{"guid": "ussr:ffc07643-3100-4785-9d65-79b152937f1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.119.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 119/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/2018 z 15. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 119/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.119.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "nazov": "čl. 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ffc07643-3100-4785-9d65-79b152937f1b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.119.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.119.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.119.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 119/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nPoľská republika, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátska\nkancelária, J. M. Geromettu 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 7\nods. 2, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako\naj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 23/2015 z 25. mája 2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 21 Scud 17/2014 z 28. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 23/2015 z 25. mája 2017\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 Scud 17/2014 z 28. januára 2015 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. septembra\n2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca (ďalej\nlen „pobočka“) č. 45781-1/2013-CA z 27. septembra 2013 bolo vyslovené, že sťažovateľovi\nnevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie\n\nv nezamestnanosti\n\nako zamestnancovi\n\nREPRUF,\n\ns.\n\nr.\n\no.\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zamestnávateľ“), v čase od 1. februára 2012 do 20. marca 2013 podľa slovenskej\nlegislatívy.\n2.1 Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „ústredie“) č. 174362/2014-BA zo 16. januára 2014 bolo odvolanie sťažovateľa zamietnuté a rozhodnutie\npobočky bolo potvrdené. V odvolaní podanom proti rozhodnutiu pobočky sťažovateľ\nnamietal hlavne nesprávnu aplikáciu čl. 11 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2014 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo\n16. septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie“), ako aj spochybňovanie pracovnej\nzmluvy.\n2.2 Rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Scud 17/2014-70 z 28. januára 2015 bola\nzamietnutá žaloba sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia ústredia. Podľa právneho názoru\nkrajského súdu aplikovať základné nariadenie a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3,\nako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009\n(ďalej len „vykonávacie nariadenie“) je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva činnosť\nzamestnanca, ako aj samostatnú zárobkovú činnosť v dvoch členských štátoch.\nV posudzovanej veci (podľa krajského súdu) sťažovateľ vykonáva samostatnú zárobkovú\nčinnosť v Poľsku (čo nebolo v konaní sporné) a z vykonaného dokazovania v správnom\nkonaní nebolo preukázané, že by sťažovateľ reálne, fakticky vykonával činnosť\nzamestnanca u zamestnávateľa, ktorého miesto podnikania, resp. sídlo bolo na území\nSlovenska.\n\n2\n\n2.3 Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 23/2015 z 25. mája 2017 bol\nrozsudok krajského súdu potvrdený. Podľa konštatovania najvyššieho súdu „odvolací súd\npo preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s administratívnym\nspisom žalovaného správneho orgánu dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že\nžalovaný správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovanej právnej úpravy,\npre vydanie rozhodnutia si zadovážil dostatok skutkových podkladov, z ktorých vyvodil\nsprávny právny záver, ktorý aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným\na zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, a preto jeho rozhodnutie treba považovať za súladné\nso zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre\nzamietnutie žaloby súdom prvého stupňa...\nNa základe podnetu Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych Sociálna poisťovňa - pobočka\nČadca vykonala u zamestnávateľa žalobcu v registrovanom sídle zamestnávateľa REPRUF,\ns.r.o., Palárikova 76, Čadca, kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti\njeho zamestnancov, a teda aj žalobcu, na území Slovenskej republiky. Z výsledkov tejto\nkontroly nevyplynuli skutkové zistenia preukazujúce skutočný, reálny výkon práce žalobcu\nako zamestnanca uvedenej spoločnosti na území Slovenskej republiky, keď predložené\nformálne doklady - pracovná zmluva, registračný list FO, štvrťročná správa o vykonaní\nprác opatrené vizitkami firiem záznam Inšpektorátu práce Žilina o inšpekcii práce zo dňa\n15.03.2013, potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), nepreukazovali čas a miesto\nvykonania prác, ako ani ich rozsah, žalobca a ani jeho zamestnávateľ - účastník konania,\nnepredložil žiaden taký dôkaz, ktorý objektívne preukázal skutočné reálne vykonávanie\nčinnosti žalobcu ako zamestnanca na území SR.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací\nsúd tiež za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku žalobcu, že postupu a vydaniu\nrozhodnutí sociálnou poisťovňou nepredchádzalo spoločné konanie so Zaklad Ubezpieczeň\nSpolecznych, pretože skutkové zistenia práve potvrdzujú, že sociálna poisťovňa v danom\nprípade postupovala v úzkej súčinnosti s inštitúciou sociálneho zabezpečenia v Poľskej\nrepublike a na základe vzájomnej spolupráce, pre ktorú nariadenia EÚ nestanovia žiadnu\nformu, začala kontrolou preverovať existenciu zamestnávateľa a skutočný výkon práce jeho\nzamestnancov - aj žalobcu za účelom uplatnenia správnej aplikácie právnych predpisov\n\n3\n\nvo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu v zmysle základného nariadenia, teda sociálna\npoisťovňa v konaní postupovala v súlade s čl. 6 a s čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\nOdvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou namietal\nporušenie článku 13 ods. 3 základného nariadenia. K uvedenej námietke konštatuje, že pre\naplikáciu tohto článku musia byť splnené zákonné hmotnoprávne podmienky v tejto právnej\núprave základného nariadenia stanovené a to predovšetkým preukázanie výkonu činnosti\nzamestnanca na území členského štátu, v danom prípade žalobcu na území Slovenskej\nrepubliky. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom krajského súdu formálne\nuzatvorenie pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom ešte nezakladá\nžalobcovi právo na aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia, pretože uzatvorením\npracovnej zmluvy pracovník nenadobúda automaticky status zamestnanca. Vychádzajúc\nz judikatúry Súdneho dvora EÚ za zamestnanca je potrebné považovať každého, kto\nvykonáva skutočne konkrétne činnosti, teda ten kto vykonáva skutočnú a efektívnu činnosť.\nNapokon aj z článku 13 ods. 3 základného nariadenia vyplýva, že výkon práce musí byť\nreálny.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že sociálna poisťovňa\nnapadnutými rozhodnutiami ako aj súd prvého stupňa v procese preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia nepostupovali v rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v základnom\nnariadení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacieho\nnariadenia. Nemožno vytknúť žalovanému správnemu orgánu, že vo veci nevykonal\ndokazovanie v dostatočnom rozsahu, nezistil dostatočne skutkový stav veci, pretože\nformálne doklady predložené zamestnávateľom žalobcu len formálne deklarovali vznik\npracovného pomeru medzi žalobcom a účastníkom konania, bez akejkoľvek výpovednej\nhodnoty o tom, že žalobca ako zamestnanec na území Slovenskej republiky skutočne\nuskutočňoval činnosti podľa pracovnej zmluvy. Taktiež nie je možné vytknúť žalovanému, že\nna žalobcu resp. jeho zamestnávateľa preniesol nad rozsah zákona dôkaznú povinnosť,\npretože vykonávacie nariadenie v čl. 16 ods. 1, 6 stanoví osobe vykonávajúcej činnosť\nvo viacerých členských štátoch povinnosť poskytnúť príslušnej inštitúcii sociálneho\nzabezpečenia informácie, teda samotná právna úprava vykonávacieho nariadenia\nustanovuje dôkaznú povinnosť osobe vykonávajúcej činnosť vo viacerých členských štátoch,\nvýkon svojej činnosti preukázať.\n\n4\n\nPre správnu aplikáciu hmotnoprávnej úpravy čl. 13 ods. 3 základného nariadenia\nv danom prípade bolo vyriešenie základnej otázky, či žalobca na území Slovenskej republiky\npožíval status zamestnanca, vzhľadom k uvedenému preto bolo aj jeho povinnosťou\nv preskúmavacom\n\nkonaní\n\npredložiť\n\nalebo\n\nnavrhnúť\n\ntaké\n\ndôkazy,\n\nktoré\n\nby\n\nnespochybniteľným spôsobom preukazovali, že na území Slovenska skutočne aj vykonával\nprácu dojednanú v predloženej pracovnej zmluve. Nepredloženie takýchto dôkazov malo\nza následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení\no výkone zamestnania na Slovensku.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací\nsúd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre\naplikáciu základného nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh\nčinností žalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď\nnebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako to predpokladá\nčl. 13\n\n(3)\n\nzákladného\n\nnariadenia.\n\nUvedené\n\nustanovenia\n\nzákladného\n\nnariadenia\n\npredpokladajú skutočný, existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané\nv odlišných členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného\nnariadenia (čl. 13 (3)) a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného\nčlenského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho nariadenia).\nS poukazom na uvedené vyššie odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú aj odvolaciu\nnámietku žalobcu, ktorou namietal porušený čl. 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia.\nSociálna poisťovňa ustálila svoj právny záver, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa\nslovenskej legislatívy, na základe skutkových zistení, že žalobca nepreukázal výkon činností\nzamestnanca na území Slovenska a nie z dôvodu, že výkon práce žalobcu na území\nSlovenska bol zanedbateľný.“.\n3. Podľa názoru sťažovateľa otázka, či ako zamestnanec spĺňa predpoklady na\naplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva\nčinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných\nčlenských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z čl. 16 ods. 2 vykonávacieho\n\n5\n\nnariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska\nosoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Nie je sporné, že sťažovateľ mal\nbydlisko v Poľsku, a preto na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná poľská inštitúcia\nZaklad Ubezpieczen Spolecznych, ktorá (ako to vyplýva z administratívneho spisu ústredia)\nurčila, že uplatniteľnou legislatívou podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v súlade\ns čl. 13 základného nariadenia je slovenská legislatíva. S touto skutočnosťou sa však\nnajvyšší súd nevysporiadal.\n3.1 Na tomto mieste treba podľa sťažovateľa zdôrazniť, že inštitúcia príslušná na\nvykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte ako určuje základné nariadenie\npríslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je\nokrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému\nsociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu\nuplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by\nz toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia sťažovateľ namieta oprávnenie pobočky aj ústredia vydať\nrozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia sťažovateľa, keďže toto nie je v ich\nkompetencii. V nadväznosti na to je sťažovateľ toho názoru, že už krajský súd mal zrušiť\nrozhodnutie ústredia, keďže toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nAni najvyšší súd nepostupoval v medziach zákona a o podanom odvolaní sťažovateľa\nrozhodol v rozpore s ním. V napadnutom rozsudku najvyššieho súdu absentuje odkaz\nna právne predpisy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Nezaoberá sa právnym\nzdôvodnením rozhodnutia a dostatočne sa nezaoberá rozsiahlymi odvolacími námietkami\nsťažovateľa, a preto je arbitrárny.\n3.2 Všeobecné súdy sa podľa mienky sťažovateľa vôbec nevysporiadali\nso záznamom č. 34099-2/2003-CA z 8. marca 2013 o vykonaní kontroly zameranej na\npreverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorého\nsúčasťou (ako príloha) je správa o kontrole, hoci podľa názoru sťažovateľa ide o hlavný\npodklad pre rozhodnutie pobočky a ústredia. Najvyšší súd tým, že podľa sťažovateľa\nzákonným spôsobom nevyhodnotil jediný pobočkou získaný dôkaz týkajúci sa kontroly\n\n6\n\nzameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky za obdobie od 4. januára 2012 do 26. februára 2013, porušil čl. 46 ústavy.\n3.3 Sťažovateľ bez ohľadu na už uvedené ďalej uvádza, že k námietke\nnekompetentnosti pobočky a ústredia v danej veci rozhodovať, resp. nesprávnemu postupu\nnajvyššieho súdu v tomto ohľade treba pripomenúť, že v administratívnom konaní môže za\ndôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu a objasneniu skutočného stavu\nveci. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj napadnutého rozsudku krajského\nsúdu je podľa presvedčenia sťažovateľa pritom zrejmé, že došlo k akceptovaniu\na k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného stavu veci zo strany pobočky\na ústredia. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu podľa sťažovateľa vyplývajú výhrady\nk tomu, že sťažovateľ bol vo vzťahu k zisťovaniu skutočného stavu veci v administratívnom\nkonaní málo činný a nepredložil dôkazy potrebné na preukázanie jeho argumentácie\n(týkajúce sa reálneho výkonu činnosti). Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou\npreniesli na sťažovateľa ako účastníka administratívneho konania dôkaznú povinnosť\nna preukazovanie okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej. Sťažovateľ s takýmto\nponímaním inštitútu dokazovania v administratívnom konaní a v konaní pred súdom v rámci\nsprávneho súdnictva v žiadnom prípade nesúhlasí. Podľa sťažovateľa je neakceptovateľné\na nespravodlivé, aby bol nad rámec „súčinnosti“ povinný v administratívnom konaní\nčokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto orgánu verejnej správy a už vôbec nie\nv konaní pred súdom v rámci správneho súdnictva, kde sa rozhoduje zásadne na podklade\nskutočného stavu zisteného v administratívnom konaní. Z napadnutých rozsudkov krajského\nsúdu a najvyššieho súdu podľa názoru sťažovateľa vyplýva tiež to, že zamestnávateľ nemá\nna Slovensku registrované sídlo a sťažovateľ na Slovensku reálne nevykonáva žiadnu\nčinnosť. K vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však celkom\npreukázateľne nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci. V tejto súvislosti je\npodľa sťažovateľa nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú náplň\nzamestnania sťažovateľa, ktorý vykonáva roznos letákov. Pritom pre zamestnancov (teda aj\npre sťažovateľa) sa viedli dochádzkové listy (tzv. raporty), ktoré sú súčasťou\nadministratívneho spisu a celkom zreteľne preukazujú reálny výkon činnosti na území\nSlovenska. Napriek tomu však pobočka v rámci výkonu kontroly u zamestnávateľa\n\n7\n\nnepristúpila k doplneniu dokazovania, nevyžiadala si od zamestnávateľa ďalšie potrebné\ndoklady, nepristúpila k výsluchu sťažovateľa ani k inému spôsobu preverenia výkonu jeho\nčinnosti na Slovensku (napr. vycestovaním na miesto aktuálneho výkonu práce, príp.\ndotazom na adresátov, ktorým sa letáky distribuujú) a neodôvodnene zotrvala na svojich\nzáveroch o absencii reálneho výkonu činnosti sťažovateľa. Sťažovateľ v tejto súvislosti\npoukazuje na konkrétne rozhodnutia ústredia a krajského súdu v obdobných prípadoch.\n3.4 Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je podľa slov sťažovateľa aj právo\nna dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré musí vychádzať z ústavne konformnej\naplikácie použitej právnej normy na daný prípad, čo však v tejto veci nie je splnené.\nV napadnutom rozsudku najvyššieho súdu podľa sťažovateľa absentuje akýkoľvek dôkaz\npreukazujúci, resp. vyvracajúci reálny výkon činnosti sťažovateľa ako zamestnanca\nna Slovensku. Neobsahuje ani odkaz na príslušnú právnu normu, resp. konkrétne\nustanovenie právnej normy, z ktorej by bol zrejmý dôvod nevzniknutia povinného poistenia.\nTo vyvoláva podľa sťažovateľa veľkú mieru jeho právnej neistoty. Je preto nepochybné, že\nvýklad hmotnoprávnych predpisov uskutočnený najvyšším súdom a krajským súdom je\nprávne neudržateľný a vykazuje značný stupeň arbitrárnosti, keďže nemá žiadnu oporu\nv existujúcom hmotnom práve. Nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky v danej veci.\n3.5 Vo vzťahu k sťažovateľovi došlo podľa jeho slov aj k porušeniu princípu\nrovnakého zaobchádzania. Jeho zamestnávateľ totiž zamestnáva viacero zamestnancov –\npoľských občanov, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná\npobočka Sociálnej poisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve.\nTýmto bol vo vzťahu k porovnateľným spolupracovníkom sťažovateľa uplatnený odlišný\npostup ako voči sťažovateľovi, hoci ani u nich nebol podľa ústredia preukázaný reálny\nvýkon práce. Na území Slovenska pôsobí množstvo zamestnávateľov, ktorých výkon\nčinnosti nedovoľuje zastihnúť ich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, avšak možno\npredpokladať, že Sociálna poisťovňa u žiadneho iného zamestnávateľa (s výnimkou\npoľských zamestnávateľov) nevykonala kontrolu reálneho výkonu činnosti.\n4. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n\n8\n\n„Základné právo\n\n... uvedené v článku 2 ods. 2, článku 7\n\nods. 2, článku 39 ods. 1, článku 40, článku 46 ods. 1 a 2, článku 52 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn.:\n7Sžo/23/2015 zo dňa 25.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn.:\n21Scud/17/2014-70 zo dňa 28.01.2015porušené bolo.\nZrušuje sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7Sžo/23/2015\nzo dňa 25.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.: 21Scud/17/2014-70\nzo dňa 28.01.2015 a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nZároveň si uplatňujeme v tomto konaní i trovy právneho zastúpenia v zmysle\nVyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., spočívajúce v dvoch úkonoch právnej pomoci, a to\nprevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie sťažnosti Ústavnému súdu SR v zmysle\nčl. 130 písm. i) Ústavy SR na začatie konania v zmysle čl. 127 Ústavy SR; pokiaľ Ústavný\nsúd bude toho názoru, že predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena právneho\nzástupcu v súlade s § 11 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci je\n1/6 výpočtového základu, teda 2 x 147,33 Eur, 2 x režijný paušál po 8,84 Eur, spolu 312,34\nEur.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\n\n9\n\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom krajského súdu\n7. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj napadnutým\nrozsudkom krajského súdu.\n7.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a ochranu základných práv\na slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n7.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\n\n10\n\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n7.3 Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n7.4 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku krajského\nsúdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom najvyššieho súdu\n8. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n8.1 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\n11\n\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa stálej\njudikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj\npráva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01).\n8.2 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n8.3 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n8.4 K čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje\nprimárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa pri zákonom splnených podmienkach na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad zákona zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení\npodmienok na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy musí rešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom\n\n12\n\nprieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08).\n9. K formálnej stránke postupu a vydania napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nústavný súd uvádza, že najvyšší súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov\nvzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní, aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy,\nnapadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom a obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti.\n9.1 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych\nzáveroch napadnutého rozsudku nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich\narbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n9.2 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že odvolací súd\njasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nepovažoval za preukázané, že k reálnemu výkonu\nčinnosti sťažovateľa ako zamestnanca na území Slovenskej republiky došlo, a zároveň\noznačil dôkazy, ktoré považoval za relevantné, a zvýraznil, aké závery pri aplikácii\nkonkrétnych právnych predpisov z nich vyvodil.\n9.3 Samotné vykonávacie nariadenie v čl. 16 ods. 1 a 6 ustanovuje osobe\nvykonávajúcej činnosť vo viacerých členských štátoch povinnosť poskytnúť príslušnej\ninštitúcii sociálneho zabezpečenia informácie, teda samotná právna úprava ustanovuje\ntakejto osobe dôkaznú povinnosť svoju činnosť aj preukázať. Keďže v zmysle čl. 13 ods. 3\nzákladného nariadenia bolo základnou otázkou to, či sťažovateľ na území Slovenskej\nrepubliky požíva status zamestnanca, bolo jeho povinnosťou predložiť, resp. navrhnúť\ndôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že na území Slovenska\nskutočne vykonával prácu dojednanú v pracovnej zmluve uzavretej so svojím\nzamestnávateľom. Pokiaľ preto najvyšší súd napadnutým rozsudkom „odobril“ postup\nsprávnych orgánov (pobočky a ústredia) v súvislosti s dôkaznou povinnosťou sťažovateľa,\nkonal tak v súlade s procesnoprávnymi predpismi uplatňovanými v jeho veci.\n\n13\n\n9.4 Keďže reálny (skutočný) súbeh dvoch činností (zamestnanie a samostatná\nzárobková činnosť) v odlišných členských štátoch nebol vo veci sťažovateľa preukázaný,\nnemohli byť zároveň splnené ani zákonné predpoklady na aplikáciu základného nariadenia\n(čl. 13 ods. 3) a v tejto súvislosti ani vykonávacieho nariadenia. Z napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší súd neodmietol príslušné ustanovenia základného\nnariadenia a vykonávacieho nariadenia bezdôvodne aplikovať, ale pri ich výklade dospel\nk záveru, že v prípade sťažovateľa nebola naplnená hypotéza príslušných ustanovení\n(právnych noriem), a teda neboli splnené podmienky na ich aplikáciu. Ústavný súd na tomto\nmieste poukazuje na vyčerpávajúce a relevantne odôvodnené závery najvyššieho súdu,\nktorý jasne uviedol: „Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou\nnamietal porušenie článku 13 ods. 3 základného nariadenia. K uvedenej námietke\nkonštatuje, že pre aplikáciu tohto článku musia byť splnené zákonné hmotnoprávne\npodmienky v tejto právnej úprave základného nariadenia stanovené a to predovšetkým\npreukázanie výkonu činnosti zamestnanca na území členského štátu, v danom prípade\nžalobcu na území Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom\nkrajského súdu formálne uzatvorenie pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a\nzamestnávateľom ešte nezakladá žalobcovi právo na aplikáciu článku 13 ods. 3 základného\nnariadenia, pretože uzatvorením pracovnej zmluvy pracovník nenadobúda automaticky\nstatus zamestnanca ... Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu odvolací súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že neboli splnené zákonné\npredpoklady pre aplikáciu základného nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný\nreálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca\nna území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba\na činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako to\npredpokladá čl. 13 (3) základného nariadenia.“\n9.5 Odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu podľa názoru ústavného\nsúdu nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov, keďže najvyšší súd určitým a zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku zdôvodnil, prečo rozhodnutia príslušných správnych orgánov posúdil\nako súladné so zákonom. Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že\n\n14\n\nz odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že najvyšší\nsúd sa vecou sťažovateľa riadne zaoberal, že príslušné právne normy interpretoval\na aplikoval ústavne konformným spôsobom, rozviedol, akými úvahami sa pri svojom\nrozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie tiež zrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom\nodôvodnil.\n9.6 Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd sumarizuje, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených procesných\nústavných práv (čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 dohovoru), hmotných ústavných práv (čl. 39\nods. 1 a čl. 40 ústavy) alebo ústavných princípov (čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 52 ods. 2\nústavy). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "európske právo", "poistenie, poistné", "zamestnanec", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "873104a3-ad86-46c1-9106-84898e54974d:f2fb966a-87bb-4193-9a7e-85326681a3be", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200341.2", "spisova_znacka": "21Scud/17/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/17/2014 z 27. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200341.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:edc85117-70b8-4aba-91a7-e654e4439d6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.481.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.481.2018.1"}]}