{"guid": "ussr:3f2dd989-72a6-460c-81e2-c9de73af24c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.101.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2018 z 8. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 101/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.101.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f2dd989-72a6-460c-81e2-c9de73af24c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.101.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.101.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.101.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 101/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Corvus Slovakia, s. r. o.,\nMalokarpatské námestie 3, Bratislava, právne zastúpenej advokátom Mgr. Michalom\nKičom, advokátska kancelária, Bajkalská 21/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní sp. zn. 3 Sžo 45/2015 a jeho rozsudkom z 19. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Corvus Slovakia, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Corvus Slovakia, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 15. mája 2017 vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nsp. zn. 3 Sžo 45/2015 a jeho rozsudkom z 19. októbra 2016 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Zo sťažnosti, z jej príloh a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľka je držiteľkou\npovolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v zmysle zákona č. 392/2011\nZ. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z. z.“). Sťažovateľka\n20. apríla 2012 v súlade s § 16 zákona č. 392/2011 Z. z. podala Ministerstvu hospodárstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) žiadosť o dovoz protitankových riadených\nstriel Fagot a Konkurs v celkovom množstve 75 kusov. Sťažovateľka zároveň 26. apríla\n2012 požiadala o udelenie vývoznej licencie na výrobky obranného priemyslu, a to na\nnáhradné diely pre protitankové riadené strely Maljutka, Fagot a Konkurs v celkovom počte\n12 630 kusov. V časti „J“ žiadosti uviedla ako konečného užívateľa tohto tovaru\nMinisterstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky.\n2.1 Rozhodnutím č. k. 9279/2012-1060 z 30. mája 2012 ministerstvo udelilo\nsťažovateľke licenciu č. D1205/0112 na dovoz tovaru – protitankových riadených striel\n9M111 Fagot v počte 60 kusov a 9M113 Konkurs v počte 15 kusov (ďalej len „dovozná\nlicencia“). Rozhodnutím č. k. 9305/2011-1060 z 20. júla 2012 ministerstvo udelilo\nsťažovateľke licenciu č. V1206/0087 na vývoz tovaru – sady náhradných dielov pre\nprotitankové riadené strely Maljutka, Fagot a Konkurs (ďalej len „vývozná licencia“).\n2.2 Na 26. október 2012 zvolala riaditeľka odboru výkonu obchodných opatrení\nministerstva rokovanie so sťažovateľkou. Z úradného záznamu z 26. októbra 2012 vyplýva,\nže sa uskutočnilo ústne rokovanie ministerstva ako správneho orgánu (v zastúpení:\n,\n(v zastúpení:\n\na\na\n\n) a sťažovateľky\n). V úradnom zázname sa konštatuje, že\n\nministerstvo dalo sťažovateľke na známosť jeho názor, že dovozná licencia a vývozná\nlicencia boli sťažovateľke vydané na základe nesprávnych údajov uvádzaných\nsťažovateľkou v žiadosti, na čo sa sťažovateľka rozhodla vrátiť ministerstvu vydanú\ndovoznú licenciu aj vývoznú licenciu a zaviazala sa vrátiť aj ministerstvom potvrdené\n\n2\n\nvyhlásenie konečného užívateľa č. 1205087 z 30. mája 2012, a to bez zbytočného odkladu\npo jeho doručení z Ukrajiny. Úradný záznam podpísali iba pracovníci ministerstva.\nNa tomto\n\npodklade\n\nnásledne\n\nministerstvo\n\nrozhodnutím\n\nč.\n\nk.\n\n2126/2012-1050\n\nzo 16. novembra 2012 s poukazom na § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 392/2011 Z. z.\nrozhodlo o zrušení dovoznej licencie, a tým zároveň aj o zrušení potvrdenia vo vyhlásení\nkonečného užívateľa č. 1205087 z 30. mája 2012. Ministerstvo svoje rozhodnutie\nodôvodnilo tvrdením, že sťažovateľka ako žiadateľ o dovoznú licenciu v žiadosti\nz 20. apríla 2012 uviedla v časti „J“, ako aj vo vyhlásení konečného užívateľa výrobkov\nobranného priemyslu v bode 5 z 30. mája 2012 nepravdivý údaj o konečnom užívateľovi\ndovezených výrobkov obranného priemyslu z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky.\nNa základe rozkladu podaného sťažovateľkou ministerstvo rozhodnutím č. k. 67/20131000-3020 z 18. januára 2013 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) rozklad zamietlo\na prvostupňové správne rozhodnutie potvrdilo.\n2.3 Sťažovateľka podala proti druhostupňovému rozhodnutiu ministerstva žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva, o ktorej rozhodol Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 S 71/2013 z 21. apríla 2014\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že druhostupňové rozhodnutie ministerstva zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to výhradne z týchto dôvodov:\n„Súd uvádza, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný vydali rozhodnutia\nv rozpore s § 18 Správneho poriadku, pretože žalobcovi neoznámili začatie správneho\nkonania. Súd uvádza, že z rokovania účastníkov správneho konania mala byť vyhotovená\nzápisnica v zmysle § 22 Správneho poriadku, čo však sa nestalo. Úradný záznam, ktorý bol\nvyhotovený prvostupňovým správnym orgánom nemá náležitosti ust. § 22 ods. 3 Správneho\nporiadku, pretože úradný záznam po prečítaní mali podpísať všetky osoby, ktoré sa na\nkonaní zúčastnili, pretože ho podpísali iba zamestnanci správneho orgánu. V úradnom\nzázname neboli zachytené prednesy zástupcov žalobcu prítomných na rokovaní a zároveň\nneboli poučení podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\nPokiaľ prvostupňový správny orgán v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal\npred vydaním rozhodnutia vo veci samej žalobcovi možnosť, aby sa mohol vyjadriť\nk podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, zaťažil\n\n3\n\nsvoje rozhodnutie nezákonnosťou, pretože svojim postupom odňal žalobcovi právo na\nproces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorá skutočnosť tiež podmieňuje nedostatočne\nzistený skutkový stav veci. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného uvedeného\nv rozklade aj s poukazom na následné konanie žalobcu, ktorý sa domáhal vrátenia\nuvedených dokladov, o čom svedčia jeho žiadosti o vrátenie licencie zo dňa 15.11.2012\na 20.11.2012.\nVzhľadom na uvedené súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalované podľa § 250j ods.\n2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko v konaní správneho orgánu\nbola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nSúd ukladá žalovanému, aby postupoval v ďalšom konaní v naznačenom smere\nodstránil vadu správneho konania a postupoval v zmysle ust. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku a o tomto konaní spísal zápisnicu v zmysle § 22 Správneho poriadku,\naby nevznikli medzi účastníkmi správneho konania také rozpory o priebehu rokovania aké\nich uvádza žalobca v žalobe a žalovaný priebeh rokovania v úradnom zázname zo dňa\n26.10.2012 zaznamenal odlišne.“\n2.4 Na základe ministerstvom podaného odvolania proti rozsudku krajského súdu\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že rozsudok krajského súdu mení tak, že\nžalobu sťažovateľky zamieta. Najvyšší súd napadnutý rozsudok odôvodnil týmto jedným\nodsekom:\n„Najvyšší súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že ide o vady, ktoré\nmohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že\nžalobca žalovanému fyzicky odovzdal licenciu na dovoz tovaru č. D1205/0112 zo dňa\n30.05.2012 a licenciu na vývoz tovaru č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012. Platnosť licencií\nbola obmedzená do 30.12.2012. Licencie sú originálne doklady, pre ktorých realizáciu je\nnevyhnutná ich fyzická držba žiadateľom, v danom prípade žalobcom. Vrátenie licencií\nžalovanému je preukázané, pretože sú súčasťou administratívneho spisu. O vrátení licencií\nbol spísaný úradný záznam zo dňa 26.10.2012, ktorý potvrdzuje prevzatie licencií\npracovníkmi žalovaného:\n\n,\n\na\n\n. Úradný záznam pre tento účel je dostačujúci. Rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu č. 2126/2012-1050 č. k. RP-38/2012 zo dňa 16.11.2012 bola zrušená\n\n4\n\nlicencia č. D 1205/0112 zo dňa 30.05.2012 a tiež udelená vývozná licencia č. VI206/0087\nzo dňa 20.07.2012 (ktoré už boli vo fyzickej držbe Ministerstva hospodárstva). Rozhodnutie\nbolo doručené žalobcovi dňa 19.11.2012. V podmienkach licencií sa uvádza, že po skončení\nplatnosti musia byť vrátené. Žalobca nepreukázal právny titul, či existenciu právnej\npovinnosti, pre ktorú vracal licencie žalovanému. Zo skutkového deja je zrejmé, že žalobca\nsa k žalovanému dostavil a licencie mu vrátil, pričom vrátenie nepodmienil vykonaním\nžiadneho procesného úkonu zo strany žalovaného. Odvolací súd nezistil v procesnom\npostupe žalovaného procesné pochybenie.“\n3. Sťažovateľka sa domnieva, že ministerstvo v správnom konaní o zrušenie\ndovoznej licencie z dôvodov, že zo strany sťažovateľky malo byť jej vydanie dosiahnuté na\nzáklade nepravdivých údajov, absolútne nerešpektovalo elementárne procesné predpisy\nupravujúce jeho postup a konanie vo veci, svojvoľne a aj formálne nesprávne vykonávalo\nvýklad právnych úkonov sťažovateľky ako účastníka konania, vôbec jej neoznámilo začatie\nkonania o zrušení licencie, neumožnilo jej vyjadriť sa v správnom konaní a jednostranne\nzohľadňujúc len svoj pohľad na vec vyhotovilo úradný záznam z rokovania, ktorého sa\nzúčastnila aj sťažovateľka ako účastník konania, avšak obsah záznamu nikdy\nnepodpísaného sťažovateľkou nezodpovedá priebehu ústneho prejednania a tento záznam\nbol jediným podkladom rozhodnutia pre zrušenie dovoznej licencie. V dôsledku porušenia\nprocesných práv sťažovateľky ako účastníka správneho konania jej bola zrušená dovozná\nlicencia, navyše s nepravdivým odôvodnením, že v žiadosti o jej vydanie uviedla\nnepravdivé údaje, čím sa protiprávne znemožnilo sťažovateľke realizovať regulovanú\npodnikateľskú činnosť.\n3.1 Podstatou spornej právnej otázky, ktorá spôsobila zásah do základných práv\nsťažovateľky, bolo podľa jej slov posúdenie otázky, či ministerstvo ako správny orgán bolo\noprávnené zrušiť udelenú dovoznú licenciu, a to bez toho, aby v tejto veci oznámilo začatie\nkonania o zrušení licencie a umožnilo sťažovateľke vyjadriť sa v konaní o jej žiadosti, resp.\nči bolo tieto inštitúty procesného práva oprávnené nahradiť úradným záznamom z rokovania\nvyhotoveným bez ingerencie sťažovateľky. Osobitnou otázkou ostáva podľa názoru\nsťažovateľky spornosť dôvodu vrátenia dovoznej licencie, keď ministerstvo tvrdilo, že\n\n5\n\nsťažovateľka uviedla v žiadosti o vydanie licencie nepravdivé údaje, čo však sťažovateľka\npodľa jej slov spochybňovala.\n3.2 Podľa sťažovateľky najvyšší súd zaujal prekvapivý záver, že ministerstvo nebolo\npovinné oznámiť účastníkovi začatie konania, nemuselo skúmať dôvod, prečo sťažovateľka\nako žalobca odovzdala licenciu, nebolo povinné oboznámiť ju s podkladmi rozhodnutia\na bolo oprávnené uvedené úkony nahradiť úradným záznamom z rokovania. Rovnako malo\nsprávne postupovať, keď zo skutočnosti, že do jeho dispozície prešiel originál dovoznej\nlicencie má vyplývať záver, že sťažovateľka uznala dôvodnosť argumentácie ministerstva,\nže v žiadosti o jej vydanie mala uviesť nepravdivé údaje. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu akékoľvek právne východiská pre tento výklad ignorujúci § 18,\n§ 22 a § 33 Správneho súdneho poriadku podľa sťažovateľky absentujú, pretože najvyšší\nsúd ich iba konštatuje bez bližšieho zdôvodnenia.\n3.3 Sťažovateľka zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade bolo právo na inú právnu\nochranu v administratívnom konaní zabezpečené iba iluzórne. Účastník bol podľa\nsťažovateľky oboznámený s predmetom rokovania až počas samotného rokovania\na nemohol si zabezpečiť potrebné podklady pre účinnú obhajobu svojich práv. Na rokovaní\nbola sťažovateľka ako účastník bez opory v právnom poriadku vyzvaná na odovzdanie\nlicencie, čomu vyhovela. Sťažovateľka nesúhlasila s dôvodmi uvádzanými ministerstvom\ntýkajúcimi sa uvedenia nepravdivých údajov, ktoré neboli ministerstvom pred vydaním\nrozhodnutia podľa slov sťažovateľky nijako zohľadnené. Sťažovateľka argumentuje, že\nz predmetného rokovania nikdy nebola vyhotovená zápisnica, iba jednostranný úradný\nzáznam, ktorý zhŕňa len závery ministerstva. Takto vyhotovený záznam bol podľa náhľadu\nsťažovateľky použitý ako podklad rozhodnutia, v ktorom sa konštatovalo, že sťažovateľka\nmala uznať, že pri podaní žiadosti o vydanie dovoznej licencie mala uviesť nepravdivé\núdaje.\n3.4 Najvyšší súd podľa sťažovateľky nezohľadnil ani časové hľadisko možno účinnej\nobhajoby práv účastníka v konaní, keď neprihliadol na skutočnosť, že sťažovateľka nemala\nreálny časový priestor na podanie vyjadrenia, a to v dôsledku toho, že začatie konania jej\nnikdy nebolo oznámené a prvým úkonom vo veci bolo až rokovanie. Sťažovateľka\n\n6\n\nodkazuje, že účastník konania má podľa § 33 ods. 2 Správneho súdneho poriadku právo\nna vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov, nie je to jeho povinnosť. Na aplikovanie tohto práva\nmôže správny orgán určiť primeranú lehotu na vyjadrenie. Primeranosť lehoty je závislá od\nindividuálneho prípadu, najmä od rozsiahlosti zaobstaraných dôkazov a zložitosti prípadu.\nPodľa sťažovateľky porušením práva zaručeného § 33 ods. 2 Správneho súdneho poriadku\nnie je len to, že správny orgán vôbec nedal účastníkovi konania možnosť uplatniť si svoje\nprávo, ale aj skutočnosť, že neurčil účastníkovi konania primeranú lehotu alebo rozhodol\nskôr, ako mohol účastník konania svoje právo realizovať.\n3.5 Navyše sťažovateľka ďalej dôvodí, že pokiaľ ministerstvo a zhodne s ním aj\nnajvyšší súd považovali rokovanie a úradný záznam o ňom za ústne pojednávanie, rovnako\nnebolo možné postup ministerstva považovať za zákonný. Účastník konania sa podľa\nsťažovateľky okrem písomného vyjadrenia môže vyjadriť aj ústne. O ústnom vyjadrení\nspíše správny orgán zápisnicu podľa § 22 Správneho súdneho poriadku, ktorú podpisujú\nosoby prítomné na úkone. Ministerstvo podľa slov sťažovateľky však vyhotovilo iba úradný\nzáznam, ktorý navyše slúžil ako podklad rozhodnutia pre zrušenie dovoznej licencie pre\nuvedenie nepravdivých údajov, hoci sťažovateľka nikdy nič také neuviedla.\n3.6 Podľa sťažovateľky samotná skutočnosť, že vyhovela výzve ministerstva na\nvydanie licencie nemôže nahrádzať procesne relevantné zistenie dôvodov na zrušenie\ndovoznej licencie, a to zvlášť vtedy, keď medzi správnym orgánom a účastníkom konania\npretrváva v dôsledkoch tohto postupu rozpor (sťažovateľka sa opakovane dožadovala\nvrátenia licencie). Obsah úradného záznamu z tohto hľadiska nemá podľa sťažovateľky\nžiadnu relevanciu, pretože nezachytáva argumentáciu sťažovateľky a vyhotovil ho výlučne\nsprávny orgán bez ingerencie a vedomia účastníka konania.\n3.7 Pre úplnosť sťažovateľka uvádza, že dôvody na zrušenie dovoznej licencie\nrovnako neobstoja. I keď táto otázka nie je predmetom skúmania ani ústavného súdu, ani\nvšeobecných súdov, aj v poukázaní na ňu sa podľa slov sťažovateľky vyjaví zásadné\nporušenie jej základných práv.\n\n7\n\n3.8 Sťažovateľka ďalej namieta elementárne porušenie práva na spravodlivý proces\nzo strany najvyššieho súdu v rovine práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\na vysporiadania sa so všetkými podstatnými námietkami účastníkov konania. Najvyšší súd\ntotiž podľa presvedčenia sťažovateľky v napadnutom rozsudku nijako neobjasnil, aký\nzákonný dôvod na zrušenie dovoznej licencie mal mať správny orgán, a práve táto otázka je\nkľúčová z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti. Samotné vrátenie dovoznej licencie\ntotiž podľa mienky sťažovateľky nie je dôvodom na jej zrušenie. Najvyšší súd sa\nk namietanej skutočnosti podľa sťažovateľky nijako nevyjadril napriek tomu, že\nsťažovateľka na ňu v konaní poukazovala.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa spoločnosti Corvus Slovakia, s.r.o., na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republike v konaní vedenom pod spis. zn. 3Sžo/45/2015 a jeho\nrozsudkom zo dňa 19. 10. 2016 vydanom v tomto konaní porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 10. 2016 spis. zn.\n3Sžo/45/2015, sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti Corvus Slovakia,\ns.r.o., trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 €...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n8\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Úvodom ústavný súd konštatuje, že hlavným argumentom sťažnosti sťažovateľky\nje, že ministerstvo neumožnilo sťažovateľke sa v konaní o zrušení dovoznej licencie\nplnohodnotne vyjadriť a obhajovať svoje práva a pri rozhodovaní o zrušení dovoznej\nlicencie vychádzalo z úradného záznamu, ku ktorému sa sťažovateľka v ďalšom konaní\nnemohla vyjadriť.\n7.1 Podľa názoru ústavného súdu tieto námietky sťažovateľky mieria na potenciálny\nzásah do práva sťažovateľky na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti a práva vyjadriť\nsa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré sú garantované ústavou v čl. 48 ods. 2.\n\n9\n\nSťažovateľka však tento článok v petite sťažnosti ani v obsahu argumentácie neuvádza ani\nnenamieta jeho porušenie.\n7.3 Už uvedené by bolo možné vyhodnotiť zo strany ústavného súdu ako základ pre\nkonštatovanie zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.\n8. Ústavný súd však v záujme materiálneho prístupu k ochrane základných práv\na slobôd preskúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v rámci namietaného porušenia\npráva na súdnu a inú právnu ochranu a zaoberal sa možnosťou prijatia sťažnosti na ďalšie\nkonanie, resp. prítomnosťou iných dôvodov na odmietnutie sťažnosti.\n9. Ústavný súd konštatuje, že otázka, či úradný záznam z ústneho pojednávania\nmedzi ministerstvom ako správnym orgánom a sťažovateľkou možno považovať\nza adekvátny výstup pre zachovanie procesných práv sťažovateľky (v zmysle dodržania\ngarancií Správneho súdneho poriadku, ktorý pojednáva o „zápisnici z ústneho\npojednávania“) a či následné nevykonanie ústneho či písomného správneho konania\nzo strany ministerstva s výzvou adresovanou sťažovateľke na vyjadrenie sa k začatému\nkonaniu, je otázkou\n\nZÁKONNOSTI\n\npostupu správneho orgánu v správnom konaní.\n\nPre zachovanie ÚSTAVNOSTI postupu, t. j. garancií ústavného práva na súdnu a inú právnu\nochranu, je však pre ústavný súd podstatné, že sťažovateľka sa na výzvu ministerstva\nústneho pojednávania pred ministerstvom 26. októbra 2012 osobne zúčastnila, mala\nmožnosť sa vyjadriť k ministerstvom tvrdenému uvádzaniu nepravdivých údajov v žiadosti\no udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie a mala možnosť obhajovať svoje práva.\nV tomto smere potom napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a jeho konštatovanie\no postačujúcom úkone vo forme úradného záznamu nemožno považovať za porušujúci\nprávo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu.\n9.1 Čo sa týka kvality odôvodnenia samotného záveru najvyššieho súdu o zákonnosti\nzrušenia dovoznej licencie zo strany ministerstva, ústavný súd konštatuje, že predmetom\nodvolacieho konania pred najvyšším súdom bolo preskúmanie záverov krajského súdu,\nktorý zrušil druhostupňové rozhodnutie ministerstva výlučne z dôvodu, že ministerstvo\nsťažovateľke neoznámilo začatie správneho konania a že z rokovania účastníkov správneho\n\n10\n\nkonania mala byť vyhotovená zápisnica, čo však sa nestalo. Predmetom odvolacieho\nkonania preto nebolo posúdenie materiálnej správnosti zrušenia dovoznej licencie, keďže\nk tomu sa krajský súd nijako nevyjadril. Nemožno teda najvyššiemu súdu vyčítať, že jeho\nodôvodnenie napadnutého rozsudku je arbitrárne v tom smere, že sa údajne nevenuje\nmeritórnemu prieskumu zákonnosti zrušenia dovoznej licencie ministerstvom.\n9.2 Avšak ústavný súd nad rámec uvedeného pokladá za potrebné doplniť, že\nnajvyšší súd obstál aj v tomto smere, keďže jasne a zrozumiteľne uviedol, že „licencie sú\noriginálne doklady, pre ktorých realizáciu je nevyhnutná ich fyzická držba žiadateľom,\nv danom prípade žalobcom. Vrátenie licencií žalovanému je preukázané, pretože sú\nsúčasťou administratívneho spisu... V podmienkach licencií sa uvádza, že po skončení\nplatnosti musia byť vrátené. Žalobca nepreukázal právny titul, či existenciu právnej\npovinnosti, pre ktorú vracal licencie žalovanému. Zo skutkového deja je zrejmé, že žalobca\nsa k žalovanému dostavil a licencie mu vrátil, pričom vrátenie nepodmienil vykonaním\nžiadneho procesného úkonu zo strany žalovaného.“. Citované závery najvyššieho súdu\nnemožno považovať za arbitrárne, ale za ústavne udržateľné a neporušujúce právo\nsťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu.\n9.3 Záverom ústavný súd k formálnej stránke postupu a vydania napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu uvádza, že najvyšší súd postupoval podľa procesnoprávnych\npredpisov vzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní, aplikoval na vec sa vzťahujúce\nprávne normy, napadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom\na obsahuje zákonom predpísané náležitosti.\n9.4 Z uvedených dôvodov je potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo\nani potenciálne možné konštatovať porušenie sťažovateľkou označených ústavných práv\npostupom a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "minister, ministerstvo", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}