mgr. Marek Para), že v termíne od 24.07.2017 do 12.08.2017, môžu počas\nmojej dovolenky a rehabilitácie prísť osobne na súd nahliadnuť do spisu.\nKeďže disponujem aj informáciami, že v režime spisu „prísne tajné“ má štátna\nspráva súdu problém zabezpečiť osobu, ktorá by bola prítomná pri štúdiu spisu obhajcami,\nvykonal som opatrenia na zníženie stupňa utajenia, resp. jeho úplné odstránenie. Dňa\n18.07.2017 boli predmetné žiadosti zaslané Kancelárii prezidenta SR, Krajskej prokuratúre\nBratislava, Krajskému súdu Bratislava a Generálnej prokuratúre Bratislava».\n\n17\n\nZ úradného záznamu okresného súdu ústavný súd zistil, že 11. septembra 2017 sa na\nokresný súd dostavil sťažovateľ, ktorému bolo oznámené, že do trestného spisu sp. zn.\n46 T 86/2017 môže od 20. septembra 2017 nahliadnuť každý pracovný deň v čase od 9.00 h\ndo 15.00 h. Sťažovateľ zobral túto informáciu na vedomie svojím podpisom.\nListom z 3. októbra 2017 doručeným ústavnému súdu 4. októbra 2017 právny\nzástupca sťažovateľa oznámil, že 27. septembra 2017 sa dostavil so sťažovateľom na\nokresný súd, pričom im bol predložený spisový materiál vedený pod sp. zn. 46 T 86/2017,\navšak jeho súčasťou nebol napriek spojeniu vecí spisový materiál pôvodne vedený pod\nsp. zn. 2 T 62/2017, v dôsledku čoho nebolo možné preštudovať celý spis. Zároveň\nupozornil na skutočnosť, že v rámci preštudovania spisu nebolo možné prehrať audiokazety,\nvideokazety a CD, keďže okresný súd nedisponuje náležitými technickými zariadeniami.\nPodľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená\nosoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný\na mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo\nnazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje\no totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je\nutajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať\nsi na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný\na mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté\nprávo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby\nsú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je\nobmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní\nso súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.\nPodľa § 69 ods. 3 Trestného poriadku tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný,\nnemožno odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi\nnemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom\nnemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi,\npoškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.\nPodľa § 69 ods. 5 Trestného poriadku pri povoľovaní nazerať do spisov je\nnevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné\n18\n\ntajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné\ntajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov hrozila obava z prieťahov konania, je\nv prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu\noprávnený ustanoviť primeranú lehotu.\nAko už bolo uvedené, obhajcovia sťažovateľa opakovane žiadali o nahliadnutie do\nspisu a toto im nebolo opakovane umožnené, pričom podľa názoru ústavného súdu\nzo skutočností, ktoré uviedol sťažovateľ, a ani z vyjadrenia zákonného sudcu nie je\nústavnému súdu zrejmé, z akých dôvodov obhajcom sťažovateľa do spisu nebolo umožnené\nnahliadnuť. Z príloh sťažnosti vyplýva, že dôvodom mali byť technické problémy, neskôr\nčerpanie dovolenky zákonného sudcu bez pokynu informačnej kancelárii umožniť\nnahliadnutie do spisu a z vyjadrenia zákonného sudcu možno iba dedukovať, že skutočným\ndôvodom na odmietnutie nahliadnutia do spisu bol nedostatok v personálnom obsadení\nadministratívnych pracovníkov súdu, ktorí sú oprávnení oboznamovať sa s utajenými\nspismi. Následne ani potom, ako bolo obhajcovi, resp. sťažovateľovi umožnené nahliadnuť\ndo spisu, nebol im predložený kompletný spisový materiál, a to bez uvedenia dôvodu.\nZabezpečenie práva obvineného na obhajobu je súčasťou práva na spravodlivý\nproces. Právo na obhajobu neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na\nzistení pravdy. Bolo by iluzórne dodržiavanie ústavy, keby tieto postupy garantované\nústavou a zákonom neboli rešpektované aj v činnosti orgánov trestného konania.\nObsahom práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby podľa\nčl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru je primeraný čas na prípravu obhajoby a možnosť efektívnej\nobhajoby. Súčasťou možnosti efektívnej obhajoby je okrem iného aj právo nahliadať do\nspisu a byť zoznámený so všetkými dôkazmi vykonanými v priebehu trestného konania.\nEurópsky súd pre ľudské práva konštatoval, že každý trestný proces vrátane\nprocesných aspektov musí mať kontradiktórny charakter a zabezpečovať rovnosť zbraní\nmedzi obžalobou a obhajobou: v tom spočíva jeden zo základných prvkov spravodlivého\nprocesu. Právo na spravodlivý proces implikuje ako pre obžalobu, tak pre obhajobu\nmožnosť zoznámiť sa s pripomienkami alebo dôkazmi predloženými protistranou a vyjadriť\nsa k nim (Brandstetter proti Rakúsku, 1991). Článok 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby\n19\n\nvyšetrovacie orgány oznámili obhajobe všetky relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii,\na to v prospech, ako aj v neprospech obžalovaných (Edwards proti Spojenému kráľovstvu,\n1992).\nÚstavný súd uvádza, že vzhľadom na uvedené taký postup súdu, ktorým opakovane\nodmieta obhajcom, resp. obvinenému či obžalovanému nahliadať do spisu, a to bez bližšej\nšpecifikácie dôvodov, pre ktoré im toto právo bolo odopreté, a bez uvedenia náhradného\ntermínu, v ktorom bude možné do spisu nahliadnuť, resp. postup, keď pri nahliadnutí do\nspisu nie je obhajobe predložený kompletný spisový materiál, by bolo možné po stránke\nformálnej hodnotiť ako porušenie označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru.\nÚstavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie každý postup súdu, ktorým neumožní\nnahliadnuť obžalovanému do spisu, musí nutne znamenať porušenie jeho základných\na iných práv a dospieť ku záveru o porušení práva na obhajobu, a s týmto porušením\nsúvisiacich práv nie je možné dospieť iba na základe skutočnosti, že sťažovateľovi nebolo\numožnené nahliadnuť do spisu.\nÚstavný súd uvádza, že k porušeniu práva na obhajobu, resp. iných označených práv\npostupom súdu, ktorým nebolo sťažovateľovi umožnené nahliadnuť do spisu, by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu nemal sťažovateľ\ndostatočný časový priestor na prípravu svojej obhajoby, možnosti jeho obhajoby by boli\nvýrazne sťažené, resp. obmedzené, uplynula lehota na vykonanie úkonu, ktorý by inak\nmohol vykonať, a pod. Ústavný súd v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že vo veci\nsťažovateľa nebol ešte ani nariadený termín hlavného pojednávania a táto okolnosť spolu\nso skutočnosťou, že sťažovateľ má možnosť opakovane ešte pred začatím hlavného\npojednávania žiadať o nahliadnutie do spisového materiálu, postačuje na konštatovanie, že\npostup okresného súdu po stránke materiálnej nevykazuje znaky porušenia označených\nzákladných a iných práv sťažovateľa.\n\n20\n\nPokiaľ sťažovateľ tvrdí, že nemohol v dôsledku nesprávneho postupu reagovať na\nuznesenie o spojení vecí, ústavný súd odkazuje na už uvedené dôvody, pre ktoré bola\nsťažnosť voči uzneseniu o spojení vecí odmietnutá.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu,\nktorým neumožnil obžalovanému nahliadnuť do kompletného spisového materiálu v jeho\ntrestnej veci, nemožno so zreteľom na konkrétne okolnosti veci sťažovateľa hodnotiť ako\ntaký, ktorým bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, resp.\nv dôsledku jeho porušenia došlo aj k porušeniu ďalších označených základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru. Pokiaľ by\nuvedený stav pretrvával aj naďalej, potom by formálnoprávny prístup pri posudzovaní\nnosných dôvodov v tejto časti mohol prevážiť nad prístupom materiálnoprávnym.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 4 protokolu č. 7 k dohovoru opatrením,\nresp. postupom alebo rozhodnutím okresného súdu, ktorým tento súd vo veci vedenej\npod sp. zn. 2 T 62/2017 (a konaním, ktoré mu predchádzalo) rozhodol, že vec\nsťažovateľa právoplatne ukončená oslobodzujúcim rozsudkom sp. zn. 2T-D-50/01\nvydaným okresným súdom 26. novembra 2004 bola dotknutá uznesením Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 74/2017 Z. z.\nV sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa\n§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť\nústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa\nsťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie\npetitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný\nsúd dôvod spochybňovať.\n\n21\n\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí\nuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa\npodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je\nústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde).\nTýmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nsťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\niba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).\nSťažovateľ v petite sťažnosti žiada vysloviť porušenie označených práv „opatrením,\nresp. postupom alebo rozhodnutím“ okresného súdu. Tak neurčito formulovaný petit,\nz ktorého nie je možné identifikovať, či k porušeniu označených práv malo dôjsť\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, vykazuje také nedostatky\nzákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných\npodmienok konania pred ústavným súdom (okrem iného dodržanie lehoty na podanie\nsťažnosti).\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom\npredpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať\nz úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\nsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010,\nIII. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010,\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\n22\n\nÚstavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa\n§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát\nje povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať\npráva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval\núkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli\nobjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj\nv tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.\nbdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obžaloba, obžalovaný-oslobodenie spod obžaloby", "amnestia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d6d14d3-94ad-40d8-aad4-c551d7f91031", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.382.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.382.2017.1"}, {"guid": "ussr:a38faee3-ecd2-4726-beda-8b016c431411", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 399/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a38faee3-ecd2-4726-beda-8b016c431411"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:b62aa6f5-0f39-420c-bcb9-b3f355f6f4f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b62aa6f5-0f39-420c-bcb9-b3f355f6f4f1"}, {"guid": "ussr:e80d118e-4d17-44ab-a07a-4727ca5002a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e80d118e-4d17-44ab-a07a-4727ca5002a8"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:cfe89e7d-85b4-4415-81da-1c088610cee9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfe89e7d-85b4-4415-81da-1c088610cee9"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:8b6763d0-b49d-4be8-8325-ab4bf1e655ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 210/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6763d0-b49d-4be8-8325-ab4bf1e655ca"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/03 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": []}