{"guid": "ussr:6705b003-304d-4c39-93db-1e172622b578", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.169.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2018 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 169/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.169.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6705b003-304d-4c39-93db-1e172622b578", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.169.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.169.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.169.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 169/2018-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo\nnámestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 288/2015 z 28. septembra 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 288/2015 z 28. septembra 2016 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom\nOkresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 17 C 135/2007 v procesnom postavení žalobcov\ndomáhali zaplatenia peňažnej sumy (presne špecifikovanej ďalej). Sťažovatelia uzavreli\nso žalovaným 11. júna 2002 zmluvu označenú ako zmluva o budúcej zmluve (ďalej len\n„zmluva o budúcej zmluve“).\nPredmetom zmluvy o budúcej zmluve mala byť úprava vzťahov k bytom užívaným\nsťažovateľmi. Potreba úpravy vzťahov bola podľa tvrdení sťažovateľov založená\nprebiehajúcim reštitučným konaním (Okresný súd Bratislava I, sp. zn. 17 C 3/95), ktorého\npredmetom malo byť vydanie bytov užívaných sťažovateľmi hlavným mestom Bratislavou\nžalovanému.\nSťažovatelia uvádzajú, že „[m]edzi účastníkmi bolo sporné, či má žalovaný nárok\nna vydanie nehnuteľností nárokovaných v konaní sp. zn. 17 C 3/95 vedenom na Okresnom\nsúde v Bratislave, od čoho sa odvíjalo to, či majú sťažovatelia právo na nadobudnutie\nužívaných bytov od Hlavného mesta SR Bratislavy. Obsahom novej úpravy právnych\nvzťahov medzi účastníkmi konania bolo to, že sťažovatelia sa zaviazali nespochybňovať\npráva žalovaného uplatňované v konaní sp. zn. 17 C 3/95 vedenom na Okresnom súde\nv Bratislave (vzdaním sa postavenia vedľajšieho účastníka, späťvzatím podnetu) a žalovaný\nsa zaviazal uspokojiť bytovú potrebu navrhovateľov.\n... Na základe Zmluvy:\n(1) sa žalovaný zaviazal, že najneskôr do 30 mesiacov od účinnosti zmluvy predloží\nkupujúcim návrhy na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom účastníci zmluvy\n\n2\n\nsi dohodli kúpnu cenu a zásadné vlastnosti, ktoré má byť spĺňať (čl. III, čl. IV a čl. V\nZmluvy). Tento záväzok účastníci definovali ako záväzok zabezpečiť vhodný byt;\n(2) alternatívne mohol žalovaný splniť svoj záväzok tým, že pre sťažovateľov\nzaobstará príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode (vhodného) bytu s treťou osobou\nza rovnakých podmienok (čl. VI. Zmluvy);\n(3) žalovaný bol oprávnený zmluvu zrušiť kedykoľvek zaplatením odstupného (čl. VII\nZmluvy);\n(4) ak by žalovaný nesplnil záväzok zabezpečiť vhodný byt sťažovateľom spôsobom\npodľa bodov (1) a (2), bol povinný zaplatiť paušálnu náhradu vo výške 66.387,84 €\nsťažovateľovi v 1. rade a vo výške 66.387.84 € sťažovateľom v 2. a 3. rade s úrokom;\n(5) podľa čl. IX, ods. 1 Zmluvy sa sťažovateľ v 1. rade zaviazal, že najneskôr do 3\n(troch) pracovných dni od účinnosti tejto zmluvy vezme späť podnet podaný dňa 12.04.2002\nGenerálnemu prokurátorovi SR a dňa 12.04.2002 primátorovi Hlavného mesta SR\nBratislavy, resp. oznámi, že na nich netrvá. Rovnako sa zaviazal, že ani v budúcnosti ich\nneuplatní a nebude uplatňovať (sťažovateľ v 1. rade svoj záväzok dodržal);\n(6) podľa čl. IX, ods. 2 Zmluvy sa sťažovatelia zaviazali, že ako vedľajší účastníci\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 C 3/95 najneskôr do 3\n(troch) pracovných dní od účinnosti tejto zmluvy sa vzdajú svojho postavenia vedľajších\núčastníkov a že ani v budúcnosti ho nebudú uplatňovať (sťažovatelia svoj záväzok dodržali).\n... Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 17 C 135/2007 zo dňa 07.07.2008\nžalobe vyhovel.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9 Co 293/2008 zo dňa 01.10.2009\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.\nNajvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu na základe podaného dovolania zrušil\na vec vrátil na ďalšie konanie, a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 216/2010\nzo dňa 28.05.2012.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9 Co 330/2012 zo dňa 10.04.2014\nopätovne zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17 C 135/2007 zo dňa\n07.07.2008 tak, že návrh zamietol.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podali sťažovatelia dovolanie.\n\n3\n\nNajvyšší súd SR rozsudkom sp zn. 4 Cdo 288/2015 zo dňa 28.09.2016 dovolanie\nsťažovateľov zamietol.\n... Zo Zmluvy a okolností, za ktorých bola uzavretá, sa jasne ponúkal záver, že je\nvýsledkom urovnania medzi stranami, pričom doterajšie vzťahy boli nahradené záväzkom\nžalovaného vyriešiť bytovú otázku navrhovateľov (zabezpečiť vhodný byt), a to alebo\nuzavretím budúcej zmluvy o prevode bytu, alebo zabezpečením príležitosti uzavrieť zmluvu\no prevode bytu; išlo o dva samostatné a alternatívne záväzky (spôsoby plnenia záväzku\nzabezpečiť vhodný byt).“.\nSťažovatelia považujú napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu za nepreskúmateľné,\narbitrárne a svojvoľné. V priebehu konania vidia viacero nezrovnalostí, ktoré možno takto\nzhrnúť:\n„Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie dvakrát zmenil a žalobu\nzamietol, pričom vychádzal v podstate z toho, že:\n(i) Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 11.06.2002 uzavretá medzi účastníkmi...\nje zmluva o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a ObčZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v rozhodujúcom znení, pozn.), a nie zmluva zmiešaná;\n(ii) Zmluva je (údajne) absolútne neplatná z dôvodu, že neobsahuje všetky obsahové\na formálne náležitosti, ktoré má mať budúca kúpna zmluva, pretože v prípade, ak ide\no predaj bytu, byt musí byť v zmluve o budúcej zmluve byt vymedzený v súlade s § 5 ods. 1\nzákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších\npredpisov;\n(ii) ak je neplatná Zmluva, záväzok z dohody o zmluvnej pokute podľa čl. VIII\nnevznikol, keď sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok...\n... Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu raz zrušil (pre nepreskúmateľnosť) a vec\nvrátil späť na ďalšie konanie, ale následne dovolanie sťažovateľov zamietol. Najvyšší súd\nSR v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n(1) sťažovatelia namietali vadu spočívajúcu v tom, že im v dôsledku\nnepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom\n[§ 237 písm. f) O.s.p.; (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v rozhodujúcom\n\n4\n\nznení, pozn.)]. Dovolací súd sa s tým nestotožnil, pretože nedostatky odôvodnenia\nnepovažoval za vadu podľa § 237 písm. f) O.s.p., ale za inú vadu konania;\n(2) Zmluvu považoval dovolací súd za neplatnú podľa § 39 ObčZ, pretože údajne\nsvojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. V tejto súvislosti\nuvádzame, že dovolací súd posúdil vec inak, ako súd prvého stupňa alebo odvolací súd,\nktorí z tohto dôvodu Zmluvu za neplatnú nepovažovali;\n(3) Zmluvu v časti, ktorá obsahovala záväzok uzavrieť zmluvu o prevode bytu posúdil\ndovolací súd ako absolútne neplatnú;\n(4) Zmluvu v časti, ktorá obsahovala dohodu o náhradnom plnení, posúdil ako\nabsolútne neplatnú, pretože zaväzovala na hospodársky nemožné plnenie. A to z dôvodu, že\ndohodnutá hodnota bytu neodrážala ceny bytov v centre hlavného mesta. V tejto súvislosti\nuvádzame, že dovolací súd posúdil vec inak, ako súd prvého stupňa alebo odvolací súd,\nktorí z tohto dôvodu Zmluvu za neplatnú nepovažovali;\n(5) za neplatné považoval dovolací súd aj dojednanie o paušálnej náhrade, pretože\nju nemožno oddeliť od údajne absolútne neplatnej časti Zmluvy.“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia rozpracovávajú námietky koncentrované\ndo už uvedených téz.\nSťažovatelia tvrdia, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí síce subsumoval\nnámietku tvrdiacu nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pod inú vadu konania,\navšak nezaoberal sa tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu touto vadou skutočne trpí.\nK dôvodu neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve podľa § 39 Občianskeho zákonníka\nsťažovatelia uvádzajú, že najvyšší súd v konaní žiadnym spôsobom nenaznačil, že vec bude\nposudzovať podľa iného ustanovenia Občianskeho zákonníka (odvolací súd mal vysloviť\nneplatnosť zmluvy o budúcej zmluve podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čím mal\nsťažovateľom znemožniť vo veci účinne právne a skutkovo argumentovať. Sťažovatelia sa\ncítia ukrivdení pre to, že nemohli zamerať obsah opravného prostriedku proti názoru, ktorý\nobsahom rozhodnutia o odvolaní nebol. Sťažovatelia chceli v takom prípade uplatniť najmä\nargument , že iniciatíva na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve vyšla priamo od žalovaného.\n\n5\n\nSťažovatelia tvrdia, že zmluva o budúcej zmluve neodporuje zákonu Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd\nspôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o zmiernení krívd spôsobených cirkvám“), neobchádza ho ani nie je v rozpore\ns dobrými mravmi. Uvedený názor najvyššieho súdu považujú za úplne neodôvodnený.\nZ napadnutého rozhodnutia podľa ich názoru nie je zrejmé, s ktorým ustanovením zákona\no zmiernení krívd spôsobených cirkvám je zmluva o budúcej zmluve v rozpore, v čom je\núčel zmluvy s týmto zákonom nekompatibilný, v čom spočíva obchádzanie zákona,\ns ktorým pravidlom dobrých mravov je zmluva v rozpore, resp. či je predmetná zmluva len\nv rozpore s dobrými mravmi, alebo zároveň aj obchádza zákon.\nVo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nsťažovatelia napádajú názor vychádzajúci z odvolacieho konania, ktorého nosnú myšlienku\nmá tvoriť téza, podľa ktorej ak nie je predmet zmluvy o budúcej zmluve (byt) riadne\nindividualizovaný (určením konkrétneho bytu; nie typovým opisom bytu, ktorý by bol\npovažovaný za vyhovujúci nárokom sťažovateľov, k čomu došlo v zmluve o budúcej\nzmluve), nemožno chýbajúce individuálne znaky dotvárať výkladom vôle účastníkov\nv konaní o nahradení prejavu vôle (k zmluve o prevode bytu). Sťažovatelia argumentujú, že\nkonštrukcia zmluvy o budúcej zmluve umožňovala súdom prejav vôle nahradiť. Okrem\nuvedeného sú sťažovatelia toho názoru, že § 50a Občianskeho zákonníka ponúka zmluvným\nstranám širokú voľnosť pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve a nie je dôvod túto voľnosť\nobmedzovať zbytočne a nemiestne formálnymi požiadavkami na individualizáciu jej\npredmetu. Podľa ich názoru obsah zmluvy o budúcej zmluve bol dostatočne určitý na to,\naby súdy prejav vôle nahradili, vôbec ho nemuseli dotvárať. Poukazujú aj na to, že\nv konečnom dôsledku to mal byť predsa žalovaný, kto mal konkrétne určiť byt, ktorý by bol\npredmetom prevodu. V závere tejto state možno konštatovať, že súdmi vytknutú neurčitosť\nvymedzenia bytu, ktorý mal byť predmetom zmluvy o prevode bytu (uzatvorenej na základe\nzmluvy o budúcej zmluve), považujú sťažovatelia za odporujúcu legitímnemu cieľu § 50a\nObčianskeho zákonníka. Požiadavka, aby bol bez ďalšieho byt v zmluve o budúcej zmluve\nurčený takým istým spôsobom, ako v zmluve o prevode vlastníctva bytu, nemá podľa\n\n6\n\nnázoru sťažovateľov opodstatnenie a je v rozpore s účelom právneho inštitútu zmluvy\no budúcej zmluve. V kontexte sťažovatelia poukazujú na princíp ochrany nadobudnutých\npráv, ochranu autonómie vôle zmluvných strán, zásadu zmluvnej voľnosti, zásadu pacta\nsunt servanda a zákaz prehnaného formalizmu ako na stabilný právny základ ich tvrdení.\nK neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve v časti náhradného plnenia (pre nemožnosť\nplnenia) sťažovatelia opätovne totožne argumentujú nepredvídateľnosťou postupu\nnajvyššieho súdu, čím im malo byť znemožnené vo veci účinne právne a skutkovo\nargumentovať (porovnaj stať k dôvodu neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve podľa § 39\nObčianskeho zákonníka).\nKonštrukciu najvyššieho súdu o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve v časti\no náhradnom plnení sťažovatelia považujú za chybnú, keďže zmluva o budúcej zmluve má\nbyť podľa ich názoru platnou v jej celosti. Dohodu o náhradnom plnení je podľa ich názoru\nmožné považovať za príkaznú zmluvu, prípadne za nepomenovaný kontrakt (§ 51\nObčianskeho zákonníka).\nNa základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 288/2015 z 28. septembra\n2016 bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie a aby\nsťažovateľom priznal náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n8\n\nPredmetom sťažnosti je presadenie zásady zmluvnej voľnosti pri koncipovaní obsahu\nzmluvy o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) oproti aplikácii zákona\no zmiernení krívd spôsobených cirkvám v súdenom spore. Uvedená myšlienka je\nspoločným menovateľom všetkých námietok sťažovateľov. Predmet sťažnosti je vhodné\nvymedziť takto jednoduchou tézou práve z dôvodu uvedomenia si hodnôt, o ktoré pri\nrozhodovaní predmetného sporu ide.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o zmiernení krívd spôsobených cirkvám tento zákon sa\nvzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám\na náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam\na hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych\na správnych aktov vydaných v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam\nod 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti,\nrešpektujúcej práva občanov vyjadrené najmä Chartou Organizácie Spojených národov,\nListinou základných práv a slobôd a príslušnými medzinárodnými paktmi o občianskych,\npolitických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.\nZ uvedeného možno konštatovať, že zákon o zmiernení krívd spôsobených cirkvám\nje svojím predmetom zákonom reštitučným. Uvedená skutočnosť predstavuje východiskový\nbod pre hodnotové váženie sporu.\nNa jednej strane stojí v spore potreba objektívneho zmiernenia krívd spôsobených\nbývalým\n\nrežimom,\n\nnerešpektujúcim\n\nzásady\n\ndemokratickej\n\nspoločnosti,\n\nako\n\naj\n\nproporcionálne uplatnenie takto vymedzeného cieľa v subjektívnej rovine (t. j. s ohľadom\nna dopad na strany sporu v konkrétnom prípade), na druhej zas zmluvná voľnosť,\nvyjadrujúca autonómiu voľby typu aj obsahu zmluvy v odvetví súkromného práva (práva\nobčianskeho).\nLegitimita objektívneho účelu reštitučného zákonodarstva je uznaná v judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v subjektívnej rovine\nprízvukuje dôraz na zabránenie vzniku takej situácie, ktorá by zmierňovaním\n\n9\n\npredchádzajúceho bezprávia vytvárala nové krivdy (napr. Pincová a Pinc proti Českej\nrepublike z 5. 11. 2002, § 58 alebo Bečvář a Bečvářová proti Českej republike\nzo 14. 12. 2004, § 69).\nKritickým bodom sporu je skutočnosť, že sťažovatelia nespochybňujú legitimitu\nreštitúcie ako takej, ale tvrdia, že majú právo nahradiť doterajšie vzťahy záväzkom\nžalovaného vyriešiť im bytovú otázku. Uvedené riešia zmluvou o budúcej zmluve, ktorou je\nžalovaný zaviazaný k predmetnému plneniu.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona o zmiernení krívd spôsobených cirkvám dňom prevzatia\nnehnuteľných vecí vstupuje oprávnená osoba do práv a záväzkov prenajímateľa, ktoré\nvyplývajú zo zmluvy o nájme bytov, o nájme pozemkov alebo zo zmluvy o nájme\nnebytových priestorov v prevzatej nehnuteľnosti.\nZ uvedeného možno abstrahovať záujem zákonodarcu zachovať kontinuitu nájmu\nk prevzatej nehnuteľnosti. Možno tiež povedať, že potenciálne vydanie bytov žalovanému\nnemá bezprostredný dopad na nájom bytov sťažovateľmi. Napokon v rovine nájomného\nvzťahu spor ani tvrdený nie je.\nPodľa tvrdení sťažovateľov ale zmluva o budúcej zmluve urovnáva riešenie bytovej\notázky sťažovateľov [„Zo Zmluvy a okolností, za ktorých bola uzavretá, sa jasne ponúkal\nzáver, že je výsledkom urovnania medzi stranami, pričom doterajšie vzťahy boli nahradené\nzáväzkom žalovaného vyriešiť bytovú otázku navrhovateľov (zabezpečiť vhodný byt).“].\nK uvedenému pristupuje ďalšia okolnosť, a to, že sťažovatelia majú záujem na nadobudnutí\nužívaných bytov od hlavného mesta Bratislavy („[m]edzi účastníkmi bolo sporné, či má\nžalovaný nárok na vydanie nehnuteľností nárokovaných v konaní sp. zn. 17 C 3/95 vedenom\nna Okresnom súde v Bratislave, od čoho sa odvíjalo to, či majú sťažovatelia právo\nna nadobudnutie užívaných bytov od Hlavného mesta SR Bratislavy. Obsahom novej úpravy\nprávnych vzťahov medzi účastníkmi konania bolo to, že sťažovatelia sa zaviazali\nnespochybňovať práva žalovaného uplatňované v konaní sp. zn. 17 C 3/95 vedenom\n\n10\n\nna Okresnom súde v Bratislave (vzdaním sa postavenia vedľajšieho účastníka, späťvzatím\npodnetu) a žalovaný sa zaviazal uspokojiť bytovú potrebu navrhovateľov“).\nZ uvedeného možno abstrahovať, že sťažovateľov k iniciovaniu sporu motivuje\nnadobudnutie užívaných bytov od hlavného mesta Bratislavy, avšak neželaným stavom je\npre nich ten, za ktorého by užívané byty mali byť prevedené do vlastníctva žalovaného\n(potenciálneho reštituenta). Jednoducho povedané, motiváciu v konaní sťažovateľov možno\nvidieť v získaní prístupu k nadobudnutiu bytov.\nNajvyšší súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie v jeho podstatnej časti takto:\n«V danej veci bola preskúmavaná zmluva uzavretá z dôvodu, že byty, ktorých nájomcami\nboli žalobcovia, sa nachádzali v bytovom dome, o reštitúciu ktorého mal záujem žalovaný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné najskôr preto uviesť, že\nv prípadoch, keď došlo k reštitúcii majetku štátom registrovanej cirkvi alebo náboženskej\nspoločnosti so sídlom v Slovenskej republike ako oprávnenej osobe, a to aj v prípade\nreštitúcie bytov v bytovom dome, dňom prevzatia nehnuteľných vecí vstúpila oprávnená\nosoba do práv a záväzkov prenajímateľa, ktoré vyplývali zo zmluvy o nájme bytov\nv prevzatej nehnuteľnosti a ak sa o výške nájomného a podmienkach jeho platenia\noprávnená osoba, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná, s užívateľom bytu nedohodla,\nrozhodoval o výške nájomného príslušný orgán štátnej správy podľa všeobecne platných\ncenových predpisov. Na základe uvedených právnych ustanovení, nemala oprávnená osoba\npodľa zákona č. 282/1993 Z. z. žiadnu zákonnú povinnosť zabezpečiť v prípade reštitúcie\nbyt nájomcovi do vlastníctva, ani uzatvoriť za týmto účelom s nim určitú zmluvu.\nV preskúmavanej veci nad rámec zákonnej povinnosti došlo medzi stranami k uzavretiu\nzmluvy, označenej ako „Zmluva o budúcej zmluve uzavretá podľa § 50a zákona č. 10/1964\nZb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“. Podľa názoru dovolacieho súdu\nje celá táto zmluva neplatná už z dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď svojím\núčelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa aj dobrým mravom.\nPokiaľ ide o samotnú zmluvu o budúcej zmluve dovolací súd uvádza nasledovné.\nZmluva o budúcej zmluve je samostatný typ zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe\nna inú (budúcu) zmluvu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluve sú písomná\n\n11\n\nforma zmluvy, dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a dohoda o určení\ndoby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Požiadavka, aby\nzmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli podstatné náležitosti\nbudúcej zmluvy, nachádza svoj odraz v absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve.\nBližšie označenie podstatných náležitostí bude závislé od požiadaviek na tú ktorú zmluvu.\nUstanovenie § 50a Občianskeho zákonníka obsahuje aj právnu úpravu dôsledkov platne\nuzavretej zmluvy o budúcej zmluve pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nesplní\npovinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. Občiansky zákonník v takom prípade umožňuje\ndomáhať sa návrhom na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Takéto\nvyhlásenie vôle v rozsudku súdu má za následok, že nastávajú právne dôsledky zmluvného\ndojednania. Výrok rozsudku musí byť dostatočne a určito špecifikovaný, a to takým\nspôsobom, aby bol z výroku jednoznačný prejav, k akému úkonu výrok rozsudku nahradzuje\nsúhlas. Ak má výrok rozsudku nahradzovať prehlásenie vôle na kúpnej zmluve, kúpna\nzmluva musí byť súčasťou výroku rozsudku súdu alebo samotná kúpna zmluva prílohou\nrozsudku, pričom samotný výrok rozsudku na túto prílohu odkazuje. Povinnosť, ku ktorej sa\núčastník zmluvy o budúcej zmluve zaviazal možno vymáhať iba žalobou na nahradenie\nprejavu vôle. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo\n1295/2009, pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti je významný iba ten\nprejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme. Ak je písomná zmluva o prevode\nnehnuteľnosti objektívne neurčitá, je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i v\nprípade, že účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu. Označenie\nbytov v zmluve o budúcej zmluve iba údajom o katastrálnom území a minimálnej výmere\npodlahovej plochy bytu a požiadavkou na samostatnú kuchyňu, kúpeľňu s WC alebo\nsamostatné WC a kúpeľňu a všeobecne vyhovujúcimi zdravotnými, hygienickými,\nbezpečnostnými, technickými a inými požiadavkami stanovenými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a dobrým technickým stavom, bez právnych vád a tiarch, nie je ani\npodľa názoru dovolacieho súdu určitým vymedzením predmetu budúcej kúpnej zmluvy\no prevode vlastníctva bytu a tento nedostatok nemožno nahradiť výkladom prejavu vôle\nvo výroku rozsudku v prípadnom súdnom spore. Dovolací súd sa stotožňuje so záverom\nodvolacieho súdu, že posudzovaná zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatnou\nzmluvou z dôvodu chýbajúcej dohody o podstatných náležitostiach budúcich zmlúv o\n\n12\n\nprevode vlastníctva bytov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. tak ako uzavrel odvolací súd. V\nprípade, že v zmluve o budúcej zmluve chýbajú údaje napr. súpisné číslo bytového domu, v\nktorom sa mal byt nachádzať, číslo bytu, číslo vchodu, veľkosť spoluvlastníckeho podielu\nna spoločných častiach a zariadeniach domu, číslo parcely, na ktorej je bytový dom\npostavený, ide o zmluvu, v ktorej nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach budúcej\nzmluvy o prevode vlastníctva bytu a je neplatná z dôvodu neurčitosti. V prípade chýbajúcej\ndohody o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu by nebolo\nmožné ani v prípadnom súdnom spore o nahradenie prejavu vôle žalobe vyhovieť z dôvodu\nchýbajúcich podstatných náležitostí. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 274/2004 (ZSP č. 65/2007), dohoda o uzavretí budúcej zmluvy musí\nmať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať uzatváraná kúpna zmluva; keď ide\no predaj nehnuteľnosti, dohoda už musí po obsahovej a formálnej stránke celkom vyhovovať\nnielen príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj katastrálnym predpisom.\nAk má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy\no kúpe nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne\nmusí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia\nkúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. Obdobne aj v prípade, ak ide\no prevod vlastníctva bytu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 109/2004, dovolací súd uvádza, že je vylúčené, aby súd\npri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle neurčité, prípadne chýbajúce podstatné\nnáležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej\nzmluvy v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. V tejto veci (sp. zn. 1 Cdo 109/2004)\núčastníci zvolili na identifikáciu predmetu budúcej zmluvy súpisné číslo domu\ns príslušenstvom a pozemkami, ktoré neboli bližšie určené. Takéto vymedzenie predmetu\nbudúcej zmluvy aj podľa záverov tohto rozhodnutia nevyhovuje ustanoveniu § 50a\nObčianskeho zákonníka a tento nedostatok, vzhľadom na uvedené aj podľa záverov tohto\nrozhodnutia nemožno nahradiť ani výkladom prejavu vôle. Ustanovenie § 50a Občianskeho\nzákonníka totiž požaduje, aby sa predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitosti\nbudúcej zmluvy dojednal priamo v zmluve o budúcej zmluve. Na základe uvedeného\ndovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že zmluva o budúcej zmluve je\nz dôvodu chýbajúcej dohody o podstatných náležitostiach absolútne neplatnou s poukazom\n\n13\n\nna § 50a Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v spojení\ns príslušnými ustanoveniami katastrálneho zákona a zákona č. 182/1993 Z.z. upravujúcich\npodstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.\nPodľa názoru dovolacieho súdu sú zmluva o budúcej zmluve a dohoda o náhradnom\nplnení ďalej absolútne neplatné aj z dôvodu nemožnosti plnenia s poukazom na § 37 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Právny úkon je totiž neplatný aj v prípade, ak jeho predmetom je\nnemožné plnenie. Obsah právneho úkonu totiž musí byť aj možný. Pod nemožnosťou\nprávneho úkonu je treba rozumieť nemožnosť právnu a fyzickú (faktickú). Posudzovanie\nfaktickej nemožnosti plnenia musí vychádzať z hodnotenia individuálnej veci so zreteľom\nna ochranu dobrej viery, dobrých mravov a spravodlivého usporiadania vzťahov\nvyplývajúcich z právneho úkonu. Fyzická nemožnosť plnenia je daná vtedy, ak plnenie\nvyplývajúce z právneho úkonu v okamihu jeho vzniku je objektívne neuskutočniteľné. Ak sa\nniekto zaviaže k plneniu nemožnému, je právny úkon neplatný a žiadny záväzok nevzniká.\nZákonným dôsledkom nemožnosti plnenia od začiatku je absolútna neplatnosť právneho\núkonu. V preskúmavanej veci ide podľa názoru dovolacieho súdu o hospodársku nemožnosť\nplnenia. Bolo totiž dohodnuté plnenie (odhliadnuc od toho, že predmet plnenia nebol\ndohodnutý určito) za pevne stanovenú cenu, ktorá zďaleka neodrážala skutočnú hodnotu\nbytu. Je všeobecne známe, že ceny bytov požadovaných rozmerov v centre hlavného mesta\nniekoľkokrát prevyšovali dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný tak ani nemal reálnu možnosť\npredložiť zmluvu, resp. zaobstarať príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu\ns treťou osobou za dohodnutú „symbolickú“ cenu 8 298,48 eur.\nPretože záväzky žalovaného uvedené v čl. II, III a VI zmluvy sú absolútne neplatné,\nteda nevyvolávajú žiadne právne účinky, ktoré sa týmito úkonmi sledovali, neplatné sú\nvšetky dojednania, ktoré nemožno oddeliť od týchto záväzkov. Neplatnou je tak aj\ndojednanie o paušálnej náhrade v čl. VIII zmluvy, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť\nv prípade nesplnenia svojej povinnosti, keďže túto časť zmluvy nemožno oddeliť\nod absolútne neplatnej časti zmluvy. Ako už bolo uvedené, absolútne neplatný právny úkon\nnevyvoláva žiadne právne účinky. Preto ak žalovanému nevznikla povinnosť vyplývajúca\nz čl. II, III a VI zmluvy (uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zaobstarať príležitosť\nuzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s treťou osobou), nevznikla mu ani povinnosť\nzaplatiť paušálnu náhradu (ako označili účastníci zmluvy sankciu za nesplnenie povinnosti\n\n14\n\nžalovaným), ktorá povinnosť by žalovanému vznikla len v prípade platne dohodnutého\nzáväzku vyplývajúceho z čl. II, III a VI zmluvy, keďže povinnosť zaplatiť túto náhradu mal\npodľa čl. VIII zmluvy žalovaný len v prípade, ak z akéhokoľvek dôvodu nesplní svoj záväzok\npodľa čl. II, III a VI zmluvy.\nK námietke žalobcov, že odvolací súd mal zmluvu v časti čl. VI zmluvy posúdiť ako\npríkaznú zmluvu, dovolací súd iba stručne k tomuto nesprávnemu právnemu názoru uvádza,\nže podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje prikazník, že\npre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Obsahom čl. VI zmluvy však bola\ndohoda, že žalovaný bol oprávnený splniť svoj záväzok zabezpečiť pre žalobcov byty aj tým,\nže im zaobstará príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s treťou osobou.\nPredmetom príkaznej zmluvy však nie je záväzok obstarať príležitosť uzavrieť určitú\nzmluvu, ale záväzok príkazníka obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť (inú ako\nuzavretie zmluvy) s tým, že charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy nie je aj to, že\nsa dostaví aj výsledok pričinením príkazníka (pozri § 728 a § 729 Občianskeho zákonníka).\nSo zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolatelia napadli dovolaním\nvecne správny rozsudok odvolacieho súdu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ich\ndovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 448 C.s.p.).»\nPodľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových\na právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú, nepostačuje sama\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\n\n15\n\nI. ÚS 301/06). V podrobnostiach ústavný súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia.\nSťažovatelia tiež argumentujú, že neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve bola\nnajvyšším súdom vyslovená na základe § 39 Občianskeho zákonníka (Krajský súd\nv Bratislave mal v rozhodnutí sp. zn. 9 Co 330/2012 z 10. apríla 2014 neplatnosť vysloviť\nna základe § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom nemali možnosť argumentačne sa\nbrániť proti „neočakávanému“ právnemu posúdeniu veci. Uvedená nekonzistencia nie je\npodľa názoru ústavného súdu pre spor určujúca, a to z nasledujúcich dôvodov.\nPrávne posúdenie veci bolo založené na súdení zmluvy o budúcej zmluve podľa jej\nobsahu. Oba všeobecné súdy (či už Krajský súd v Bratislave, resp. najvyšší súd) hodnotili\nopodstatnenosť materiálneho základu zmluvy o budúcej zmluve a dospeli zhodne\nk (všeobecnému) záveru o jej neplatnosti.\nSťažovatelia v spore atakujú rovinu procesného prejednania veci a tvrdia, že bolo\nnespravodlivé, keď najvyšší súd vyslovil neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve z iného\ndôvodu ako Krajský súd v Bratislave. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu však vyplýva, že takto postavené tvrdenie nie je možné považovať za\npravdivé, pretože najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce poukázal na to,\nže „... je celá táto zmluva neplatná už z dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď\nsvojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa aj dobrým mravom“, avšak\nzároveň po podrobnom prieskume odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza, že\n„... [n]a základe uvedeného dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že\nzmluva o budúcej zmluve je z dôvodu chýbajúcej dohody o podstatných náležitostiach\nabsolútne neplatnou s poukazom na § 50a Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a v spojení s príslušnými ustanoveniami katastrálneho zákona\na zákona č. 182/1993 Z.z. upravujúcich podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva\nbytu. Podľa názoru dovolacieho súdu sú zmluva o budúcej zmluve a dohoda o náhradnom\nplnení ďalej absolútne neplatné aj z dôvodu nemožnosti plnenia s poukazom na § 37 ods. 2\n\n16\n\nObčianskeho zákonníka. Právny úkon je totiž neplatný aj v prípade, ak jeho predmetom je\nnemožné plnenie...“.\nÚstavný súd, pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, poukazuje na to, že\nzákladné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) sú „výsledkové“, čo znamená, že\nim musí zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť, či napadnuté konanie vykazuje znaky\nspravodlivého procesu, závisí od celého konania a konečného rozhodnutia všeobecných\nsúdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej\njudikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry\nESĽP (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že\nústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle\nčl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd je názoru, že z dôvodu, že ide o spor bezprostredne súvisiaci\ns reštitúciou, hodnotou hodnou zvýšenej miery diligencie je princíp právnej istoty. Účel\nzákona o zmiernení krívd spôsobených cirkvám možno vidieť aj v tom, že zákonodarca\nvydaním tohto zákona dáva najavo svoj postoj k právnej istote nielen v rovine procesného\npostupu, ale tiež v rovine materiálnej spravodlivosti. V objektívnej rovine, berúc v čo\nnajvyššej možnej miere na zreteľ možnosť zohľadnenia okolností jednotlivých prípadov,\ndeklaruje, že neprávo sa procesne nepresadí. Ústavný súd týmto nemá za cieľ spochybniť\nprísnosť nárokov na spravodlivé súdne konanie ako predpokladu dosiahnutia spravodlivého\nvýsledku sporu.\nÚstavný súd však o hodnotovej správnosti výsledku sporu z už uvedených dôvodov\nnemá pochýb.\nVzhľadom na to, že prejednávaný spor napadol všeobecným súdom v roku 2007\n(Okresný súd Bratislava I vec rozhodol rozsudkom sp. zn. 17 C 135/2007 zo 7. júla 2008),\nvzhľadom na to, že spor súvisí s reštitúciou, a vzhľadom na to, že z aspektu materiálnej\nspravodlivosti je rozhodnutý správne, ústavný súd sa v posudzovanom prípade prikláňa\nk zachovaniu právnej istoty nastolenej konečným rozhodnutím sporu pred vysporiadavaním\n\n17\n\nsa s nezrovnalosťami v určení dôvodu neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve (približne\n10 rokov po žalovaní veci), ktoré nie sú spôsobilé zmeny hodnotovej úvahy o spore, a tým\ndávať sťažovateľom márnu nádej na úspech v spore a žalovaného zas zneistiť\nv rozhodnutom statuse.\nOkrem uvedeného je treba tiež podotknúť, že názor najvyššieho súdu poukazujúci\nna neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve je vo veci uvádzaný nad rámec stotožnenia sa\ns právnym názorom súdov nižších stupňov (t. j. je možné vnímať ho ako obiter dictum).\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nÚstavný súd z uvedených dôvodov odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nO ďalších návrhoch sťažovateľov formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie\nnáhrady trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluvná voľnosť", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "reštitúcia", "zmluva-neplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e3f47716-c425-4e8f-a6c3-b7d72d609456:d86fbcd1-48ab-49d5-800f-9f6eb09cec76", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/330/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/330/2012 z 10. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-04-10", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e3f47716-c425-4e8f-a6c3-b7d72d609456:d86fbcd1-48ab-49d5-800f-9f6eb09cec76"}], "citovane_v": []}