{"guid": "ussr:a1c0bc01-c5bf-44dc-a7d2-c9203c4785c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2018 z 14. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2018, sp. zn. I. ÚS 63/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2018-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1c0bc01-c5bf-44dc-a7d2-c9203c4785c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 63/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária,\nNámestie sv. Michala 11, Hlohovec, ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 9 T 86/2017,\npostupom a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 To 88/2017 z 12. septembra 2017\na postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tos 163/2017\nz 12. septembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n2. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej\n\nnamietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 9 T 86/2017, postupom a uznesením Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5 To 88/2017 z 12. septembra 2017\na postupom\n\na uznesením Krajského súdu\n\nv Trnave\n\nsp.\n\nzn. 5 Tos\n\n163/2017\n\nz 12. septembra 2017.\n\n2. Ústavný súd k obsahu sťažnosti považuje za nutné najskôr poznamenať, že\nsťažovateľ pomerne neprehľadne formuloval jej odôvodnenie, na viacerých miestach sa\ndopúšťal nepresností, ale i takých gramatickými nesprávností, ktoré vyvolávali pochybnosti\no tom, načo chcel upriamiť pozornosť. Zo sťažnosti a z jej príloh možno vyabstrahovať, že\nproti sťažovateľovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru\nkriminálnej polície v Galante pod ČVS: ORP-773/2-VYS-GA z 27. novembra 2016\nvznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1\npísm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“). Dňa 26. mája 2017 bola v predmetnej trestnej veci sťažovateľa Okresnou\nprokuratúrou Galanta podaná na okresnom súde obžaloba (vec sp. zn. 9 To 86/2017).\nKrajský súd uznesením sp. zn. 5 To 88/2017 z 12. septembra 2017 zrušil uznesenie\nokresného súdu č. k. 9 T 86/2017-360 z 25. júla 2017 o odmietnutí obžaloby a vrátení veci\nprokurátorovi do prípravného konania a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\nKrajský súd uznesením sp. zn. 5 Tos 163/2017 z 12. septembra 2017 zrušil v celom rozsahu\nuznesenie okresného súdu č. k. 9 T 86/2017-406 z 28. augusta 2017 a rozhodol, že zamieta\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, neprijíma jeho písomný sľub ani\nzáruku za jeho ďalšie správanie a nenahradzuje väzbu dohľadom probačného a mediačného\núradníka.\nSťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii k nerešpektovaniu zásady\nkontradiktórnosti\n\nkonania a rovnosti zbrani poukázal okrem iného na to, že mu\n\n11. septembra 2017 bolo doručené odôvodnenie sťažnosti prokurátora proti uzneseniu\n\n2\n\nokresného súdu sp. zn. 9 T 86/2017 z 28. augusta 2017, o ktorej krajský súd\nrozhodol uznesením „sp. zn. 5 To 88/2017“ 12. septembra 2017\n\n(zrejme\n\nsp. zn.\n\n5 Tos 163/2017, pozn.). Sťažovateľ tak nemal možnosť reagovať a predložiť svoju\nargumentáciu\n\nsúdu.\n\nV\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\nodkázal\n\nna\n\njudikatúru\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(I. ÚS 162/2017). V ďalšej časti sťažnosti uvádzal výhrady k porušeniu práva na urýchlené\nkonanie vo väzobnej veci okrem iného aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu sp. zn. 5 Tos 163/2017, ktorému vyčítal i nedostatočné odôvodnenie, a to všetko\ns odkazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu\n(napr. III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03, III. ÚS 126/05, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).\n3. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:\n,,1. Postupom Krajského súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5To/88/2017\na sp. zn. 5Tos/163 a uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/88/2017 zo dňa\n12.9.2017 a sp. zn. 5Tos/163/2017 zo dňa 12.9.2017 boli porušené práva sťažovateľa\nzaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods.1, ods.3, ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 9T/86/2017 boli\nporušené práva sťažovateľa zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na v čl. 5 ods.3, ods.4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/88/2017 zo dňa 12.9.2017 a sp. zn.\n5Tos/163/2017 zo dňa 12.9.2017 sa zrušuje a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu.\n4. Sťažovateľovi sa p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 6000 € ,\nktoré mu je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu spoločne\na nerozdielne Okresný súd v Galante a Krajský súd v Trnave.\n5. Sťažovateľovi sa p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia advokátom v\nsume 312,34 €, ktorú je Okresný súd v Galante a Krajský súd v Trnave\n\npov inný\n\nzaplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokáta JUDr. Igora Ribára, Advokátska\nkancelária, Nám sv. Michala 11, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n3\n\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to\npredovšetkým\n\nv\n\nsituácii,\n\nkeď\n\nje\n\nsťažovateľ\n\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n\n4\n\nzastúpený\n\nzvoleným\n\nadvokátom\n\n7. Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré\nsťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považuje v súlade so svojou\njudikatúrou iba za súčasť argumentácie sťažovateľa, ktorej posúdením sa samostatne\nnezaoberá (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).\n8. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n9. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným\nsúdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby\nza účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania\ntrestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej\nv spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody\nmaloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho\nzákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné\ndržanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,\nalkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\n\n5\n\nosoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej\nprebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n10. Článok 17 ústavy a čl. 5 dohovoru vymedzujú podmienky zásahu i mechanizmy\nochrany základného práva na ochranu osobnej slobody pred obmedzením väzbou. Článok\n17 ústavy v sebe zahŕňa práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (III. ÚS 12/06).\nZákladné právo na ochranu osobnej slobody pred obmedzením väzbou má síce spoločné\nrozhranie so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 6\ndohovoru) v tom, že pokiaľ ide o práva osoby obmedzenej na osobnej slobode, v ochrane,\nktorú jej zaručuje základné právo podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, sú v nej zaručené aj práva inak\nobsiahnuté v ústavnej ochrane prostredníctvom práva na súdnu ochranu (predovšetkým\nprávo na prístup súdu, právo na rovnosť zbraní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\no obmedzení osobnej slobody väzbou a ďalšie), avšak pokiaľ by išlo o práva osoby, ktorej\nby sa zásah do osobnej slobody netýkal, bolo by možné ochranu ústavnosti v konaní\no sťažnosti pred ústavným súdom poskytnúť len vo vzťahu k základnému právu na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ústavy (resp. čl. 6 dohovoru). Nesprávna kvalifikácia v sťažnosti\nnamietaného porušenia základného práva má za následok odmietnutie sťažnosti tam, kde\nnamiesto namietaného porušenia čl. 17 ústavy (resp. čl. 5 dohovoru) malo byť namietané\nporušenie ochrany podľa čl. 46 ústavy (resp. čl. 6 dohovoru).\n\n6\n\n11. Ústavný súd ešte pred vyslovením svojich záverov k napadnutým uzneseniam\nkrajského súdu a postupu okresného súdu považuje za žiaduce poukázať na skutočnosť, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nIII.\n12. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva\npodľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 88/2017\n12.1 Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n12.2 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť,\n\n7\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n12.3 Postup a rozhodnutie krajského súdu, ktorým sa rozhodovalo o revízii\nrozhodnutia okresného súdu o preskúmaní obžaloby podanej okresným prokurátorom\nv zmysle § 241 Trestného poriadku, kedy samosudca rozhoduje o ďalšom postupe\nv trestnom konaní prijatím niektorého z prezumovaných rozhodnutí uvedených v odseku 1\ncitovaného uznesenia pod písmenami a) až i), sa týka tej časti trestného konania, ktorej\npredmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) a netýka sa\npriamo rozhodovania o väzbe. Pokiaľ sťažovateľ takému postupu a rozhodnutiu krajského\nsúdu vyčíta rôzne nesprávnosti, ktoré spája s porušením základných práv v zmysle čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru, ide o sťažnosť, ktorá je konštruovaná\nna nesprávnej právnej kvalifikácii namietaného porušenia základných práv. Ústavný súd\npreto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nz dôvodu neexistencie vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenými právami\na uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 88/2015 z 12. septembra 2017.\n13. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva\npodľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom okresného súdu pod sp. zn. 9 T 86/2017\n13.1 V súvislosti s namietaným postupom okresného súdu pod sp. zn. 9 T 86/2017\na porušením práv sťažovateľa zaručených v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ústavné súdnictvo a právomoc\nústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne\nskončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda\npredovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem.\nIde o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to\no princíp subsidiarity.\n\n8\n\n13.2 V danom prípade zo sťažnosťou napadnutej časti rozhodnutia krajského súdu\nsp. zn. 5 To 88/2017 vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorým\nbola odmietnutá obžaloba a vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania, a to\ns usmernením, aby okresný súd vo veci znova konal a rozhodol.\n13.3 Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n13.4 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo\nslobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť už po\npredbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n13.5 V danom prípade postup okresného súdu preskúmal krajský súd a svojím\nkasačným rozhodnutím určil, že o ďalšom postupe po podaní obžaloby v trestnom konaní\nbude konať a rozhodovať okresný súd. Ústavný súd vychádzajúc zo svojho postavenia ako\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej predbežnom\nprerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n14. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva\npodľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tos 163/2017\n14.1 V súvislosti s namietaným porušením čl. 5 ods. 1 dohovoru ústavný súd\npoukazuje na to, že sťažovateľ v sťažnosti (v sťažnostnom návrhu, petite) nešpecifikoval,\nktorým v označenom článku spôsobom malo dôjsť k porušeniu jeho práva na osobnú\n\n9\n\nslobodu. Označený článok dohovoru taxatívnym spôsobom vymedzuje dôvody pozbavenia\nosobnej slobody a sťažnosťou napadnutý postup krajského súdu sa týka (len) ďalšieho\ntrvania väzby sťažovateľa, pričom dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je ratione materiae\nnajmä súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. Ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú, keďže čl. 5 ods. 1 dohovoru nie je aplikovateľný na prejednávanú\nsťažnosť.\n14.2 Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom formulovanej námietke o porušení čl. 5\nods. 3 dohovoru v kontexte argumentácie obsiahnutej v sťažnosti upriamuje pozornosť na\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je ustanovenie čl. 5 ods. 3\ndohovoru aplikovateľné na situáciu prvotnej súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia\nosobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (prvotné rozhodovanie o vzatí do\nväzby). Na prípad sťažovateľa, u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti väzby –\nopakovanú\n\nžiadosť o prepustenie na slobodu a rozhodovanie o ponechaní vo väzbe,\n\nprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n15. Sťažovateľ k porušeniu jeho práva na urýchlené konanie a rozhodovanie o väzbe\nvo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Tos 163/2017 uvádza:\n„o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby zo dňa 02.8.2017, doručenej\nprokuratúre dňa 3.08.2017 (podanie bolo adresované prokuratúre z dôvodu, že Okresný\nsúd v Galante rozhodol o vrátení veci prokuratúre, a obvinený nemal vykázané doručenie\nvyššie uvádzania sťažnosti prokuratúry) rozhodol Okresný súd dňa 28.8.2017 a Krajský súd\ndňa 12.09.2017, pričom svoje rozhodnutie doručil až dňa 02.10.2017. Z uvedeného dôvodu\nsa konalo o žiadosti vyše 60 dní.“\n15.1 Vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy ústavný súd uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III.\n\n10\n\nÚS 199/05), pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS\n100/04).\n15.2 Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Požiadavka\nrozhodovať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene je vyjadrená výslovne v § 2\nods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné\nv trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať\nprednostne a urýchlene. Rovnako požiadavku neodkladnosti rozhodovania o žiadosti\no prepustenie ustanovuje výslovne aj § 79 ods. 3 Trestného poriadku, v ktorom sa uvádza,\nže o takej žiadosti sa musí rozhodnúť bez meškania. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý\nanglický výraz „speedlly“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene”) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Bezicheri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968. A-8. bod 24\na Sanchcz - Reisse z roku 1986. A-107, bod 55).\n15.3 Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu požiadavke prednostného\na urýchleného rozhodovania vo väzobných veciach v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj\nčl. 5 ods. 4 dohovoru v zásade nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto\npožiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca niekoľko týždňov\n(m. m. III. ÚS 255/03, IV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06).\n15.4 Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti\nväzby sa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej\nosobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov\n\n11\n\nsúdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až\ndo právoplatného rozhodnutia o ňom (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veciach Letellier v. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993,\nbod 28).\n15.5 S prihliadnutím na uvedené pravidlo pri posudzovaní sťažnosti väzobne stíhanej\nosoby sa ústavný súd sústredil na posúdenie a zhodnotenie celkovej dĺžky konania súdov\npri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby. Sťažovateľ 3. augusta 2017 podal\nna Okresnej prokuratúre Galanta žiadosť o prepustenie z väzby s návrhmi na jej\nnahradenie. Po predložení tejto žiadosti súdu 14. augusta 2017 okresný súd uznesením\nsp. zn. 9 T 86/2017 z 28. augusta 2017\n\nrozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby\n\nna slobodu, prijal prevzatie záruky za ďalšie správanie sťažovateľa i jeho písomný sľub\na nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd rozhodoval\no sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 9 T 86/2017 z 28. augusta\n2017 na neverejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2017, teda na pätnásty deň\nod rozhodnutia okresného súdu, ktorý rozhodol po štrnástich dňoch od predloženia žiadosti\nokresnou prokuratúrou. K doručeniu rozhodnutia krajského súdu sťažovateľovi došlo\nna dvadsiaty deň od jeho vydania, t. j. 2. októbra 2017. Celkove tak konanie na oboch\nstupňoch trvalo 60 dní, čo svedčí o uplynutí dlhšieho času pri rozhodovaní o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby, v priemere však neprekračujúceho jeden mesiac\nna každý stupeň konania, čo ústavný súd aj s prihliadnutím na osobitné okolnosti hodnotí\nako hraničnú dobu.\n\nÚstavný súd však v záujme objektivity prihliadol aj na osobitné\n\nokolnosti prípadu. Z nich je zrejmé, že pokiaľ sťažovateľ svoju žiadosť o prepustenie z\nväzby neadresoval okresnému súdu,\n\novplyvnilo to jeho urýchlené rozhodovanie.\n\nOkresnému súdu bola žiadosť predložená 14. augusta 2017. V prípade krajského súdu išlo\no potrebu rozhodovania (i vypracovania písomného rozhodnutia) nielen o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby, ale súčasne v tom istom konaní a v rovnakom čase\n(12. septembra 2017) aj o sťažnosti prokurátora smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu\no odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania. Celkovú dĺžku\nkonania s prihliadnutím na uvedené okolnosti preto ústavný súd ešte nehodnotí ako ústavne\n\n12\n\nneudržateľnú. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti vyhodnotil ako zjavne\nneopodstatnenú, čo je dôvodom na jej odmietnutie.\n16. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil námietku porušenia základného práva na osobnú\nslobodu predovšetkým podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru. K tejto uviedol, že odôvodnenie sťažnosti okresného prokurátora voči uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 9 T 86/2017 z 28. augusta 2017 o prepustení z väzby na slobodu mu\nbolo doručené 11. septembra 2017, teda deň pred rozhodnutím krajského súdu\n(12. septembra 2017). Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené namietal, že mu takýmto\nspôsobom bol značne zúžený priestor na predloženie vlastnej argumentácie súdu.\nSťažovateľ je toho názoru, že v dôsledku označenej okolnosti došlo k porušeniu princípov\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, a teda k zásahu do označených práv.\n16.1 Možnosť väzobne stíhanej osoby predložiť argumenty a dôvody proti svojmu\nponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať na „protiargumenty“ zástupcu štátu\n(prokurátora) súvisí s požiadavkou kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou „rovnosťou\nzbraní“, ktoré z hľadiska kvality súdneho preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej\nslobody musia byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj\njudikatúry ústavného súdu ako základné procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5\ndohovoru garantované (pozri napr. III. ÚS 259/2015).\n16.2 Pri posúdení sťažnosti sťažovateľa považoval ústavný súd za dôležitú otázku, či\nstrana obhajoby mala reálnu možnosť oboznámiť sa a následne konfrontovať s argumentmi\nOkresnej prokuratúry Galanta pre ponechanie sťažovateľa vo väzbe. Ústavný súd\nvychádzajúci z tvrdenia sťažovateľa o podstatnom zúžení priestoru\n\npre právnu\n\nargumentáciu uzavrel, že ide síce o veľmi krátku lehotu i vo väzobnom konaní, avšak\nv okolnostiach\n\ntejto veci\n\nešte za ústavne udržateľnú. Sťažovateľ sa opakovanými\n\nžiadosťami o prepustenie z väzby na slobodu (zo 6. februára 2017, z 15. mája 2017\na 3. augusta 2017) ocitával pre neho známej procesnej situácii, keď bol cyklicky\nkonfrontovaný s pretrvávajúcimi dôvodmi, ktorými je odôvodňované jeho väzobné stíhanie\n[§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Obhajoba sťažovateľa bola opakovane viackrát\n\n13\n\noboznámená s podstatnými a ťažiskovými skutočnosťami, ktoré formuloval prokurátor\na na ktoré prihliadal krajský súd. Zodpovedá tomu i konštatácia odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu:\n„Z dôvodov, ktoré opakovane konštatovali súdy vo svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach o väzbe obvineného, naposledy pri rozhodovaní o ponechaní obvineného\nvo väzbe po podaní obžaloby, bolo preto potrebné jeho žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu zamietnuť a rovnako zamietnuť aj všetky ponuky a alternatívy nahradenia väzby\nv zmysle § 80 ods. 1 Trestného poriadku.“\nÚstavný súd je tak toho názoru, že sťažovateľom namietaný postup v danom prípade\nnemal materiálny dopad na ochranu označených práv. Na základe uvedeného ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n17. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že odôvodnenie namietaného uznesenia krajského\nsúdu je založené na nepreskúmateľných záveroch v dôsledku všeobecnej, selektívnej\na účelovej argumentácie.\n17.1 Sťažovateľ k porušeniu jeho práva na riadne odôvodnenie uznesenia krajského\nsúdu sp. zn. 5 Tos 163/2017 uvádza:\n«Okresný súd si argumentáciu obhajoby často osvojil. Krajský súd následne ale vždy\nprvostupňové rozhodnutie zmenil a s námietkami obhajoby sa vôbec nezaoberal, pričom\npaušálne používal nesúvisiacu argumentáciu (argumentum non sequitur) a argumentáciu\nzaloženej na všeobecnej, selektívnej a účelovej argumentácií, majúca povahu skôr\nargumentum ad hominem, tykajúcej sa najmä morálnej integrity obvineného v kontexte jeho\nminulosti. Opakované používanie stereotypných formulácií v rozhodovaní o väzbe\nvzbudzuje podozrenie, že sa tieto orgány dostatočne nezaoberali konkrétnymi okolnosťami\na nereagovali na argumenty obvineného (Kondratyev proti Rusku, Lind proti Rusku).\nAkceptujeme záver, že orgány rozhodujúce o väzbe nie sú povinné sa s vysporiadať\ns každým argumentom, mali by však reagovať adekvátnym spôsobom na všetky argumenty,\nktoré sú spôsobilé spochybniť oprávnenosť ďalšieho trvania väzby (Michalko proti\nSlovensku, Ignatenco proti Moldavsku)...\n\n14\n\nV danom rozhodnutí sa opätovne súd nezaoberal argumentáciou sťažovateľa, ale len\nodôvodňoval Okresnému súdu nesprávnosť jeho rozhodnutia. Súd preto napríklad opäť\nneuviedol v čom vidí dôvodne podozrenie zo spáchania trestného činu sťažovateľa.\nSťažovateľa upozornil, že znak, či pojem „fyzické alebo psychické utrpenie“ je pritom nutné\ndefinovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý\nživot poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby)\na netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť)\nkonania popísaného v písmenách a) až e), ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou,\nči bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Vo väzbe\nna vyššie uvedené v kontexte kladenia spáchania daného skutku za vinu obvinenému, preto\nmusí okrem podozrenia, že obvinený spáchal skutok niektorým zo spôsobov v písmenách\na) až e) existovať aj podozrenie o spôsobení fyzického alebo psychického utrpenia\npoškodenej. Bez uvedeného nemožno konštatovať dôvodnosť podozrenia. Z vykonaného\ndokazovania nevyplynulo potvrdenie dôvodného podozrenia, že obvinený sa dopustil\nfyzického násilia voči svojej družke\n\nspôsobom popísaným v skutkovej\n\nvete uznesenia vznesením obvinenia následkom čoho by bolo fyzické utrpenie poškodenej,\npričom vo väzbe na psychické násilie, znalec\n\nuviedol, že u poškodenej\n\nsa neprejavil syndróm týranej ženy, teda že znalec u nej nezistil vykazovanie známok, ktoré\nnapĺňajú syndróm týranej ženy. Znalec taktiež uviedol že u poškodenej nezistil žiadne\nznámky po psychickom násilí. Znalec taktiež konštatoval, že na základe jeho znaleckých\nzáverov v rámci znaleckého posudku, je možné len zhrnúť, že poškodená pravdepodobne\nmohla zažiť udalosti tak ako ich popisuje nie je ale možné na základe daného znaleckého\nposudku posúdiť pravdivosť, vierohodnosť jej výpovede, a zároveň aj to žeby výpovede\nostatných svedkov ale aj obvineného boli nepravdivé nakoľko znalec uviedol, že nato aby to\nmohol konštatovať by musel vyšetriť aj daných svedkov. Krajský súd neuviedol prečo\nv trestnej veci sťažovateľa nie je vhodné nariadiť nahradenie väzby spôsobom ako to\nnavrhol okresný súd, ktoré sa v minulosti už osvedčili (napr. od príkazu na prepustenie\nzo zadržania do vzatia do väzby, obvinený rešpektoval zákaz úmyselného priblíženia sa).»\n17.2 Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným\ndôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen\n\n15\n\npri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je\nzároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07). Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy sú\nzaručené aj práva inak obsiahnuté v čl. 46 ods. 1 ústavy vrátane práva na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\n17.3 V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol:\n„Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej\nprokuratúry Galanta, ktorú odôvodnil tým, že naďalej existuje obava, že obvinený sa\npo prepustení z väzby na slobodu bude opakovane dopúšťať trestnej činnosti. Poukázal\nna to, že v minulosti bol už 8 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom\nprávoplatným v novembri 2016 a to aj za násilnú trestnú činnosť. Svoj spôsob života\nneprehodnotil a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti. Sankcie za predchádzajúcu trestnú\nčinnosť neviedli u neho k náprave a preto nie je pravdepodobné predpokladať, že po\nprepustení z väzby na slobodu bude viesť riadny život. Poukázal na to, že\nfiguruje v inej trestnej veci vedenej proti obvinenému ako spoluobvinený. Starosta obce\nnevedel uviesť konkrétny spôsob, akým bude vplývať na obvineného. Z jeho\nvýpovede je zrejmé, že záruku ponúkol len z dôvodu subjektívneho presvedčenia, že skutok,\npre ktorý bola podaná obžaloba, obvinený nespáchal. Prokurátor preto poskytnutú záruku\nnepovažuje za dostatočnú. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť o ponechaní\nobvineného vo väzbe...\nV doterajšom priebehu trestného stíhania bolo opakovane konštatované, že\nu obvineného existujú dôvody takzvanej preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Tento dôvod väzby bol odôvodňovaný najmä povahou páchanej\nčinnosti, ako aj osobou obvineného, ktorý bol v minulosti opakovane trestaný, a to aj\npre násilnú trestnú činnosť. Prvostupňový súd na jednej strane poukazuje na zoslabenie\nvýpovednej hodnoty jedného z doteraz vykonaných dôkazov- výpovede svedka\n\n16\n\n... Úvaha prvostupňového súdu o zoslabení výpovednej hodnoty uvedeného svedka\nz dôvodu jeho vzatia do väzby, je rovnako nesprávna. Konajúci prvostupňový súd nemal\nmožnosť posúdiť konkrétne skutočnosti, na základe, ktorých bol menovaný svedok vzatý\ndo väzby. Pri rešpektovaní ústavnej zásady prezumpcie neviny, nemožno, iba na za klade\ntoho, že svedok bol vzatý do väzby, konštatovať zoslabenie hodnoty jeho výpovede a vyvodiť\nz toho prepustenie obvineného na slobodu a to najmä v prípade, že tato svedecká výpoveď\nje len jedným z dôkazov, ktoré majú odôvodňovať podozrenie, že obvinený sa dopustil\nspáchania trestného činu... Možno teda zhrnúť, že... nedošlo k žiadnej zmene skutočnosti\ndôležitých pre trvanie väzby obvineného. Takouto zmenou nie je vzatie vyššie menovaného\nsvedka do väzby, ani rozhodnutie súdu o odmietnutí obžaloby... Z dôvodov, ktoré opakovane\nkonštatovali súdy vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe obvineného,\nnaposledy pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby, bolo\npreto potrebné jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť a rovnako\nzamietnuť aj všetky ponuky a alternatívy nahradenia väzby v zmysle § 80 ods. 1 Trestného\nporiadku.“\n17.4 Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa o nepreskúmateľnosti\nnamietaného uznesenia krajského súdu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnáležite prezentoval skutkové okolnosti veci, na ktoré nadviazal svojimi právnymi závermi\no existencii materiálnych i formálnych podmienok väzby v zhode so závermi\npreskúmavaného rozhodnutia okresného súdu. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd sa\ns otázku existencie dôvodov väzby sťažovateľa vysporiadal primeraným spôsobom, keď bez\nzjavných logických protirečení vyvodil zo zistených skutkových okolností čiastkové právne\nzávery, prostredníctvom ktorých v súlade s relevantnou právnou úpravou zistil splnenie\npodmienok pre ďalšie trvanie väzby sťažovateľa. K výhrade o (ne)vysporiadaní sa\ns námietkami obhajoby je potrebné poznamenať, že krajský súd rozhodoval o sťažnosti\nokresného prokurátora, ku ktorej sa sťažovateľ nevyjadril. Okolnosť, že sa prípadne\nsťažovateľ nestotožňuje s právnymi závermi krajského súdu, bez ďalšieho nezakladá\nporušenie označených základných práv a slobôd. V kontexte s uvedeným názorom ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n17\n\n18. Zo všetkých uvedených dôvodov bola preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods.\n2 zákona o ústavnom súde odmietnutá. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo\nuž bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými\nv podanej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "konanie-kontradiktórnosť", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a4f47db7-7786-4e72-8550-1719c8e994b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2"}, {"guid": "ussr:b1eb2110-00ef-4dc2-ad91-d0e2de41ff75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1"}, {"guid": "ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130"}, {"guid": "ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:f13fd8a3-d9bb-4470-89a0-50e77228916c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/06 z 11. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-11", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f13fd8a3-d9bb-4470-89a0-50e77228916c"}, {"guid": "ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "7988d471-4b77-4d19-a98b-032dcc291787:780d3904-954e-4d52-8041-0cb6eb55ead9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6914010688.4", "spisova_znacka": "5To/88/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/88/2015 z 30. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6914010688.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ba28e11-e2ae-4757-b2bf-1564ec18278e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1"}, {"guid": "ussr:aa9a0606-3305-424e-a5a9-41bda2f4df07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.648.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 648/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 648/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.648.2021.1"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1"}]}