{"guid": "ussr:bde3b8d7-9fe7-41c9-ac3b-88dedd3e8dcd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.7.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 7/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.7.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bde3b8d7-9fe7-41c9-ac3b-88dedd3e8dcd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.7.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.7.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.7.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 7/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\na obchodnej spoločnosti\n\n,\n,\n\nobaja zastúpení advokátom\n\n,\n\n, LL. M., advokátska kancelária GHS\n\nLegal, s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 52/2016\nzo 7. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na obchodnej spoločnosti\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. júna 2017 mailom a 30. júna 2017 poštou doručená sťažnosť, ktorou\n\n,\n\nRöntgenova\n\n10,\n\nBratislava\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ“),\n\n,\n\na\n\nobchodná\n\nspoločnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\n\nspolu ďalej aj „sťažovatelia“), namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 52/2016 zo 7. marca 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou Okresnému súdu\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) sa žalobcovia (manželia\n\n) domáhali\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2015 proti sťažovateľom, aby im spoločne\na nerozdielne zaplatili sumu 21 000 € s príslušenstvom, a to z titulu plnenia z dohody\no urovnaní uzavretej medzi účastníkmi konania 10. októbra 2014. Predmetnou dohodou sa\núčastníci konania dohodli, že žalobcovia vezmú späť všetky žaloby, na základe ktorých\nviedli súdne spory so sťažovateľmi o náhradu škody vzniknutej im na majetku následkom\nvád stavby, a za to sa sťažovatelia zaviazali uhradiť žalobcom sumu 21 000 € ako náhradu\nnákladov vynaložených žalobcami na právnu pomoc v súvislosti s týmito súdnymi spormi.\nV priebehu súdneho sporu sa žalobcovia z dôvodu obavy, že sťažovateľka kvôli svojej\nnepriaznivej finančnej situácii nebude schopná splniť si voči nim záväzok vyplývajúci jej\nz predmetnej dohody o urovnaní z 10. októbra 2014, domáhali na Okresnom súde Bratislava\nI (ďalej len „okresný súd 1“) vydania predbežného opatrenia, ktorým by bola sťažovateľke\nuložená povinnosť zdržať sa nakladania s jej nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia\nsporu. Okresný súd 1 uznesením č. k. 15 C 44/2015-186 z 15. apríla 2015 návrhu žalobcov\nv plnom rozsahu vyhovel a vydal predbežné opatrenie, ktoré však z dôvodu odvolania\nsťažovateľky bolo zrušené uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Co 110/2015 z 21. mája\n2015, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.\n3. V konaní o žalobe žalobcov si po zamietnutí návrhu na vydanie predbežného\nopatrenia sťažovateľka v procesnom postavení žalovaného v 2. rade uplatnila proti\nžalobcom na započítanie protipohľadávku v sume 21 000 € z titulu náhrady škody, ktorá jej\nmala vzniknúť z dôvodu nedôvodného návrhu žalobcov na nariadenie predbežného\n\n2\n\nopatrenia, pričom\n\nokresný súd predmetný návrh posúdil ako protinávrh sťažovateľky,\n\na z dôvodu, že tento bol podaný iba sťažovateľkou (teda nie aj sťažovateľom v procesnom\npostavení žalovaného v 1. rade, pozn.), konanie o tomto protinávrhu uznesením\nč. k. 7 C 42/2015-231 z 10. novembra 2015 vylúčil na samostatné konanie, keďže podľa\n§ 97 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neboli splnené podmienky na spojenie vecí.\nSúčasne okresný súd rozsudkom č. k. 7 C 42/2015-240 z 10. novembra 2015 vyhovel žalobe\nžalobcov a sťažovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 21 000 €\ns úrokmi z omeškania a úhradu trov konania.\n4. Z dôvodu odvolania sťažovateľov bol rozsudok okresného súdu potvrdený\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 52/2016 zo 7. marca 2016, pričom dovolanie\nsťažovateľov proti tomuto rozsudku krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 112/2016 z 30. marca 2017 z dôvodu jeho neprípustnosti\nodmietnuté.\n5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú arbitrárnosť\na neodôvodnenosť rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 52/2016 zo 7. marca 2016, a to\nz dôvodu, že krajský súd síce konštatoval pochybenie okresného súdu namietané\nsťažovateľmi v odvolaní spočívajúce v tom, že okresný súd sťažovateľkou uplatnený nárok\nna započítanie pohľadávky ako vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie, avšak\nkrajský súd na toto pochybenie nielenže neprihliadol (nenapravil), t. j. nevyhodnotil\nsplnenie hmotnoprávnych predpokladov na započítanie, ale navyše mal arbitrárne\nkonštatovať, že tak neučinil z dôvodu, že na toto pochybenie okresného súdu nemôže\nprihliadnuť, pretože uznesenie o vylúčení protinávrhu na samostatné konanie sťažovateľka\nnenapadla odvolaním, a teda sa stalo právoplatným, pričom však sťažovatelia poukazujú\nna skutočnosť, že už aj podľa poučenia okresného súdu uvedeného v tomto uznesení\nodvolanie proti nemu podľa § 202 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku nebolo\nprípustné, pretože išlo o uznesenie, ktorým sa upravoval spôsob vedenia konania.\n\n3\n\n6. V uvedených súvislostiach sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:\n„Teda aj samotný Krajský súd v Bratislave si bol z podaní Sťažovateľov, ako aj\nz listín obsiahnutých v súdnom spise plne vedomý toho, že bolo v rámci Súdneho konania\nuskutočnené hmotnoprávne započítanie Pohľadávky 1 a Pohľadávky 2, teda očividne došlo\nk zániku oboch pohľadávok, a teda minimálne došlo k určitej hmotnoprávnej právnej\nskutočnosti, ktorou sa nie len že Okresný súd Bratislava V a ani Krajský súd v Bratislave\nnezaoberali, ale samotný Krajský súd v Bratislave sa touto skutočnosťou odmietol zaoberať\nna základe neopodstatneného argumentu a protiprávneho argumentu.\nKrajský súd v Bratislave k rozsiahlej a vecnej argumentácii Sťažovateľov,\npoukazujúcej na zásadnú vadu konania, ktorou je postihnutý Rozsudok OS, priradil\nvo svojom Rozsudku KS iba jednu komisnú vetu odôvodnenia, ktorá je ešte k tomu aj\nv príkrom rozpore s pozitívnym právom, a to aj napriek evidentnej skutočnosti, že sám\nKrajský súd v Bratislave identifikoval pochybenie Okresného súdu Bratislava V\npri neoprávnenom vylúčení procesnoprávnej obrany na samostatné konanie a ignorovaní\nhmotnoprávneho započítania pohľadávok. Takýmto rozhodnutím/postupom vykonaným\nv rozpore s doslovným znením zákona, zásadnou vadou nie je postihnutý už iba\nRozsudok OS, ale aj Rozsudok KS. ...\n... Krajský súd v Bratislave sa s jedným z najzásadnejších argumentov Sťažovateľov\nuvedených v ich Odvolaní a vyjadrení o zásadnej vade Rozsudku OS výslovne odmietol\nzaoberať/vysporiadať, a to z s odôvodnením, ktorý nemal ani oporu v pozitívno-právnom\nznení ustanovenia § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p...“\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby po prijatí ich sťažnosti na ďalšie\nkonanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov -\n\n... a spoločnosti\n\n... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. marca 2016, č. k. 6 Co/52/2016-288\nporušené boli.\n\n4\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. marca 2016, č. k. 6 Co/52/2016288 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľom ... a spoločnosti\n\n..., náhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 374,81 EUR s DPH (za 2 úkony právnej služby v sume 2 x 147,33,- EUR\n- príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie/ústavná sťažnosť + 2 x režijný paušál\n2 x 8,84 EUR + 20% DPH), na účet právneho zástupcu sťažovateľov - advokátskej\nkancelárie GHS Legal, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n10. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 52, 53 a 54), podľa ktorej dvojmesačná\nlehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 52/2016\nzo 7. marca 2016 (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n11. V súvislosti so sťažovateľmi napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n12. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstatnej časti takto odôvodnil:\n«Zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe (č. 1. 185) uplatnil proti\nžalobcom na započítanie sumu 21.000,- eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť\nv dôsledku toho, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/44/2015\nuznesením z 24.02.2015, č. k. 15 C/44/2015- 82 nariadil predbežné opatrenie, ktorým\nžalovanému 2/ zakázal disponovať s bytom č.\n\n6\n\n.\n\nVzhľadom na to súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď nárok na náhradu\nškody uplatnený žalovaným 2/ považoval za vzájomný návrh a uznesením z 10.11.2015,\nč. k. 7C/42/2015- 231, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015, ho vylúčil\nna samostatné konanie. Odvolací súd však k tomuto pochybeniu súdu prvého stupňa\nnemohol prihliadnuť, keďže spomenuté uznesenie žalovaný 2/ nenapadol odvolaním, takže\nnadobudlo právoplatnosť...\nV prejednávanej veci nebola pasívna solidarita žalovaných založená právnym\npredpisom a nevyplýva ani z povahy plnenia, keďže predmet plnenia je deliteľný.\nV časti II bod 1.3 dohody o urovnaní sa doslova uvádza: „\ntýmto zaväzujú manželom\n\na\n\nsa\n\nnajneskôr dňom účinnosti tejto dohody uhradiť všetky\n\ntrovy súdnych konám, náklady právneho poradenstva súvisiaceho s riešením sporov s\n\n,\n\nako 1 náklady spojené s odstraňovaním škody vzniknutej na majetku manželov\nnásledkom vád domu tak, že ku dňu účinnosti tejto dohody zaplatí\nza\n\nna účet manželov\n\nalebo\n\nsumu vo výške 21.000,- eur.“ Odvolací súd je\n\nzhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že z tejto formulácie predmetného ustanovenia\ndohody o urovnaní možno vyvodiť, že záväzok žalovaných je spoločný a nerozdielny.\nZ obsahu tohto dojednania totiž vyplýva, že obaja žalovaní sa zaviazali zaplatiť\nžalobcom celú sumu 21.000,- eur spoločne bez vymedzenia ich podielov na tomto dlhu\n(„\n\n,a\n\ndohody zaplatí\n\nsa týmto zaväzujú...“). Formuláciu „ku dňu účinnosti tejto\nalebo\n\nza\n\nna účet manželov\n\nsumu vo výške 21.000,- eur“ treba vyložiť tak, že vzhľadom na to, že žalovaní nemajú\npostavenie dlžníka a ručiteľa, tu ide o vyjadrenie ich spoločného a nerozdielneho dlhu, kde\nich konkrétne podiely na dlhu nie sú stanovené. Možno teda uzavrieť, že účastníci konania\nsi dojednali pasívnu solidaritu žalovaných a vzhľadom na to ide medzi žalovanými o\nsolidárny záväzok.»\n13. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov, je v prvom rade potrebné podotknúť, že\nsťažovatelia namietajú porušenie svojich práv síce v príčinnej súvislosti s rozsudkom\nkrajského súdu, t. j. s rozhodnutím v merite veci, avšak jeho arbitrárnosť odôvodňujú\nv spojitosti s jemu predchádzajúcim rozhodnutím procesnej povahy, ktorým sa upravoval\nspôsob vedenia konania a ktorým bolo konanie o návrhu sťažovateľky na započítanie\n\n7\n\nprotipohľadávky voči nároku žalobcov vylúčené na samostatné konanie. V uvedených\nsúvislostiach sa žiada upriamiť pozornosť najprv na to, že aj keď argumentačne sa týchto\ndôvodov pridŕžajú obaja sťažovatelia, tak v konečnom dôsledku návrh na započítanie\nprotipohľadávky, ktorému nebolo vyhovené, bol iba návrhom sťažovateľky, nie však\nsťažovateľa, ktorého sa tento návrh priamo netýkal, a aj keď vzhľadom na solidárny\ncharakter žalovaného nároku, uplatneného proti obom sťažovateľom, mohlo mať vyhovenie\ntomuto návrhu sťažovateľky na započítanie reálny vplyv aj na zánik povinnosti sťažovateľa\nplniť voči žalobcom, v konečnom dôsledku je však neudržateľné, aby sťažovateľ bez\nďalšieho odôvodňoval či už zánik svojej zmluvne deklarovanej a ním samým uznanej\npovinnosti plniť alebo porušenie svojich práv, v príčinnej súvislosti s individuálnym\nnenárokovateľným a na sťažovateľa neprenosným nárokom iného subjektu. V konečnom\ndôsledku práve solidárny charakter žalovaného nároku, ktorý bol proti sťažovateľom\nžalobcami uplatnený, a teda podiely na plnení ktorého sú pre jednotlivých žalovaných\n(sťažovateľov) neurčité, resp. objektívne neurčiteľné (nevyčísliteľné), bol dôvodom, kvôli\nktorému okresný súd návrhu len jedného zo žalovaných subjektov (sťažovateľky)\nna započítanie protipohľadávky nevyhovel, keď okresný súd v uznesení sp. zn. 7 C 42/2015\nz 10. novembra 2015 uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že vzájomný návrh si uplatnil iba\nodporca 2/, súd v zmysle ustanovenia § 97 ods. 2 OSP rozhodol tak...“, že „... vzájomný\nnávrh odporcu 2/ na zaplatenie náhrady škody vo výške 21 000,- Eur vylučuje\nna samostatné konanie.“\n14. Aj keď krajský súd v sťažnosťou napádanom rozsudku uvedený postup, resp.\nrozhodnutie okresného súdu kvalifikoval za pochybenie, tak vzhľadom na charakter\nžalovaného nároku uplatneného proti obom sťažovateľom spoločne a nerozdielne možno\ntento postup považovať za ústavne udržateľný a dôvodný, zohľadňujúci neurčiteľnosť\nrozhrania povinností oboch sťažovateľov (žalovaných) za situácie, keď by „prekrytím“\ns identifikovateľným oprávnením len jedného z nich mala táto povinnosť zaniknúť ako\ncelok. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na zmätočné konštatovanie krajského súdu\no prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, ktorým sa upravoval spôsob vedenia konania\nza právnej situácie, keď v rozhodnom čase účinná právna úprava využitie tohto opravného\nprostriedku proti tomuto rozhodnutiu nepripúšťala, možno prisvedčiť sťažovateľom\n\n8\n\no zmätočnosti tohto rozhodnutia krajského súdu, avšak ako už bolo konštatované, keďže\nvzhľadom na ústavne udržateľný postup okresného súdu by aj prípadné jeho zrušenie\nnemalo vplyv na právny status sťažovateľov, táto jeho zmätočnosť nie je takej intenzity, aby\nbola spôsobilá kvalifikovane indikovať namietané porušenie sťažovateľmi označených práv\nna spravodlivý súdny proces, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej\npredbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľom úhrady trov\nkonania je viazané na vyslovenie porušenia ich práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta\nústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vec (v procesnom zmysle)-vylúčenie na samostatné konanie", "započítanie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "8444aa90-7039-4358-9073-e2b2d82670a0:91225886-7cf0-4ca2-8d86-5f2353e893f1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208359.1", "spisova_znacka": "6Co/52/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/52/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208359.1"}, {"guid": "fdd6d8a5-11ff-43f0-9f9f-9aef29b92a97:b96e6abf-7c19-42b0-84b7-fc4b7122f65a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814207584.1", "spisova_znacka": "3Co/110/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/110/2015 z 22. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814207584.1"}], "citovane_v": []}