{"guid": "ussr:931494d4-3b30-4fc3-8c9a-8e71680671f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.170.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 170/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 170/2018 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 170/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.170.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/931494d4-3b30-4fc3-8c9a-8e71680671f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.170.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.170.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.170.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 170/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Barborou Petrovič, Hlavná 44, Trnava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 154/2015 z 25. januára 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 83/2016 z 25. mája 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 154/2015\n\nz 25. januára 2016 (ďalej aj „rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 83/2016 z 25. mája 2017\n(ďalej aj „rozhodnutie najvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že «[k]rajský súd v Trnave rozsudkom zo\ndňa 25. 1. 2016 vo veci sp. zn. 23Co/154/2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,\nktorým bola žaloba zamietnutá, a to tak, že sa úplne stotožnil s arbitrárnym záverom\nprvostupňového súdu, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise, pričom takýto svoj\npostup žiadnym spôsobom racionálne nezdôvodnil.\nPodstata sporu spočívala v tom, že sťažovateľ požiadal žalovaného o prevod bytu\ndo jeho osobného vlastníctva, a to v súlade s § 16 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Prvostupňový,\nako aj odvolací súd dospeli k záveru, že sťažovateľ mal v spore aktívu vecnú legitimáciu\nna podanie predmetnej žaloby, pričom žalovaný bol v spore pasívne vecne legitimovaný.\nNapriek skutočnostiam, že aj otázka vecnej legitimácie bola v spore spornou. Prvostupňový,\nako aj odvolací súd zhodne skonštatovali, že medzi sťažovateľom ako nájomcom\na žalovaným ako prenajímateľom existoval platne uzatvorený nájomný vzťah podľa § 663\na nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.\nNapriek skutočnosti, že oba súdy nižšieho stupňa skonštatovali v odôvodnení svojich\nrozhodnutí existenciu nájomného vzťahu, ich interpretácia ustanovenia § 16 zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je\núplne nepochopiteľná a svojvoľná. Krajský súd v Trnave doslovne uviedol, že: „Odvolací\nsúd sa preto jednoznačne podľa vykonaného dokazovania stotožňuje so správnym názorom\nsúdu I. stupňa, že prevod vlastníckeho práva za regulovanú cenu, konkrétne ako požaduje\nžalobca vo svojom návrhu o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode\nvlastníckeho práva bytu zo dňa 10. 11. 2010 nie je zákonný a žalobca naň nemá právny\nnárok.“\nOba súdy absolútne nezrozumiteľne a nepochopiteľne aplikovali ustanovenie § 16\nods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov, ktorého znenie je nasledovné: „Byt, ktorého nájomcom je fyzická\nosoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie\n\n2\n\nje nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo\nspoluvlastníka domu.“ Z tohto zákonného ustanovenia potom vyvodili úplne nepochopiteľné\na ničím nepodložené závery, že: „Zákon o vlastníctve bytom a nebytových priestorov\nreflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita\nna strane oprávneného ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa\n§ 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou\ndispozíciou (prevodom akémukoľvek subjektu) nezvratné zaniká, pretože ďalej neexistuje\nnájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita\nv subjekte.“ Takéto závery Krajského súdu v Trnave, ktoré nekriticky prevzal z rozsudku\nprvostupňového súdu nie sú ničím podložené a sú pre sťažovateľa úplne nepochopiteľné.\nSťažovateľovi je zrejmé, že predmetné zákonné ustanovenie sa nedá aplikovať\nv prípade, ak už bol byt niektorému z nájomcov predaný. V takomto prípade sa § 16 a nasl.\nzákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších\npredpisov, neaplikujú a byt sa stáva prevoditeľným za trhové ceny. Toto však nie je\nsťažovateľov prípad. Byt nebol až doteraz dotknutý prevodom nájomcovi alebo inej osobe\na napriek tomu mu súd uprel právo nadobudnúť k nemu vlastnícke právo. Z čoho súd\nvyvodil, že byt sa musí za zvýhodnenú cenu predať len prvému nájomcovi, ktorý ho musí\nužívať od jeho kolaudácie až do dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy nie je absolútne zrejmé\na pochopiteľné?!?\nIde teda o absolútne nepochopiteľný postup súdu, ktorý je neprípustný s ohľadom\nna judikatúru špecifikovanú vyššie tejto sťažnosti.\nSťažovateľ má za to, že absencia odôvodnenia Krajského súdu v Trnave, v rámci\nktorého by sa tento súd vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa poukazujúcu\nna nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, porušuje jeho právo na spravodlivý\nproces, čím sú mu zároveň odňaté jeho procesné práva, nakoľko „... nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo\nnaplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p (zákon\nč. 99/1963 Zb. v rozhodujúcom znení, pozn.)“ (5 Obdo 32/2013) a zároveň „... nedostatok\nalebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie\nsúdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)“\n\n3\n\n(4 MCdo 6/2013, podobne aj 2 MCdo 24/2012, 7 Cdo 69/2013, 2 Cdo 11/2010, zo starších\nnapr. 2 Cdo 170/2005).\nNa základe čoho dospel Krajsky súd v Trnave k záveru, že nárok na prevod\nvlastníckeho práva k bytu má iba jeho prvý nájomca, ak predtým nedošlo k prevodu\nvlastníckeho práva k bytu z pôvodného vlastníka na akéhokoľvek právneho nástupcu, nie je\nvôbec zrejmé a pochopiteľné. Najmä s ohľadom na fakt, že žalovaný takýto postup vo\nvzťahu k iným subjektom v minulosti uplatnil. O tom však v spomenutom rozhodnutí nie je\nani zmienka. Okrem úplnej arbitrárnosti rozhodnutia tak ešte dochádza aj porušeniu\nprincípu rovnosti pred zákonom.\n... Krajský súd v Trnave a ani Najvyšší súd SR sa však s touto argumentáciou\nsťažovateľa nevysporiadali a namiesto toho, aby mu poskytli ochranu, formalistickým\nvýkladom právnych predpisov dospeli k extrémne nespravodlivým záverom.».\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 23 Co 154/2015 z 25. januára 2016\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 83/2016 z 25. mája 2017 bolo porušené jeho\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu a napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, aby vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie\nkonanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n4\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie, že všeobecné súdy konali pri výklade § 16 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve\nbytov“), keď nepriznali sťažovateľovi právo na odkúpenie bytu za regulovanú cenu, contra\nlegem. Sťažovateľ je toho názoru, že všeobecné súdy nezohľadnili účel predmetného\nustanovenia, v konaní postupovali príliš formalisticky a arbitrárne a také porušenie\njednoduchého práva je potom základom ústavnej neudržateľnosti napadnutých rozhodnutí\nkrajského súdu aj najvyššieho súdu. Tvrdí, že z rozhodnutí nie je možné identifikovať\nz čoho súdy vyvodili, že „byt sa musí za zvýhodnenú cenu predať len prvému nájomcovi,\nktorý ho musí užívať od jeho kolaudácie až do dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy“.\n\n5\n\nK napadnutému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 154/2015\nz 25. januára 2016\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie\ntohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred\nvšeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí k zisteniu skutkového stavu uviedol:\n„... Z rozhodnutia\n\no pridelení\n\n6\n\nubytovania v podnikovom ubytovacom zariadení zo dňa 01.04.1992 je zistené, že žalobcovi\nbolo pridelené ubytovanie dňom 01.04.1992 v\n\nna ulici\n\n. Toto\n\nrozhodnutie nemá charakter pridelenia bytu, ale iba charakter dočasného ubytovania\na vydáva sa maximálne na obdobie 3 rokov, pokiaľ organizácia nerozhodne inak...\n... Žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.01.1995\nso spoločnosťou\n\n. Žalobca nepreukázal, že bol osobným užívateľom, resp.\n\nnájomcom predmetného bytu v rozhodnom období, t. j. v rokoch 1973-1992, teda v období\nod prvého pridelenia bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu. Predošlým\nnájomcom bytu bol pán\n\n, pričom je nesporné, že tento nemal žiadny vzťah či už\n\npríbuzenský alebo obdobný k žalobcovi...\nDňa 24.10.2008 doručil žalobca žalovanému žiadosť o prevod predmetného bytu\ndo osobného vlastníctva zo dňa 20.10.2008...“\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí k právnemu posúdeniu veci v podstatnom\nuviedol: „Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov reflektuje regulovanú cenu len\npri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj\nna strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 Zákona\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom\nakémukoľvek subjektu) nezvratne zaniká, pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by\nzákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte.\nAk aj žalobca poukázal na rozhodnutie o pridelení bytu z roku 1977, právo osobného\nužívania, resp. nájomný vzťah mu zanikol (nakoľko byt opustil) a od uvedeného rozhodnutia\nnie je možné, aby si žalobca odvodil svoje užívacie právo, resp. oprávnený nájom bytu,\nnakoľko nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala prechod nájmu ani iná právna\nskutočnosť, ktorá by zakladala kontinuitu osobného užívania, resp. nájmu od pridelenia\nbytu cez osobné užívanie žalobcom, nájomný vzťah až po súčasnosť.“\nSťažovateľ poukazuje na § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a tvrdí\nneopodstatnenosť uvedeného výkladu.\n\n7\n\nPodľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov byt, ktorého nájomcom je fyzická\nosoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak\nnie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné\nprávo spoluvlastníka domu.\nPredmetné ustanovenie zákona o vlastníctve bytov viaže prevod bytu do vlastníctva\nnájomcu na situáciu, ak nájom nie je dohodnutý na určitý čas. Z uvedeného je preto možné\nusudzovať na kontinuitu nájomného vzťahu.\nÚčelom zákona o vlastníctve bytov bolo uľahčenie privatizácie bytového fondu\n(najmä\n\nv panelových\n\ndomoch\n\npostavených\n\npriemyselným\n\nspôsobom)\n\nsmerujúce\n\nk vysporiadaniu sa so socialistickým systémom vlastníctva.\nK uvedenému účelu slúžil aj § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Matériu tohto\nprávneho vzťahu však nie je možné vidieť len v normovaní pozície nájomcu, ale taktiež\nv ovplyvnení pozície vlastníka domu. Predmetná norma totiž upravuje práva a povinnosti\nmedzi oboma subjektmi daného právneho vzťahu. Pri rozhodovaní je preto potrebné\nzohľadňovať postavenie nájomcu, ale aj vlastníka domu.\nÚstavný súd si uvedomuje, že pozícii sťažovateľa je bližší subjektívny pohľad\nna vec. Sťažovateľ podľa svojho názoru splnil podmienky určené hypotézou právnej normy\na domáha sa nastúpenia želaných právnych následkov. Nárokuje si teda vznik práva\npodľa dispozície normy.\nÚstavný súd však vo veci musí posúdiť aj objektívny rozmer predloženého prípadu.\nUž mnohokrát ústavný súd judikoval, že k imanentným znakom právneho štátu patrí\nneodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\nDiametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke\n\n8\n\nza rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).\nSťažovateľ sám poukazuje na to, že vo veci bolo treba zohľadniť účel zákona. Ten,\nako bolo uvedené, spočíva v uľahčení privatizácie socialistického bytového fondu.\nJe nesporné, že zákonodarca mal snahu vyjsť v ústrety nájomcom byty dlhodobejšie\nobývajúcim poskytnutím možnosti previesť byty do ich vlastníctva. Tento pozitívny\nzáväzok zákonodarcu je možné chápať aj ako prejav uznania doktríny právneho štátu\nkompenzujúci predošlé potlačenie inštitútu vlastníctva (v prospech užívacích práv).\nZ napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že sa vecne zaoberal\nhodnotením trvania nájomného vzťahu a uviedol, že podľa jeho názoru v prejednávanom\nprípade nebola zachovaná kontinuita nájmu. Krajský súd poukázal na to, že sťažovateľ byt\nopustil a že byt bol v rokoch 1973 – 1992 užívaný iným nájomcom (bez príbuzenského\nalebo obdobného vzťahu k sťažovateľovi). Poukázal aj na to, že sťažovateľ žiadal o prevod\nbytu do osobného vlastníctva žiadosťou doručenou žalovanému 24. októbra 2008 (žiadosť\no prevod bytu do osobného vlastníctva, napriek nezrovnalostiam v nájme bytu, vyhodnotil\nza opodstatnenú, čo je v predostretom prípade k prospechu sťažovateľa, preto sa ústavný\nsúd hodnotením nájmu z tejto stránky nezaoberá).\nZa už uvedených okolností byt vlastnil naďalej žalovaný a jeho vlastníctvo nebolo až\ndo žiadosti o prevod bytu do vlastníctva sťažovateľa rušené. Navyše, byt pred sťažovateľom\nužíval iný nájomca bez akéhokoľvek vzťahu k sťažovateľovi, ktorý o prevod bytu\ndo vlastníctva nežiadal. Vlastník bytu sa na základe uvedeného mohol odôvodnene\ndomnievať, že jeho vlastnícke právo už nebude spochybňované. Je potrebné tiež dodať, že\núčel zákona o vlastníctve bytov nesmeruje k materiálne neodôvodnenému prevodu bytov.\nPodľa názoru ústavného súdu je argumentácia sťažovateľa založená na formálnej\naplikácii textu normy. Krajský súd však náležite skúmal matériu právneho vzťahu\na vysvetlil dôvody potvrdenia prvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hodnotí ústavný súd ako vyčerpávajúce bez zjavných logických\n\n9\n\nprotirečení, plne zodpovedajúce kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí\nvšeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04).\nV súvislosti so svojím postavením ústavný súd v stabilizovanej judikatúre tiež zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to\nústavný súd nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové\nzistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných než\nústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\nÚstavný súd z uvedených dôvodov odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému rozhodnutiu krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nK napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 83/2016 z 25. mája\n2017\nSťažovateľ napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu vytýka, že najvyšší súd sa\nnestotožnil s argumentáciou atakujúcou rozhodnutie krajského súdu. Keďže najvyšší súd\nrešpektoval podľa názoru sťažovateľa arbitrárne rozhodnutie krajského súdu, vytknutou\nvadou musí byť zaťažené aj napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu.\n\n10\n\nKeďže napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nejaví\nznaky porušenia sťažovateľom označených základných práv a keďže sťažovateľ sa\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu domáha zjednania nápravy\nna základe ústavným súdom práve preskúmaných dôvodov, nebola otázka negatívneho\nposúdenia prípustnosti dovolania pre spravodlivosť konania ako celku otázkou podstatného\nvýznamu.\nÚstavný súd z uvedených dôvodov odmietol sťažnosť aj v časti smerujúcej proti\nrozhodnutiu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\nO ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu a napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\nvrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo\npotrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vôľa, prejav vôle", "arbitrárnosť", "výklad (interpretácia)-formalistický", "byt-zmluva o prevode vlastníctva bytu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "2bf7bb44-5099-49e1-8b23-b19253d9559f:c5dd0aae-1e9e-4f3e-8f44-bde9c735e9f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2111200202.1", "spisova_znacka": "2Cdo/83/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/83/2016 z 24. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2111200202.1"}, {"guid": "02afb01b-3f45-4d48-a8f0-6dbad5e4ebef:1f65983e-5ffb-4ff8-94a2-28fe034d7c0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6700899108.1", "spisova_znacka": "4MCdo/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/6/2013 z 24. 11. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-11-24", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6700899108.1"}, {"guid": "9343c051-e6d6-416b-a7e6-16e44723b778:b427ec56-9af6-414c-bcbe-c2513bc6d704", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012899370.1", "spisova_znacka": "2MCdo/24/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/24/2012 z 30. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012899370.1"}, {"guid": "a2e36cfc-af58-4193-b548-951f3d28488c:aba44cb3-03a6-4e26-b6fc-2e01ebb69e08", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113236474.1", "spisova_znacka": "23Co/154/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/154/2015 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113236474.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d92b5059-11e1-48bf-8686-a53da484b0ef:00426b96-d89b-485c-af18-e783ee4524f6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2113226586.4", "spisova_znacka": "10Co/23/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/23/2020 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2113226586.4"}]}