{"guid": "ussr:3cc3174c-d0a8-4223-95b2-e5733dfbe777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.11.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 11/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 11/2018 z 11. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 11/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.11.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3cc3174c-d0a8-4223-95b2-e5733dfbe777", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.11.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.11.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.11.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 11/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou AK Záhorská, s. r. o., Tuhovská 3, Bratislava, v mene\nktorej koná advokátka Mgr. Marta Záhorská, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 2 Cob 77/2015 z 29. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 59/2016 z 30. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. novembra 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\n\nsúd“) sp. zn. 2 Cob 77/2015 z 29. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 59/2016 z 30. júna 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sa sťažovateľ ako žalobca domáhal určenia neplatnosti\nkúpnej zmluvy z 19. mája 1998 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou JAMB, s. r. o.\n[predtým CEMVAP SERVIS s. r. o. (ďalej len „žalovaná 1“)], ako predávajúcou,\na obchodnou spoločnosťou PNEU-MAT spol. s r. o. Košice (ďalej len „žalovaná 2“), ako\nkupujúcou, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť ležiaca v katastrálnom území\n, zapísaná na\n\nako parc. č. 2599/4 (zastavaná plocha –\n\n2920 m²) a dom súp. č. 1360 stojaci na tejto parcele. Sťažovateľ bol majoritným\nspoločníkom a jedným z dvoch konateľov žalovanej 1. V žalobe uviedol, že medzi\nspoločníkmi žalovanej 1 dochádzalo k neustálym nezhodám, ktoré viedli k odvolaniu\nz funkcie konateľa 6. novembra 1997. Napriek tomu však\nspolu s\n\npodpísali za žalovanú 1 uvedenú kúpnu zmluvu, a to bez\n\nsúhlasu sťažovateľa ako majoritného spoločníka.\nRozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n3 Cb 141/2004 z 5. októbra 2010 bolo určené, že kúpna zmluva je neplatná. Podľa názoru\nokresného súdu, keďže prevádzané nehnuteľnosti žalovaná 1 nadobudla od Fondu\nnárodného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond“), bez súhlasu fondu do splatenia\nkúpnej ceny nesmela žalovaná 1 nehnuteľnosti ďalej predať a súhlas fondu nebol\npreukázaný. Nebolo tiež preukázané, že by sťažovateľ ako majoritný spoločník dal súhlas\nku kúpnej zmluve.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob 265/2010 z 13. júna 2011 bol rozsudok\nokresného súdu potvrdený, pretože ani podľa názoru krajského súdu nebolo uzatvorenie\nkúpnej zmluvy bez súhlasu fondu platné.\nProti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky mimoriadne dovolanie, na základe ktorého uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n4 MObdo 2/2012 z 28. februára 2013 boli oba rozsudky zrušené a vec bola vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd tak rozhodol aj napriek ustálenej\n\n2\n\njudikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v prípade\nexistencie niektorého z dovolacích dôvodov uvedených v § 237 Občianskeho súdneho\nporiadku má samotný účastník konania k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok\nv podobe dovolania. Ak nejde o závažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie\nmimoriadneho dovolania nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV rozpore s touto judikatúrou najvyšší súd uviedol, že okresný súd a krajský súd sa\nnevysporiadali so všetkými listinnými dôkazmi a ich rozsudky spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nNásledným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 33 Cb 141/2004 z 26. januára 2015\nbola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Podľa zistenia okresného súdu žalovaná 1 celú kúpnu\ncenu fondu uhradila, a to sčasti sama a sčasti (vo výške 3 058 480 Sk) obchodná spoločnosť\nICOS, a. s. Košice (ďalej len „ICOS“) na základe zmluvného vzťahu so žalovanou 1.\nOkresný súd nepovažoval za podstatné, že zmluva medzi žalovanou 1 a ICOS bola následne\nsúdnym rozhodnutím zrušená, v dôsledku čoho úhrada sumy 3 058 480 Sk fondu bola\nbezdôvodným obohatením. Keďže celá kúpna cena bola fondu uhradená k 9. januáru 1998,\nnebol súhlas sťažovateľa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1 a žalovanou 2\npotrebný.\nNa základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob 77/2015\nz 29. januára 2016 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa stotožnil\ns odôvodnením rozsudku okresného súdu a uviedol, že pokiaľ ICOS plnil časť kúpnej ceny\nza žalovanú 1, vznikol právny vzťah medzi nimi a táto skutočnosť nemá žiadny relevantný\nvplyv na zaplatenie kúpnej ceny žalovanou 1. Pokiaľ ide o námietku, že sťažovateľ ako\nmajoritný spoločník s uzatvorením kúpnej zmluvy nesúhlasil, krajský súd uviedol, že aj keď\nobchodný partner podnikateľa vie, že právomoci štatutárneho orgánu sú v spoločenskej\nzmluve alebo v stanovách obmedzené a štatutárny orgán alebo jeho člen tieto interné\nobmedzenia prekročí, porušenie interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť\nprávnych úkonov pre spoločnosť. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že\nv čase podpísania kúpnej zmluvy nebol konateľom žalovanej 1, krajský súd len konštatoval,\nže podľa výpisu z obchodného registra funkcia\nžalovanej 1 sa skončila 15. apríla 2005.\n3\n\nako štatutárneho zástupcu\n\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 59/2016 z 30. júna 2017 bolo dovolanie\nsťažovateľa odmietnuté ako neprípustné.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že na valnom zhromaždení žalovanej 1 konanom\n6. novembra 1997 bol\n\nodvolaný z funkcie konateľa žalovanej 1. Táto\n\nskutočnosť bola v obchodnom registri premietnutá tak, že funkciu konateľa vykonával od\n8. júna 1995 do 6. novembra 1997. Dňom zverejnenia zmenených zápisov v obchodnom\nregistri nastali účinky zapísaných údajov voči tretím osobám. Hoci\n\nnapadol\n\nplatnosť uznesenia valného zhromaždenia zo 6. novembra 1997, podľa odbornej právnej\nliteratúry registrový súd v takýchto konaniach (o zosúladenie zapísaného stavu\nv obchodnom registri so skutočným stavom) nerozhoduje prejudiciálne o platnosti alebo\nneplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pretože takýto postup je v rozpore s povahou\ntohto konania. Súd v tomto konaní „len“ zosúlaďuje existujúci stav so stavom zapísaným,\na to bez toho, aby vytvoril podklad (prejudiciálne rozhodnutie o neplatnosti) na zmenu\nzapísaného stavu. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia podľa sťažovateľa navyše\nnemá podľa ustálenej judikatúry povahu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a preto na\nňu súd nemôže prihliadnuť v predmetnom konaní ex offo a nemôže platnosť uznesenia\nvalného zhromaždenia riešiť ako otázku predbežnú (prejudiciálnu). Konanie o neplatnosti\nuznesenia valného zhromaždenia bolo na základe žaloby\n\nvedené krajským\n\nsúdom pod sp. zn. 10 Cb 903/97. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 10 Cb 903/97\nz 13. mája 1999 bolo určené, že uznesenie valného zhromaždenia žalovanej 1 zo\n6. novembra 1997 je neplatné, čo najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Obo 284/99 z 28. marca\n2000 potvrdil. Rozsudok sa stal právoplatným 6. júna 2000. Uvedená právna skutočnosť\nbola zapísaná do obchodného registra od 9. augusta 2000 a súčasne\n\nbol od\n\ntohto dňa zapísaný ako konateľ žalovanej 1. V zmysle § 200a Občianskeho súdneho\nporiadku skutočným stavom sa rozumie len stav nepochybne a nesporne preukázaný\nlistinnými dôkazmi. Pre splnenie podmienok na vykonanie zosúladenia skutočného stavu\nso zápisom v obchodnom registri v rámci registrového konania je potrebné predložiť listinu,\nz ktorej by vyplynuli relevantné skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol zosúladenie\nvykonať. Takouto listinou môže byť len právoplatné súdne rozhodnutie. Podľa sťažovateľa\n\n4\n\nk zosúladeniu môže preto dôjsť výlučne na základe existujúceho rozhodnutia súdu,\nz ktorého bude zjavná neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia.\nSťažovateľ poukázal aj na to, že z kúpnej zmluvy z 19. mája 1998 jednoznačne\nvyplýva, že za žalovanú 1 ako predávajúcu zmluvu podpísali\na\n\nako konatelia. Je však nesporné, že ani jeden z nich nebol v čase\n\npodpísania kúpnej zmluvy konateľom žalovanej 1. Podľa sťažovateľa je preto potrebné\nkúpnu zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto jeho\nprimárnou odvolacou námietkou a len stroho konštatoval, že podľa výpisu z obchodného\nregistra funkcia\n\nako štatutárneho zástupcu žalovanej 1 sa skončila 15. apríla\n\n2005. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa nezohľadnil ďalšie relevantné skutočnosti,\nz ktorých vyplýva, že v určitom časovom období\nžalovanej 1 nevykonával.\n\nfunkciu štatutárneho zástupcu\n\nbol totiž štatutárnym orgánom v obdobiach od 8. júna\n\n1995 do 6. novembra 1997 a od 9. augusta 2000 do 15. apríla 2005, nie teda 19. mája 1998,\nkedy bola kúpna zmluva uzatvorená.\nV odôvodnení rozsudku krajského súdu podľa presvedčenia sťažovateľa absentuje\núvaha, prečo na uvedenú argumentáciu sťažovateľa neprihliadol. Jeho postup, ktorým\npotvrdil rozsudok okresného súdu bez toho, aby sa zaoberal otázkou absolútnej neplatnosti\nzmluvy, treba považovať za porušenie označených práv sťažovateľa podľa ústavy\na dohovoru.\nSťažovateľ napokon namieta, že najvyšší súd tým, že odmietol dovolanie sťažovateľa\nako procesne neprípustné bez toho, aby sa zaoberal otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej\nzmluvy, rovnako porušil označené práva sťažovateľa. V tejto súvislosti je podľa sťažovateľa\npodstatné, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej\npovinnosti v každom štádiu konania, a to aj v prípade, ak teoreticky nejde o dovolanie\nprocesne prípustné.\n2.1 Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n\n5\n\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež základné právo na ochranu\nmajetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n2 Cob 77/2015 zo dňa 29. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4 Obdo 59/2016 zo dňa 30. júna 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, porušené\nboli.\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Cob 77/2015 zo dňa 29. januára\n2016 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 59/2016 zo dňa 30. júna 2017 sa\nzrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR,\nktoré je Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR spoločne povinný vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 374,81 EUR (za 2\núkony právnej pomoci 2x 147,33 EUR, režijný paušál 2x 8,84 EUR + 20% DPH), ktorú je\nKrajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR spoločne povinný zaplatiť na účet jeho právneho\nzástupcu AK Záhorská, s.r.o., so sídlom Tuhovská 3, 831 06 Bratislava-Vajnory, do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n3. Z rozsudku okresného súdu č. k. 33 Cb 141/2004-529 z 26. januára 2015 vyplýva,\nže ním bola žaloba sťažovateľa zamietnutá.\nPodľa konštatovania okresného súdu sťažovateľ sa domáhal určenia neplatnosti\nkúpnej zmluvy z dvoch zásadných dôvodov.\nJedným z týchto dôvodov mala byť skutočnosť, že žalovaná 1 ako predávajúca\nnesplnila svoju povinnosť zaplatiť fondu celú kúpnu cenu na základe zmluvy o predaji časti\npodniku, ktorou sporné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva, v dôsledku čoho fond nedal\nžalovanej 1 súhlas k prevodu na žalovanú 2. Podľa názoru okresného súdu z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že kúpna cena zo zmluvy o predaji časti podniku bola (vrátane\núrokov) uhradená fondu v celosti 9. januára 1998, teda pred uzatvorením spornej kúpnej\nzmluvy z 19. mája 1998. Je nesporné, že časť kúpnej ceny vo výške 3 058 480 Sk uhradil\nfondu za žalovanú 1 ICOS, a to na základe zmluvného vzťahu so žalovanou 1. Táto\n6\n\nskutočnosť nemá žiaden relevantný vplyv na zaplatenie kúpnej ceny žalovanou 1. Ak je\nICOS presvedčený, že zaplatením kúpnej ceny došlo k bezdôvodnému obohateniu, či\nk vzniku iného nároku voči fondu alebo inému subjektu, je oprávnený domáhať sa svojho\npráva, avšak to nemôže mať za následok vyslovenie záveru, že kúpna cena zo zmluvy\no predaji časti podniku nebola zaplatená. Nie je preto podstatné, či bola zmluva medzi\nžalovanou 1 a ICOS následne súdom zrušená, alebo nie.\nDruhý dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy mal podľa žaloby sťažovateľa spočívať\nv tom, že ako majoritný spoločník nedal ku kúpnej zmluve súhlas. V tomto smere je podľa\nnázoru okresného súdu podstatné, že akékoľvek obmedzenie právomocí štatutárneho orgánu\nobchodnej spoločnosti idúce nad rámec obmedzení vyplývajúcich zo zákona nemá voči\ntretím osobám účinky. Znamená to, že aj keď by podľa interných predpisov žalovanej 1 bol\nna uzavretie kúpnej zmluvy potrebný súhlas sťažovateľa ako majoritného spoločníka,\nabsencia tohto súhlasu nemohla založiť neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanej 2.\n4. Z odvolania sťažovateľa z 2. apríla 2015 smerujúceho proti rozsudku okresného\nsúdu vyplýva, že sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal\nzávery okresného súdu o zaplatení kúpnej ceny v prospech fondu podľa zmluvy o predaji\nčasti podniku v spojení s nedostatkom súhlasu fondu s prevodom nehnuteľností na\nžalovanú 2.\nZ doplnenia odvolania sťažovateľa z 25. januára 2016 vyplýva, že sťažovateľ svoje\nodvolanie proti rozsudku okresného súdu rozširuje o ďalšiu skutočnosť. Uvádza, že sporná\nkúpna zmluva z 19. mája 1998 bola za žalovanú 1 podpísaná neoprávnenou osobou, keďže\n, ale ani\n\nneboli podľa výpisu z obchodného registra\n\nštatutárnym orgánom. Kúpna zmluva preto nemôže byť platná.\n5. Z rozsudku krajského súdu č. k. 2 Cob 77/2015-587 z 29. januára 2016 vyplýva, že\nním bol potvrdený rozsudok okresného súdu.\nPodľa názoru krajského súdu odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné. Pokiaľ namietal\nneplatnosť kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v prospech fondu podľa zmluvy\no predaji časti podniku, treba poukázať na závery najvyššieho súdu vyslovené v súvislosti\ns mimoriadnym dovolaním, podľa ktorých ak ICOS plnil časť kúpnej ceny za žalovanú 1,\n\n7\n\nvznikol právny vzťah medzi nimi a táto skutočnosť nemá žiadny relevantný vplyv na\nzaplatenie kúpnej ceny zo strany žalovanej 1 v prospech fondu. Rovnako v súvislosti\ns námietkou, podľa ktorej sťažovateľ ako majoritný spoločník nedal ku kúpnej zmluve\nsúhlas, treba poukázať na právny názor vyslovený najvyšším súdom, z ktorého vyplýva, že\nakékoľvek obmedzenie právomocí štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti nad rámec\nobmedzení vyplývajúcich zo zákona nemá účinok voči tretím osobám.\nK tvrdeniu sťažovateľa, že\n\nv čase podpísania kúpnej zmluvy nebol\n\nštatutárnym zástupcom žalovanej 1, treba uviesť, že podľa výpisu z obchodného registra\nfunkcia\n\nako štatutárneho zástupcu žalovanej 1 sa skončila 15. apríla 2015.\n\n6. Z dovolania sťažovateľa z 10. mája 2016 smerujúceho proti rozsudku krajského\nsúdu vyplýva, že žiada rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu zrušiť\na vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPrípustnosť dovolania vyvodil z § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku\na odňatie možnosti konať pred súdom vidí v nedostatočnom a zmätočnom odôvodnení\nrozsudkov okresného súdu a krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie\nrozsudku okresného súdu nevykazuje všetky zákonom vypočítané náležitosti a absentuje\nv ňom náležité odôvodnenie rozsudku a úvah, na základe ktorých k rozsudku dospel. To isté\nsa vzťahuje aj na rozsudok krajského súdu. Oba rozsudky sú preto arbitrárne, nepresvedčivé\na nepreskúmateľné.\nĎalej sťažovateľ vytýkal nesprávne právne posúdenie veci zo strany okresného súdu\na krajského súdu. Za nesprávne právne posúdenie považuje nedostatočné odôvodnenie toho,\nna základe akých skutočností sa dospelo k jednoznačnému záveru, že kúpna cena\nv prospech fondu bola zaplatená. Všeobecné súdy pritom vychádzali len z časti\npredložených dôkazov a na ďalšie dôkazy bez jasného a zrozumiteľného odôvodnenia\nneprihliadli. Keďže plnenie zo strany ICOS bolo plnením bez právneho dôvodu a ICOS sa\ndomáhal proti fondu vydania tohto plnenia, nemožno považovať za správny prijatý právny\nnázor všeobecných súdov o zaplatení kúpnej ceny v prospech fondu. Plnenie z neplatného\nprávneho úkonu je totiž bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať.\nPodľa názoru sťažovateľa sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho\ntvrdením, že\n\nv čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol štatutárnym zástupcom\n\n8\n\nžalovanej 1. Nezohľadnil tým relevantné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v určitom čase\nfunkciu štatutárneho zástupcu žalovanej 1 nevykonával, a preto nemohol za\nžalovanú 1 platne konať.\n7. Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. 4 Obdo 59/2016-661 z 30. júna 2017 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n2 Cob 77/2015 z 29. januára 2016.\nPodľa názoru najvyššieho súdu namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku, a teda nezakladá ani prípustnosť dovolania z tohto dôvodu. Odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku. Rozsudok krajského súdu preto nemožno považovať za\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, prípadne ústavne nekonformný.\nPokiaľ sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci, treba uviesť, že ide\no relevantný dovolací dôvod, ktorý však nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n\n9\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n10\n\nK uzneseniu najvyššieho súdu č. k. 4 Obdo 59/2016-661 z 30. júna 2017\n13. Uvedeným uznesením dospel najvyšší súd k záveru o neprípustnosti dovolania,\nkeďže vada konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku nebola\npreukázaná a namietané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\nnezakladalo.\n14. Sťažovateľ závery najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v sťažnosti nenapáda. Namieta naproti tomu,\nže sa najvyšší súd nezaoberal otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, hoci na ňu bol\npovinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania, a to aj v prípade, ak\nteoreticky nejde o dovolanie procesne prípustné.\nS uvedenou úvahou sťažovateľa nemožno súhlasiť.\nNajvyšší súd v dovolacom konaní môže rozhodovať iba v medziach vyplývajúcich\nz príslušných zákonných ustanovení. V prípade, ak je dovolanie neprípustné, nemôže\nv rámci dovolacieho konania prihliadať na žiadne pochybenia nižších súdov vrátane\nnesprávneho právneho posúdenia otázky platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, a to\nani keby malo ísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Najvyšší súd by mohol na takúto\nskutočnosť prihliadnuť (hoci aj ex offo) iba v prípade, keby pristúpil k meritórnemu\npreskúmaniu napadnutého právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu v rámci dovolania\nprípustného podľa § 238, resp. § 239 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do\n30. júna 2016, nie teda v prípade procesne neprípustného dovolania.\nK rozsudku krajského súdu č. k. 2 Cob 77/2015-587 z 29. januára 2016\n15. Podanou žalobou sa sťažovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy\nz dvoch zásadných dôvodov. Tvrdil predovšetkým, že žalovaná 1 ako predávajúca nesplnila\nsvoju povinnosť zaplatiť fondu kúpnu cenu na základe zmluvy o predaji časti podniku,\nktorou sporné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva, v dôsledku čoho fond nedal\nžalovanej 1 súhlas k prevodu na žalovanú 2. Okrem toho namietal, že ako majoritný\nspoločník nedal k uzatvoreniu kúpnej zmluvy svoj súhlas.\n\n11\n\n16. Podľa názoru ústavného súdu treba argumentáciu okresného súdu a krajského\nsúdu v súvislosti s uvedenými námietkami považovať za dostatočnú a plne presvedčivú,\nktorá nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, že\nsťažovateľ má na vec odlišný názor, nezakladá bez ďalšieho porušenie jeho označených\npráv.\nZ pohľadu ústavného súdu treba súhlasiť s tým, že kúpna cena na základe zmluvy\no predaji časti podniku bola v prospech fondu zo strany žalovanej 1 v čase uzatvorenia\nkúpnej zmluvy uhradená, a to sčasti priamo žalovanou 1 a sčasti zo strany ICOS na základe\nzáväzku prevzatého zmluvou uzavretou medzi žalovanou 1 a ICOS. Súhlas fondu\nk uzatvoreniu kúpnej zmluvy preto nebol potrebný. Prípadné možné nároky na vydanie\nbezdôvodného obohatenia zo strany ICOS v dôsledku tvrdenej neplatnosti (alebo zrušenia)\nzmluvy uzavretej so žalovanou 1 nemôžu nič zmeniť na skutočnosti, že v čase uzatvorenia\nkúpnej zmluvy bola celá kúpna cena uhradená.\nAko presvedčivá sa javí aj úvaha o irelevantnosti tej okolnosti, že sťažovateľ ako\nmajoritný spoločník žalovanej 1 nedal k uzatvoreniu kúpnej zmluvy súhlas. Potreba\ntakéhoto súhlasu totiž vyplývala z vnútorných (interných) regúl žalovanej 1 a nedostatok\nsúhlasu sťažovateľa nemohol založiť neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanej 2,\nteda smerom navonok, lebo by to znamenalo zákonom neupravené obmedzenie právomocí\nštatutárneho orgánu konať v mene žalovanej 1, čo je neprípustné.\n17. Do určitej miery odlišná sa javí situácia vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa,\npodľa ktorej treba kúpnu zmluvu považovať za absolútne neplatnú preto, že\nv čase, keď kúpnu zmluvu podpísal, nebol v skutočnosti konateľom žalovanej 1, pretože\nešte predtým bol z tejto funkcie odvolaný uznesením valného zhromaždenia žalovanej 1.\nV uvedenej súvislosti sa z pohľadu ústavného súdu javí ako podstatné, že táto\nnámietka nebola predmetom podanej žaloby, ale ani prvostupňového konania. Nebola\nuplatnená ani v odvolaní sťažovateľa z 2. apríla 2015 podaného proti rozsudku okresného\nsúdu z 26. januára 2015. Sťažovateľ začal túto skutočnosť namietať až v doplnení odvolania\nz 25. januára 2016, keď celkom stroho uviedol, že kúpna zmluva z 19. mája 1998 bola za\n12\n\nžalovanú 1 podpísaná neoprávnenou osobou, keďže\n\n, ale ani\n\nneboli podľa výpisu z obchodného registra v kritickom čase štatutárnym orgánom,\nv dôsledku čoho kúpna zmluva nemôže byť platná. Vôbec teda neuviedol rad ďalších\nskutočností (uvádzaných v sťažnosti podanej ústavnému súdu), z ktorých vyplýva, že\ndosiahol vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej 1 o jeho\nodvolaní z funkcie konateľa, v dôsledku čoho bol opäť zapísaný do obchodného registra ako\nkonateľ. Neupozornil ani na následky, ku ktorým podľa jeho názoru uvedené skutočnosti\nvedú.\nZa tohto stavu nie je prekvapujúce, že krajský súd na túto odvolaciu námietku\nuviedol (tiež stroho) iba toľko, že podľa výpisu z obchodného registra funkcia\nako štatutárneho zástupcu žalovanej 1 sa skončila 15. apríla 2015.\nBolo nepochybne v najvlastnejšom záujme sťažovateľa uplatniť námietku absolútnej\nneplatnosti kúpnej zmluvy dostatočne inštruktívnym a preukazným spôsobom (v podstate\ntak, ako to urobil v sťažnosti podanej ústavnému súdu). Pokiaľ sa tak nestalo, v rámci\nprincípu vigilantibus iura scripta sunt musí následky takejto nedostatočnej prezentácie\nvlastnej argumentácie znášať sťažovateľ sám.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-zrozumiteľnosť", "právny úkon-forma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "5228d5e3-8aff-47b1-a09a-99b4c3375541:08bc2a16-6101-46bf-9ca2-84463c16bcef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:1113206662.1", "spisova_znacka": "2Cob/77/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/77/2015 z 8. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:1113206662.1"}, {"guid": "4d0d7739-9c53-4a3c-9716-456098b07507:527b458e-15e8-4ab8-96f7-16f8af986b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/141/2004", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 33Cb/141/2004 z 26. 1. 2015", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2015-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d0d7739-9c53-4a3c-9716-456098b07507:527b458e-15e8-4ab8-96f7-16f8af986b6f"}], "citovane_v": []}