{"guid": "ussr:3e086b2e-1e04-47a8-84a3-3877375b01e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.172.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2018 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 172/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.172.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e086b2e-1e04-47a8-84a3-3877375b01e9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.172.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.172.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.172.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 172/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátska kancelária, Palárikova 1449, Čadca,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom I uznesenia\nOkresného súdu Humenné č. k. 8 P 133/2017-53 z 8. augusta 2017, ako aj porušenia\nzákladných práv zaručených v čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom I uznesenia Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 20 CoP 27/2017-142 z 23. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nvýrokom\n\nI\n\nuznesenia\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nHumenné\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nč. k. 8 P 133/2017-53 z 8. augusta 2017, ako aj porušenia základných práv zaručených\nv čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru výrokom I uznesenia Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 20 CoP 27/2017-142 z 23. novembra 2017.\nV podstatnej\n\nčasti\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľka\n\nuviedla,\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\nvýrokom I uznesenia č. k. 8 P 133/2017-53 z 8. augusta 2017 rozhodol o návrhu\nsťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o rodine“) tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia\nvo veci zákazu styku otca s maloletou, ktorý bol súdu doručený 17. júla 2017, zamietol,\npretože bez preukázania ďalších skutočností súd považuje zákaz styku otca s maloletou\nza príliš hlboký zásah do vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletou a je v záujme\nmaloletej budovať vzťah s otcom, avšak nie v prípade, keď je otec maloletej pod vplyvom\nalkoholu alebo pod vplyvom inej návykovej látky, a preto sa súdu javí ako vhodnejšie\nzachovať styk otca s maloletou aspoň v minimálnom rozsahu, a to jedenkrát mesačne\nv sobotu od 14.00 h do 18.00 h, a to za prítomnosti matky s tým, že matka môže odmietnuť\nstyk otca s maloletou, pokiaľ sa otec pre maloletú dostaví pod vplyvom alkoholu alebo\npod vplyvom návykovej látky.\nProti tomuto uzneseniu podala odvolanie sťažovateľka. Namietala podľa nej\nnepreskúmateľné rozhodnutie. Poukázala na alkoholizmus otca dieťaťa a na príznaky\nduševnej choroby.\nVýrokom I uznesenia krajského súdu vydaným pod č. k. 20 CoP 27/2017-142\nz 23. novembra 2017 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný\nsúd návrh sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca\ns maloletou zamietol, pretože v danom prípade odvolací súd zastáva názor, že sťažovateľka\n\n2\n\nneosvedčila nevyhnutnosť okamžitého zákazu styku otca s maloletou, keď upravený styk\notec z väčšej časti nevyužíva.\nSťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu namieta, „že napadnutými rozhodnutiami\nvšeobecných súdov, ako aj napadnutými postupmi Krajského súdu v Prešove, boli porušené\njej základné práva, rovnako ako práva maloletej, a to práva zaručené čl. 19 ods. 2 Ústavy,\nčl. 10 a čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 Európskeho dohovoru a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.\n... Sťažovateľka namieta, že predbežným (a dočasným) nezakázaním styku maloletej\ns otcom bolo zasiahnuté do jej práva, rovnako ako práva maloletej, na rodinný život,\npretože tento zákaz by splnil všetky kľúčové podmienky, a to podmienku zákonnosti (súlad\nso zákonom) a podmienku primeranosti (potrebu v demokratickej spoločnosti)...\n... V tejto veci dospela matka v podanom odvolaní k záveru o nepreskúmateľnosti\nnapadnutého výroku I. uznesenia z dvoch dôvodov. Zdôvodnenie vyhodnocuje\nako nedostatočné jednak preto, že neobsahuje konkrétnu komparáciu na písomné vyjadrenie\nkolízneho opatrovníka doručenej súdu 3. augusta 2017 a jemu dostupné (a súdu vyjavené)\ninformácie. Ďalej súdu vytýka, že nijako nezdôvodnil záver, že považuje zákaz styku otca\ns maloletou (aspoň na šesť mesiacov) za príliš hlboký zásah do vzájomných vzťahov\nmedzi otcom a maloletou. Záver okresného súdu neobstojí, pretože dôvod nevyhovenia\nnávrhu kolízneho opatrovníka, ktorý zastával názor, že je v záujme maloletej obmedziť\nmomentálne jej styk s otcom, a to na dobu šiestich mesiacov, keď po toto obdobie môžem\nbyť príčiny obmedzenia styku odstránené a styk otca s maloletou obnovené, v uznesení\nnebol nijako vysporiadaný. Súd v napadnutom uznesení neopísal dôvody záveru, že aj doba\npol roka v prípade tak maloletého dieťaťa, bez toho, aby sa realizoval styk otca s maloletou,\nmôže mať (v tomto prípade) negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletou.\nJeho záver, že sa návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zákazu styku\notca s maloletou zamieta, nie je možné preskúmať. Ak je okresné uznesenia\nnepreskúmateľné, možno len ťažko uvažovať o jeho preskúmaní odvolacím súdom,\nčo napokon vyplýva už z lingvistickej stránky veci, kedy sa nepreskúmateľné uznesenia\nlogicky nedajú vecne preskúmať. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia teda zvyčajne\nbude prekážkou posúdenia ďalších odvolacích námietok...\n\n3\n\n... Vo vzťahu k údajnom porušení práva na spravodlivý proces a účinný prostriedok\nnápravy sťažovateľka upozorňuje, že v odvolacom konaní sa súd nezaoberal namietanou\nnepreskúmateľnosťou a čiastočnou nezrozumiteľnosťou uznesenia okresného súdu...\n... Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia je vnútorne rozporné, lebo na jednej strane\nje sťažovateľke vytýkané, že nedefinovala predpoklady prípustnosti zákazu styku otca\ns maloletou a že je v záujme riadneho vývoja maloletej, na strane druhej okresný súd sám\nbol povinný svoje zamietavé uznesenie riadne zdôvodniť; bol povinný tiež vysvetliť, prečo sa\nurčitým tvrdením sťažovateľky nezaoberal. Pretože tak nepostupoval, porušil právo\nna spravodlivý proces. Ak je povinnosťou okresných súdov vyplývajúce z práva\nna spravodlivý proces to, aby sa vysporiadali aj s námietkami žalobcov uvádzanými\noneskorene, a to z pohľadu včasnosti ich uplatnenia, tým skôr je daná povinnosť odvolacích\nsúdov vysporiadať sa s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní, teda riadne a včas. Jednou\nz požiadaviek vyplývajúcich z práva na spravodlivý proces a z princípov právneho štátu\nje povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť. Z odôvodnenia uznesenia musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. Pretože tomu tak nebolo, zamietavé uznesenie bolo\nnepreskúmateľné, pretože nedávalo dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku\nľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nSťažovateľka opakovane vyslovuje, že ak nie je z napadnutého uznesenia okresného súdu\nzrejmé, prečo súd nepovažoval za odôvodnenú vecnú argumentáciu matky v návrhu a prečo\njej návrh považuje za mylný, nutné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov najmä vtedy, ak ide o konkrétne argumentáciu, na ktorej je postavený\nzáklad návrhu. Súd, ktorý sa vysporiadava s takou argumentáciou, ju nemohol len pre\nnesprávnosť odmietnuť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne jej nesprávnosť spočíva.\nBolo povinnosťou súdu sťažovateľke ako strane sporu ozrejmiť, akými úsudkami bol vedený\na k akým záverom dospel. Pretože časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, v ktorej\nsa mal okresný súd vyjadriť k skutkovým a právnym otázkam vyplývajúcim z uplatnených\nnávrhových bodov, je tvorená z veľkej časti takými pasážami prevzatými bez ďalšieho\nkomentára z publikovaných tvrdení, bez toho, aby okresný súd zároveň vyložil, aký význam\nmajú tieto prevzaté závery pre jeho rozhodnutie vo veci, zostalo uznesenie okresného súdu\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odvolací súd sa s názorom\n\n4\n\nodvolacieho súdu stotožnil, bez toho by však vysvetlil, prečo sťažovateľkinu, minimálne\nsčasti nepochybne relevantnú právnu argumentáciu k otázke, či možno za danej situácie\nza nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považovať uznesenie preto, že neobsahuje vôbec\nprávne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností a ktorých dôvody nie sú\nvo vzťahu k výroku jednoznačné, odmietol ako nesprávnu, pretože iba konštatoval, že záver\nsúdu je v súlade s doktrínou i jeho judikatúrou.“.\nSťažovateľka žiada priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur\ns odôvodnením dlhotrvajúceho stavu, „keď už dávno malo dôjsť k obmedzeniu styku otca\ns maloletou dcérou, tým skôr so sťažovateľkou, ktorá musí byť ich styku prítomná. Súdy\nneochránili sťažovateľku, ale ani maloletú, pred spôsobovaným rozrušovaním otcom, ktorý\no svoj kontakt s maloletou v skutočnosti nestojí. Takéto situácie ovplyvňujú psychické\nprežívanie a nie sú v záujme maloletej, ale ani samotnej sťažovateľky.“.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„I. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy\nslovenský republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd výrokom I. uznesenia Krajského súdu v Prešove 20 CoP/27/2017-142\nz 23. novembra 2017 porušené bolo.\nII. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd výrokom I. uznesenia Okresného súdu Humenné 8P/133/2017 - 53\nz 8. augusta 2017 porušené bolo.\nIII. Uznesenie Krajského súdu v Prešove 20CoP/27/2017 - 142 z 23. novembra 2017\nvo výroku I. a uznesenie Okresného súdu Humenné 8P/133/2017 - 53 z 8. augusta 2017\nvo výroku I. zrušuje a vec vracia podľa povahy rozhodnutia buď Krajskému súdu v Prešove\nalebo Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.\n\n5\n\nIV. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,EUR, ktoré sú Krajský súd v Prešove a Okresný súd Humenné povinné vyplatiť sťažovateľke\nspoločne a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nV. Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Humennom sú povinné spoločne\na nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným súdom sťažovateľke z titulu trov\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľky do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.\n\n6\n\nÚstava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania\nzvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,\nčl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných\na účinných prostriedkov nápravy.\nUvedené vyplýva z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy,\nobsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného\npráva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení\nsťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže\nv súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným\nsúdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá\nautomaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie (mutatis mutandis IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07,\nII. ÚS 708/2017).\nZmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\n\n7\n\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nProti sťažovateľkou napadnutému uzneseniu okresného súdu č. k. 8 P 133/2017-53\nz 8. augusta 2017 bolo možné podať odvolanie krajskému súdu. Oprávnenie podať\nodvolanie sťažovateľka aj využila. Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu\na svojím uznesením č. k. 20 CoP 27/2017-142 z 23. novembra 2017 rozhodnutie okresného\nsúdu vo výroku I potvrdil (v tejto časti sťažovateľka uznesenie okresného súdu napáda na\nústavnom súde) a zmenil vo výroku II. Preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu\nústavným súdom by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127\nods. 1 ústavy, lebo jeho preskúmanie na základe podaného odvolania patrilo do právomoci\nkrajského súdu. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej\nproti uzneseniu okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nVo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. 20 CoP 27/2017-142 z 23. novembra\n2017 je právomoc ústavného súdu na jeho preskúmanie daná, preto ústavný súd namietané\nrozhodnutie krajského súdu vo výroku I preskúmal.\nSťažovateľka vo vzťahu k namietanému výroku I a príslušnej časti odôvodnenia\nnamieta, že k porušeniu jej základného práva na spravodlivý proces došlo tým, že\n„v odvolacom konaní sa súd nezaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou a čiastočnou\nnezrozumiteľnosťou uznesenia okresného súdu“.\nOdôvodnenie odvolacieho rozhodnutia považuje sťažovateľka za vnútorne rozporné,\nlebo na jednej strane jej je vytýkané, že nedefinovala predpoklady prípustnosti zákazu styku\notca s maloletou, a na strane druhej okresný súd sám bol povinný svoje zamietavé uznesenie\nriadne zdôvodniť. Podľa nej, ak je povinnosťou okresných súdov vyplývajúcou z práva\nna spravodlivý proces to, aby sa vysporiadali aj s námietkami žalobcov uvádzanými\noneskorene, a to z pohľadu včasnosti ich uplatnenia, o to viac je daná povinnosť odvolacích\nsúdov vysporiadať sa s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní. Jednou z požiadaviek\nvyplývajúcich z práva na spravodlivý proces a z princípov právneho štátu je povinnosť\n\n8\n\nsúdov svoje rozhodnutia odôvodniť. Z odôvodnenia uznesenia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\nzávermi na strane druhej. Keďže tomu tak nebolo, zamietavé uznesenie bolo\nnepreskúmateľné, pretože nedávalo dostatočné záruky toho, že nebolo vydané v dôsledku\nľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nPorušenie jej základného práva zaručeného v čl. 19 ods. 2 ústavy uznesením\nkrajského súdu sťažovateľka osobitne neodôvodnila.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n\n9\n\nKrajský súd uznesenie č. k. 20 CoP 27/2017-142 z 23. novembra 2017 odôvodnil\ntakto:\n«... Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi,\nsprávnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Právo dieťaťa na styk rodiča s dieťaťom je\njednou z esenciálnych zložiek výkonu rodičovských práv.\n... Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom\nopatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú\nneodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní\nvo veci samej, avšak je nutné, aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad\npre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o\nktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi účastníkmi nesporné.\n... Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba\nbezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V danom prípade má odvolací súd za to,\nže matka neosvedčila nevyhnutnosť okamžitého zákazu styku otca s maloletou.\n... Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky,\npričom otec má s maloletou upravený styk rozsudkom Okresného súdu Michalovce\nč. k. 15P/53/2016 zo dňa 22. 4. 2016 a to každú párnu sobotu od 9,00 do 17,00 a každý\nnepárny utorok od 13,00 do 17,00 za prítomnosti matky. Ako matka sama uviedla, takto\nupravený styk otec z väčšej časti nevyužíva.\n... Rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti nestráca právo\nstretávať sa s dieťaťom, naopak, je potrebné umožniť mu stretávanie sa s dieťaťom\nv čo najširšej možnej miere tak, aby bol vzťah rodič - dieťa nielen zachovaný, ale aby bol\nvytvorený priestor aj pre jeho ďalší rozvoj. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je výrazným\nzásahom do rodičovských práv a možno k nemu pristúpiť len vtedy, ak to vyžaduje záujem\ndieťaťa, pričom záujem dieťaťa zároveň nie je možné zabezpečiť obmedzením styku.\n... „Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov,\nale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská\nzodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ\nnie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej\n\n10\n\nzodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného,\no to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti\nmaloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp neprimerane obmedzený.“\n(nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp zn. III. ÚS125/98).\n... Odvolací súd má za to, že stretávanie sa s otcom, ktorý by bol pod vplyvom\nalkoholu či iných návykových látok nie je v záujme dieťaťa, avšak v danom prípade\nje záujem dieťaťa možné ochrániť a zabezpečiť aj obmedzením styku. Zo spisu,\nale ani z vyjadrení samotnej matky nevyplýva, že by bol otec pre maloletú nebezpečný,\nsprával sa k nej agresívne, fyzicky ju napádal, či na ňu útočil verbálne. Preto podľa názoru\nodvolacieho súdu nie sú dané dôvody na tak výrazný zásah do rodičovských práv, ako je\nzákaz styku. Navyše styk bude prebiehať v prítomnosti matky, ktorá dohliadne\naj na potrebnú starostlivosť o dieťa (vhodná strava, výmena plienok a pod.), ak ju nie je\nschopný zabezpečiť otec (matka tvrdila, že ak sa maloletá vrátila od otca, zvracala a bola\nneprebalená). Ako uvádza matka, v styku otca s maloletou nebráni, čo svedčí o tom, že\nani matka sa neobáva o bezpečnosť maloletej.\n... Na druhej strane však vzhľadom na evidentné problémy otca s požívaním alkoholu\n(čo mal súd preukázané prepúšťacou správou, č.l. 43 spisu a listom zo dňa 11. 8. 2017\nz Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n. o., č. l. 69 spisu) nateraz nie je vhodné, aby bol\nstyk upravený v širšom rozsahu. Častý kontakt s otcom v jeho súčasnom stave by mohol\nnepriaznivo psychicky vplývať na maloletú, preto je potrebné v prvom rade chrániť jej\nzáujmy, a to práve obmedzením styku.\n... V prejednávanej veci je potrebné upraviť styk tak, aby boli na jednej strane\nrešpektované rodičovské práva otca a na druhej strane chránený záujem dieťaťa (vzhľadom\nna závislosť otca od alkoholu), berúc do úvahy aj právo dieťaťa na udržiavanie\npravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n... Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že nie sú dané dôvody\nna zákaz styku otca s maloletou, a ochrana záujmov maloletej bude dostatočne zabezpečená\nobmedzením styku s otcom na každú tretiu sobotu v mesiaci od 14,00 do 18,00\nza prítomnosti matky.\n... Prítomnosť matky je nutná vzhľadom na to, že, ako vyplýva z vyjadrení matky, otec\nsa nevie o maloletú primerane postarať (vhodná strava a výmena plienok). Ďalším\n\n11\n\ndôvodom je to, že maloletá doteraz netrávila s otcom veľa času, z čoho možno usudzovať, že\nnie je zvyknutá na jeho prítomnosť, čo by aj vzhľadom na jej nízky vek mohlo byť pre ňu\nstresujúce. Nemenej významnou je tiež alkoholová závislosť otca.\n... Nariadené neodkladné opatrenie je len dočasné, ale ak otec chce v budúcnosti\nčastejšie vídavať maloletú Zitu a budovať s ňou vzťah, je v jeho záujme, aby sa zo svojej\nzávislosti na alkohole vyliečil. Po dobu, kým otec nezvláda požívanie alkoholu je potrebné\njeho styk s maloletou obmedziť.\n... Odvolací súd súhlasí s odvolaním oboch rodičov v časti, v ktorej namietajú\nnevykonateľnosť výroku súdu prvej inštancie o možnosti matky odoprieť stretnutie otca\ns maloletou, ak bude otec pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Matka nie je\nspôsobilá odborne posúdiť, či otec je pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky,\na odvolací súd si nevie predstaviť, ako by matka túto skutočnosť zisťovala. Subjektívne\nposúdenie matky na neumožnenie stretnutia by v tomto prípade nepostačovalo, nakoľko\nby mohlo dôjsť k tomu, že matka by stretnutie neumožnila vôbec len s odôvodnením, že otec\nnie je triezvy, a to bez akýchkoľvek dôkazov, čím by sa v podstate zmaril účel (jeden\nz účelov) tohto neodkladného opatrenia. Ak by otec v prípade neumožnenia stretávania\npodal návrh na výkon rozhodnutia, nebolo by pre súd možné posúdiť, či k odopretiu\nstretnutia došlo zo strany matky oprávnene alebo nie, a teda či vôbec je daná základná\npodmienka výkonu rozhodnutia, ktorou je neslnenie povinnosti dobrovoľne.»\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\n\n12\n\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 781/2015).\nÚstavný súd z tohto pohľadu preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu\na dospel k záveru, že odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno vyčítať\nnesplnenie požiadavky vyplývajúcej zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia. Krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie dostatočne. Dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo sa stotožnil\ns rozhodnutím okresného súdu, ktorý nevyhovel sťažovateľkinmu návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletou dcérou. V bode II výroku\nnapadnutého uznesenia krajský súd svoje rozhodnutie limitoval do právoplatnosti skončenia\nveci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 P 133/2017. Podľa zistenia ústavného súdu\nkonanie dosiaľ nebolo skončené.\nV tomto konaní má sťažovateľka priestor na uplatňovanie svojich vecných\nargumentov odôvodňujúcich prijatie záveru o zákaze styku otca s maloletou dcérou,\ns ktorými je všeobecný súd povinný sa vysporiadať.\nÚlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom totiž nie je chrániť\nobčana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi\ndo jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\n(I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž\nvyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\n13\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nS ohľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal otázkou, či krajský súd svojím\nrozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy ustanovení zákona o rodine alebo\nprocesnoprávneho predpisu, ktorý aplikoval v konaní. Ústavný súd však žiadne skutočnosti,\nktoré by takýto záver mohli signalizovať, nezistil.\nKontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho\nporiadku krajským súdom so sťažovateľkou označenými ustanoveniami ústavy, listiny\na dohovoru dospel ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby napadnutým uznesením\nkrajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv (čl. 19 ods. 2\na čl. 46 ústavy, čl. 36 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd0f0566-b977-43ff-a92e-83bb0da0bff2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.708.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 708/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 708/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.708.2017.1"}, {"guid": "ussr:0470eca6-cc66-4e95-946c-ac07cc72d79c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.781.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 781/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 781/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.781.2015.1"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}