{"guid": "ussr:4d04d264-dc0f-49e4-b3f0-e66038c26910", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.15.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/2018 z 11. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 15/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.15.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d04d264-dc0f-49e4-b3f0-e66038c26910", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.15.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.15.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.15.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 15/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátska kancelária, Krmanova 16, Košice,\nvo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Co 295/2015 a jeho rozsudkom z 22. septembra 2015, ako aj postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 173/2016 a jeho uznesením\nz 27. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. decembra 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 295/2015 a jeho\n\nrozsudkom z 22. septembra 2015, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 173/2016 a jeho uznesením\nz 27. septembra 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že\n\n(ďalej len „žalobca“) sa žalobou doručenou\n\nOkresnému súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) 26. februára 1998 domáhal\nproti sťažovateľke ako žalovanej 1,\n2“) a\n\nako žalovanej 2 (ďalej aj „žalovaná\n\nako žalovanému 3 (ďalej aj „žalovaný 3“; spolu aj „žalovaní“)\n\nurčenia, že motorové vozidlo Mazda 626, rok výroby 1990, ŠPZ\n\n, patrí\n\ndo jeho výlučného vlastníctva. V žalobe tvrdil, že predmetné motorové vozidlo bolo\nprivezené na Slovensko z Kanady na meno\n\n, otca žalovaných (ďalej\n\nlen „poručiteľ“). Tvrdil ďalej, že aj napriek tomu, že poručiteľ nebol vlastníkom\nmotorového vozidla, bolo nedôvodne prihlásené do dedičského konania po poručiteľovi.\nDedičské konanie sa pod sp. zn. 11 D 67/96, Dnot 129/98 viedlo na Notárskom úrade\nnotárky JUDr. Magdalény Drgoňovej. Na základe právoplatne skončeného dedičského\nkonania žalovaný 3, ktorý motorové vozidlo nadobudol, vyplatil sťažovateľke 30 000 Sk.\nRozsudkom okresného súdu č. k. 29 C 325/98-48 zo 17. októbra 2000 bola žaloba\nzamietnutá. Na základe odvolania žalobcu uznesením krajského súdu č. k. 16 Co 137/01-73\nzo 4. októbra 2001 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\nPo tom, ako žalobca zistil, že motorové vozidlo žalovaný 3 odpredal, požiadal\no zmenu žaloby tak, aby sťažovateľka bola zaviazaná zaplatiť mu 2 664 CAD (kanadských\ndolárov) s úrokmi a žalovaný 3 zasa 5 328 CAD s úrokmi.\nĎalším rozsudkom okresného súdu č. k. 29 C 325/98-158 zo 16. februára 2006 bola\nsťažovateľka zaviazaná zaplatiť žalobcovi 71 928 Sk s úrokmi a žalovaný 3 zasa 143 856 Sk\ns úrokmi. Podľa názoru okresného súdu aj napriek neexistencii dokladu jasne dokazujúceho\nvlastnícke právo žalobcu k vozidlu existujú preukázané okolnosti svedčiace o tom, že\nvozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu, resp. že bolo pre neho kupované, a to aj napriek tomu,\nže na dokladoch je ako vlastník (niekde ako prepravca) uvedený poručiteľ a ako príjemca\n\n2\n\ntovaru žalobca. Keďže v priebehu konania bolo vozidlo predané, okresný súd pripustil\nzmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobca domáhal od sťažovateľky a od žalovaného 3\nzaplatenia ceny, ktorú na obstaranie vozidla vynaložil. Konštatoval, že kúpna cena vozidla\nbola 6 842,50 CAD, manipulačný poplatok pri jeho preprave 140 CAD a dopravné poplatky\nza prepravu 1 010 CAD, spolu 7 992,50 CAD. V dedičskom konaní vozidlo pripadlo\nžalovanému 3, pričom jeho cena bola stanovená na 112 200 Sk s tým, že žalovaný 3 vyplatí\nsťažovateľke 30 000 Sk, čo je tretina z tejto hodnoty. Z tohto dôvodu požadoval žalobca\nod žalovanej tretinu z celkových obstarávacích nákladov vozidla, teda zo sumy 7 992,50\nCAD. Zvyšné dve tretiny požadoval od žalovaného 3, ktorému vozidlo v celosti pripadlo.\nSumu žiadal priznať z titulu bezdôvodného obohatenia ako majetkový prospech získaný\nz nepoctivých zdrojov, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.\nSťažovateľka v podanom odvolaní zdôraznila, že i naďalej popiera, aby vozidlo\npatrilo žalobcovi. V rámci prerokovania dedičstva bola hodnota vozidla stanovená\nna 112 200 Sk, pričom v roku 2000 žalovaný 3 ho predal a zo získanej kúpnej ceny vyplatil\nsťažovateľke 30 000 Sk. Berúc do úvahy skutočnosť, že si žalobca nárokoval vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo výške 71 928 Sk, nie je vzhľadom na výšku sumy vyplatenej\nsťažovateľke z predaja vozidla prípustné, aby bola zaviazaná na úhradu 71 928 Sk, ako to\nžiada žalobca.\nRozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 81/2007-2017 z 29. júna 2007 bol rozsudok\nokresného súdu zmenený a žaloba bola zamietnutá. Podľa názoru krajského súdu nevedno,\nčo vlastne okresný súd zistil, keď tvrdí, že z vykonaného dokazovania plynie, že vozidlo\nbolo vo vlastníctve žalobcu, resp. že bolo pre neho kupované, pretože tieto skutkové zistenia\nsi vzájomne protirečia. Ak bolo vozidlo vo vlastníctve žalobcu, potom je len prirodzené, že\nsi ho kupoval pre seba. Ak bolo iba kupované pre neho, potom to znamená, že v čase kúpy\nešte nemohol byť a ani nebol jeho vlastníkom. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie Dr.\n, je z neho zrejmé, že osobne bola prítomná iba pri vybavovaní dokladov na\nprevoz vozidla a o ostatných skutočnostiach uvedených v prehlásení vie len od poručiteľa,\na preto tento dôkaz nemohol postačovať pre záver, že žalobca bol vlastníkom vozidla.\nZ výpovede Ing.\n\nvyplýva, že i on sa skutočnosti, o ktorých vypovedal, dozvedel iba\n\nod poručiteľa, avšak uviedol, že vozidlo malo byť žalobcovo. K tomu, kto vozidlo zakúpil\n3\n\na za čie prostriedky, vedel uviesť len, že vozidlo bolo určené pre žalobcu, ktorý\ns poručiteľom riešili niečo v súvislosti s peniazmi, pričom poručiteľ mu povedal, že vozidlo\nbude žalobcovo. Aj z písomnej výpovede svedka\n\nvyplýva, že vie iba to, čo\n\npočul od poručiteľa (okrem iného aj to, že ten mal žalobcovi vozidlo odpredať\nza symbolickú 1 Sk). Ak sa poručiteľ chystal vozidlo odpredať žalobcovi (čo i len\nza symbolickú 1 Sk), mohlo to znamenať iba to, že poručiteľ bol vlastníkom vozidla. Ak by\nním nebol, žalobca by sa nikdy nemohol stať vlastníkom vozidla, keďže kúpna zmluva (ale\naj napr. darovanie) by bola absolútne neplatná so zreteľom na to, že platne môže vec predať\niba jej vlastník. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca poskytol žalovaným nejaké\nplnenie, preto ani nemohol odpadnúť právny dôvod plnenia a právne posúdenie veci\nokresným súdom je nesprávne. Cena vozidla bola v dedičskom konaní stanovená sumou\n112 200 Sk a žalovanému 3 bola uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke 30 000 Sk. Ak by\npreto vzniklo žalobcovi právo domáhať sa od sťažovateľky a žalovaného 3 vydania\nbezdôvodného obohatenia, mohol by žiadať od sťažovateľky iba 30 000 Sk, lebo iba o túto\nhodnotu by sa objektívne zväčšil jej majetok.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 18/2008 z 25. marca 2009 bol rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 81/2007 z 13. júna 2007 zrušený a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie.\nNovým rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 201/2009-334 zo 7. júla 2010 bol\nrozsudok okresného súdu zmenený tak, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v odôvodnení\nrozsudku poukázal na rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom svojom rozsudku.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 76, 77/2011 z 21. novembra 2012 bol\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 5 Co 201/2009 zo 7. júla 2010 zrušený a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie.\nNovým rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 4/2013-387 z 30. mája 2013 bol\nrozsudok okresného súdu č. k. 29 C 325/1998-191 zo 7. februára 2007 potvrdený.\n\n4\n\nNa základe dovolania sťažovateľky uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Cdo 194/2014 z 31. marca 2015 bol rozsudok krajského súdu sp. zn. 5 Co 4/2013\nz 30. mája 2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nRozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 295/2015-487 z 22. septembra 2015 bol\nrozsudok okresného súdu č. k. 29 C 315/198-191 zo 7. februára 2007 potvrdený. Krajský\nsúd v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu vzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané. Skutkové zistenia okresného súdu sú založené\nna správnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov a ich výsledok\nzodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 132 až § 135\nObčianskeho súdneho poriadku. Zo skutkového hľadiska považoval krajský súd\nza nesporné, že žalobca navštívil v čase od 9. septembra 1995 do 29. septembra 1995\nKanadu a u sprostredkovateľa došlo 13. septembra 1995 k zakúpeniu vozidla Mazda 626.\nZa vozidlo bola zaplatená kúpna cena 6 842,50 CAD, pričom na dokladoch od vozidla je\nako kupujúci uvedený poručiteľ. Pri kúpe boli okrem sprostredkovateľa a jeho brata\nprítomný žalobca a poručiteľ. Ďalej je nesporné, že vozidlo bolo prepravené do Európy\na dovezené na Slovensko a pri preprave vozidla bol zaplatený manipulačný poplatok\n140 CAD, ako aj dopravný poplatok 1 010 CAD. Určujúce je zistenie, či tieto sumy zaplatil\nzo svojich peňazí žalobca alebo poručiteľ. Tým, že poručiteľ (ako jedna z osôb priamo\nzainteresovaných na kúpe) zomrel, existujú na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti\nv podstate len nepriame dôkazy. V takomto prípade je preukázanie žalobcom tvrdenej\nskutočnosti dostačujúce na to, aby ju bolo možné na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania s veľkou mierou pravdepodobnosti (na rozdiel od iného možného záveru)\npripustiť. Krajský súd dospel k záveru, že vozidlo nezakúpil poručiteľ, ale žalobca. Dôkazná\nsila\na\n\nvýpovede\n\nIng.\n\na\n\n,\n\nčestného\n\nprehlásenia\n\nDr.\n\n(sprostredkovateľov, pozn.) je postačujúca, i keď sa o podstatných\n\nskutočnostiach dozvedeli od poručiteľa. Okresný súd použil aj správny právny predpis,\nktorý správne vyložil. Vozidlo Mazda 626 nebolo majetkom poručiteľa, preto ani nemohlo\nbyť predmetom dedenia (aj keď formálne bolo do dedičstva zahrnuté). Preto ani jeho\nhodnota stanovená v dedičskom konaní nemá na výšku nároku žalobcu žiaden vplyv.\nŽalobca nemal voči poručiteľovi nijakú pohľadávku (vozidlo bolo jeho majetkom kúpeným\n\n5\n\nza jeho peniaze) a nemal ani voči poručiteľovi nijaký dlh. Preto ani nebolo možné vziať\nzreteľ na § 470 Občianskeho zákonníka.\nUznesením najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 173/2016-551 z 27. septembra 2017 bolo\ndovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné odmietnuté. Uznesenie bolo jej právnemu\nzástupcovi doručené 10. novembra 2017.\nPodľa názoru sťažovateľky odôvodnenie názoru všeobecných súdov nie je\ndostatočné. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Rovnako postupoval na základe\nprávneho názoru najvyššieho súdu aj krajský súd.\nSťažovateľka argumentovala tým, že nie je prípustné, aby ju súd z dôvodu vydania\nbezdôvodného obohatenia zaviazal na úhradu sumy 71 928 Sk s prísl., ak reálne získala\nsumu iba vo výške 30 000 Sk od žalovaného 3. V tejto súvislosti poukazuje na to, že\nna základe dedičskej dohody jej mal žalovaný 3 vyplatiť 30 000 Sk, nemala teda (ako to\ntvrdí okresný súd) zdediť motorové vozidlo v jednej tretine. Všeobecné súdy nebrali zreteľ\nani na to, že hodnota vozidla určená znalcom bola oveľa nižšia ako kúpna cena z dôvodu, že\nvozidlo bolo na Slovensku ohodnocované ako nepreclené, čo bránilo jeho užívaniu, ako aj\nďalšiemu nakladaniu s ním. Zníženie hodnoty vozidla zapríčinil žalobca spolu\ns poručiteľom v snahe obísť colné zákony.\nPodľa okresného súdu sťažovateľka a žalovaný 3 sa bezdôvodne obohatili plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože nemali vedomosť o tom, že by vozidlo zakúpil\nsamotný žalobca, resp. poručiteľ v prospech žalobcu a žalobca im túto skutočnosť žiadnym\nhodnoverným dôkazom nepreukázal. Uznesením sp. zn. 11 D 67/96, Dnot 209/96\nz 13. januára 1999 bolo vozidlo pojaté do dedičstva po poručiteľovi a pripadlo žalovanému\n3 s povinnosťou vyplatiť sťažovateľku. Následne žalovaný 3 vozidlo odpredal.\nPodľa názoru okresného súdu až do tohto momentu mali sťažovateľka a žalovaný 3 právny\ndôvod na to, aby získali prospech z predaja vozidla. V uznesení krajského súdu, ktorým bol\nzrušený prvý rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby, sa však uvádza, že v dedičskom\nspise sa nachádzajú listinné dôkazy umožňujúce iné skutkové závery, než ku ktorým dospel\n\n6\n\nokresný súd, teda že je možné vyvodiť ten záver, že vlastníctvo žalobcu je preukázané.\nTýmto uznesením krajského súdu a oboznámením sa sťažovateľky a žalovaného 3 s ním\nprávny dôvod na získanie majetkového prospechu odpadol.\nSťažovateľke a žalovanému 3 dal z hľadiska právneho posúdenia za pravdu aj\nkrajský súd vo svojom rozsudku č. k. 5 Co 81/2007-217 z 13. júna 2007, keď uviedol, že\nzáver okresného súdu o preukázaní vlastníctva žalobcu nemá žiaden právny podklad.\nNaproti tomu krajský súd vo svojom rozsudku č. k. 5 Co 295/2015-487\nz 22. septembra 2015 v rozpore s jeho už citovaným rozsudkom už len konštatoval\nsprávnosť právneho posúdenia veci okresným súdom bez toho, aby bolo z odôvodnenia\nrozsudku zrejmé, prečo nebola argumentácia sťažovateľky vzatá do úvahy, v čom bola\nnesprávna, prečo bol skutkový stav vyložený inak a prečo bola právna argumentácia\nsťažovateľky v rozpore s platnou právnou úpravou. Nebolo tiež vysvetlené, prečo sa\nbezdôvodne neobohatila aj žalovaná 2, ktorej v dedičskom konaní pripadol podiel, na výšku\nktorého mala vplyv aj hodnota predmetného motorového vozidla.\n2.1 Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nboli porušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 5Co/295/2015-487, zo dňa\n22.9.2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n6Cdo 173/2016-551, zo dňa 27.09.2017.\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 5Co/295/2015-487, zo dňa 22.9.2015\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 173/2016-551, zo dňa\n27.09.2017 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.\nKrajský súd v Košiciach je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľke\nvo výške 264,21 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Vlastimil Klepáča(...), do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n7\n\nII.\n3. Z rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 295/2015-487 z 22. septembra 2015 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 29 C 325/1998-158 zo 16. februára\n2006.\nPodľa konštatovania krajského súdu je z hľadiska skutkového stavu nesporné, že\nžalobca navštívil od 9. septembra 1995 do 29. septembra 1995 Kanadu, u sprostredkovateľa\nbolo zakúpené 13. septembra 1995 osobné vozidlo typu Mazda 626, za vozidlo\nbola zaplatená kúpna cena 6 842,50 CAD, na dokladoch od vozidla je uvedený ako kupujúci\nporučiteľ a okrem\n\na jeho brata boli pri kúpe prítomní žalobca a poručiteľ. Ďalej\n\nje nesporné, že vozidlo bolo prepravené do Európy a dovezené na Slovensko, pričom\npri preprave vozidla bol zaplatený manipulačný poplatok 140 CAD a dopravný poplatok\n1 010 CAD. Keďže vlastníctvo k vozidlu nadobudla medzičasom tretia osoba, predmetom\nžaloby zostala žaloba o plnenie. Preto určujúce bolo zistenie, či vozidlo zaplatil zo svojich\npeňazí žalobca alebo poručiteľ s tým, že poručiteľ, ako jedna z osôb priamo\nzainteresovaných na kúpe, zomrel. Na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti existujú\nv podstate len nepriame dôkazy a v takomto prípade je ale pre preukázanie žalobcom\ntvrdenej skutočnosti dostačujúce, aby ju bolo možné na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania s veľkou mierou pravdepodobnosti (na rozdiel od iného možného záveru)\npripustiť.\nKrajský súd hodnotiac dôkaznú situáciu z toho pohľadu, či všetky vykonané dôkazy\na okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, svedčiace v prospech žalobcu, s veľkou mierou\npravdepodobnosti pripúšťajú iný záver než ten, že vozidlo zakúpil poručiteľ, ktorý sa\nvyvodzuje len zo skutočnosti, že v dokladoch o kúpe vozidla je uvedený ako kupujúci,\ndospel k záveru, že vozidlo nezakúpil poručiteľ, ale žalobca.\nĎalej krajský súd hodnotiac vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich\nvzájomnej súvislosti dospel k záveru, že dôkazná sila výpovede svedkov Ing.\na\na\n\na čestného vyhlásenia, resp. svedeckého prehlásenia Dr.\nje postačujúca, i keď sa o podstatných skutočnostiach dozvedeli\n\nod poručiteľa. Poručiteľ bol totiž jedinou osobou, ktorá bola na kúpe sporného vozidla spolu\nso žalobcom priamo zainteresovaná. Informácie týkajúce sa kúpy vozidla, ktoré poručiteľ\n\n8\n\npred svedkami uviedol, boli teda informácie „z prvej ruky“, ktoré svedkovia získali\nvnímaním svojimi zmyslami.\nČo sa týka svedeckého prehlásenia\n\nz 15. mája 1996 (v konaní\n\nnevyšlo najavo nič, čo by odôvodňovalo hodnotiť tento dôkaz ako nedôveryhodný,\nnepravdivý), je potrebné zdôrazniť, že vo svedeckom vyhlásení sa uvádza nielen to, že\nsprostredkovateľom predaja vozidla bol M.\n\na kupujúcim žalobca, ktorý\n\n„predmetný automobil kúpil a mne osobne kúpnu cenu vo výške 6.842,- CAD aj vyplatil“,\nale aj to, kto bol svedkom tejto kúpy (poručiteľ a\n\na na koho požiadanie a z akého\n\ndôvodu vystavil faktúru o zaplatení na meno poručiteľa. Z uvedeného vyhlásenia je teda\nokrem iného zrejmé, že kúpa vozidla sa uskutočnila za prítomnosti poručiteľa a je preto\nnelogické, aby peniaze použité na zaplatenie kúpnej ceny, ak by nepatrili žalobcovi, ale\nporučiteľovi, zaplatil sprostredkovateľovi osobne sám žalobca, a nie poručiteľ, a aj\nskutočnosť, prečo bol v dokladoch uvedený poručiteľ, a nie žalobca, sa vo vyhlásení jasne\na zrozumiteľne vysvetľuje.\nPri hodnotení dôkazov vzal krajský súd do úvahy aj ďalšie rozhodné skutočnosti,\nkonkrétne, že faktúru o zaplatení vozidla mal vždy vo svojej moci žalobca, na doklade\no preprave vozidla bol (na rozdiel od vozidla typu Chevrolet Corsica prepravovaného\nporučiteľom v novembri 1993) uvedený ako príjemca, na svoje vlastné náklady bol prevziať\nvozidlo v Rotterdame, bol poručiteľom splnomocnený vybaviť „colné odbavenie“\na samotné vozidlo sa aj po smrti poručiteľa nachádzalo u žalobcu, ktorý ho vydal žalovanej\nstrane len na účel znaleckého ohodnotenia. Všetky tieto okolnosti nie sú v celkovom\nkontexte daného prípadu nepodstatné, či bez právneho významu, a preto nebol dôvod\nponechať ich úplne bez povšimnutia.\nNemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca 15. augusta 1995 vybral ekvivalent\nsumy 206 000 Sk, a to v CAD zo Slovenskej poľnohospodárskej banky, a. s., Bratislava,\nktorú potom použil na kúpu vozidla.\nNa vecnej správnosti rozsudku okresného súdu nič nemenia ani skutočnosti uvedené\nv podaní sťažovateľky zo 4. júna 2015. Podstatné je, že vozidlo Mazda 626 nebolo\nmajetkom poručiteľa, preto nemohlo byť predmetom dedenia (aj keď formálne bolo\ndo dedičstva zahrnuté) a z toho dôvodu ani jeho hodnota stanovená v dedičskom konaní\nnemá na výšku nároku žalobcu žiaden vplyv. Žalobca nemal voči poručiteľovi nijakú\n\n9\n\npohľadávku, a teda poručiteľ nemal voči žalobcovi nijaký dlh, a preto ani nebolo možné\nvziať zreteľ na § 470 Občianskeho zákonníka.\n4. Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 173/2016-551 z 27. septembra 2017\nvyplýva, že ním bolo ako neprípustné odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 295/2015 z 22. septembra 2015.\nPodľa názoru najvyššieho súdu pokiaľ sťažovateľka v dovolaní tvrdila, že krajský\nsúd nereagoval na jej právnu argumentáciu uvedenú v odvolaní zo 16. marca 2006, resp.\nv jej podaní zo 4. júna 2015, a preto je jeho rozsudok nepreskúmateľný, treba uviesť, že\nkrajský súd sa v dôvodoch rozsudku osobitne vyjadril k otázke premlčania nároku, a to\nv zmysle právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v tejto veci v zrušujúcom uznesení\nz 25. marca 2009. V dôvodoch rozhodnutia vysvetlil síce stručne, ale výstižne aj to, z akého\ndôvodu hodnota vozidla zistená v dedičskom konaní nemala vplyv na žalobcom\npožadovanú výšku peňažného plnenia a prečo v danej veci neprichádzalo do úvahy použitie\n§ 470 Občianskeho zákonníka. Krajský súd tak dal v dôvodoch rozsudku odpovede\nna všetky podstatné právne argumenty uvedené sťažovateľkou v jej odvolaní, resp. v jej\npodaní zo 4. júna 2015. Nemožno preto súhlasiť so sťažovateľkou, že krajský súd porušil jej\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda, že jej bola odňatá možnosť konať\npred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nSo zreteľom na už uvedené možno uzavrieť, že dovolanie sťažovateľky nebolo\npodľa § 238 Občianskeho súdneho poriadku prípustné a neboli zistené ani dôvody\nprípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nIII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n8. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\n\n11\n\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n9. Podstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdená nekonzistentnosť stanovísk\nkrajského súdu v tejto veci. Keď okresný súd svojím prvým rozsudkom zo 17. októbra 2000\nžalobu zamietol, krajský súd uznesením č. k. 16 Co 137/01-73 zo 4. októbra 2001 rozsudok\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom v dôvodoch uznesenia naznačoval možnosť\niného rozhodnutia vo veci samej. Na to ďalším rozsudkom okresného súdu zo 16. februára\n2006 bolo už žalobe vyhovené. Napriek tomu rozsudkom krajského súdu č. k.\n5 Co 81/2007-2017 z 29. júna 2007 bol rozsudok okresného súdu zmenený a žaloba bola\nzamietnutá. V rozpore s tým však rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 4/2013-387\nz 30. mája 2013, ako aj rozsudkom č. k. 5 Co 295/2015-487 z 22. septembra 2015 bol už\nrozsudok okresného súdu zo 7. februára 2007 potvrdený, pričom v rozhodujúcich otázkach\nzaujal krajský súd podstatne odlišné stanovisko ako v rozsudkoch z 29. júna 2007\na zo 7. júla 2010. Podľa názoru sťažovateľky uvedené zmeny stanovísk krajského súdu\nneboli vysvetlené.\n10. V uvedenej súvislosti poukazuje ústavný súd na to, že pôvodne vyslovené\nskutkové a právne závery krajského súdu (vyplývajúce z jeho rozsudkov z 29. júna 2007\na zo 7. júla 2010) boli podrobené zásadnej kritike zo strany najvyššieho súdu, ktorý v rámci\ndovolacieho konania uznesením sp. zn. 6 Cdo 76, 77/2011 z 21. novembra 2012 vyhodnotil\nskutkový a právny stav veci podstatne odlišným spôsobom. Krajský súd toto právne\nzáväzné hodnotenie najvyššieho súdu akceptoval a v ďalších svojich rozsudkoch (z 30. mája\n2013 a z 22. septembra 2015) sa už ním riadil, resp. z neho vychádzal, keď považoval\nžalobu za dôvodnú.\nVychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd nevidí nesprávnosť v názorovom\nvývoji, ktorým prešiel krajský súd v rámci rozhodovania v tejto veci. Krajský súd iba splnil\n\n12\n\nsvoju zákonnú povinnosť riadiť sa záväzným právnym názorom najvyššieho súdu\nvysloveným v rámci dovolacieho konania v tejto konkrétnej veci.\nPodľa názoru ústavného súdu skutkové a právne závery krajského súdu (ktoré sú\ntakmer v doslovnom súlade so závermi najvyššieho súdu v rámci dovolacieho konania) sú\ndostatočne\n\npresvedčivé\n\na výstižné.\n\nNejavia\n\nznámky\n\narbitrárnosti\n\nči\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti. Skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný názor, sama osebe\nbez ďalšieho porušenie označených práv neznamená.\nRovnaké závery sa vzťahujú aj na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 173/2016551 z 27. septembra 2017.\n11. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "súd-viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0b2d68f8-a262-47f7-929b-0a496fedf71a:0bf09533-1f34-4229-b3e1-feaa0247acc2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312216674.3", "spisova_znacka": "5Co/295/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/295/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216674.3"}, {"guid": "855bdeda-c920-4c9c-b6fc-be21b8469668:f9965b0c-896c-4835-846f-685660bceab2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8110214088.1", "spisova_znacka": "5Co/4/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/4/2013 z 26. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8110214088.1"}], "citovane_v": []}