{"guid": "ussr:373f05fa-cc0c-4379-adf4-6ce25cde2539", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.142.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 142/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.142.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/373f05fa-cc0c-4379-adf4-6ce25cde2539", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.142.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.142.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.142.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 142/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Bc. Petrom Kubákom, Werferova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nTrebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 129/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 16 C 129/2016.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 129/2016 prebieha od 28. apríla 2016 do súčasnosti konanie o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a to bytu, ktorého je sťažovateľ spolu\ns odporkyňou spoluvlastníkom (každý vlastní časť vo veľkosti jednej polovice). Sťažovateľ\nuvádza, že uvedené súdne konanie nielenže nie je ku dňu podania tejto sťažnosti\nprávoplatne skončené, ale v súdnom konaní nebolo vykonané ani jedno pojednávanie.\n2.1 Sťažovateľ argumentuje, že od doručenia žaloby okresný súd po celý rok 2016\nvo veci nekonal, preto 9. januára 2017 doručil okresnému súdu písomnú žiadosť\no nariadenie pojednávania. Dňa 24. januára 2017 mu bola doručená výzva na úhradu\nsúdneho poplatku. Sťažovateľ následne 21. februára 2017 doručil okresnému súdu návrh\nna oslobodenie od súdneho poplatku. Po zdokladovaní majetkových pomerov sťažovateľa\nbolo predmetnému návrhu čiastočne vyhovené, keď uznesením z 13. marca 2017 okresný\nsúd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 80%. Od uvedeného\nmomentu, teda takmer rok, okresný súd v danej veci opäť nijakým spôsobom nekonal.\n2.2 Sťažovateľ ďalej uviedol:\n„Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie v tejto sťažnosti je podľa názoru\nSťažovateľa konanie na Okresnom súde Trebišov poznačené absolútnym nezáujmom súdu\no danú vec, čím došlo k upretiu Sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ktoré mu garantuje čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n... Ústavný súd v minulosti podmieňoval úspešné využitie účinného prostriedku\nnápravy (ústavnej sťažnosti) využitím neúčinného prostriedku nápravy (sťažnosti\npredsedovi súdu). V niektorých prípadoch však ESĽP túto prax Ústavného súdu označil za\nnesúladnú s článkom 13 Dohovoru, zaručujúcim právo na účinný prostriedok náprav (napr.\nrozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike z 12. júna 2012, rozsudok Bednár\nproti Slovenskej republike z 8. októbra 2013, rozsudok Csákó proti Slovenskej republike\n\n2\n\nz 25. júna 2013, rozsudok Untermayer proti Slovenskej republike z 9. júla 2013). Sťažovateľ\nmá za to, že v danom prípade už je konaním Okresného súdu Trebišov tak či tak poškodený,\npričom do osobitnej pozornosti dáva konanie súdu, ktoré možno nazvať doslova výsmešným,\nkeď na jeho žiadosť o vytýčenie pojednávania mu bola zaslaná výzva na úhradu súdneho\npoplatku. Po uhradení súdneho poplatku však pojednávanie aj tak nebolo vytýčené.“\n3. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhol vydať\ntento nález:\n„Základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Trebišov pod sp. zn.: 16C/129/2016\nporušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) Zákona\no organizácii Ústavného súdu prikazuje Okresnému súdu Trebišov konať v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku vo veci vedenej pod sp.zn.: 16C/129/2016\nbez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000.- € (slovom:\ndvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.\nOkresný súd Trebišov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia Sťažovateľa\nv sume 758,70 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nález na účet jeho právneho\nzástupcu.“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\n\n3\n\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trebišov\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 129/2016.\n7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky\nna konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť,\nže v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n\n4\n\nv konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje\npreukázanie využitia právneho prostriedku nápravy (bod 7), na uplatnenie ktorého mal\nsťažovateľ v okolnostiach danej veci právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní\npredsedovi okresného súdu. Splnenie uvedenej podmienky pritom ústavný súd zásadne\nvyžaduje vo veciach, ktoré sa nachádzajú v počiatočnej fáze konania, t. j. vo veciach, ktoré\nnetrvajú viac rokov, ako je to v danej záležitosti.\n9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),\nže účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy\nv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav\nzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne\nprostriedky, ktoré mal podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle\ncitovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných\npráv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom\nna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť\ntakého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní\npotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach\nzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a je v ňom ustanovená za také\nprieťahy aj disciplinárna zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1\npísm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj v zákone o súdoch v § 64 ods. 1 je\nustanovené, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené\nprieťahy v konaní.“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného\nustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci\n\n5\n\nprešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného\nustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,\nprijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí\nza vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.\n11. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných\nprostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa\nosobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd\npred ústavným súdom.\n12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného\naj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady\nsubsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť\niba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom\nrámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\n13. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je\nkvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi\nokresného súdu nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nV nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných\nprostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred\nústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré\ns uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom má za následok\nnesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“\n(III. ÚS 44/03).\n\n6\n\n14. Ústavný súd sa v okolnostiach posudzovanej veci nestotožňuje s obranou\nsťažovateľa, keď poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch\nIštván a Ištvánová, Bednár, Csákó a Untermayer proti Slovenskej republike, a to z dôvodu,\nže nie sú porovnateľné s predmetnou sťažnosťou [(vo veciach Ištván a Ištvánová a Bednár\nbola podaná sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedovi okresného súdu, ale krátko pred\npodaním ústavnej sťažnosti, a v prípadoch Csákó a Untermayer súdne konanie trvalo\nneprimerane dlho – viac ako deväť a štrnásť rokov) m. m. I. ÚS 145/2013].\n15. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že sťažovateľ podal predsedovi\nokresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, a ani z obsahu sťažnosti\nnevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa,\nodmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho\nvýznamu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.\n17. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi\nobrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní\nna okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "majetok-majetkový podiel"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d33516ea-f100-46b7-bc56-5c553a3f49b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d33516ea-f100-46b7-bc56-5c553a3f49b3"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:60e091ab-bd4f-4823-bb62-7e90049b43e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60e091ab-bd4f-4823-bb62-7e90049b43e0"}], "citovane_v": []}