{"guid": "ussr:901f451c-b632-41c1-a4b9-0a15de1b7bd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.141.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 141/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.141.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/901f451c-b632-41c1-a4b9-0a15de1b7bd0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.141.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.141.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.141.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 141/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 167/2017 z 28. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\n\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 167/2017 z 28. novembra\n2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že\n\n,\n\n(ďalej len „žalobkyňa“) sa návrhom na začatie konania z 3. júna 2013 (ďalej len\n„žaloba“) doručeným Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti\nsťažovateľke vypratania bytu bližšie špecifikovaného v žalobe (ďalej len „byt“) pre jeho\nužívanie sťažovateľkou bez akéhokoľvek právneho dôvodu. V právnej veci žaloby sa\nkonanie viedlo na okresnom súde pod sp. zn. 37 C 182/2013.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 37 C 182/2013 z 9. februára 2017 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) okrem iného rozhodol tak, že sťažovateľke uložil povinnosť\nbyt vypratať a odovzdať žalobkyni v lehote do 30 dní odo dňa zabezpečenia primeraného\nnáhradného bytu.\n4. Žalobkyňa, ako aj sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podali riadne\na včas odvolanie – riadny opravný prostriedok.\n5. Na základe odvolania žalobkyne bol rozsudkom krajského súdu rozsudok\nokresného súdu zmenený tak, že sťažovateľka je povinná byt vypratať a odovzdať žalobkyni\nv lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa má proti\nsťažovateľke nárok na plnú náhradu trov tohto konania. Krajský súd nepriznanie nároku\nsťažovateľke proti žalobkyni na zabezpečenie primeraného náhradného bytu, ako aj\nakejkoľvek inej bytovej náhrady odôvodnil § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Občiansky zákonník“) tým,\nže sťažovateľka má inú reálnu možnosť bývania vo svojom rodinnom dome bližšie\nšpecifikovanom v odôvodnení rozsudku krajského súdu (ďalej len „rodinný dom“)\nso známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Rozsudok krajského súdu nadobudol\nprávoplatnosť 11. decembra 2017.\n\n2\n\n6. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Krajský súd... sťažovateľke nárok na primeraný náhradný byt ani žiadnu inú\nbytovú náhradu nepriznal.\n... Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodňoval tým, že hoci v zásade podľa § 713\nods. 1 OZ, podľa ktorého bola predmetná vec posudzovaná, sťažovateľka má nárok\nna zabezpečenie náhradného bytu, ale v danom prípade s aplikáciou § 3 ods. 1 OZ bolo\npotrebné jej tento nárok odoprieť... Dôvody na odopretie bytovej náhrady videl krajský súd\nv tom, že sťažovateľka mala v čase smrti manžela v bezpodielovom spoluvlastníctve a potom\nvo svojom podielovom spoluvlastníctve v podiele 2/3 k celku rodinný dom v obci\n, ktorým je jej bývanie vyriešené. Skutočnosť, že v rodinnom dome nie je vyriešené\nkúrenie a preto podľa sťažovateľky nie je dom v užívania schopnom stave, nepovažoval\nkrajský súd za dôvod, ktorý by bránil odopretiu bytovej náhrady aplikáciou § 3 ods. 1 OZ,\na to z dôvodu, že sťažovateľka počas súdneho sporu trvajúceho viac ako 4 roky mala\nmožnosť dom uviesť do užívateľného stavu... Podstatným podľa krajského súdu bolo to, že\nneobývateľnosť rodinného domu sťažovateľka nepreukázala a neboli preukázané ani\nvýznamné subjektívne dôvody na strane sťažovateľky, ktoré by bolo možné zohľadniť...\n... Podľa § 3 ods. 1 OZ „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných\na nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“\n... Sťažovateľka závery krajského súdu o odopretí nároku na bytovú náhradu\naplikovaním § 3 ods. 1 OZ považuje za závery arbitrárne a rozporné s princípom\nspravodlivosti a tým porušujúce jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to v zmysle\nmateriálnej spravodlivosti, ktorá jej bola napadnutým rozsudkom krajského súdu odopretá.\n... Krajský súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil pri učinení svojich záverov, že\nv spornom byte v Košiciach sťažovateľka prežila celý svoj produktívny vek, založila rodinu\na vychovala dve deti. Pričom sťažovateľka rovnako ako jej manžel celý život boli\nzamestnancami žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu a ich pracovný pomer sa ukončil\nodchodom do dôchodku. Sťažovateľka a\n\nako mladomanželia nemali vyriešenú\n\nbytovú otázku a preto ich spoločným zamestnávateľom bol v roku 1974 pridelený\nsporný byt. Manžel sťažovateľky odišiel do dôchodku v roku 2009 /sťažovateľka\n\n3\n\nskôr/ pričom žalobca nevyužil svoje právo ukončiť s ním z toho dôvodu nájom služobného\nbytu, naopak plynulé bez akýchkoľvek námietok akceptoval ďalšie užívanie bytu manželmi.\nZlom v postoji žalobkyne nastal po úmrtí manžela sťažovateľky, keď už voči sťažovateľke\nako vdove poznačenej kritickou chorobou manžela /Creutzfeldtova-Jakobova choroba - .../\na jeho následnou smrťou postupoval minimálne nemorálne, keď jej dal k podpísaniu zmluvu\no nájme na dobu určitú, ktorá, ako sa v konaní preukázalo bola absolútne neplatná. Keď\nžalobkyňa po uplynutí doby nájmu dohodnutej v neplatnej zmluve vyzvala k vyprataniu bytu\na následne iniciovala súdne konanie o vypratanie bytu, sťažovateľka sa prirodzene bránila\nproti takémuto postupu.\n... Sťažovateľka vníma priam ako znevažujúce jej životnú situáciu, keď krajský súd jej\nsprávanie hodnotí ako účelové, keď počas štyroch rokov konania neuviedla rodinný dom,\nktorý stavali spolu s manželom... do stavu schopného užívania zriadením vykurovania\nzodpovedajúceho jej finančným možnostiam. Pozornosti krajského súdu zjavne uniklo, že\nsťažovateľka ako starobná dôchodkyňa a vdova nebola po smrti svojho manžela a nie je\ndisponovaná psychicky ani finančne na akékoľvek úpravy v rodinnom dome. Už nehovoriac\no tom, že trpí zdravotnými ťažkosťami, ktoré uvedené len umocňujú a nehovoriac o tom, že\nide o rodinný dom mimo Košíc, pričom sťažovateľka má 65 rokov, z toho cez 45 rokov\nprežila v Košiciach práve v spornom byte a všetky jej sociálne väzby sú spojené s Košicami.\nTieto okolnosti krajský súd pri učinení svojich záverov vôbec nezohľadnil len sa\njednostranne priklonil na ochranu vlastníckych oprávnení žalobkyne...\n... Krajský súd nijak neprihliadol na to, že samotná žalobkyňa nemala jasno v tom\nz akých dôvodov je sporný byt služobným bytom a záver v tejto otázke (zjavnej pasivite\nžalobkyne) učinil až samotný okresný súd v rozsudku vo veci samej, čo v ďalšom už\nsťažovateľka nenamietala. Teda až v závere prvostupňového konania v rozsudku vo veci\nsamej bol ustálený záver o charaktere bytu a na neho vzťahujúci sa režim užívania\nrodinných príslušníkov pôvodného prídelcu/manžela sťažovateľky.\n... Z hľadiska požiadavky materiálnej spravodlivosti nie je akceptovateľný ani prísne\nformálny záver krajského súdu o nepreukázanosti neužívateľnosti rodinného domu\nv spoluvlastníctve sťažovateľky... najmä nie s ohľadom na ostatné vyššie zdôraznené\na krajskému súdu nevyhnutne známe okolnosti veci...»\n\n4\n\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6 Co 167/2017 z 28. februára 2017 (správne má byť „novembra“, pozn.) „... 2017 porušené\nboli. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 167/2017 z 28. februára 2017\n(správne má byť „novembra“, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach\nna ďalšie konanie. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“\n8. Sťažovateľka tiež žiadala, aby „... ústavný súd zároveň odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku...“.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n5\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\n13. Ako z obsahu sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu.\n14. Sťažovateľka odôvodňuje porušenie označeného základného práva podľa ústavy,\nako aj práva podľa dohovoru najmä tým, že keď jej krajský súd uložil povinnosť byt\nvypratať a odovzdať žalobkyni v lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku krajského súdu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jej nárok\nna zabezpečenie primeraného náhradného bytu, prípadne inej bytovej náhrady proti\nžalobkyni arbitrárne odoprel (ďalej len „1. sťažnostná námietka“).\n15. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného namieta, že krajský súd sa v rámci\nodôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal s ďalšími podľa jej názoru podstatnými\nokolnosťami pre rozhodnutie o veci, t. j., že prežila v danom byte viac ako 45 rokov,\npred jej odchodom do starobného dôchodku tak, ako aj jej nebohý manžel, bola takmer celý\nsvoj život zamestnankyňou žalobkyne (resp. jej právneho predchodcu, pozn.), v jej\nfinančných možnostiach ako starobnej dôchodkyne a vdovy trpiacej zdravotnými\nťažkosťami nie je vykonať akékoľvek úpravy rodinného domu s cieľom jeho uvedenia\ndo obývateľného stavu vrátane zabezpečenia vykurovania, dôsledkom čoho krajský súd\n\n6\n\ndospel aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu o tom, že sťažovateľka má inú reálnu\nmožnosť bývania vo svojom rodinnom dome so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti\n(ďalej len „2. sťažnostná námietka“).\nIV.\n16. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nK 1. sťažnostnej námietke\n17. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n18. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nsťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto\npodmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n19. V súvislosti s 1. námietkou sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 420/2016).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť\n\n7\n\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porovnaj I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08,\nII. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa\niné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.\n20. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva\nhájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv\ns neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať\nochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde tak, ako to urobila v tomto konaní\nsťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej (advokátky), u ktorej platí notorieta,\nže pozná platné právo.\n21. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava\ndovolania ako mimoriadneho oprávneho prostriedku podľa § 421 ods. 1 CSP, je princíp\nuvedený v čl. 2 ods. 2 CSP, a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,\nv ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít [Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), Súdny dvor Európskej\núnie]. Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného\nustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,\nako aj v § 422 CSP je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým\nrozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti\ndovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP.\n22. V zmysle § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\n\n8\n\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23. Ako zo sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta nesprávnu interpretáciu\na aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda, že rozsudok krajského súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia právnej otázky), pokiaľ\nkrajský súd s poukazom práve na toto ustanovenie sťažovateľke nárok na zabezpečenie\nprimeraného náhradného bytu, prípadne inej bytovej náhrady (náhradného ubytovania)\nv zmysle § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka proti žalobkyni nepriznal. Z obsahu sťažnosti\nnevyplývajú žiadne také skutočnosti, či dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by\nuplatneniu dovolania, mimoriadneho opravného prostriedku proti rozsudku krajského súdu\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP, akokoľvek bránili. Avšak napriek tomu podľa zistenia\nústavného súdu sťažovateľka možnosť podania dovolania ako účinného prostriedku nápravy\nproti rozsudku krajského súdu nevyužila.\n24. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej\naž vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej\nochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.\n25. Ústavný súd už iba pre úplnosť veci dodáva, že v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54) v prípade\nvyužitia možnosti sťažovateľkou podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie,\ndvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu by začala plynúť dňom doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a bola by považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, t. j. k rozsudku\nkrajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n\n9\n\n26. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\n(vo vzťahu k 1. sťažnostnej námietke) odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nK 2. sťažnostnej námietke\n27. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n28. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu:\n„... Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom namietaný odvolací dôvod podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v súvislosti s rozhodovaním súdu o bytovej náhrade,\nje naplnený.\n... Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o povinnosti\nžalobcu zabezpečiť žalovanej primeraný náhradný byt...\n... Ako vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie, súd síce správne vec posudzoval\npodľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv\n\n10\n\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak toto\nustanovenie nesprávne vyložil v prejednávanej veci, keď nezohľadnil tú skutočnosť, že\nžalovaná má vyriešenú svoju bytovú otázku možnosťou bývania v rodinnom dome, ktorého\nje podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 3/4 a ktorý predstavuje bytovú náhradu\nso známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov...\n... Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že predmetný byt...\nktorého vypratania sa žalobca domáha v tomto spore, je služobným bytom z dôvodov, ako\nich veľmi podrobne a správne uviedol súd prvej inštancie a tento záver súdu nebol\nspochybňovaný v odvolaní ani jednou zo sporových strán.\n... Podľa ust. § 713 ods. 1 Obč. zák., ak služobný byt po smrti nájomcu alebo\npo rozvode jeho manželstva užíva ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1,\nnie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt,\nak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj\nv prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvalé spoločnú domácnosť.\n... Podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto\ndo jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci\nod toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\n... Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n... V prejednávanom spore súd správne uzavrel, že podľa ust. § 713 ods. 1 Obč. zák.\nžalovanej zaniklo smrťou jej manžela ako nájomcu služobného bytu odvodené právo\nbývania, a preto je povinná byt vypratať z dôvodu, že ho užíva bez právneho dôvodu...\n... Ako vyplýva z ust. § 713 ods. 1 Obč. zák., žalovaná ako manželka nájomcu\nslužobného bytu po jeho smrti v zásade má právo užívať byt až do času, kým jej nie je\nzabezpečený primeraný náhradný byt, ak podľa osobitného zákona nepostačuje poskytnutie\nnáhradného ubytovania.\n... Aj výkon tohto práva však nesmie byť v rozpore s citovaným ustanovením § 3\nods. 1 Obč. zák., čo v praxi znamená, že povinnosť vypratať byt nie je možné viazať\nna uloženie povinnosti vlastníkovi bytu zabezpečiť primeraný náhradný byt v prípade,\n\n11\n\nže vypratávaná osoba má vyriešenú svoju bytovú otázku iným spôsobom so známkami\ntrvalosti, úplnosti a nerušenosti.\n... Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nakoniec táto skutočnosť v konaní ani\nnebola spornou, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu...\n... Ako vyplýva z listu vlastníctva č.\n\n.. nadobúdacím titulom rodinného domu\n\nžalovanej a jej nebohého manžela bolo rozhodnutie o určení súpisného čísla zo dňa\n30.12.2009, pričom zápis do katastra nehnuteľností bol uskutočnený 15.10.2012. Rodinný\ndom... bol zapísaný ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej a jej manžela...\n... Po smrti manžela žalovanej... sa vlastníčkami rodinného domu stali žalovaná\nv podiele 3/4 a dcéra\n\n. v podiele 1/4 na základe osvedčenia o dedičstve...\n\n... Nesporným bolo v konaní aj to, že dcéra žalovanej uvedený rodinný dom... neužíva\na ani žiadnym spôsobom nebráni žalovanej v jeho užívaní.\n... Uvedené nepochybne preukazuje, že žalovaná môže svoju bytovú otázku trvale\na nerušene riešiť bývaním v predmetnom rodinnom dome, o ktorom žiadnymi dôkazmi\nnepreukázala, že je neobývateľný...\n... Za tejto situácie by uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť jej primeraný\nnáhradný byt bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.\n... Tvrdenie žalovanej až v odvolaní, že dom je neobývateľný z dôvodu, že v ňom nie\nje kúrenie, je bez právneho významu.\n... Je vecou vlastníka nehnuteľnosti zabezpečiť jej užívaniaschopnosť na účel,\nktorému má slúžiť a pokiaľ tak neurobí, nemôže táto skutočnosť svedčiť v jeho prospech.\n... Objektívna neobývateľnosť domu ani preukázaná nebola a ani významné\nsubjektívne dôvody na strane žalovanej, ktoré by bolo možné zohľadniť.\n... Spôsoby, akými si vlastník môže zabezpečiť vykurovanie nehnuteľnosti, sú\nrozmanité, a to aj z hľadiska finančných možností vlastníka.\n... Spor v danej veci je vedený od roku 2013 doposiaľ, teda viac ako 4 roky, počas\nktorého obdobia žalovaná mala možnosť si vyriešiť aj otázku vykurovania nehnuteľnosti\na pokiaľ zostala pasívna, nemožno toto jej konanie hodnotiť inak ako účelové vzhľadom\nna prebiehajúci súdny spor.\n\n12\n\n... Podstatným však je, že záver o neobývateľnosti rodinného domu z vykonaného\ndokazovania nevyplynul, v konaní bol iba vo všeobecnosti tvrdený, bez označenia alebo\npredloženia dôkazov na preukázanie tejto obrany...\n... Za situácie, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie vlastníctva,\nresp. spoluvlastníctva rodinného domu žalovanej, ktorý môže slúžiť na uspokojovanie jej\nbytovej potreby, a teda uniesol svoje dôkazné bremeno na vylúčenie svojej povinnosti\nzabezpečiť žalobkyni bytovú náhradu a žalovaná svoje tvrdenie o neobývateľnosti\nrodinného domu nepreukázala, ani nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie, pričom bola\nzastúpená právnou zástupkyňou... vecne nesprávne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ\nvypratanie bytu podmienil zabezpečením primeraného náhradného bytu.\n... Aj keď žalovaná v zásade má právo na primeraný byt v zmysle ust. § 713 ods. 1\nObč. zák., prichádza do úvahy odopretie tohto práva s poukazom na ust. § 3 ods. 1\nObč. zák. vtedy, ak bytové potreby žalovanej sú uspokojené bývaním v inom byte\nso známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti, za ktorý nepochybne je možné považovať\nrodinný dom v jej vlastníctve...\n... Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že za situácie, že žalobkyňa je\nspoluvlastníčkou rodinného domu... by bolo uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť jej\nnáhradný byt neprimeraným zvýhodnením žalovanej na úkor žalobcu ako vlastníka\nuvedenej nehnuteľnosti...\n... Je treba v tomto smere dať za pravdu žalobcovi, že nečinnosť a pasívne správanie\nžalovanej počas tohto súdneho sporu (trvajúceho viac ako 4 roky) nemôže viesť k záveru, že\nžalovaná nemá vyriešenú z tohto dôvodu svoju bytovú otázku napriek vlastníctvu inej\nnehnuteľnosti, slúžiacej výlučne na účely bývania.\n... Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok tak, že\nžalovaná je povinná vypratať byt do 60 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady.\n... Určená lehota 60 dní je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočnou na presťahovanie\nvecí žalobkyne z tohto bytu a splnenie všetkých povinností s tým súvisiacich, pričom\nodvolací súd zohľadnil aj dĺžku tohto trvajúceho konania, t. j. viac ako 4 roky, kedy už nie je\nmožné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby strpel ešte ďalšie užívanie tohto bytu aj\nvzhľadom na preukázané žiadosti ďalších zamestnancov o pridelenie služobného bytu...“\n\n13\n\n29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal s ďalšími podľa jej názoru podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie,\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\nKrajský súd dal jasnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Uvedené platí, aj pokiaľ ide\no sťažovateľkou namietanú nesprávnosť skutkového zistenia krajského súdu o tom, že\nsťažovateľka má inú reálnu možnosť bývania vo svojom rodinnom dome so známkami\ntrvalosti, úplnosti a nerušenosti, keďže, ako to krajský súd v rámci odôvodnenia svojho\nrozhodnutia uviedol, sťažovateľka svoje tvrdenie, podľa ktorého tento rodinný dom nie je\nobývateľný, ničím nepreukázala. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu\nopierajúce sa aj o odôvodnenie rozsudku okresného súdu v časti jeho záverov, ktoré zmenou\nneboli dotknuté, t. j. že byt je služobný a sťažovateľka ho užíva bez právneho dôvodu,\npodľa názoru ústavného súdu spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho\nrozhodnutia, pretože (aj v sťažnosťou namietanej časti, pozn.) jasne objasňuje skutkový\na právny základ rozhodnutia vo veci sťažovateľky.\n30. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená\nna jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní\na rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené\npráva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná\nnesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie\no sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu\na ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové\na právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich judikatúru.\nÚstavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou\nsúdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n\n14\n\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že\nústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (napr. I. ÚS 19/02).\n\n31. Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 44/2011 uviedol, že (v okolnostiach tam\nposudzovanej veci, pozn.) „nebolo úlohou ústavného súdu skúmať, či na zásadné argumenty\nsťažovateľov bola zo strany krajského súdu poskytnutá vecne správna odpoveď, ale či\nnastolené otázky relevantného charakteru krajský súd zodpovedal, a ak áno, či odpoveď\nmala dostatočne vyčerpávajúci charakter“.\n32. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje\nza arbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje celkom zjavne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého rozsudku krajského súdu opierajúce sa aj o odôvodnenie rozsudku okresného\nsúdu v časti jeho záverov, ktoré zmenou neboli dotknuté, pretože tieto sú odôvodnené\na majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n33. V nadväznosti na sťažovateľkou deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol\nústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n\n15\n\n34. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto\nčasti (vo vzťahu k 2. sťažnostnej námietke) odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n35. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dobré mravy (boni mores)", "byt-náhradný / bytová náhrada", "byt-služobný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:390eb8c1-859e-4a00-ab74-52076838c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.420.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.420.2016.1"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "3cc42d2d-1217-412e-b147-a070b0f38c9c:9530b459-1728-4be7-a760-f23162ad3ad6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7113216262.1", "spisova_znacka": "6Co/167/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/167/2017 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7113216262.1"}], "citovane_v": []}