{"guid": "ussr:3d190200-ac6b-4e71-a363-a8f33a3d602d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.108.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 108/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2018 z 8. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 108/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.108.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3d190200-ac6b-4e71-a363-a8f33a3d602d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.108.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.108.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.108.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 108/2018-76\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,\na. s., Želetavská 1, Praha, Česká republika, zastúpenej spoločnosťou Allen & Overy\nBratislava, s. r. o., Pribinova 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Gyárfáš,\nLL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 3/2016 z 30. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.,\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n25. augusta 2017 doručená sťažnosť spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic\n\nand Slovakia, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej\nlen „charta“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Sžf 3/2016 z 30. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že «[p]odľa § 22c ods. 2 písm. d) zákona\nč. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom do 15. októbra 2015 (ďalej len zákon o ochrane vkladov alebo ZOV) bola banka,\nktorej účasť na slovenskom systéme ochrany vkladov zaniká v dôsledku cezhraničného\nzlúčenia, povinná „preukázateľne uhradiť fondu mimoriadny príspevok vo výške, ktorá sa\nrovná\n1. hornej hranici rozpätia sadzby mimoriadneho príspevku (§ 6 ods. 3), ak ku dňu\nzmeny účasti banky na systéme ochrany vkladov podľa odseku 1 nie je pre nedostatok\nfinančných prostriedkov fondu splatený úver, ktorý bol poskytnutý fondu na zabezpečenie\nvýplaty náhrad za nedostupné vklady, alebo\n2. polovici rozpätia sadzby mimoriadneho príspevku (§ 6 ods. 3), ak ku dňu zmeny\núčasti banky na systéme ochrany vkladov podľa odseku 1 sa na banku nevzťahuje bod 1\na pre nedostatok finančných prostriedkov fondu nie sú vytvorené vlastné finančné zdroje\nfondu na zabezpečenie výplaty náhrad najmenej vo výške 1,5 % z celkovej hodnoty všetkých\nvkladov chránených týmto zákonom.“\nV roku 2013 prebehlo cezhraničné zlúčenie, ktorým sa slovenská banka UniCredit\nBank Slovakia a. s., IČO: 00 681 709 (ďalej len právny predchodca sťažovateľa) zlúčila\nso sťažovateľom. Cezhraničné zlúčenie nadobudlo účinnosť 1. decembra 2013 a sťažovateľ\nsa stal právnym nástupcom právneho predchodcu sťažovateľa.\nV dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla účasť právneho predchodcu sťažovateľa\nna slovenskom systéme ochrany vkladov (sťažovateľ podlieha systému ochrany vkladov\nv Českej republike) a v dôsledku toho právnemu predchodcovi sťažovateľa vznikla\n\n2\n\npovinnosť zaplatiť tzv. mimoriadny príspevok do Fondu ochrany vkladov (ďalej tiež\nako fond) podľa vyššie citovaného § 22c ods. 2 písm. d) zákona o ochrane vkladov.\nPrávny predchodca sťažovateľa sa dňa 14. októbra 2013 listom obrátil na Fond\nochrany vkladov so žiadosťou o určenie, či mu vzniká povinnosť zaplatiť mimoriadny\npríspevok a ak áno, v akej výške. Fond odpovedal listom zo dňa 29. októbra 2013 (ďalej len\nList fondu), v ktorom uviedol, že právny predchodca sťažovateľa je povinný zaplatiť\nmimoriadny príspevok vo výške 0,55 % z priemerného stavu vkladov v banke chránených\nzákonom o ochrane vkladov za 3. štvrťrok 2013 a to najneskôr do 29. novembra 2013.\nZ dôvodu realizácie cezhraničného zlúčenia tak právnemu predchodcovi sťažovateľa podľa\nListu fondu vznikla povinnosť zaplatiť Fondu ochrany vkladov mimoriadny príspevok\nvo výške 5 642 008 EUR...\n... Keďže v prípade nezaplatenia mimoriadneho príspevku právnemu predchodcovi\nsťažovateľa hrozili výrazne vyššie škody, v novembri 2013 mimoriadny príspevok fondu\nzaplatil a následne písomne požiadal fond o jeho vrátenie.\nKeďže Fond ochrany vkladov odmietol sťažovateľovi zaplatený mimoriadny\npríspevok vrátiť, sťažovateľ dňa 28. novembra 2013 podal proti Listu fondu správnu žalobu\n(ďalej len správna žaloba), ktorou sa domáhal jeho zrušenia pre nezákonnosť. Alternatívne\n- pre prípad, že by súd napadnuté rozhodnutie nepovažoval za rozhodnutie preskúmateľné\nna základe žaloby v správnom súdnictve - sa sťažovateľ domáhal prieskumu postupu\nžalovaného podľa § 244 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku\nv znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len OSP) alebo nezákonného zásahu\npodľa § 250v OSP. Pre prípad, že by súd nárok sťažovateľa posúdil ako nespôsobilý\nprejednania v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP, žalobca sa subsidiárne domáhal\npostúpenia veci príslušnému všeobecnému súdu ako civilnej žaloby o vrátenie protiprávne\nuhradeného príspevku...\n... Konanie o správnej žalobe bolo prvostupňovým rozhodnutím zo dňa\nz 27. novembra 2015 zastavené...\n... Proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie na najvyšší súd,\nv ktorom sa domáhal jeho zrušenia a zároveň požiadal najvyšší súd o podanie\nprejudiciálnej otázky súdnemu dvoru. Najvyšší súd ako súd odvolací napadnutým uznesením\n\n3\n\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil a návrh sťažovateľa na začatie konania o prejudiciálnej\notázke podľa článku 267 ZFEÚ zamietol...\n... Z dôvodov bližšie opísaných nižšie sme presvedčení, že napadnutým uznesením\ndošlo k porušeniu základných práv sťažovateľa...».\nNázor o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľka opiera o tieto dôvody:\n1. Sťažovateľka tvrdí porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 47\ncharty, pretože podľa jej názoru vydaním napadnutého rozhodnutia malo dôjsť k porušeniu\njej práva usadiť sa podľa čl. 49 v spojení s čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\nZa porušenie práva usadiť sa považuje povinnosť zaplatiť mimoriadny príspevok Fondu\nochrany vkladov (ďalej len „fond“) a za dôvod vzniku povinnosti zaplatiť mimoriadny\npríspevok označuje list fondu z 29. októbra 2013 (ďalej len „list fondu“). Zásadný problém\nspočíva podľa jej názoru v konflikte zákonom uloženej povinnosti na zaplatenie\nmimoriadneho príspevku s označeným právom Európskej únie. Sťažovateľka teda tvrdí\nrozpor dotknutej platnej vnútroštátnej úpravy s právom nadnárodným.\n2. Od porušenia práva usadiť sa odvíja nárok na náhradu škody.\n3. Zásadný význam námietky porušenia práva na účinný prostriedok nápravy\nsťažovateľka vidí v riešení tvrdeného konfliktu medzi označeným právom Európskej únie\na platným vnútroštátnym právom vyslovením porušenia práv listom fondu v jej prospech.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že má právo na efektívny prostriedok nápravy proti porušeniu\njej práv vyplývajúcich z práva Európskej únie, a zdôrazňuje aj prednosť označenej úpravy\npráva Európskej únie pred právom vnútroštátnym.\n4. Dôsledok tvrdeného konfliktu právnych úprav sa mal prejaviť v znemožnení\nuplatnenia nároku na náhradu škody. Sťažovateľka sa chce domáhať náhrady škody proti\nštátu (vrátenia zaplateného mimoriadneho príspevku) podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). List fondu z toho dôvodu považuje za nezákonné\nrozhodnutie, resp. iný nezákonný zásah do jej práv (podľa § 9 ods. 1 zákona\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).\n\n4\n\n5. Porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsťažovateľka odôvodňuje tým, že uvedeným postupom bol negatívne zasiahnutý\njej hmotnoprávny nárok.\n6. Porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy sťažovateľka vidí v tom, že súdy sa v správnom konaní nepostavili k otázke\npreskúmania listu fondu, ktorým podľa jej tvrdenia bola ukrátená na svojich právach\n(sťažovateľka napadla tento list správnou žalobou), ako k otázke prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte neuznáva zastavenie konania z procesných\ndôvodov. V týchto častiach sťažnosti sa vracia k premise, podľa ktorej bolo zaplatenie\nmimoriadneho príspevku v rozpore s právom Európske únie, ktoré má prednosť pred\nvnútroštátnou právnou úpravou. S právnym názorom súdov, podľa ktorého list fondu nie je\npredmetom spôsobilým prieskumu v správnom súdnictve sa nestotožňuje, pretože „[l]ist\nfondu predstavuje rozhodnutie, ktoré zakladá povinnosť sťažovateľa zaplatiť mimoriadny\npríspevok alebo (prinajmenšom) je ním táto povinnosť priamo dotknutá. Povinnosť uhradiť\nmimoriadny príspevok ustanovená v § 22c ods. 2 písm. d) ZOV je totiž bez nadväzujúceho\nrozhodnutia Fondu ochrany vkladov (t. j. Listu fondu) nevykonateľná a tým pádom\nani nemôže vzniknúť. Povinnosť sťažovateľa zaplatiť mimoriadny príspevok bola naviazaná\nna výšku nesplatených úverov fondu, resp. výšku jeho vlastných zdrojov, ku dňu zmeny\núčasti sťažovateľa na systéme ochrany vkladov. Sťažovateľ o týchto skutočnostiach nemal\na nemohol mať informácie, a preto bez Listu fondu nemohla sťažovateľovi vzniknúť ani\npovinnosť uhradiť mimoriadny príspevok.“.\n7. Sťažovateľka sa zastavením konania v správnom súdnictve (a nepostúpením veci\ncivilnému súdu) cíti byť vylúčená z prieskumu rozhodnutia týkajúceho sa základných práv\nz právomoci súdov, čo teoreticky zdôvodňuje tým, že «slovo „rozhodnutie“ v uvedenom\nslovnom spojení nemožno vysvetľovať doslovne, aby sa ústavná ochrana vztiahla iba na tie\nindividuálne správne akty aplikácie práva orgánom verejnej správy, ktoré majú náležitosti\nrozhodnutia. Vo vzťahu k pojmu „rozhodnutie“ v čl. 46 ods. 2 opodstatnený je extenzívny\nvýklad. Čl. 46 ods. 2 sa nevzťahuje doslovne iba na rozhodnutia, ale zahŕňa aj ďalšie formy\nsprávania, konania aj nečinnosti, ktorými orgán verejnej správy môže pôsobiť na právne\npostavenie fyzických alebo právnických osôb. Takouto inou formou správania, odlišnou\nod rozhodovania vo formálnom zmysle slova, je bezpochyby aj List fondu.».\n\n5\n\n8. V neposlednom rade sťažovateľka atakuje aj nepredloženie prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru Európskej únie, „[i]nými slovami, ak v konaní pred vnútroštátnym súdom\nposlednej inštancie vyvstane otázka výkladu práva EÚ, je tento súd v zásade vždy povinný\npredložiť prejudiciálnu otázku súdnemu dvoru. Podľa doktríny prvýkrát formulovanej\nv rozhodnutí súdneho dvora vo veci C-283/81 Srl CILFIT a Lanifico di Gavardo SpA\nv. Ministerstvo zdravotníctva Talianskej republiky zo dňa 6. októbra 1982 (ďalej\nlen doktrína CILFIT) vnútroštátny súdny orgán poslednej inštancie nie je povinný obrátiť sa\nna súdny dvor len vtedy, keď...“. Podľa názoru sťažovateľky o výnimku z povinnosti\nv posudzovanom prípade nejde.\n9. Sťažovateľka v kontexte bodu 8 namieta aj nedostatok riadneho odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia a porušenie základného práva na zákonného sudcu.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 3/2016 z 30. mája 2017 bolo\nporušené jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\nzákladné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 47\nods. 1 charty, aby napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, aby vec vrátil na ďalšie\nkonanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n6\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ jednotlivých častí sťažnosti vrátane sťažovateľkou navrhovaného petitu zjavne\nvyplýva, že jej podstatou je namietanie nesúladu § 22c ods. 2 písm. d) zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom do 15. októbra 2015 (ďalej len „zákon o ochrane\nvkladov“) s označenými ustanoveniami ústavy, dohovoru a charty.\nÚstavný súd preto ako prvé posúdil námietky sťažovateľky atakujúce nelegitímnosť,\nresp. neproporcionalitu dotknutej zákonnej úpravy.\nNa tomto základe ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sťažnosťou podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy domáha konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z jeho ustálenej\njudikatúry, podľa ktorého „každé konanie možno začať len ako samostatné konanie a len\nna návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu\nkonania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná\núprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania\na nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní)\npred ústavným súdom.“ (II. ÚS 66/01, tiež II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07,\nIV. ÚS 315/2014 atď.). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní\n\n7\n\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Záver vyplývajúci z citovaného právneho\nnázoru má nesporne aj ústavnú relevanciu, a to zvlášť v prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré\npatrí v zmysle čl. 131 ods. 2 ústavy do pôsobnosti senátu ústavného súdu, mala uplatniť\nprávomoc, ktorú ústava zveruje do pôsobnosti pléna (čl. 131 ods. 1 ústavy), čo je aj prípad\nsťažovateľky. Aj ústavný súd je totiž viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto si senát ústavného\nsúdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu,\na to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť v prospech ochrany základných\npráv a slobôd (napr. IV. ÚS 50/2010, IV. ÚS 40/2014).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sťažnosťou\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáha rozhodnutia o veci, o ktorej ústavný súd v tomto type\nkonania nie je oprávnený rozhodnúť. Ústavný súd preto jej sťažnosť v tejto časti\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok svojej právomoci.\nNad rámec ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by podanie\nsťažovateľky kvalifikoval ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ústavy, musel by ho taktiež odmietnuť pri predbežnom prerokovaní\nako podané zjavne neoprávnenou osobou. Z ústavy [čl. 130 ods. 1 písm. a) až f) ústavy]\na zákona o ústavnom súde [§ 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 a) až f) zákona o ústavnom\nsúde] totiž vyplýva, že oprávnením iniciovať tento typ konania pred ústavným súdom\ndisponuje len najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident\nSlovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou, generálny prokurátor Slovenskej republiky a verejný ochranca práv, a teda\nnie fyzická osoba alebo právnická osoba.\nNapriek už uvedenému ústavný súd vo veci neprehliada procesnú taktiku\nsťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia premisy, podľa ktorej je list fondu (v zmysle\nrozhodnutia) zakladajúcim porušenie v sťažnosti označených práv. Takúto námietku však\nústavný súd považuje za zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľka bola povinná uhradiť\nfondu mimoriadny príspevok zo zákona (túto povinnosť jej ukladal expressis verbis § 22c\n\n8\n\nods. 2 písm. d) zákona o ochrane vkladov). Informácie vyžiadané sťažovateľkou (týkajúce\nsa konkretizácie výšky mimoriadneho príspevku) od fondu jej povinnosti nezakladali.\nNa tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť ani tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého\npovinnosť uhradiť príspevok bola naviazaná na aktuálny (toho času daný) status fondu\n(výšku nesplatených úverov, resp. vlastných zdrojov fondu), pretože otázku výšky\npríspevku nie je v posudzovanom prípade možné stotožňovať s otázkou založenia\npovinnosti príspevok uhradiť. Inak povedané, fakt samotnej existencie povinnosti uhradiť\nmimoriadny príspevok je v posudzovanom prípade nezávislý na dodatočnej konkretizácii\njej výšky.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v častiach požadujúcich posúdenie listu\nfondu ako titulu zakladajúceho porušenie v sťažnosti označených práv odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd vo veci neprehliada ani tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého\nmimoriadny príspevok fondu uhradila (z tvrdeného dôvodu minimalizácie škôd) a následne\nsúdnou cestou žiadala o jeho vrátenie. Uvedené prezentuje prejavenú vôľu sťažovateľky\nk splneniu zákonom uloženej povinnosti. Sťažovateľka sa po prejave vôle k splneniu\npovinnosti (úhrade mimoriadneho príspevku) domáha vyslovenia porušenia subjektívnych\npráv a vo veci hľadá právny titul (napr. list fondu), ktorý by bol pred správnym súdom\nnapadnuteľný žalobou. V predostretom prípade však práve splnenie povinnosti\nuloženej zákonom\n\nzapríčinilo\n\nabsenciu\n\nopravným\n\n9\n\nprostriedkom\n\nnapadnuteľného\n\n(a tým preskúmateľného) titulu. Na základe absencie preskúmateľného titulu všeobecné\nsúdy správne vyvodili záver o nespôsobilosti veci byť predmetom súdneho prieskumu\nna základe podanej správnej žaloby.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v ostatných častiach požadujúcich\nvyslovenie porušenia práv sťažovateľky splnením zákonom uloženej povinnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nOd tohto záveru sa následne tiež správne odvíjal postup súdov, ktorý negatívne\nhodnotil vyvíjanú procesnú aktivitu sťažovateľky týkajúcu sa predloženia prejudiciálnej\notázky Súdnemu dvoru Európskej únie, prípadne týkajúcu sa skúmania prednosti\nnadnárodného práva či postúpenia veci na civilné konanie. Rovnaký záver možno vyvodiť\naj vo vzťahu k námietke porušenia práva na zákonného sudcu. Ústavný súd preto aj v týchto\nčastiach odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nČo sa týka tvrdenej arbitrality napadnutého rozhodnutia, podľa názoru ústavného\nsúdu toto rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov. Ústavný súd\nnezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva\nz nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje\nústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne\nodchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). V podrobnostiach ústavný súd\nodkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\n\n10\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v jej ostatnej časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nO ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, náhrada trov\nkonania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "súlad", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "európske právo", "fond"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c52b09c8-7cb8-414a-942f-9cc4b80e9d5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 315/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 315/2014 z 5. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c52b09c8-7cb8-414a-942f-9cc4b80e9d5b"}, {"guid": "ussr:fcf51e3c-d1b1-4b3a-bf2b-c2e3616432a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcf51e3c-d1b1-4b3a-bf2b-c2e3616432a5"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}