{"guid": "ussr:d3916675-3741-427b-9a88-0b2cf3487867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.121.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 121/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/2018 z 15. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 121/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.121.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d3916675-3741-427b-9a88-0b2cf3487867", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.121.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.121.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.121.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 121/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v menej ktorej\nkoná advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základných práv\nzaručených čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry\nKošice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 545/15/8806 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. novembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo\n\n„obvinený“) pre namietané porušenie v záhlaví označených článkov Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Košice-okolie (ďalej\n\nlen „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 545/15/8806 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\n2. Z priložených rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu\nKošice-okolie (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Tp 80/2017 z 8. septembra 2017 vzatý do\nväzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Okresný súd\npoukázal na to, že 3. februára 2016 prebehol výsluch svedka\n\n, z ktorého\n\nvyplynulo, že obvinený ho mal pred jeho výsluchom (ktorý sa konal 14. októbra 2015)\novplyvňovať v tom smere, aby na polícii nevypovedal a ak bude sankcionovaný pokutou,\ntúto uhradí. Dňa 8. februára 2016 bol vo veci vypočutý\n\nst., ktorý\n\no ovplyvňovaní obvineným pred výsluchom 14. októbra 2015 vypovedal zhodne ako svedok\n. Vzhľadom na to, že neskôr došlo k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia\na vo veci bolo po tretíkrát vznesené obvinenie, bolo potrebné znovu realizovať výsluchy\npo vznesení obvinenia. Tieto výsluchy prebehli 31. júla 2017 a 21. augusta 2017. Z obsahu\nvýpovede svedkov\n\na\n\nst. vyplynulo, že pred výsluchom\n\n31. júla 2017 ich obvinený navštívil a žiadal ich, aby odmietli vypovedať. Prisľúbil im, že\nzaplatí prípadnú pokutu za odopretie výpovede. V zmysle tejto dohody odmietli vypovedať.\nVzhľadom na to, že po vznesení obvinenia je vždy potrebné vypočuť svedkov, ktorí v štádiu\npred vznesením obvinenia usvedčujú určitú osobu zo spáchania trestného činu,\na poukazujúc na kolúzne správanie sa obvineného, rozhodol okresný súd o vzatí sťažovateľa\ndo tzv. kolúznej väzby.\n3. Uznesením sp. zn. 4 Tpo 52/2017 z 26. septembra 2017 rozhodol Krajský súd\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o sťažnosti obvineného proti uzneseniu okresného\nsúdu o vzatí do väzby tak, že túto sťažnosť zamietol. Krajský súd sa s okresným súdom\nstotožnil v tom, že v danom prípade existovali materiálne dôvody na vzatie sťažovateľa do\nväzby.\n4. Dňa 31. októbra 2017 doručil sťažovateľ prostredníctvom obhajcu okresnej\nprokuratúre žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, resp. o nahradenie väzby. Uviedol, že\n30. októbra 2017 bolo ukončené vyšetrovanie a k tomuto dňu boli vypočutí všetci\n\n2\n\nsvedkovia, a to vrátane tých, ku ktorých ovplyvňovaniu malo zo strany sťažovateľa\ndochádzať, a preto už ďalej nie sú dané dôvody väzby.\n5. Z podkladov okresného súdu (zápisnica o výsluchu obvineného z 30. novembra\n2017 a trestný rozkaz sp. zn. 6 T 101/2017 z 30. novembra 2017), ktoré boli ústavnému\nsúdu na jeho žiadosť doručené dňa 5. februára 2018, vyplynulo, že žiadosť sťažovateľa\no prepustenie na slobodu bola okresnému súdu odstúpená spolu s obžalobou 21. novembra\n2017. Okresný súd nariadil na 30. november 2017 výsluch na rozhodnutie o väzbe,\nna ktorom bolo rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Sťažovateľ sa vzdal práva\npodať proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť. Následne bola sťažovateľovi a jeho obhajcovi\nkrátkou cestou doručená obžaloba a trestný rozkaz, avšak sťažovateľ sa vzdal práva podať\nproti nemu odpor. Vzápätí bol sťažovateľ príkazom samosudcu prepustený na slobodu.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti napáda postup okresnej prokuratúry, ktorá podľa\nzistení jeho obhajcu ešte 20. novembra 2017 nepostúpila žiadosť doručenú 31. októbra 2017\nokresnému súdu. Okresná prokuratúra sa žiadosťou zákonným spôsobom nezaoberala\nminimálne od jej podania 31. októbra 2017 až do 20. novembra 2017, teda celkovo 20 dní,\nani ju nepredložila na konanie a rozhodnutie vo veci príslušnému okresnému súdu.\n7. Sťažovateľ poukazuje na to, že ako obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie z väzby na slobodu. Poukazuje na znenie § 79 ods. 3 Trestného poriadku,\npodľa ktorého platí, že ak „prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania\nso svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom\nupovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť.“.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako aj z rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu podľa sťažovateľa vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené\ntrvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. Článok 5\nods. 4 dohovoru zaručuje právo na to, aby bolo urýchlene rozhodnuté o zákonnosti\npozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné. Sťažovateľ\nďalej poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej sa za neprimerane dlhé jednostupňové\nkonanie o väzbe považuje také konanie, ktorého dĺžka na jednom stupni presahuje dobu\n\n3\n\ntroch týždňov (21 dní v prípade Sarban proti Moldavsku, rozsudok zo 4. 10. 2005,\nč. 3456/05, bod 120-124; 20 dní v prípade Butusov proti Rusku, rozsudok z 22. 12. 2009,\nč. 7923/04, bod 34). Základné právo iniciovať prieskumné konanie o zákonnosti, resp.\ndôvodnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy je podľa sťažovateľa premietnuté aj do\nprocesného práva obvineného žiadať o prepustenie z väzby a do úpravy postupu orgánov\nčinných v trestnom konaní pri posudzovaní žiadosti podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku.\nSťažovateľ zastáva názor, že v jeho prípade nie je o jeho žiadosti doručenej okresnej\nprokuratúre 31. októbra 2017 rozhodované v lehotách predpokladaných Trestným\nporiadkom, ako aj v zmysle jemu ústavou a dohovorom zaručených práv. Tým je\nprieskumné konanie o zákonnosti ďalšieho trvania väzby znemožnené, neprimerane\npredĺžené, nezákonné a v rozpore s ním označenými právami zaručenými mu ústavou\na dohovorom.\n8. Podľa názoru sťažovateľa je porušenie práv v jeho prípade, «najmä\ns prihliadnutím na časový odstup od podania žiadosti o prepustenie z väzby po „stále\nneexistujúce“\n\npostúpenie\n\nžiadosti\n\nokresnému\n\nsúdu,\n\nz ústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné a netolerovateľné aj vzhľadom ku skutočnostiam, pre ktoré tu už niet\ndôvodu väzby, pretože všetky osoby, u ktorých mal byť kolúzny dôvod väzby... už boli\nvypočuté, pričom samotné materiálne dôvody väzby neboli takmer mesiac preskúmavané\na porušovateľ od 30.10.2017, kedy bolo skončené vyšetrovanie, reálne nevykonáva žiadne\núkony, a teda nekoná „urýchlene“...». Pre nečinnosť a nesprávne rozhodovanie okresnej\nprokuratúry pociťuje sťažovateľ nedôveru v spravodlivý proces a má depresívne stavy, čo je\numocnené tým, že mu od vzatia do väzby neboli povolené návštevy rodinných príslušníkov\na blízkych osôb.\n9. Sťažovateľ v závere uvádza, že v priamej súvislosti s konaním okresnej\nprokuratúry mu vzniká nemajetková a majetková ujma spočívajúca najmä „v pocitoch\ntotálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní“, ktorú vyčíslil na sumu\n2 000 € a požaduje ju vo forme primeraného zadosťučinenia.\n\n4\n\n10. S ohľadom na už uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd konštatoval\nporušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva\nna urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry v napadnutom konaní, priznal mu\nfinančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € a uložil okresnej prokuratúre povinnosť zaplatiť\nmu trovy konania.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\n\n5\n\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n15. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy je,\nobdobne ako v čl. 5 ods. 4 dohovoru, obsiahnuté aj právo na neodkladné a urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti väzby (III. ÚS 126/05). Ústavný súd tiež vyslovil, že primeranosť\ndoby rozhodovania sa z hľadiska požiadavky urýchlenosti posudzuje podľa všetkých\nokolností prípadu. Požiadavke neodkladnosti, resp. urýchlenosti však spravidla nemôže\nzodpovedať doba konania presahujúca na jednom stupni dobu jedného mesiaca a nečinnosť\ntrvajúca týždne (III. ÚS 126/05).\n16. Napriek tomu, že ústavná sťažnosť smerovala len proti postupu okresnej\nprokuratúry, ústavný súd pre účely posúdenia, či bolo o sťažnosti sťažovateľa, resp.\no zákonnosti väzby rozhodnuté v primeranej dobe, zohľadnil aj konanie pred okresným\nsúdom, v ktorom sa o tejto žiadosti rozhodovalo. Zo zistení ústavného súdu pritom vyplýva,\nže o väzbe sťažovateľa bolo rozhodnuté 30. novembra 2017 (v tento deň bol sťažovateľ\nzároveň prepustený na slobodu), teda necelý mesiac po podaní žiadosti o prepustenie na\n\n6\n\nslobodu. Keďže celková doba konania (od podania žiadosti o prepustenie na slobodu\n31. októbra 2017 do rozhodnutia o nej 30. novembra 2017) v tomto prípade nepresiahla\njeden mesiac, ústavný súd považoval toto konanie ešte za súladné s požiadavkami\ndotknutých ustanovení a z ústavnoprávneho pohľadu za akceptovateľné. Ani prieťah\nspôsobený okresnou prokuratúrou preto za daných okolností nespôsobil zásah do práva\nsťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe.\n17. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia, teda o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}