{"guid": "ussr:d2c85de9-fc1e-4e11-ad3d-9d6281672c06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.188.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 188/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.188.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2c85de9-fc1e-4e11-ad3d-9d6281672c06", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.188.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.188.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.188.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 188/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY – X24 CZ, s. r. o.,\nNámestie 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, právne zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Potočná 650/135B, Trenčín,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4 C 108/2014\nzo 14. apríla 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co 411/2016\nz 25. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY – X24 CZ, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 13. marca\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY – X24 CZ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 4 C 108/2014 zo 14. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného\nsúdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n6 Co 411/2016 z 25. apríla 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“, spolu aj\n„napadnuté rozhodnutia“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa žalobou podanou\nna okresnom súde domáhala proti mestu Púchov (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia náhrady\nškody za nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane\nz nehnuteľnosti za roky 2004 a 2005 v sume, ako bude súdom určená na základe\nvykonaného dokazovania. Sťažovateľka odôvodnila uplatnený nárok tým, že žalovaný ako\nsprávca dane vyrubil spoločnosti REALITY, a. s., Trenčín (ďalej len „daňovník“) daň\nz nehnuteľnosti za roky 2004 a 2005, ktorú daňovník žalovanému zaplatil v splátkach.\nPodľa názoru sťažovateľky žalovaný nesprávnym úradným postupom pri vyrubení dane\nspôsobil škodu tým, že nerešpektoval právnu úpravu umožňujúcu zohľadniť pri vyrubení\ndane z nehnuteľnosti miestne podmienky s cieľom zníženia sadzby dane. Daňovník\nnásledne zmluvou z 24. októbra 2013 postúpil svoju pohľadávku z titulu náhrady škody\nsťažovateľke. O nároku sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým rozsudkom tak, že\nžalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj\nz dôvodu premlčania uplatneného nároku. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd\nnapadnutým rozsudkom napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n«S odôvodnením rozsudku okresného súdu z hľadiska aplikácie a interpretácie\nprávnej úpravy sa odvolací súd plne stotožňuje a naň poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2\nCSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zvýraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n2\n\nV prejednávanej veci síce žalobca uviedol, že uplatňuje nárok na náhradu škody\nz nesprávneho úradného postupu správcu dane pri vyrubení daní z nehnuteľností za roky\n2004, resp. 2005, ide však o nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia, keďže\nžalobca považuje za nesprávnu výšku vyrubenej daňovej povinnosti platobnými výmermi\nžalovaného ako správcu dane.\nOkresný súd správne rozhodol v otázke začiatku plynutia subjektívnej trojročnej\npremlčacej doby (lehoty) na uplatnenie oboch nárokov, keď jej začiatok počítal odo dňa\núhrady poslednej splátky príslušnej daňovej povinnosti uloženej v platobných výmeroch.\nNeobstojí argumentácia žalobcu, že o škode sa dozvedel až z internetu, kde sa dočítal\no rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2012, že prijal na ďalšie konanie návrh\nskupiny 34 poslancov NR SR na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR vo veci\nnesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach s Ústavou SR.\nPremlčanie je občianskoprávnym inštitútom, ktorý je úzko spojený s plynutím času.\nJeho účelom je jednak stimulovať veriteľa na včasné vykonávanie svojich subjektívnych\nobčianskych práv a tým predchádzať vzniku ujmy, jednak - a to najmä - čeliť tomu, aby\ndlžníci neboli vystavení po časove neurčitú dobu donucujúcemu prostriedku tzv.\nvynútiteľnosti zo strany súdu.\nUstanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého okresný súd správne\nposudzoval námietku premlčania nároku žalobcu z platobného výmeru žalovaného za rok\n2004, upravuje premlčanie práva na náhradu škody. Určuje dvojakú, kombinovanú\npremlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu.\nSubjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa\npoškodený dozvie o škode. Pojem „dozvie o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného\no protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla\nmajetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť\n(vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde.\nKonanie na Ústavnom súde v roku 2012 k uvedenej problematike nemôže mať vplyv\nna verejnoprávne právne vzťahy, ktoré vznikli v roku 2004, resp. 2005 a už vôbec nie je\nmožné vychádzať pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby o vedomosti žalobcu\no konaní na ústavnom súde. Napokon treba dodať, že v danom prípade došlo tiež\n\n3\n\nk uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby odo dňa, keď právny predchodca\nžalobcu uhradil poslednú splátku vyrubenej dane a dňom uplatnenia nároku na súde.\nAnalogicky platia právne závery aj pri nároku na náhradu škody a posudzovaní\npremlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie aplikoval\nokresný súd pri posudzovaní námietky premlčania nároku na náhradu škody za rok 2015.\nVzhľadom na uvedené, odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení\nveci uplatnil žalobca neopodstatnene.\nŽalobca uplatnil v odvolaní odvolací dôvod - odňatie možnosti konať pred súdom,\nkeď vytýka okresnému súdu, že o jeho návrhu na prerušenie konania rozhodol súčasne\ns rozhodnutím vo veci samej.\nPredovšetkým na prerušenie konania podľa § 110 O.s.p. z dôvodu „prebiehajúcich\nrokovaní medzi účastníkmi konania za účelom dosiahnutia zmieru /urovnania všetkých\nprebiehajúcich súdnych konaní medzi účastníkmi“, ktoré žiadal žalobca tri dni pred\npojednávaním (14.04.2016), nespĺňalo ani zákonné predpoklady, pretože návrh\nna prerušenie nepodali obaja účastníci. Žalovaný takýto návrh nepodporil ani na určenom\npojednávaní.\nZa týchto okolnosti bol postup okresného súdu správny, vychádzajúci z požiadavky\nrýchlej a účinnej ochrany práv, pretože návrh žalobcu na prerušenie konania bez splnenia\nzákonného predpokladu - identický návrh žalovaného, možno považovať za obštrukčný,\na nemožno mu poskytnúť právnu relevanciu.\nV závere pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade\nžalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože mu bola postúpená „pohľadávka“\nz verejnoprávneho vzťahu. Predmetom postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho\nzákonníka môže byť postúpené iba právo zo záväzkového právneho vzťahu, nie pohľadávka\nz verejnoprávneho vzťahu, ktorá nebola judikovaná.\nSúčasne ďalej platí, že je vylúčené, aby v občianskom súdnom konaní bola\nposudzovaná vecná správnosť rozhodnutí vydaných v správnom konaní, ako je tomu aj\nv prejednávanej veci.»\n\n4\n\n3. Sťažovateľka namieta nesprávny procesný postup okresného súdu, ako aj\nnesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, v dôsledku čoho považuje napadnuté\nrozhodnutia za nesprávne a nezákonné a v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:\n„Škoda spôsobená daňovníkovi pozostáva z nesprávneho úradného postupu\nžalovaného, ktorý v zmysle legislatívy účinnej v čase vyrubovania dane z nehnuteľností\nnevyužil možnosť a za splnenia príslušných zákonných podmienok i právnu povinnosť,\nskúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby\ndane z nehnuteľností. Žalovaný túto povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľností\nvôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli\ntaké, že zníženie sadzby dane, predovšetkým dane zo stavieb, plne opodstatňovali.\n... Daňovníkovi tak bola platobným výmerom č. 172 zo dňa 12.02.2004 a platobným\nvýmerom č. 205 spolu s dodatočným platobným výmerom č. 2 zo dňa 16.06.2015 vyrubená\ndaňová povinnosť k dani z nehnuteľností v značnej výške (až 10.665,99 Eur), ktorá je\nv porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností, z ktorých bola takáto daň\nvyrubená, celkom neadekvátna a nenáležitá. Daňovník vzhľadom na absolútne nedostatky\nv infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie príslušných nehnuteľností\nv jeho vlastníctve mohol využívať tieto nehnuteľnosti len v značne obmedzenom rozsahu.\n... Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľností, ktorý\nviedol k vydaniu platobného výmeru označeného vyššie, neprihliadol na miestne podmienky\na neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane, hoci takéto podmienky\nobjektívne existovali, bol jeho postup v tomto procese ako správcu dane nesprávny\na takýmto nesprávnym úradným postupom bola daňovníkovi spôsobená škoda.\nKonanie o takto uplatnenom nároku žalobcu bolo vedené na Okresnom súde\nPovažská Bystrica... ktorý vo veci rozhodol... tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania, pričom tomuto rozhodnutiu bezprostredne na pojednávaní\ndňa 14.04.2014 predchádzalo vydanie uznesenia, ktorým konajúci súd rozhodol o návrhu\nžalobcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich rokovaní medzi účastníkmi konania\nza účelom dosiahnutia zmieru tak, že tento návrh zamietol a následne rozhodol vo veci\nsamej.\n... Žalobcovi bolo nesprávnym postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\nznemožnené uskutočnenie procesných práv v miere, že došlo k porušeniu práva\n\n5\n\nna spravodlivý súdny proces tým, že prvoinštančný súd rozhodol uznesením sp. zn.\n4C/108/2014-141 zo dňa 14.04.2016, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 16.05.2016 spoločne\ns rozsudkom vo veci samej. Tým, že súd v jeden deň zamietol návrh žalobcu na prerušenie\nkonania a v ten istý deň rozhodol rozsudkom vo veci samej, porušil žalobcove právo\nna spravodlivý proces a riadne prejednanie veci, pretože žalobcovi svojím postupom odňal\nmožnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania.“\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„1) Základné právo spoločnosti REAL1TY-X24 CZ, s.r.o. na súdnu ochranu\na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom Okresného\nsúdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/108/2014 zo dňa 14.04.2016 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/411/2016 zo dňa 25.04.2017, porušené boli.\n2) Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/411/2016 zo dňa 25.04.2017\na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/108/2014 zo dňa 14.04.2016 sa\nzrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.\n3) Spoločnosti REALITY-X24 CZ, s.r.o. sa priznáva náhrada trov právneho\nzastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n6\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Ústavný súd najskôr uvádza, že sťažovateľka sa v minulosti už na ústavný súd\nobrátila s identickou sťažnosťou smerujúcou proti tu napadnutým rozhodnutiam. Ústavný\nsúd opísanú sťažnosť v tom čase odmietol uznesením sp. zn. I. ÚS 491/2017 z 9. októbra\n2017 pre neprípustnosť, keďže v súčinnosti s okresným súdom zistil, že 1. augusta 2017\npodala sťažovateľka proti potvrdzujúcemu napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom bol vecne príslušný rozhodnúť Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a o ktorom v tej dobe prebiehalo konanie.\n\n7\n\n7.1 Sťažovateľka v tu prerokúvanej sťažnosti pre účely vyhodnotenia zachovania\nlehoty pre podania sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu a prípustnosti\nsťažnosti neuviedla, či bolo a ako bolo dovolacie konanie pred najvyšším súdom skončené.\nAž v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu sťažovateľka informovala o vydaní\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 214/2017 z 10. januára 2018 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“), ktoré však k doplneniu sťažnosti nepriložila a ani inak ústavnému súdu\ndosiaľ nedoručila či neobjasnila, ako dovolací súd rozhodol. Ústavný súd však v záujme\nmateriálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd neodmietol sťažnosť pre\nnesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ale opísané uznesenie najvyššieho súdu si\nzadovážil vlastnou činnosťou a zistil, že dovolanie sťažovateľky bolo týmto uznesením\nnajvyššieho súdu odmietnuté ako procesne neprípustné.\n8. Sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu je\npotrebné odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nZo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nkrajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade\nnepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku okresného súdu,\nkeďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Princíp subsidiarity nás poučuje, že\nústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok\nkonania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným\nsúdom prostredníctvom ústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania\no sťažnosti je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú\nvšeobecné súdy (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Vzhľadom na túto\nskutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n8\n\n9. Ďalej ústavný súd k napadnutému rozsudku krajského súdu uvádza, že hoci\nv napadnutom rozsudku krajského súdu a v konaní pred súdmi išlo o vec týkajúcu\nsa majetkových práv sťažovateľky, tá sa vo svojej sťažnosti (tak v petite, ako i obsahu\nsťažnosti) nedomáhala vyslovenia porušenia čl. 20 ústavy, resp. ochrany jej majetkových\npráv.\n9.1 Sťažovateľka tým sama limitovala ústavný súd v možnosti prieskumu\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Ústavný súd tak mohol na napadnutý rozsudok\nkrajského súdu nahliadať iba očami zachovania/nezachovania princípov spravodlivého\nprocesu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. Ústavný súd uvádza, že nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecných súdov\na ani nie je súdom skutkovým, ktorý by bol oprávnený vyhodnocovať či redigovať súdmi\nzistený skutkový či právny stav. Úloha ústavného súdu sa tak obmedzuje na posúdenie\nústavnej udržateľnosti aplikácie a interpretácie právnych noriem na dokázaný skutkový stav\npred všeobecnými súdmi (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010 alebo I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n10.1 K formálnej stránke postupu a vydania napadnutého rozsudku krajského súdu\nústavný súd uvádza, že krajský súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov\nvzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní, aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy,\nnapadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom a obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti.\n10.2 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych\nzáveroch napadnutého rozsudku nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich\narbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n\n9\n\n10.3 Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku venoval ťažiskovým\notázkam, t. j. venoval sa otázke začiatku plynutia subjektívnej trojročnej premlčacej doby\na aktívnej vecnej legitimácii, pričom svoje závery riadne odôvodnil.\n10.4 Ústavný súd vzhľadom na uvedené bol nútený odmietnuť sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže ani po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie by nebolo ani potenciálne možné dospieť k záveru o porušení\noznačeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "premlčanie", "legitimácia-aktívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3fc9778a-e419-4d76-86e2-51496bc791c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.491.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 491/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 491/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.491.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c746e95f-ebce-424b-99cb-7aee312dc8ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2020.1"}]}