{"guid": "ussr:ecd123e0-9058-4b25-a027-c51c6c236dc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.114.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2018 z 15. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 114/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.114.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ecd123e0-9058-4b25-a027-c51c6c236dc1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.114.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.114.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.114.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 114/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A. R., spol. s r. o., Športová 608, Viničné,\nzastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť A. R., spol. s r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára\n2018 doručená sťažnosť spoločnosti A. R., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017, ktorou žiada vydať nález:\n\n„1. Základné právo spoločnosti A. R. s. r. o., IČO:... Športová č. 608, Viničné podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2Co 55/2017 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 55/2017 zrušuje a vec vracia\nna ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania.“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh\nvyplynulo, sťažovateľka bola ako žalobkyňa stranou civilného sporového konania\nna Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vedeného pod sp. zn.\n11 C 33/2010, v ktorom sa proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky ako žalovanej (ďalej len „žalovaná“) domáhala náhrady škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom.\n3. K nesprávnemu úradnému postupu (zbytočným prieťahom) malo dôjsť v konaní\npred Krajským súdom v Košiciach vedenom pod sp. zn. 10 Cb 315/1998, v ktorom sa\nsťažovateľka ako žalobkyňa domáhala proti spoločnosti\n(ďalej len „spoločnosť AGROKONTAKT“) zaplatenia sumy 2 249 196 Sk\n(74 659,62 €). Konanie trvalo od marca 1998 do decembra 2008. Krajský súd v Košiciach\nrozsudkom č. k. 10 Cb 315/1998-161 zo 14. marca 2005 žalobe sťažovateľky\nvyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom\nsp. zn. 6 Obo 44/2006 zo 6. septembra 2007 prvostupňový rozsudok okrem výroku\no náhrade trov konania potvrdil. Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 196/2005-42\nz 11. januára 2006 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na prejednanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal sťažovateľke\nprimerané zadosťučinenie 30 000 Sk a v postupe Krajského súdu v Košiciach vo veci\nsp. zn. 10 Cb 315/1998 konštatoval nečinnosť spolu počas dvoch rokov – v obdobiach\nod 29. apríla 1998 do 16. novembra 1998 (viac ako šesť mesiacov), od 4. februára 1999\ndo 29. septembra 1999 (viac ako sedem mesiacov), od 17. februára 2000 do 7. novembra\n2000 (viac ako osem mesiacov), od 24. septembra 2002 do 12. februára 2003 (takmer päť\nmesiacov). Európsky súd pre ľudské práva o sťažnosti sťažovateľky proti Slovenskej\n\n2\n\nrepublike č. 13960/06 rozsudkom z 9. februára 2010 rozhodol tak, že sťažnosť\nna neprimeranú dĺžku konania vyhlásil za prijateľnú a konštatoval, že po rozhodnutí\nústavného súdu pokračovalo konanie neprimeranú dobu (ešte dva roky a desať mesiacov).\nSťažovateľka na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10 Cb 315/1998-161\nzo 14. marca 2005 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 44/2006\nzo 6. septembra 2007 navrhla 13. decembra 2007 súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi\nBorovskému vykonanie exekúcie proti spoločnosti AGROKONTAKT. Vec bola vedená\nna exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 0273/07 a Okresný súd Rožňava udelil súdnemu\nexekútorovi poverenie 17. januára 2008. Súdny exekútor po vykonaných lustráciách\nmajetku povinného konštatoval, že povinný nevlastní (okrem pohľadávok vo výške\n906 156,63 Sk podľa stavu k 31. decembru 2007) žiaden majetok. Okresný súd Košice I\nuznesením č. k. 26 Cbr 47/2008-23 zo 7. januára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n7. mája 2009, zrušil spoločnosť AGROKONTAKT bez likvidácie ku dňu právoplatnosti\nuznesenia.\n\nSpoločnosť\n\nAGROKONTAKT\n\nbola\n\nz obchodného\n\nregistra\n\nvymazaná\n\n17. júna 2009.\n4. Sťažovateľka požiadala listom z 29. júna 2009 žalovanú o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského súdu\nv Košiciach vo veci sp. zn. 10 Cb 315/1998, avšak bezvýsledne. Následne podanú žalobu\nsťažovateľka odôvodnila jednak tým, že v súdnom konaní, ktoré viedla proti spoločnosti\nAGROKONTAKT, súdy nevyhoveli jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým\nžiadala zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky jej zložením do úschovy súdu, napriek\ntomu, že bolo evidentné, že žalovaná spoločnosť AGROKONTAKT robí opatrenia, aby sa\nzbavila majetku, a jednak argumentovala tým, že svoju pohľadávku napokon nevymohla\nv dôsledku prieťahov v postupe Krajského súdu v Košiciach. Sťažovateľka uplatnila\nnáhradu škody vo výške súm tak, ako jej boli právoplatne priznané súdnymi rozhodnutiami\nproti spoločnosti AGROKONTAKT.\n5. Okresný súd čiastočným rozsudkom č. k. 11 C 33/2010-560 z 11. januára 2013\nzaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke 74 659,62 € s tým, že o zvyšku nároku\nrozhodne v konečnom rozsudku. Právne posúdil vec podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.\n\n3\n\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov. Nesprávny úradný postup podľa záveru okresného\nsúdu spočíval v zbytočných prieťahoch v konaní Krajského súdu v Košiciach, v dôsledku\nktorého sa sťažovateľka nemohla uspokojiť z majetku spoločnosti AGROKONTAKT.\nOkresný súd považoval za preukázané, že v roku 1998, ako aj v nasledujúcich rokoch\nspoločnosť AGROKONTAKT mala majetok postačujúci na úhradu záväzku voči\nsťažovateľke. Hoci spoločnosť AGROKONTAKT obmedzovala svoje podnikateľské\naktivity a previedla svoj hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok na iné subjekty vrátane\nspriaznenej osoby, nepochybne ešte v roku 2006 mala vklad v spoločnosti\n(bola jej spoločníkom) vo výške 9 100 000 Sk, a to až do 9. mája 2006, keď svoj obchodný\npodiel\n\npreviedla.\n\ndoc. Ing. Heleny\n\nOkresný\n\nsúd\n\nMajduchovej,\n\nvychádzal\n\nCSc.,\n\nč.\n\ni\n\nz odborného\n\n8/2012,\n\nktoré\n\nsa\n\nstanoviska\n\nznalkyne\n\nzaoberalo\n\nštruktúrou\n\nmajetku a záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT v rokoch 1998 – 2004, v zmysle\nktorého najväčšiu časť majetku spoločnosti tvorila finančná investícia v spoločnosti\nv účtovnej hodnote 9 100 000 Sk. Táto suma zodpovedala aj jej reálnej\nhodnote s ohľadom na zápis výšky základného imania spoločnosti\n\nPokiaľ\n\nby prebehlo konanie na Krajskom súde v Košiciach bez zbytočných prieťahov, nepochybne\nby aj odvolacie konanie skončilo pred rokom 2006 (t. j. celé konanie by trvalo osem rokov –\nv skutočnosti trvalo desať rokov a dva roky z toho bolo obdobie zbytočných prieťahov\nkonštatovaných ústavným súdom, pozn.). Tým bola podľa názoru okresného súdu\npreukázaná i príčinná súvislosť medzi nečinnosťou, ktorá sa prejavila prieťahmi v konaní,\na vznikom škody.\n6. Na odvolanie žalovanej krajský súd uznesením č. k. 2 Co 324/2013-582\nz 29. februára 2016 rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 33/2010-560 z 11. januára 2013\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí najprv\nkonštatoval, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou, avšak štát\nzodpovedá za škodu len vtedy, ak sú súčasne splnené tri predpoklady vzniku zodpovednosti,\na to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody. Podľa názoru krajského súdu v konaní dosiaľ nebolo\nspoľahlivo preukázané, že prieťahy spôsobené Krajským súdom v Košiciach vo veci\n\n4\n\nvedenej pod sp. zn. 10 Cb 318/1998 sú tou priamou, bezprostrednou, neprerušenou,\nnesprostredkovanou príčinnou súvislosťou a že bez prieťahov by ku škode nedošlo alebo že\nzákladnou príčinou vzniku škody, bez ohľadu na prieťahy v konaní, bola insolventnosť\nspoločnosti AGROKONTAKT už v roku 1998, resp. 1999. Krajský súd uložil okresnému\nsúdu dokazovanie doplniť a dôkazy znova vyhodnotiť osobitne vo vzťahu príčiny\na následkov vzniku škody, teda vyhodnotiť, či príčinou vzniku škody boli prieťahy v konaní\nvedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10 Cb 315/1998 alebo nemajetnosť\nspoločnosti AGROKONTAKT. Ako krajský súd uviedol, pomôckou nepochybne bude\nzistenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy\nmá byť príčinná súvislosť zisťovaná a posúdenie, či by vymožiteľnosť práva nastala aj\nvtedy, ak by konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10 Cb 315/1998\nbolo právoplatne a vykonateľne v prospech žalobcu skončené už v roku 1998 a žalobca by\npodal návrh na vykonanie exekúcie dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti\na vykonateľnosti exekučného titulu tak, ako sa to skutočne stalo.\n7. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 33/2010-646 z 2. decembra 2016 žalobu\nsťažovateľky zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po doplnení\ndokazovania dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní\nna Krajskom súde v Košiciach vedenom pod sp. zn. 10 Cb 315/1998 a nevymožiteľnosťou\npohľadávky sťažovateľky, a to bez ohľadu na to, či by konanie na Krajskom súde\nv Košiciach vedené pod sp. zn. 10 Cb 318/1998 bolo právoplatne ukončené v júni 2005\nalebo v júli 2003. Z doplneného dokazovania považoval okresný súd za preukázané,\nže spoločnosť AGROKONTAKT v roku 2000 výrazne utlmila svoju podnikateľskú činnosť\na od roku 2001 ju už nevykonávala. V celom období rokov 1998 – 2004 bola v strate.\nOd roku 2001 jej celkový majetok v takmer nezmenenej štruktúre predstavoval okolo\n12 000 000 Sk a pozostával z dvoch základných zložiek, a to krátkodobých pohľadávok\na kapitálovej účasti v spoločnosti\n\nKrátkodobé pohľadávky považoval\n\nokresný súd za nevymožiteľné, čomu nasvedčovala aj skutočnosť, že napriek tomu,\nže súdny\n\nexekútor\n\n12.\n\nmája\n\n2008\n\nzískal\n\ninformáciu\n\no\n\nzozname\n\npohľadávok\n\nspoločnosti AGROKONTAKT podľa stavu k 31. decembru 2007, ktorých hodnota bola\nvo výške 906 156,63 Sk, exekúcia nebola úspešná ani čiastočne. Navyše, proti spoločnosti\n\n5\n\nAGROKONTAKT bolo vedených viacero exekúcií, ktoré boli pre nemajetnosť zastavené\n(konanie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 1 Er 1622/2001, v ktorom\npoverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané 30. novembra 2001 na vymoženie\nsumy 4 800 Sk s príslušenstvom a exekučné konanie bolo uznesením z 26. apríla 2007\nz dôvodu nemajetnosti povinného zastavené; konanie na Okresnom súde Rožňava\npod sp. zn. 4 Er 145/2003, v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané\n30. júna 2003 na vymoženie sumy 8 840,90 Sk s príslušenstvom a exekučné konanie bolo\nzastavené uznesením z 22. februára 2006 z dôvodu nemajetnosti povinného; konanie\nna Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1 Er 605/2003, v ktorom poverenie\nna vykonanie exekúcie bolo súdom vydané 7. júla 2003 na vymoženie sumy 9 532 Sk\ns príslušenstvom a rovnako nebolo skončené vymožením pohľadávky). Proti spoločnosti\nAGROKONTAKT mali pohľadávky viaceré subjekty a len záväzky z obchodného styku\nv roku 2000 prevyšovali 5 102 000 Sk. Podľa správy Tatra banky, a. s., súdnym exekútorom\nboli proti spoločnosti AGROKONTAKT vedené nielen uvedené exekúcie, ale i ďalšie,\npretože jej účet bol blokovaný v prospech exekúcií až do výšky 80 735 Sk. Kapitálová účasť\nspoločnosti AGROKONTAKT v spoločnosti\n\n(investícia 9 100 000 Sk) bola\n\npeňažným vkladom spoločníka, ktorý sa stal majetkom spoločnosti, a obchodný podiel\nspoločnosti AGROKONTAKT predstavoval nepeňažnú hodnotu. Až novela Exekučného\nporiadku účinná od 1. februára 2002 umožnila exekúciu na obchodný podiel. Exekúcia\nobchodného podielu sa však nevykonávala jeho predajom na dražbe, veriteľ mohol získať\nvyrovnací podiel povinného. Výška vyrovnacieho podielu však nemusela zodpovedať\núčtovne evidovanej kapitálovej účasti spoločnosti AGROKONAKT v spoločnosti\na nepreukazuje možnosť uspokojenia pohľadávky sťažovateľky. Sťažovateľka preto\nnepreukázala, že v prípade, ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp. zn.\n10 Cb 315/1998 prebiehalo bez zbytočných prieťahov a bolo by právoplatne skončené\nnajskôr v júli 2003, jej pohľadávka by bola v exekučnom konaní z majetku spoločnosti\nAGROKONTAKT bezpečne uspokojená. Pokiaľ sťažovateľka argumentovala tým, že\nv konaní pred Krajským súdom v Košiciach nebolo vyhovené jej návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia, táto skutočnosť nie je významná, pretože návrh sťažovateľky\nna vydanie predbežného opatrenia bol právoplatne zamietnutý, takéto rozhodnutie nikdy\nnebolo zrušené a už len preto nemôže teda ísť o rozhodnutie nezákonné, ktoré by zakladalo\n\n6\n\nzodpovednosť žalovanej za škodu. Úvahy sťažovateľky o vymožiteľnosti jej pohľadávky\nv prípade, ak by konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 10 Cb 315/1998\nprebiehalo bez prieťahov, sú úplne hypotetické, nepodložené reálne existujúcim majetkom,\nktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.\n8. Proti rozsudku okresného súdu č. k. 11 C 33/2010-646 z 2. decembra 2016 podala\nsťažovateľka odvolanie. Zdôraznila, že Krajskému súdu v Košiciach a najvyššiemu súdu nič\nnebránilo ukončiť spor najneskôr v roku 1999, pretože ako aj z odôvodnenia rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 44/2006 zo 6. septembra 2007 vyplýva, pohľadávka\nsťažovateľky bola uznaná s účinkami podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka\na na vykonanie dokazovania, ktoré nariadil v konaní krajský súd nebol objektívny dôvod.\nAj ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 196/05 konštatoval, že „nárok bol odporcom uznaný“.\nSpor mohol byť aj v prípade podania odvolania spoločnosťou AGROKONTAKT\nprávoplatne ukončený najneskôr v druhej polovici roku 1999 a ak by odvolacie konanie\ntrvalo rok a tri mesiace, bol by spor právoplatne ukončený najneskôr vo februári 2000.\nSťažovateľka v odvolaní poukázala i na závery znalkyne. Ako v konaní uviedla znalkyňa,\nspoločnosť AGROKONTAKT nebola predĺžená, jej vlastné imanie vykazovalo kladnú\nhodnotu v celom období a či bola platobne schopná, nie je možné povedať, a to z dôvodu,\nže z účtovnej závierky nie je možné zistiť, aké záväzky v dobe splatnosti boli v konkrétnom\nčase. Od roku 1998 až do roku 2006 (v ktorom spoločnosť AGROKONTAKT predala\nobchodný podiel spoločnosti\n\n) mala kladné vlastné imanie a na otázku,\n\nči nebola schopná splácať svoje splatné záväzky, znalkyňa odpovedala, že to nie je možné\nurčiť z údajov v súvahe. Z listinných dôkazov, ktoré sú aj súčasťou príloh odborného\nstanoviska znalkyne, bolo jednoznačne preukázané, že na konci roku 1998 bol celkový\nmajetok spoločnosti AGROKONTAKT vo výške 44 742 000 Sk, vlastné imanie vo výške\n24 191 000 Sk. Spoločnosť AGROKONTAKT dosiahla v roku 1998 tržby z predaja\ninvestičného majetku vo výške 37 235 000 Sk a celkové záväzky spoločnosti tvorili sumu\n20 551 000 Sk (vrátane záväzku voči sťažovateľke). V konaní bolo preukázané i to,\nže v decembri 1998 bola finančným vkladom spoločnosti AGROKONTAKT v sume\n30 178 000 Sk založená dcérska spoločnosť\n\n, z čoho je zrejmé, že v tom\n\nčase spoločnosť AGROKONTAKT mala k dispozícii finančné prostriedky minimálne\n\n7\n\nv sume 30 178 000 Sk. Z týchto finančných prostriedkov mohla splatiť všetky svoje\nzáväzky. Na konci roku 1999 bol celkový majetok spoločnosti AGROKONTAKT\nv sume 34 672 000 Sk, vlastné imanie v sume 23 805 000 Sk, záväzky celkom v sume\n13 867 000 Sk (vrátane záväzku voči sťažovateľke, záväzky z obchodného styku boli\nv sume 4 023 000 Sk). V roku 1999 predala spoločnosť AGROKONTAKT časť svojho\nobchodného podielu v spoločnosti\n\nv účtovnej hodnote 5 078 000 Sk\n\nza cenu 5 079 000 Sk, t. j. za reálnu hodnotu. V období rokov 1999 až 2001 vymohla\nspoločnosť AGROKONTAKT pohľadávky celkom za 6 453 000 Sk, v roku 2001 predala\nnehnuteľnosť za 2 495 000 Sk a spolu s cenou za predaj obchodného podielu vytvorila\ndisponibilné finančné prostriedky v sume 14 027 000 Sk. Z týchto prostriedkov sa v prípade\nexekučného konania v tomto období bez akýchkoľvek pochybností dala splatiť pohľadávka\nsťažovateľky. Právna úprava spôsobu vedenia exekúcie na obchodný podiel v danom čase\nnie je pre vec rozhodujúca. Doručením exekučného príkazu zanikala účasť spoločníka\nobchodnej spoločnosti a plnenie voči oprávnenému nastávalo na základe určenia výšky\nvyrovnávacieho podielu podľa účtovnej závierky za obdobie predchádzajúce doručeniu\nexekučného príkazu. Je prakticky nevýznamné, či by sa vychádzalo z účtovnej závierky\nza rok 2003, 2004 alebo 2005, pretože až do polovice roku 2006 patril spoločnosti\nAGROKONTAKT obchodný podiel v spoločnosti\n\nvo veľkosti 30 %.\n\nSťažovateľka v odvolaní poukázala i na to, že v konaní bolo preukázané, že v roku 2004\nbolo vlastné imanie spoločnosti AGROKONTAKT vo výške 27 424 000 Sk, v roku 2005\nbolo vo výške 27 664 000 Sk a v roku 2006 bolo vo výške 28 974 000 Sk. Uvedených 30 %\nz týchto súm by zodpovedalo hodnote vyrovnávacieho podielu, ktorý by bola spoločnosť\npovinná vyplatiť sťažovateľke v prípade exekúcie obchodného podielu\n(v roku 2004 by to bola suma 8 299 200 Sk, ktorá presahuje sťažovateľke súdom priznanú\nistinu v sume 2 249 000 Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania a trovy konania). Neobstojí\npreto názor okresného súdu, podľa ktorého výška vyrovnávacieho podielu nemá nič\nspoločné s hodnotou, v akej spoločnosť AGROKONTAKT evidovala svoju kapitálovú\núčasť. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania,\nak dospel k záveru, že sťažovateľka v konaní nepreukázala existenciu reálneho majetku\nspoločnosti AGROKONTAKT, z ktorého by bola uspokojená jej súdom priznaná\n\n8\n\npohľadávka. Naopak, v konaní sťažovateľka existenciu takéhoto majetku preukázala, a to\nv celom období od roku 1998 až do roku 2006.\n9. Krajský súd rozsudkom č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017 rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal plnú náhradu trov\nodvolacieho konania. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu,\ntieto označil za priliehavé a konštatoval, že okresný súd i zákonom zodpovedajúcim\nspôsobom\n\nvyhodnotil\n\nvýsledky\n\nvykonaného\n\ndokazovania.\n\nPretože\n\nsťažovateľka\n\nnepreukázala príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Krajského súdu\nv Košiciach v konaní sp. zn. 10 Cb 315/1998 spočívajúcim v prieťahoch v konaní\na vznikom škody, okresný súd správne jej žalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu\nč. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017 bol sťažovateľke doručený 20. novembra\n2017.\n10. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017\nodôvodnila tým, že hoci v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že príčinou nevymoženia\npohľadávky sťažovateľky boli zbytočné prieťahy v rozhodovaní Krajského súdu\nv Košiciach v konaní sp. zn. 10 Cb 315/98, jej žaloba o náhradu škody bola zamietnutá.\nSpor sťažovateľky proti spoločnosti AGROKONTAKT bol právne a skutkovo nenáročným\nsporom, ako to konštatoval aj ústavný súd v náleze č. k. I. ÚS 196/2005-42 z 11. januára\n2006. Pri riadnom a zákonnom chode veci spor začatý v roku 1998 mal byť skončený\nnajneskôr\n\nv roku\n\n2000.\n\nPokiaľ\n\nkrajský\n\nsúd\n\nzrušil\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 11 C 33/2010-560 z 11. januára 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, jeho úlohou\nbolo zistiť, či „základnou príčinou vzniku škody, základom bez ohľadu na prieťahy v konaní\nbola\n\ninsolventnosť\n\nspoločnosti\n\nAGROKONTAKT“.\n\nPoužitie\n\nnevhodného\n\ntermínu\n\n„insolventnosť“ spoločnosti vydávané za meradlo schopnosti firmy uspokojiť, resp. uhradiť\nsúdom priznaný nárok neprípustným spôsobom odsunulo z pozornosti meradlo iné a jediné:\nmajetok spoločnosti. Okresný súd v ďalšom konaní, prakticky bez nových dôkazov,\nvyhodnotil znalecký posudok opačne ako v predošlom rozsudku a žalobu zamietol. Dôvody\nnásledného potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu sú natoľko arbitrárne, že svojím\n\n9\n\nobsahom zaraďujú vec medzi výnimky zo zásady vylučujúcej ústavný súd z postavenia\nďalšej odvolacej inštancie. Ten istý dôkaz – znalecký posudok – vyhodnotili všeobecné\nsúdy diametrálne odlišne. Okresný súd si pri prvom rozhodovaní vo veci sťažovateľky\nosvojil záver znalkyne, podľa ktorého až do polovice roku 2006 účtovná hodnota majetku\nspoločnosti AGROKONTAKT postačovala na uspokojenie nároku sťažovateľky. Tento\nzáver má oporu v základných dokumentoch spoločnosti AGROKONTAKT (tzv. súvahách\na výsledovkách predložených príslušným Daňovým úradom Rožňava), ide o doklady\nhodnoverne slúžiace pre vyrubenie daní a ich protichodná interpretácia je neobhájiteľná.\nPojem „insolventnosť“, ktorý je podstatou v poradí druhého rozsudku okresného súdu, ako\naj rozsudku krajského súdu, vyjadruje neschopnosť firmy v danom čase a množstve hradiť\nsvoje splatné záväzky. Neznamená súčasne, že firma ich nebude schopná uhradiť neskôr.\nAk by sme prijali takýto názor, všetky návrhy na konkurz by pre nemajetnosť suplovanú\ninsolvenciou museli byť zamietnuté. Spoločnosť AGROKONTAKT mala v decembri 1998\nna účte finančné prostriedky vo výške 30 178 000 Sk, ktoré použila ako finančný vklad\ndo ňou založenej spoločnosti\n\nSpoločnosť AGROKONTAKT „vydržala“\n\nv spore až do jeho skončenia, platila súdne poplatky za odvolania, nechala sa zastupovať\nadvokátom – je absurdná predstava, že by to robila, keby si bola vedomá, že jej niet čo\nzobrať. Neprimerane dlhé súdne konanie jej však umožnilo vykonať postupne kroky, ktoré\nk tomu potrebovala. Hoci ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti, nie však\nzákonnosti, táto zásada pripúšťa výnimku v prípade, keď je všeobecným súdom zvolená\ninterpretácia právnych predpisov neodôvodnená až do takej miery, že by to mohlo mať\nza následok porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\n12. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n15. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Podľa tohto ustanovenia ústavy každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n\n11\n\n17. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n18. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n19. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n20. Ako zo sťažnosti vyplýva, k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Co 55/2017-670\n\n12\n\nz 27. septembra 2017 malo dôjsť v dôsledku nedostatočne a nesprávne zisteného\nskutkového stavu veci, ktorý bol krajským súdom navyše arbitrárne posúdený, čo viedlo\nk potvrdeniu rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky napriek tomu,\nže pre potvrdenie rozsudku okresného súdu neboli podľa presvedčenia sťažovateľky splnené\nzákonné podmienky.\n21. Krajský súd rozsudok č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017 odôvodnil\ntakto:\n«Ako už odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 2. 2016,\nč. k. 2 Co 324/2013-582, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom je objektívnou zodpovednosťou a je daná vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky\nzodpovednosti a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto\npodmienok, štát zodpovednosť nenesie. Súd prvej inštancie v konaní, po zrušení jeho\npredchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, zisťoval, či existuje príčinná súvislosť\nmedzi konštatovanými prieťahmi v konaní a škodou, ktorá v ich dôsledku mala žalobcovi\nvzniknúť. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie konštatoval,\nže v konaní nebola preukázaná, a to bez akýchkoľvek pochybností, priama, bezprostredná,\nneprerušená a nesprostredkovaná príčinná súvislosť medzi prieťahmi spôsobenými v konaní\nvedenom na Krajskom súde Košiciach pod sp. zn. 10 Cb 315/1998 a škodou, ktorá mala\nžalobcovi vzniknúť v dôsledku absencie možnosti úspešne vymôcť svoj súdom priznaný\nnárok.\nK odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil\nprávnym názorom odvolacieho súdu a neskúmal, či už v roku 1998 a 1999 bola spoločnosť\n, insolventná, odvolací súd\npoukazuje na vyjadrenie znalkyne doc. Ing. Heleny Majduchovej, CSc., na pojednávaní\nkonanom dňa 2. 12. 2016, ktorá na totožnú otázku žalobcu uviedla, že insolvencia ako\nekonomická kategória neexistuje. Existuje iba pojem predĺžená firma alebo platobne\nneschopná, pričom ide o dva rôzne pojmy. Predĺžená firma je taká, keď stav majetku je\nmenší ako stav záväzkov, t. z. vlastné imanie firmy je záporné. Platobne neschopná je firma,\nktorá nie je schopná v danom čase a množstve hradiť svoje záväzky. Pre posúdenie\n\n13\n\nplatobnej schopnosti sa porovnáva stav obežných aktív ku krátkodobým záväzkom.\nV prípade spoločnosti\n\n,\n\nv celom analyzovanom období (roky 1998 až 2004) bol stav obežného majetku menší ako\nstav krátkodobých záväzkov, teda ak by spoločnosť predala celý svoj obežný majetok,\nt. z. speňažila všetky svoje zásoby, vymohla by všetky svoje pohľadávky a vyčerpala celú\npeňažnú hotovosť na účtoch, nemohla by zaplatiť svoje krátkodobé záväzky. Znalkyňa\nzároveň uviedla, že spoločnosť\n, bola v strate celé analyzované obdobie. Podľa záverov odborného stanoviska\nč. 8/2012,\n\nvypracovaného\n\nvypočutou\n\nznalkyňou,\n\nrok\n\n1998\n\nbol\n\nv\n\nspoločnosti\n\nnajaktívnejším rokom, kedy\nspoločnosť vlastnila najväčšiu účtovnú hodnotu majetku, dosahovala najväčšie výnosy, ale\ndosiahla aj najväčšiu stratu. Podľa odborného stanoviska však účtovné hodnoty nemusia\nvyjadrovať ich reálnu objektivizovanú hodnotu. Zároveň je treba uviesť, že dominantnú časť\ntohto majetku (v účtovnej hodnote 44. 742. 000,- Sk) tvorila finančná investícia\ndo spoločnosti\n\n, a to vo výške 30. 178. 000,- Sk (obchodný podiel\n\nv spoločnosti, spoločnosť sa stala spoločníkom 9. 12. 1998). Podľa odvolateľa, aj exekúciou\nobchodného podielu spoločnosti\nv spoločnosti\n\n, mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Na túto\n\nodvolaciu námietku žalobcu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie (bod 33. odôvodnenia rozhodnutia), v ktorom sa súd podrobne vysporiadal,\nspolu s odkazom na ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej\nčinnosti, s možnosťou exekúcie obchodného podielu spoločnosti, a to až po 1. 2. 2002,\nprijatím zákona č. 32/2002 Z. z. účinného od 1. 2. 2002, ktorý novelizoval zákon č.\n233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.\nOdvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie opiera svoj záver o absencii\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnesprávnym\n\núradným\n\npostupom\n\nsúdu,\n\nspočívajúcim\n\nv konštatovaných prieťahoch v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach,\nsp. zn. 10 Cb 315/1998, a vznikom škody, o vykonané dokazovanie, predmetom ktorého bolo\naj zistenie majetkových pomerov spoločnosti\n,\n\npredovšetkým\n\no\n\nodborné\n\nstanovisko\n\na\n\nvyjadrenia\n\nznalkyne doc. Ing. Heleny Majduchovej, CSc. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením\n\n14\n\n§ 127 O. s. p. v konaní ustanovil znalca na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné\nznalosti. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť\nodborných záverov znalca, lebo k tomu nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej\nmiere, aby mohol toto preskúmanie zodpovedne urobiť. Dôkaz znaleckým posudkom je súd\noprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ustanovení § 191 C. s. p., hodnoteniu súdu\nvšak nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, súd hodnotí\npresvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie\nznaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Českej republiky zo dňa 28. 5. 2002, sp. zn. 33 Odo 325/2001).\nK ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd, poukazujúc na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04, uvádza, že\n„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia“.\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými\nnámietkami strán sporu, ktoré mali s posúdením predmetu sporu priamu súvislosť\na dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 194 C. s. p., t.j. každý dôkaz jednotlivo aj\nv ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie zároveň postupoval podľa ustanovenia\n§ 391 C. s. p. v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym\nnázorom ktorého je viazaný.»\n22. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017 dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých dôvodov zamietnutie žaloby sťažovateľky\nokresným súdom zodpovedalo skutkovým zisteniam okresného súdu, ako aj na otázku,\nakými úvahami bol krajský súd vedený pri vyslovení záveru o tom, že sťažovateľka\nneuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ\nide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a prieťahmi v konaní pred Krajským súdom\nv Košiciach.\n\n15\n\n23. Ako z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 55/2017-670\nz 27. septembra 2017 (ako aj z uznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 324/2013-582\nz 29. februára 2016) vyplýva, bolo procesnou povinnosťou sťažovateľky pre svoj úspech\nv konaní preukázať, že ňou uplatnená škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom Krajského súdu v Košiciach: „Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie\n(delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom\nslede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou\na vznik škody vrátane jej rozsahu následkom (bezprostredným) tejto príčiny. Nestačí iba\npravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú\nsúvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto\nnemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku\nškody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok\nnevznikol. Základom je úvaha [test (conditio sine qua non) spoločný pre takmer všetky\nprávne systémy Európskej únie], či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by\ntomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej\nsúvislosti príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy,\nobvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.\nSúčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.“\nTieto právne závery krajského súdu v plnom rozsahu zodpovedajú ustálenej súdnej praxi\n(ktorú zhrnul i krajský súd odkazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Cdo 24/2004, sp. zn. 3 M Cdo 12/2005, sp. zn. 3 Cdo 32/2007, sp. zn. 5 M Cdo 13/2010,\nR 21/1992, R 7/1979).\n24. Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že nebolo namieste zaoberať sa iba otázkou\n„insolventnosti“ spoločnosti AGROKONTAKT, pretože takýto prístup „neprípustným\nspôsobom odsunul z pozornosti meradlo iné a jediné: majetok spoločnosti“. Ako\nz odôvodnenia rozsudku okresného súdu č. k 11 C 33/2010-646 z 2. decembra 2016\na z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017\nvyplýva, všeobecné\n\nsúdy\n\nsa\n\nvo veci\n\nsťažovateľky nezaoberali iba o otázkou\n\n„insolventnosti“ spoločnosti AGROKONTAKT, ale naopak, reagujúc na argumentáciu\nsťažovateľky sa zaoberali jej celkovou ekonomickou situáciou v podstate za obdobie\n\n16\n\nv takom rozsahu, ako to žiadala sťažovateľka. Všeobecné súdy konštatovali (s odkazom\nna záver znalkyne), že stav obežného majetku spoločnosti AGROKONTAKT v celom\nanalyzovanom období bol menší ako stav krátkodobých záväzkov, a teda ani v prípade,\nak by predala celý svoj obežný majetok, vymohla by všetky svoje pohľadávky a vyčerpala\ncelú peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla zaplatiť svoje krátkodobé záväzky, a navyše,\nspoločnosť AGROKONTAKT bola v strate celé analyzované obdobie. Tento prístup\nvšeobecných súdov neodsunul z ich pozornosti (ako to uvádza sťažovateľka) iné meradlo,\na to majetok spoločnosti. Tento však nebolo ani podľa názoru ústavného súdu možné\nzredukovať iba na záver o tom, že spoločnosť AGROKONTAKT bola spoločníkom\nv spoločnosti\n\nIba\n\ncelkovým\n\nposúdením\n\nstavu\n\nspoločnosti\n\nAGROKONTAKT bolo možné dať odpoveď na otázku, či tu je nevyhnutná vecná súvislosť\npríčiny a následku, ktorú nebolo možné riešiť iba vo všeobecnej rovine úvahy\nodhadovaného primeraného času rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a času prevodu\nobchodného podielu spoločnosti AGROKONTAKT v spoločnosti\n\n, resp.\n\nmožného uspokojenia sa z neho sťažovateľkou v exekúcii. Správne a výstižne sa preto\nokresný súd zaoberal celkovým stavom záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT, ale aj\nosudom iných exekučných konaní začatých proti spoločnosti AGROKONTAKT v období,\nv ktorom by exekučné konania mohla začať podľa svojich tvrdení aj sťažovateľka, ak by\nv konaní pred Krajským súdom v Košiciach k prieťahom nedošlo. Pokiaľ všetky takto\nzistené a v konaní preukázané skutočnosti zhodnotili všeobecné súdy aj za pomoci\nodborného posúdenia veci znalcom so záverom, podľa ktorého sťažovateľka dôkazné\nbremeno neuniesla, tento záver sa ústavnému súdu javí priliehavý a zodpovedajúci\npožiadavke spravodlivého posúdenia a rozhodnutia veci. Zodpovednosť štátu za škodu\nspôsobenú\n\nnesprávnym\n\núradným\n\npostupom\n\nje\n\npresne\n\ndefinovanou\n\nobjektívnou\n\nzodpovednosťou, ktorá nastupuje iba za splnenia zákonom stanovených predpokladov, jej\núlohou nie je bez splnenia týchto zákonných podmienok umožniť alternatívne uspokojenie\npohľadávok veriteľom zo strany štátu, ktoré im neboli uhradené ich dlžníkmi vo sfére\nsúkromného práva. Pokiaľ sťažovateľka nepreukázala, že protiprávne konanie (nesprávny\núradný postup) bolo príčinou a vznik škody bezprostredným následkom tejto príčiny,\ndôkazné bremeno neuniesla, pretože tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe, iba\n\n17\n\npravdepodobnosť príčinnej súvislosti nepostačuje; príčinnú súvislosť treba vždy spoľahlivo\npreukázať.\n25. Pretože ani ústavný súd nepovažoval z týchto dôvodov právny názor krajského\nsúdu vyslovený v rozsudku č. k. 2 Co 55/2017-670 z 27. septembra 2017, ktorým odôvodnil\npotvrdenie rozsudku okresného súdu č. k 11 C 33/2010-646 z 2. decembra 2016 z dôvodu\njeho vecnej správnosti, za arbitrárny, svojvoľný či popierajúci účel a zmysel právnej úpravy\nzodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom, sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n26. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:7861d432-6f88-4d74-9080-30694b751b45", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/05 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7861d432-6f88-4d74-9080-30694b751b45"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "8c0e8787-2733-4fd3-b988-fc8fecc7bc9e:1bcd9ec0-a16f-4583-8de7-c7553ffa7b75", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7216219160.1", "spisova_znacka": "2Co/55/2017", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/55/2017 z 1. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7216219160.1"}, {"guid": "24781539-dbc6-4b0b-95de-72dc925eb736:a4a27bfb-3ca1-42e8-a916-f0e7e0ef5b99", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/145/2003", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/145/2003 z 16. 6. 2023", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2023-06-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24781539-dbc6-4b0b-95de-72dc925eb736:a4a27bfb-3ca1-42e8-a916-f0e7e0ef5b99"}], "citovane_v": []}