{"guid": "ussr:c6f6682d-d577-4a0a-a615-d299f83af526", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.613.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 613/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.613.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6f6682d-d577-4a0a-a615-d299f83af526", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.613.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.613.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.613.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 613/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátska kancelária, Makovického 7, Žilina, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2,\nčl. 50 ods. 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 10/2016 z 29. marca 2017, rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 3 To 56/2015 z 3. septembra 2015, rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.\n5 T 143/2005 z 12. februára 2015, zásahom Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nŽilina, odboru kriminálnej polície, spočívajúceho v neumožnení oboznámiť sa s celým\nspisovým materiálom a neposkytnutím dostatočného času na prípravu obhajoby, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. mája 2017 doručená a 25. mája 2017 a 1. júna 217 doplnená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 10/2016 z 29. marca 2017 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 3 To 56/2015 z 3. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“),\nrozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 143/2005\nz 12. februára 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), zásahom Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Žilina, odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné\nriaditeľstvo“), spočívajúceho v neumožnení oboznámiť sa s celým spisovým materiálom\na neposkytnutím dostatočného času na prípravu obhajoby.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu\nuznaný vinným pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 2002 (ďalej len „Trestný\nzákon účinný do 31. augusta 2002“) a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2\npísm. d) Trestného zákona účinného do 31. augusta 2002.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd\nrozhodol tak, že zrušil výrok o treste a upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest,\nktorý mu bol uložený skorším rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 96/2004\nz 5. februára 2015 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 To 49/2015\nz 23. júna 2015, považoval za dostatočný.\n4. Proti rozsudkom krajského súdu a okresného súdu podal sťažovateľ dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd tak, že dovolanie odmietol z dôvodu, že nevzhliadol\nsplnenie dovolacích dôvodov. Podľa sťažovateľa najvyšší súd nesprávne posúdil jeho\ndovolanie a je toho názoru, že dovolacie dôvody boli dané. Rozsudky súdov nižších stupňov\nzásadným spôsobom porušili právo sťažovateľa na spravodlivý proces a najvyšší súd svojím\n\n2\n\nrozhodnutím uvedené porušenie iba prehĺbil. Postup najvyššieho súdu považuje sťažovateľ\nza formalistický.\n5. Sťažovateľ prvostupňovému súdu vytýka, že rozhodol na základe dôkazov\nvykonaných nezákonným spôsobom. Počas celého konania bolo porušované zásadným\nspôsobom právo sťažovateľa na obhajobu. Konkrétne poukazuje sťažovateľ na skutočnosť,\nže bol vyšetrovaný jeho duševný stav na príkaz okresného súdu sp. zn. 28 Tp 44/02.\nPo vrátení veci prokurátorovi na došetrenie bol znovu vyšetrovaný duševný stav\nsťažovateľa na základe toho istého príkazu, čo považuje za nezákonný postup. Znalecké\nposudky vychádzali z nezákonných dôkazov, a to z výpovedí\n\na\n\nz roku 2002, ktoré krajský súd označil ako nezákonné. Napriek tomu okresný\nsúd, ako aj krajský súd prihliadali na znalecké posudky pri rozhodovaní o vine sťažovateľa.\n6. Právo na obhajobu malo byť podľa sťažovateľa porušené aj tým, že sa na hlavnom\npojednávaní čítali výpovede svedkov z prípravného konania, pričom nebol dodržaný § 95\nods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení\núčinnom do 31. mája 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“), čo sa týka neprítomnosti\nnezúčastnenej osoby, resp. § 100 ods. 1 a 2 v spojení s § 211 ods. 3 Trestného poriadku,\npretože v časovom predstihu bola podaná námietka zaujatosti voči vyšetrovateľke.\nSťažovateľovi taktiež nebolo možné oboznámiť sa s celým spisovým materiálom\na neposkytnutím dostatočného času na prípravu obhajoby. Sťažovateľovi totiž nebolo\numožnené oboznámiť sa so zvukovými a obrazovými záznamami, iba s ich doslovným\nprepisom a 4. marca 2014 mu nebolo umožnené pre účely prípravy obhajoby nahliadnuť do\nspisu, pretože spis sa nachádzal u sudkyne na štúdium, napriek tomu, že na študovanie spisu\nbol vopred objednaný. Rovnako tak nemohol nahliadnuť do spisu ani 15. januára 2014.\n7. Sťažovateľ ďalej namieta, že v priebehu konania bolo vykonané dokazovanie\nprečítaním svedeckých výpovedí svedkov\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\npred senátom, ktorý bol v inom\n\nzložení ako senát, ktorý rozhodoval vo veci samej. Dokazovanie vykonávala JUDr.\nUrbanová, predsedníčka senátu, ktorá bola vylúčená z konania a rozhodovania v tejto\n\n3\n\ntrestnej veci. Napriek tomu súd vychádzal z uvedených dôkazov, čím malo dôjsť\nk porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Sťažovateľ sa tiež domnieva, že\nodvolanie prokurátorky proti rozsudku okresného súdu z 21. júna 2012 bolo podané\noneskorene, pretože podľa právnej úpravy Trestného poriadku nebolo prípustné podať\nodvolanie do zápisnice, ale až po doručení odpisu rozhodnutia. Odpis rozsudku bol\nprokuratúre doručený 24. augusta 2012, avšak odvolanie prokurátorky bolo okresnému súdu\ndoručené až 28. septembra 2012, teda po uplynutí osemdňovej zákonnej lehoty.\n8. Podľa sťažovateľa okresný súd nesprávne právne posúdil aj jednotlivé skutky,\npretože podľa jeho názoru nebola naplnená skutková podstata ani jedného z trestných činov,\nz ktorých spáchania bol uznaný vinným. Odvolací súd len stručne skonštatoval, že sa\nstotožňuje s názorom okresného súdu, čo podľa sťažovateľa nie je dostatočné preskúmanie\nsprávnosti právneho názoru okresného súdu. V tomto smere preto považuje rozhodnutie\nkrajského súdu za nedostatočne odôvodnené.\n9. Sťažnosťou napáda sťažovateľ aj bývalý Okresný úrad vyšetrovania Policajného\nzboru v Žiline, v súčasnosti okresné riaditeľstvo, z dôvodu, že zasiahol do jeho práv tým, že\nmu nebolo umožnené nahliadnuť do celého spisového materiálu a neposkytol mu\ndostatočný čas na prípravu obhajoby. Sťažovateľ sa napokon obrátil na prokurátora a aj\nnadriadeného prokurátora, ktorý mu oznámil, že uvedená vada nie je dôvodom na\nspäťvzatie obžaloby, ktorá bola podaná na príslušný okresný súd. Skutočnosť, že krajský\nsúd uznesením sp. zn. 2 To 104/2010 zo 6. októbra 2010 zrušil uznesenie okresného súdu,\nlen prehĺbilo zásah do jeho práv.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd SR uznesením pod sp. zn. 3 Tdo 10/20/6 zo dňa 29.3.2017, Krajský súd\nv Žiline rozsudkom č. k. 3To/56/2015-1842 zo dňa 3.9.2015 v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Žilina, č. k. 5T/143/2005 zo dňa 12.2.2015 a Okresný súd Žilina rozsudkom\nč. k. 5T/143/2005 zo dňa 12.2.2015, porušil základné právo sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1,\n\n4\n\nods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3, ods. 5 Ústavy SR, ako aj jeho právo na\nspravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nOkresné riaditeľstvo policajného zboru Žilina, odbor kriminálnej polície (bývalý\nOkresný úrad vyšetrovania Žilina) svojim zásahom - neumožnením sťažovateľovi oboznámiť\nsa s celým spisovým materiálom a neposkytnutím dostatočného času na prípravu obhajoby,\nporušil základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n,\n\nprávo na súdnu ochranu zaručené čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3, ods. 5 Ústavy SR, ako aj jeho\nprávo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2017, sp. zn.\n3 Tdo 10/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 3To/56/2015-1842 zo dňa 3.9.2015\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 5T/143/2005 zo dňa 12.2.2015, rozsudok\nOkresného súdu Žilina, č. k. 5T/143/2005 zo dňa 12.2.2015 a vracia vec Okresnému súdu\nŽilina na ďalšie konanie a rozhodnutie s pokynom zabezpečiť sťažovateľovi reálne\nuplatnenie jeho práva na obhajobu,\nalternatívne:\nÚstavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2017, sp. zn.\n3 Tdo 10/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 3To/56/20!5-1842 zo dňa 3.9.2015\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 5T/143/2005 zo dňa 12.2.2015 a vracia\nvec Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie s pokynom zabezpečiť\nsťažovateľovi reálne uplatnenie jeho práva na obhajobu.\nSťažovateľovi\n\n,\n\n,\n\nsa\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie vo výške 10.000,- eur, ktoré je porušovateľ základného práva alebo slobody\npovinný zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nSťažovateľovi\n\n,\n\nprávneho zastúpenia...“\n\n5\n\n, sa priznáva náhrada trov\n\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\n\n6\n\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\nII.A\nK namietanému porušeniu označených práv postupom okresného riaditeľstva\na rozsudkom okresného súdu\n16. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,\nže ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať\nsťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred\nvšeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nautomaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n17. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n\n7\n\n18. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že nie je iba\njeho povinnosťou (ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti) zabezpečovať v rámci svojej\nrozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto\npovinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.\nIII. ÚS 79/02).\n19. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku\naž po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie\ngarancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní\nnaprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno\nna ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného\ntrestného konania.\n20. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel\nopravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných\npochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní\na súdov).\n21. Sťažovateľ mal možnosť namietať porušenie svojich práv, ku ktorým malo dôjsť\nv rámci prípravného konania zo strany okresného riaditeľstva. Predovšetkým ide o žiadosť\no preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu podľa § 167 Trestného\nporiadku, sťažnosti proti uzneseniam vydaným v prípravnom konaní podľa § 141 Trestného\nporiadku a nasl. Sťažovateľ mohol použiť aj prostriedky nápravy priznaných mu zákonom\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Nad zachovávaním\nzákonnosti v prípravnom konaní vykonáva dozor prokurátor podľa § 174 Trestného\nporiadku, ktorý je okrem iného oprávnený rušiť nezákonné alebo neopodstatnené\nrozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa, či vracať vec vyšetrovateľovi so svojimi pokynmi na\ndoplnenie. Taktiež príslušný súd, ktorému bola podaná obžaloba, ak zistí, že prípravné\nkonanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy\n\n8\n\nzabezpečujúce právo obhajoby, je oprávnený vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie.\nSťažovateľ teda mal v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na\ndosiahnutie ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými\nkonať v jeho trestnej veci.\n22. Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavnému súdu je známe, že namietané\nporušenia svojich práv z obdobných dôvodov sťažovateľ už raz namietal v konaní pred\nústavným súdom (sp. zn. III. ÚS 120/2011, sp. zn. II. ÚS 126/09) a taktiež aktívne využil\nzákonné možnosti brániť sa v trestnom konaní, výsledkom čoho bolo, že krajský súd\nuznesením sp. zn. 2 To 196/2004 z 9. júna 2004 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 1 T 185/2002 z 11. marca 2004, ktorým ho uznal vinným, a vec vrátil prokurátorovi\nna došetrenie.\n23. Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného\nkonania vedeného proti nemu mal možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri\njej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n24. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu v trestnej veci sťažovateľa,\nústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu\nbolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľ aj využil),\na preto sťažnosť aj v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.B\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu\na uznesením najvyššieho súdu\n25. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\n\n9\n\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).\n26. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 5 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods.\n1 a 3 písm. b) a c) dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu, ku\nktorému malo dôjsť tým, že napriek existencii zákonných dôvodov na podanie odvolania\na následne aj dovolania rozhodol najvyšší súd tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol,\na preto ho považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, z čoho pramení jeho\nnepreskúmateľnosť. Krajskému súdu vyčítal sťažovateľ predovšetkým skutočnosť, že\nschválil nezákonný postup okresného súdu, ako aj postup orgánov činných v trestnom\nkonaní a nevzhliadol pochybenia, ktoré sťažovateľ namietal.\n27. Ústavný súd, ako už opakovane uviedol aj v prechádzajúcich rozhodnutiach, nie\nje súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. Ústavný súd nie je ani zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\n\n10\n\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n28. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n29. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo\nna súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To\nvšetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé\nprerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,\nprávo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné\npožiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08). Ústavný súd napokon poznamenáva, že\nmedzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom\n\n11\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností,\na prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.\n30. Najvyšší súd v napadnutom uznesení v časti podstatnej vo vzťahu k námietkam\nsťažovateľa uviedol:\n„Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii\norgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.\nPlatný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové\npráva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné\nporušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. c/ Trestného poriadku Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len\nporušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací\ndôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy,\nak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej\nobhajoby.\nTakéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda\nnemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného\nzásadným spôsobom, a teda ku takej skutočnosti, ktorá už sama o sebe znamená\nnaplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Napriek\ntomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré v rámci tohto dovolacieho\ndôvodu uviedol v písomných dôvodoch dovolania obvinený\n\n.\n\nDovolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou dovolateľa, podľa ktorej bolo\nzásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu tým, že mu nebolo umožnené\nnahliadnuť do súdneho spisu dňa 4. marca 2014, za účelom prípravy obhajoby na hlavné\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 5. marca 2014. Súdny spis sa v tom čase nachádzal\nu sudkyne na štúdium, ktorá ho mala u seba v rámci prípravy na hlavné pojednávanie.\nDovolací súd poznamenáva, že od hlavného pojednávania z 19. februára 2014, ktoré\npredchádzalo hlavnému pojednávaniu z 5. marca 2014 nepribudol do spisu žiaden dôkaz.\n\n12\n\nDovolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že obvinený dňa 28. februára 2014 využil\nprávo nahliadnuť do spisu a robiť si z neho fotokópie (č. 1. 1429). Po tomto dátume\nnasledovalo iba hlavné pojednávanie z 5. marca 2014 a tu dovolací súd poukazuje na fakt,\nže obvinený v rámci hlavného pojednávania z 5. marca 2014 nevyužil svoje právo\no nahliadnutie do spisu tak, ako tomu učinil na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach\n(viď zápisnica z hlavného pojednávania z 5. marca 2014, č. 1. 1434 - 1452), preto dovolací\nsúd konštatuje, že k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom nedošlo.\nTaktiež nie je možné prihliadnuť k námietke obvineného, že mu nebolo umožnené\nnahliadnuť do spisu dňa 15. januára 2014, teda v dostatočnom časovom predstihu pred\nhlavným pojednávaním z 22. januára 2014, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu. Pri\ntejto námietke dovolací súd konštatuje, že dňa 15. januára 2014, kedy sa obvinený dostavil\nna Okresný súd Žilina za účelom nahliadnutia do spisového materiálu, predmetný spisový\nmateriál sa nachádzal na Ústavnom súde Slovenskej republiky, nakoľko bolo rozhodované\no sťažnosti, ktorú na Ústavný súd Slovenskej republiky zaslal sám obvinený (úradný záznam\nč. I. 1393). Dovolací súd konštatuje, že obvinenému bola daná možnosť na nahliadnutie do\nspisového materiálu na hlavnom pojednávaní z 22. januára 2014, kde obvinený túto\nmožnosť využil (č. 1. 1395), preto nemožno dovolacím súdom konštatovať porušenie práva\nna obhajobu.\nDovolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou obvineného, že mu nebolo\numožnené oboznámiť sa s celým spisovým materiálom, nakoľko 31. augusta 2015 v spisovej\nkancelárii Krajského súdu v Žiline mu bol predložený celý spis s výnimkou zvukových\na obrazových záznamov, ktoré tvorili súčasť spisu a ktoré mu neboli sprístupnené počas\ncelého konania, či prípravného alebo súdneho. Dovolací súd poukazuje na fakt, že obvinený\nmal možnosť oboznámiť sa s prepisom tohto záznamu, teda výsluchom osoby mladšej ako\n15 rokov,\n\na taktiež poukazuje na skutočnosť, že pri tomto výsluchu\n\nmaloletého, z ktorého bol predmetný videozáznam vyhotovený, bol prítomný obhajca\nobvineného, čo potvrdil podpisom na zápisnicu o výsluchu\nz 17. februára 2005 (č. 1. 611 - 615), a preto je nutné konštatovať, že táto námietka\nobvineného je irelevantná, právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom porušené\nnebolo ani v tomto prípade.\n\n13\n\nĎalšou argumentáciou obvineného, ktorou namietal porušenie jeho právo na\nobhajobu a s ktorou sa dovolací súd nestotožňuje, je vykonanie dokazovania čítaním\nsvedeckých výpovedí, ktoré boli urobené na hlavných pojednávaniach pred vylúčenou\nsudkyňou JUDr. Urbanovou. K tejto námietke sa vyjadril Krajský súd v Žiline v uznesení\nz 30. januára 2013, sp. zn. 3To/134/2012, kde konštatoval, že do oznámenia zaujatosti dňa\n5. augusta 2004, bola JUDr. Urbanová zákonnou sudkyňou vo veci, a preto nebol dôvod\nnečítať tieto zápisnice z hlavných pojednávaní, ktoré viedla (č. l. 1276) a s touto\nargumentáciou Krajského súdu v Žiline sa dovolací súd stotožňuje.\nNámietka obvineného, že bol jeho duševný stav vyšetrený v roku 2005 na základe\npríkazu na vyšetrenie duševného stavu Okresného súdu Žilina z 15. marca 2002, sp. zn.\n28To/44/02, ktorý už bol použitý na predchádzajúce skúmanie duševného stavu, je dôvodná.\nVyšetrovateľka pri vydaní uznesenia o pribratí znalcov z 12. januára 2005 (č. 1. 575) mala\nžiadať súd o nový príkaz na vyšetrenie duševného stavu, avšak treba poukázať aj na\nskutočnosť, že obvinený bol právne zastúpený, sťažnosť voči uzneseniu si podal, avšak nie\nz dôvodu, že nebol platný príkaz na vyšetrenie jeho duševného stavu, ale z dôvodu zaujatosti\nvyšetrovateľky.\nDovolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti uzatvára, že postupom súdu\nvyšetrovateľky, ktorá nežiadala okresný súd o vydanie nového príkazu na vyšetrenie\nduševného stavu, došlo k porušeniu práva obvineného\n\n, ktoré však nie je\n\nmožné kvalifikovať, s poukazom na okolnosti veci, za porušenie práva na obhajobu\nzásadným spôsobom, tak aby to mohlo zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/\nTrestného poriadku...\n... obvinený namieta znalecké posudky\n\na\n\n,\n\nktoré boli podľa obvineného vyhotovené na základe nezákonných výpovedí svedka\na poškodenej, pričom skutočnosť, že výpovede svedka a poškodenej z roku 2002 v rámci\nprípravného konania sú nezákonné, konštatoval Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení\nz 9. júna 2004. sp. zn. 2To/l96/04. Dovolací súd sa nestotožňuje s námietkou obvineného,\npretože znalci pri vyhotovovaní znaleckých posudkov vychádzali z vlastného ambulantného\nvyšetrenia, ktoré vykonávajú na základe psychologicko-diagnostického vyšetrenia skúmanej\nosoby. Výsluchy svedkov majú pre znalca iba informatívny charakter, nakoľko znalec sám\npočas vyšetrenia osoby vedie s osobou aj exploratívny rozhovor, v rámci ktorého sa\n\n14\n\ns vyšetrovanou osobou sústreďuje na priebeh daného skutku respektíve na jej samotné\nprežívanie. Na základe uvedeného dovolací sud konštatuje, že hoci Krajský súd v Žiline vo\nsvojom uznesení z 9. júna 2004, sp. zn. 2To/196/04 konštatoval, že výpovede svedka\na poškodenej z roku 2002 sú nezákonné, tieto nemali vplyv na zákonnosť daných znaleckých\nposudkov a preto nemožno konštatovať, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na\ndôkazoch, ktoré neboli zákonne vykonané.\nĎalšou námietkou dovolateľa je čítanie výpovedí svedkov z prípravného konania, pri\nktorých došlo k nesprávnemu poučeniu a preto nebolo možné tieto výpovede čítať na\nhlavnom pojednávaní a taktiež teda nemohli slúžiť ako dôkaz pre rozhodnutie súdu.\nNajvyšší súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/134/2012, z 30.\njanuára 2013, (č. 1. 1273 - 1275), kde krajský súd správne vyložil namietané ustanovenia\nako aj správne konštatoval, že hoci sa procesná chyba stala, sama o sebe nemá za následok\nneplatnosť úkonu a preto sa Najvyšší súd s argumentáciou krajského súdu plne stotožňuje.\nĎalej dovolateľ namieta, že dňa 27. júna 2004 vzniesol námietku zaujatosti voči\nvyšetrovateľke\n\n, o ktorej nebolo rozhodnuté. Dovolací súd poznamenáva, že\n\nz prílohy dovolania (č. 1. 1916) vyplýva, že obvinený vzniesol námietku zaujatosti voči\nvšetkým vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej\npolície konajúcim v trestnej veci pod sp. č.: ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002. Z uvedeného je\nteda zrejmé, že námietka zaujatosti bola vznesená voči všetkým vyšetrovateľom, hoci nebola\nnijako odôvodnená. Taktiež je potrebné poukázať na fakt, že okrem vyšetrovateľky\n, nikto iný úkony v rámci prípravného konania nevykonával. Nakoľko\no námietke nebolo rozhodnuté a úkony vykonávala namietaná, no v konečnom dôsledku\nnevylúčená osoba, nie sú nezákonným úkonom. Nakoľko obvinený po 27. júli 2004 zaujatosť\nvyšetrovateľky\n\nnamietal počas konania ešte niekoľkokrát a o týchto\n\nnámietkach bolo rozhodnuté o jej nevylúčení, úkony ňou vykonané boli legálne, a preto ani\ntáto námietka dovolateľa nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/Trestného\nporiadku.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku možno úspešne\nuplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na\nhlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá\n\n15\n\na porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho\nriadneho) opravného prostriedku.\nZ uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri\nvykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného\nporiadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa\nnepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom\nnemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného\nporiadku a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\nčl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo\nzaložené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch\nzískaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana\nMarinescu proti Rumunsku, rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen proti Turecku,\nrozsudok č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechclen a ďalší proti Holandsku, Visser\nproti Holandsku, rozsudok č. 26668/95 zo 14. februára 2002, A1 - Khawaja aTahery proti\nSpojenému kráľovstvu, rozsudok č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011\na ďalšie).\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom\npodľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak\ndovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3\nTrestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce\ndôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného\ndokazovania najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané\ndôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nSpôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom sudmi nižších stupňov\nnemôže najvyšší súd v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvineným prehodnocovať\nani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej\nkompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so samotnou\npodstatou dovolacieho konania, pretože dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné\nprostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu (čo do dôvodov\n\n16\n\nokruhu napadnuteľných rozhodnutí, oprávnených osôb, atď.) aký je charakteristický pre\nriadne opravné prostriedky. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do\nprávoplatných rozhodnutí, a preto spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného\nrozhodnutia súdu.\nZ toho dôvodu možno dovolania aplikovať iba v prípadoch ak je to odôvodnené\nzávažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho\nprocesného postupu pri vykonávaní dôkazov...\n... K uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného\nporiadku, dovolací súd uvádza, že jedným z dôvodov, podľa ktorého dovolanie v trestnom\nkonaní možno podať, je, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nK tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti\ntvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy viazaný konečným\nskutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania\nnemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/\nTrestného poriadku. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže\nani meniť, ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa,\nvyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba\nnámietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa\npritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu\nvykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto,\nže nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol\nv konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci\nodvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na\npreskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.\nDovolací súd primáme zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že\nskutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu\ntrestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumcia)\nodôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.\n\n17\n\nPo analýze dovolania obvineného\n\ndovolací súd ustálil, že vo vzťahu\n\nk dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku obvinený uplatnil\nvýlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho\nnámietky smerujú proti odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu tak, že odvolací súd sa\nnezoberal jeho vlastným hodnotením dôkazov ako ani dôkazmi, ktoré predložil. Skutočnosť,\nže súdy nižšieho stupňa si neosvojili hodnotenie dôkazov podľa predstáv obvineného, nie je\nnaplnením zákonného dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného\nporiadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, reagujúc na viaceré námietky\nuvedené v dovolaní o tom, že odvolací súd stroho odôvodnil svoje rozhodnutie nad rámec\ndodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na\ndoplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.\nV tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní\nrozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby\nodvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého\nstupňa. Ako uvádza obhajoba v písomných dôvodoch dovolania, obvinený odvolanie založil\nna opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa.\nS jeho právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a\nnenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde...\n... Neprípustnosť trestného stíhania je vyjadrená v § 9 Trestného poriadku.\nUstanovenie § 9 ods. 1 písm. d/ je premietnutím čl. 50 ods. 5 ústavy, podľa ktorého nikoho\nnemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod\nobžaloby. Samozrejme, že musia byť splnené podmienky, že ide o ten istý skutok a toho\nistého obvineného. Tú istú osobu pre ten istý skutok možno opätovne trestne stíhať len\nvtedy, keď predtým vydané právoplatné rozhodnutie bolo v predpísanom konaní zrušené.\nNámietke dovolateľa, že sa proti nemu viedlo trestné stíhanie, ktoré bolo neprípustné,\nnemožno vyhovieť, pretože nie je naplnený ani jeden bod z ustanovenia § 9 Trestného\nporiadku, kde je explicitne dané, za akých okolností je trestné stíhanie neprípustné. S\nnámietkou, že bolo odvolanie prokurátorkou zahlásené priamo do zápisnice na hlavnom\n\n18\n\npojednávaní a jeho odôvodnenie bolo podané oneskorene nezakladá dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. k/. Nad rámec uvedeného však najvyšší súd dodáva, že zahlásiť\nodvolanie priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní bolo možné aj podľa Trestného\nporiadku, zák. č. 141/1961 Zb., čo využil aj sám obvinený ako aj jeho právny zástupca na\nhlavnom pojednávaní z 12. februára 2015 (č. 1. 1724). Taktiež je potrebné uviesť, že bola\ndoručená výzva na odôvodnenie odvolania na Okresnú prokuratúru Martin (č. 1. 1251)\na k namietanému odvolaniu sa mal možnosť vyjadriť obvinený, čo aj urobil prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu (č. 1. 1259), avšak túto skutočnosť vôbec nenamietal.“\n31. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ústavný súd poukazuje na\npodstatnú časť tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd uviedol:\n„Napadnutý rozsudok má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 120 a nasl. Tr. por.\nV odôvodnení potom súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje\nskutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.\nZ odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa\nspravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.\nKrajský súd sa s týmto rozsudkom stotožnil pokiaľ ide zistenie skutkového stavu. Stručne\na zjednodušene\n\nmožno\n\n, syn\n\npovedať,\n\nže\n\nobžalovaného\n\nusvedčila\n\npoškodená\n\na s nimi korešpondujúce ďalšie svedecké výpovede,\n\nlekárske správy či znalecké dokazovanie, ako ich podrobne opisuje odvolaním napadnutý\nrozsudok. Jednotlivé námietky procesného charakteru už v minulosti súdy vyriešili.“\n32. Ústavný súd považuje v prvom rade za podstatné uviesť, že podľa už spomenutej\nkonštantnej judikatúry nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci\nústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného\nsúdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Ústavný súd teda pripomína už spomenutý\nobmedzený rozsah jeho právomoci preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov, Trestný poriadok a Trestný zákon (zákon\nč. 300/2005 Z. z.) nevynímajúc, viedli k rozhodnutiu vo veci samej. K tomu dodáva, že\nnepatrí do jeho právomoci zaoberať sa rozhodnutím o vine a treste (II. ÚS 31/94) ani\n\n19\n\notázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania a o ktorom sa\ns konečnou platnosťou koná a rozhoduje pred všeobecnými súdmi (I. ÚS 18/00). Inými\nslovami, úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť\nobčana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi\ndo jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\n(m. m. I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy\ntaktiež vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do\nprávomoci všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 19/02).\n33. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí najvyššieho\nsúdu a krajského súdu vrátane sťažovateľom prezentovaných nosných úvah konštatuje, že\ntak najvyšší súd, ako súd dovolací, ako aj krajský súd ako súd odvolací konali v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali\na aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných\nna vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení sú\nnapadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Tak\nkrajský súd, ako aj najvyšší súd vo svojich napadnutých rozhodnutiach primerane\nrozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektovali na sťažovateľom\nvznesené odvolacie a dovolacie námietky, ku ktorým v primerane podrobnej svojej\nargumentácii zdôvodnili svoje úvahy. Sťažovateľ uviedol v podstate totožné dôvody,\nktorými odôvodnil aj dovolanie voči rozsudku krajského súdu, pričom aj v prípade, že došlo\nk procesným chýbam, ktoré sťažovateľ vytýka v sťažnosti, tie boli v ďalšom priebehu\ntrestného konania konvalidované, preto možno za daných okolností z ústavného hľadiska\nrozsudok krajského súdu, ako aj uznesenie najvyššieho súdu považovať za ústavne\nakceptovateľné, keďže v konaní ako celku bola sťažovateľovi v súčinnosti s obhajcom daná\ndostatočná príležitosť aktívne formulovať a predkladať argumenty na svoju obhajobu.\n34. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že z napadnutých rozhodnutí\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ namietal\nv priebehu celého trestného konania od momentu vznesenia obvinenia (12. marca 2002)\n\n20\n\nvšetky pochybenia v postupe orgánov činných v rámci prípravného konania a prítomné\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré uviedol aj v sťažnosti, tieto sa k nim\nvyjadrili a zdôvodnili, prečo neboli spôsobilé v materiálnom zmysle naplniť porušenie\nsťažovateľom označených základných práv a slobôd, resp. prečo a ako boli v následnom\npostupe všeobecných súdov konvalidované.\n35.\n\nV\n\nsúvislosti\n\nso\n\nsťažovateľom\n\ndeklarovaným\n\nprejavom\n\nnespokojnosti\n\ns napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu\nbol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo\nmožné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá\nústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Taktiež podľa už\nmnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy\nnestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania.\n36. Na podporu svojich záverov ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva\nna spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku\nzvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti\nnajmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa\nje súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je\npreto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína,\nže právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý\n\n21\n\nargument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný\nza rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303-B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).\n37. Ústavný súd uzatvára, že právne závery krajského súdu a najvyššieho súdu\nnemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho nezistil\npríčinnú súvislosť medzi týmito napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho\nsúdu a sťažovateľom namietaným porušením označeného základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n38. Ústavný súd nekonštatuje ani porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, keďže z príloh\nsťažnosti nezistil, že by sťažovateľovi uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho,\nresp. rozsudkom krajského súdu ako súdu odvolacieho bolo znemožnené obrátiť sa na súd.\nNavyše, v prípade sťažovateľa nerozhodoval orgán verejnej správy. Taktiež ústavný súd\nnezistil ani porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 5\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ktoré sťažovateľ spája s rovnakými\ndôvodmi, aké uviedol v súvislosti s tvrdeným porušením základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že\nsťažnosť sťažovateľa je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a to vzhľadom na znenie\ncitovaných článkov ústavy a dohovoru, z ktorého je evidentné, že medzi namietaným\nporušením práv a postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v trestnom konaní vedenom\nproti sťažovateľovi neexistuje žiadna príčinná súvislosť.\n39. Tvrdenia o porušení základných práv zaručených v čl. 47 ods. 3 (rovnosť\núčastníkov v konaní) a čl. 50 ods. 3 a 5 (základné právo na obhajobu a zásada ne bis in\nidem) ústavy spoločne s čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru (právo na obhajobu) sťažovateľ\n\n22\n\nv sťažnosti pred ústavným súdom žiadnym spôsobom argumentačne nepodporil.\nNeuviedol, akým spôsobom (čím) krajský súd a najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach tieto\njeho práva porušili. To, že sťažovateľ nesúhlasí s výsledkom trestného konania, samo osebe\nneznamená bez ďalšieho porušenie jeho základného práva na obhajobu, prípadne porušenie\nrovnosti účastníkov konania a rovnako ani porušenie zásady ne bis in idem, o to viac, ak\ntrestné konanie prebiehalo súvisle od roku 2002 a týkalo sa vždy tých istých skutkov, za\nktoré bol právoplatne odsúdený sťažovateľ iba raz – rozsudkom okresného súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu.\n40. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov,\nvrátenie veci na ďalšie konanie a iné) v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prípravné konanie", "arbitrárnosť", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b91d6cc1-cb62-454f-ab7f-eade9a684ed3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91d6cc1-cb62-454f-ab7f-eade9a684ed3"}, {"guid": "ussr:32b72459-f54f-45a0-a2ee-259534038063", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/09 z 24. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32b72459-f54f-45a0-a2ee-259534038063"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:5d3eb571-6226-4e86-a99d-dc572461afd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 74/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d3eb571-6226-4e86-a99d-dc572461afd5"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-06-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1"}], "citovane_v": []}