{"guid": "ussr:94ce0833-6428-4feb-b909-9d622c4c75f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.648.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 648/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 648/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 648/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.648.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/94ce0833-6428-4feb-b909-9d622c4c75f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.648.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.648.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.648.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 648/2017-9\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n20. decembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\n\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 463/2015\nz 27. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta\n\nako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 9. mája 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\n\nna majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 3 Co 463/2015 z 27. októbra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalobkyňa účastníčkou\nkonania vedeného pred Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) o zaplatenie\nsumy 46 615,28 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Uplatnený nárok odôvodňovala\ntým, že jej právny predchodca\n\n, zomrelý 1. júla 2012 (ďalej aj\n\n„poručiteľ“), bol počas svojho života nájomcom bytu patriaceho mestu Košice (ďalej aj\n„žalovaný“). Existencia nájomného vzťahu medzi právnym predchodcom sťažovateľky\nako nájomcom\n\na žalovaným\n\nako\n\nprenajímateľom\n\nbola\n\na vykonateľnom rozsudku Okresného súdu Košice I\n\npotvrdená\n\nv právoplatnom\n\nsp. zn. 40 C 199/2009\n\nzo 4. marca 2010, ktorý bol vydaný v konaní o vypratanie bytu. V označenom konaní otázka\nnájomného vzťahu bola riešená ako predbežná otázka tak, že nájomný vzťah medzi\nprávnym predchodcom sťažovateľky a žalovaným je platný a účinný. S poukazom\nna existenciu nájomného vzťahu sa právny predchodca sťažovateľky obrátil na žalovaného\nso žiadosťou o odkúpenie bytu z 3. mája 2010 v súlade s ustanovením § 29a ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení neskorších predpisov. Žalovaný nárok poručiteľa najprv uznal\na vypracoval návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku (ďalej len „zmluva“),\nktorú poručiteľ aj podpísal, následne však svoje stanovisko zmenil a zmluvu odmietol\npodpísať vzhľadom na údajnú neexistenciu nájomného vzťahu. Postupom žalovaného došlo\nk porušeniu zákonom uloženej povinnosti uzavrieť s poručiteľom zmluvu v zákonom\nustanovenej lehote dvoch rokov odo dňa podania žiadosti. Po uplynutí zákonnej lehoty\nsa poručiteľ domáhal svojho práva v konaní vedenom na Okresnom súde Košice\nI pod sp. zn. 24 C 135/2012 o nahradenie prejavu vôle, právoplatného skončenia tohto\nkonania sa však nedožil. Predmetné konanie bolo právoplatne zastavené. Podľa\nsťažovateľky porušením zákonnej povinnosti žalovaného uzavrieť zmluvu vznikla\nporučiteľovi škoda vo výške rozdielu medzi odkupnou hodnotou bytu a jeho všeobecnou\n\n2\n\ntrhovou hodnotou. Pohľadávku tvoriacu nárok na náhradu škody dedičia poručiteľa\npostúpili zmluvou o postúpení pohľadávky z 3. februára 2014 na vnuka poručiteľa.\nVnuk poručiteľa následne postúpil túto pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky\nz 5. februára 2014 na sťažovateľku. Okresný súd vo veci uplatneného nároku sťažovateľky\nmeritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 13 C 74/2014 z 15. apríla 2015 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“), ktorým žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie\nsťažovateľky. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.\n3. Sťažovateľka namieta arbitrárnosť právnych záverov napadnutého rozsudku a jeho\nnedostatočné odôvodnenie, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:\n„... Bez ohľadu na to, že poručiteľ sa právoplatného skončenia konania o nahradenie\nprejavu vôle nedožil, za jeho života mu vzniklo majetkové právo v podobe nároku\nna náhradu škody v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti Mesta Košice uzavrieť s ním\nzmluvu.\n... Keďže nárok na náhradu škody je nepochybne majetkovým právom, musel byť\nzároveň spôsobilý dedenia po poručiteľovi. V rámci univerzálnej sukcesie, tzn. vstupu\ndedičov do všetkých majetkových práv a povinností svojho právneho predchodcu poručiteľa, sa majiteľmi pohľadávky v podobe nároku na náhradu škody voči Mestu Košice\nstali dedičia po poručiteľovi.\n... Súd prvej inštancie zásadne pochybil, keď stotožnil právo na uzavretie zmluvy,\nktoré nepochybne patrí len nájomcovi, a ktoré smrťou nájomcu zaniká (s čím sťažovateľ\nsúhlasí) s úplne odlišným nárokom v podobe nároku na náhradu škody, ktoré je však ako\nmajetkové právo právom samostatným a plne spôsobilým dedenia. Toto majetkové právo\nvzniká momentom spôsobenia škody zo strany škodcu (Mesta Košice) poškodenému\n(poručiteľovi), pričom akékoľvek prípadné rozhodnutie o jeho priznaní má výlučne len\ndeklaratórny a nie konštitutívny charakter.\n... Proti rozsudku Okresného súdu Košice II podal sťažovateľ... odvolanie, v rámci\nktorého uviedol, že od momentu vzniku nároku na náhradu škody, tento nárok existuje\nsamostatne a nezávisle od pôvodnej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, ktorá bola\nporušená, a ktorá zakladá jeho vznik. Porušením primárneho záväzku v podobe zmluvnej\n\n3\n\nalebo zákonnej povinnosti, tak vzniká pri naplnení zákonných podmienok, nový sekundárny\nzáväzkový vzťah označovaný ako zodpovednosť za vzniknutú škodu, a to bez ohľadu, akú\nprimárnu povinnosť škodca porušuje.\n... Sťažovateľ ďalej uviedol, že nesprávnym právnym posúdením veci, prvostupňový\nsúd vytvoril v rámci inštitútu náhrady škody ústavne neudržateľnú a neakceptovateľnú\ndvojkoľajnosť, keď rozlišuje medzi nárokmi na náhradu škody, ktoré sa odvíjajú\nod porušenia práv patriacich výlučne len konkrétnej osobe, v dôsledku čoho takéto nároky\nna náhradu škody zanikajú smrťou poškodeného a ostatné nároky na náhradu škody, ktoré\nsmrťou poškodeného nezanikajú, ale sú spôsobilým predmetom dedenia. Sťažovateľ ďalej\nuviedol, že takýto záver nemá oporu v zákone a je v rozpore so zásadami, na ktorých je\ninštitút náhrady škody postavený.\n... Sťažovateľ poukázal na to, že v právnej teórii a praxi nie je sporné, že nárok\nna náhradu škody je právom samostatným, majetkovým, podliehajúcim premlčaniu,\nspôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda aj spôsobilým predmetom\ndedenia. V súvislosti s uvedeným dal odporcovi do pozornosti závery odbornej verejnosti\na judikatúru vyšších súdov. Sťažovateľ opätovne uviedol, že súhlasí s právnym záverom\nsúdu prvej inštancie ohľadom zániku práva na uzavretie zmluvy momentom smrti\nporučiteľa, no zároveň podotkol, že v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti Mesta Košice\nuzavrieť zmluvu s poručiteľom, vzniklo poručiteľovi nové a samostatné majetkové právo\nspočívajúce v nároku na náhradu škody.\n... sťažovateľ súdu prvej inštancie vytýkal de facto jedinú vec, a to nesprávne právne\nposúdenie zániku nároku poručiteľa na náhradu škody momentom jeho smrti (a s tým\nspojenú nespôsobilosť tohto nároku byť predmetom dedenia).\n... Sťažovateľ si je plne vedomý, že úlohou odvolacích súdov nie je vysporiadanie\nsa so všetkými odvolateľmi napádanými skutočnosťami. Faktom však je, že odporca sa mal\nv rámci napadnutého rozhodnutia vysporiadať s jedinou právnou otázkou a poskytnúť na ňu\npresvedčivú a ústavne konformnú odpoveď. Odporca sa však v rámci napadnutého\nrozhodnutia obmedzil na všeobecné konštatovanie o potrebe skúmania aktívnej a pasívnej\nvecnej legitimácie bez toho, aby sa čo i len jednou vetou venoval právnej argumentácii\nsťažovateľa vo vzťahu k nepochybne nesprávnym a ústavne neudržateľným záverom súdu\nprvej inštancie.\n\n4\n\n... Keďže sa odporca v rámci napadnutého rozhodnutia obmedzil na strohé\nkonštatovanie správnosti rozsudku Okresného súdu Košice II bez poskytnutia čo i len\nparciálnej odpovede na sťažovateľom opodstatnene vznesené námietky, sťažovateľom\nnamietané vady neodstránil, sám sa tak stal porušovateľom nižšie uvádzaných práv\nsťažovateľa.\n... Keďže rozhodnutie Okresného súdu Košice II obsahuje zreteľne arbitrárne\na ústavne neudržateľné právne závery, ktoré odporca žiadnym spôsobom nekorigoval, práve\nnaopak nekriticky sa s nimi stotožnil, dopustil sa rovného zásahu do jeho ústavných práv,\nako súd prvej inštancie. Napadnutým rozhodnutím odporca zasiahol do základného práva\nsťažovateľa na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Právo sťažovateľa na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivý súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli\nrozsudkom Krajského sudu v Košiciach, sp. zn. 3Co 463/2015-201 zo dňa 27.10.2016 a jeho\npostupom v tomto konaní porušené.\nÚstavný\n\nsúd Slovenskej republiky\n\nrozsudok\n\nKrajského súdu v Košiciach,\n\nsp. zn. 3Co 463/2015-201 zo dňa 27.10.2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie v záhlaví rozhodnutia\noznačených práv postupom a napadnutým rozsudkom, ktorým krajský súd potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby sťažovateľky. Podľa sťažovateľky\nkrajský súd porušil jej označené práva tým, že sa stotožnil s arbitrárnymi a ústavne\nneudržateľnými právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom sa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nevysporiadal s jej opodstatnene vznesenými námietkami.\n8. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porovnaj\nI. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak\nprávny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\n\n6\n\nopravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku, nemožno sa domáhať\nochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.\n9. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany, a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n11. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nPodľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\n\n7\n\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava\ndovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa § 421 ods. 1 CSP, je princíp\nuvedený v čl. 2 ods. 2 CSP, a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,\nv ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie).\n13. Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného\nustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,\nako aj v § 422 CSP je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým\nrozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti\ndovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP.\n14. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka považuje právne posúdenie zániku\nnároku poručiteľa na náhradu škody momentom jeho smrti krajským súdom za nesprávne,\npričom poukazuje na dostupnú a publikovanú judikatúru vyšších súdov Slovenskej\na Českej republiky, ktoré jednoznačne definujú nárok na náhradu škody ako sekundárne,\nnovovzniknuté majetkové právo spôsobilé dedenia. Ďalej je presvedčená, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku iba odkazom na právne závery okresného súdu je nedostačujúce\nz hľadiska jej práva na spravodlivé súdne konanie.\n15. Možno konštatovať, že námietka sťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení\notázky zániku nároku na náhradu škody momentom smrti poručiteľa (ktorú podľa\nsťažovateľky súdy judikujú odlišne), evokuje prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. a), resp. c) CSP. Ďalšia námietka sťažovateľky, podľa ktorej sa krajský súd\nv napadnutom rozsudku obmedzil na strohé konštatovanie správnosti rozsudku okresného\n\n8\n\nsúdu bez poskytnutia čo i len parciálnej odpovede na ňou opodstatnene vznesené námietky,\nnasvedčuje potenciálnej prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n16. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka možnosť\npodania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužila, dovolanie nepodala.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať sťažnosťou\npodanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak\nfyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany\nsvojich práv.\n17. Keďže sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie\nnepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jej prípadu ani\nneprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n18. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť ako neprípustnú odmietol, pričom sa argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu\nk porušeniu ňou označených práv bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legitimácia-aktívna", "legitimácia-vecná", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "dovolanie-nepodanie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "487234bf-84f3-44bc-8a35-3391142b1c93:731bd109-edb8-446f-b0de-d69dd43412ce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7214212107.1", "spisova_znacka": "3Co/463/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/463/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214212107.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ebb5e58a-307e-419a-8dd5-9e4df336cd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.306.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.306.2019.1"}]}