{"guid": "ussr:109e28eb-1ae3-4590-bdd7-189d7cb51f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 197/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 197/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/109e28eb-1ae3-4590-bdd7-189d7cb51f6d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 197/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n;\n\n;\na\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2,\n\nPrešov, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 S 30/2014 a jeho rozsudkom zo 14. mája 2015 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžso 157/2015\na jeho rozsudkom z 27. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n,\n\n,\na\n\n,\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 1“),\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 2“),\n„sťažovateľka 3“),\n\n(ďalej aj\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 4“) a\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 5“, spolu aj „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní sp. zn. 2 S 30/2014 a jeho rozsudkom zo 14. mája 2015 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Sžso 157/2015 a jeho rozsudkom z 27. septembra 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že štyrmi žalobami sa sťažovateľ 1 na krajskom súde\ndomáhal\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\npostupu\n\na rozhodnutí\n\nSociálnej\n\npoisťovne,\n\nústredia Bratislava (ďalej len „ústredie“) č. 17479-3/2014-BA zo 6. februára 2014,\nč. 17636-3/2014-BA zo 14. februára 2014, č. 17630-2/2014-BA z 28. januára 2014\na č. 18251-3/2014-BA z 12. marca 2014.\nSťažovateľ 1 ako zamestnávateľ v podaných žalobách namietal porušenie vlastných\nsubjektívnych práv, ako aj subjektívnych práv svojich zamestnancov (sťažovateľov 2 až 5)\nv správnom konaní predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu,\nporušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania rozhodnutia orgánu verejnej správy\nv zákonnej lehote, porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia\norgánom verejnej správy, a to s podrobným odôvodnením a s odkazom na konkrétne\nskutočnosti.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 2 S 30/2014 z 3. decembra 2014 bol do konania\npribratý sťažovateľ 2. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 S 31/2014 z 3. decembra 2014\n\n2\n\nbola do konania pribratá sťažovateľka 3. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 S 32/2014\nz 3. decembra 2014 bol do konania pribratý sťažovateľ 4. Uznesením krajského súdu sp. zn.\n2 S 46/2014 z 3. decembra 2014 bol do konania pribratý sťažovateľ 5. Uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 2 S 30/2014 zo 14. mája 2015 došlo k spojeniu súdnych konaní vedených\npod sp. zn. 2 S 30/2014, sp. zn. 2 S 31/2014, sp. zn. 2 S 32/2014, sp. zn. 2 S 46/2014\ndo jedného súdneho konania ďalej vedeného pod sp. zn. 2 S 30/2014.\nKrajský súd zamietol žalobu sťažovateľa 1 a vo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 zrušil\nžalobou napadnuté rozhodnutia a vrátil vec ústrediu. V odôvodnení rozsudku poukázal\nkrajský súd najmä na to, že podľa jeho právneho názoru sťažovateľ 1 namietal v podaných\nžalobách porušenie iných než svojich vlastných subjektívnych práv, v dôsledku čoho sú\njeho žaloby nedôvodné. Vo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 vyslovil krajský súd záver\no nedostatočne zistenom skutkovom stave.\n3. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 157/2015 z 27. septembra 2017,\ndoručeným sťažovateľom 22. novembra 2017, bol rozsudok krajského súdu vo vzťahu\nk sťažovateľovi 1 potvrdený a vo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 zmenený v podobe\nzastavenia konania.\n4. Na účely náležitého preukázania porušenia označených práv sťažovatelia\nv sťažnosti poukazujú na tieto okolnosti:\n„Sťažovatelia prioritne poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n9 Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle\nktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,\nv akom sa nachádzajú sťažovatelia. Vzhľadom na to neprichádza do úvahy iná možnosť,\nako zrušenie rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne,\nústredie, nakoľko tieto sú vydané bez opory v zákone a možno ich označiť za tzv. nulitné,\nresp. ničotné právne akty (paakty).\nPráve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa - ústredie jednoducho nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\n\n3\n\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v danej veci\nsťažovateľov.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že Najvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani\nrozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa 24.08.2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom,\nže rozhodnutie súdu musí byť vo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich\nspoločných práv.\nRozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26.04.2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nZa jedno z najzávažnejších pochybení zo strany Najvyššieho súdu SR, vedúce\nk následnému porušeniu základných práv sťažovateľov na spravodlivý proces, považujú\nsťažovatelia tiež neprerušenie súdneho (odvolacieho) konania zo strany Najvyššieho súdu\nSR, hoci tak Najvyšší súd SR uskutočnil v skutkovo obdobných a právne totožných\nveciach. Najvyšší súd SR totiž v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci uznesením\nč. k. 1 Sžso 11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu\ndvoru EU na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu základného\nnariadenia (nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004), nakoľko\nodpovede na tieto otázky predstavujú právny základ pre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nVzhľadom na všetky skutočnosti... je zrejmé, že týmto spôsobom dochádza\nk zjavnému porušovaniu práva sťažovateľov na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí,\nresp. právnej istoty.\nPríslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike (Zaklad\nUbezpieczen Spolecznych - ZUS) vo vzťahu k sťažovateľom II až V určila, že uplatniteľnou\nlegislatívou podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009\na v súlade s čl. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 je\nlegislatíva slovenská.\nSociálna poisťovňa, ústredie to akceptovala (vydaním formuláru PD Al)\na na sťažovateľov II až V sa hľadelo ako na zamestnancov vykonávajúcich zamestnaneckú\nčinnosť na území Slovenskej republiky.\n\n4\n\nV neskoršom období Sociálna poisťovňa, ústredie nariadila svojim organizačným\nzložkám (pobočkám), aby preverili reálny výkon činnosti sťažovateľov II až V na území\nSlovenskej republiky... K tomu zo strany príslušných pobočiek Sociálnej poisťovne\nv prvostupňovom administratívnom konaní a zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie\nv odvolacom administratívnom konaní napokon aj došlo, a to v rozpore so zákonom\na so skutočnosťou.\n\nZa\n\ntým\n\núčelom\n\nje\n\npodľa\n\nsťažovateľov\n\npotrebné\n\nvykonať\n\nv administratívnom konaní dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť\nskutočný stav veci. Iba na základe takto objektívne zisteného skutočného stavu veci možno\nnásledne prostredníctvom individuálneho právneho aktu rozhodnúť o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach účastníkov administratívneho konania.“\nPodľa názoru sťažovateľov „došlo k akceptovaniu a k odobreniu zjavne\nnedostatočne zisteného skutočného stavu veci zo strany orgánov verejnej správy...\nVšeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov ako účastníkov\nadministratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností, ktoré sú pre\nsprávny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej. Podľa\nsťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec súčinnosti povinní v\nadministratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto orgánu verejnej\nsprávy, a už vôbec nie v konaní pred súdom v správnom súdnictve, kde sa rozhoduje\nzásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného v administratívnom konaní.“.\nZ napádaných rozhodnutí tiež vyplýva: „sťažovateľ I na území Slovenskej republiky\nnemá registrované sídlo a sťažovatelia II až V na území Slovenskej republiky reálne\nnevykonávajú žiadnu činnosť.\nK vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však v administratívnom\nkonaní celkom preukazne nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci.\nV tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú\nnáplň zamestnania sťažovateľov II až V. Sťažovatelia II až V totiž vykonávajú roznos\nletákov, ktoré si preberajú v externej obchodnej spoločnosti... Roznášanie letákov\nkontrolujú aj iní zamestnanci sťažovateľa I. Zamestnancom sťažovateľa I sa navyše vedú aj\ndochádzkové listy, čo podľa sťažovateľov celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti\nsťažovateľov II až V na území Slovenskej republiky... Sťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu\n\n5\n\nverejnej správy riadne oznámil, napriek tomu však orgán verejnej správy v rámci výkonu\nkontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania...\nOsobitne sťažovatelia uvádzajú, že Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR\npri svojom rozhodovaní nezohľadnili ani to, že Sociálna poisťovňa, ústredie už vopred (pred\nvykonaním kontroly u sťažovateľa I) vedela o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia,\nktorým potvrdí rozhodnutie svojej pobočky, nakoľko už v liste zo dňa 25.07.2013 oznámila\npoľskému orgánu sociálneho zabezpečenia (ZUS) obchodné mená. resp. mená a priezviská\nzamestnávateľov (medzi nimi sa nachádzal aj sťažovateľ I), u ktorých sa podľa názoru\nSociálnej poisťovne, ústredie jedná o tzv. schránkové firmy.\nZ toho vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie už v roku 2013 prijala záver o tom,\nže sťažovateľ I je tzv. schránkovou firmou a pristúpila k vydaniu svojho rozhodnutia až v\nroku 2014, čím výrazne prehĺbila dôsledky porušenia základných práv sťažovateľov.\n... je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa, ústredie, resp. pobočka Sociálnej\npoisťovne vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach účastníka\nadministratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania.“\nVo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v správnom konaní\npoukazujú sťažovatelia na to, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej\nlehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp. registračného listu zo strany\nsťažovateľov, a oneskorene rozhodlo aj ústredie. Vzhľadom na tieto skutočnosti,\nsťažovatelia zastávajú názor, že „...rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie a pobočky\nSociálnej poisťovne sú nezákonné už pre samotné nedodržanie zákonnej lehoty...“.\nVo vzťahu k vykonaniu kontroly zo strany orgánu verejnej správy na zistenie\nskutočností, či sťažovatelia 2 až 5 vykonávajú na slovenskom území činnosť, podľa názoru\nsťažovateľov táto kompetencia nepatrí do právomoci Sociálnej poisťovne:\n„Kontrolu na preverenie reálneho výkonu činnosti môže uskutočniť iba príslušný\nInšpektorát práce, ktorý u sťažovateľa nezistil žiadne nedostatky.“\nSťažovatelia napokon poukazujú na porušenie princípu rovnakého zaobchádzania:\n„Sťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\n\n6\n\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve...“\n5. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1,. čl. 35 ods. 1., čl. 39 ods. 1., čl. 40., čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\npod č. k. 2 S 30/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S 30/2014 zo dňa\n14.05.2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 157/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 157/2015 zo dňa 27.09.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k 9 Sžso 157/2015 zo dňa 27.09.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S 30/2014 zo dňa 14.05.2015 a vec\nsa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi 1 sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi 2 sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi 3 sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi 4 sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi 5 sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi 1 trovy konania vo výške\n171,92 Eur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\n\n7\n\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi 2 trovy konania vo výške\n171,92 Eur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi 3 trovy konania vo výške\n171,92 Eur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi 4 trovy konania vo výške\n171,92 Eur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi 5 trovy konania vo výške\n171,92 Eur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...“\nII.\n6. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 S 30/2014 zo 14. mája 2015 bola žaloba\nsťažovateľa 1 zamietnutá a vo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 bolo rozhodnutie ústredia\nzrušené a vrátené na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení namietaného rozhodnutia\nuviedol: „Žalobca v 1/ rade tvrdí, že správne orgány v preskúmavaných veciach nedodržali\nzákonný postup, rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, avšak v žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie\njeho subjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané\nprocesné lehoty, avšak podľa názoru súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv\nna zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože podľa § 250i ods. 3 O. s. p.,\npri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca\nv 1/ rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nPo preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobe súd\ndospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade subjektívne práva žalobcu porušené\nneboli, pretože v žalobách namieta porušenie subjektívnych práv žalobcov v 2/ až 5/ rade,\n\n8\n\npostup žalovanej vo vzťahu k námietkam žalobcu v 1/ rade bol v súlade so zákonom, preto\nžaloby žalobcu v 1/ rade podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodné zamietol...\nZ obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že rozhodnutia žalovanej\nneboli aj napriek povinnosti zakotvenej v § 212 ods. 3 písm. c) zákona doručené žalobcom\nv 2/ až 5/ rade do vlastných rúk. Doručené boli\n\notcovi žalobcu v 2/ rade\n\ndňa 18.02.2014,\nžalobkyne v 3/ rade\n\nmanželovi\n\ndňa 3.02.2014, manželke žalobcu v 4/ rade\ndňa 06.02.2014 a manželke žalobcu v 5/ rade\n\ndňa 25.03.2014.\nZároveň z podaní právneho zástupcu žalobcov v 2/ až 5/ rade (návrh na vstup\nďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu a to žalobcu v 2/ až 5/ rade zo dňa\n04.02.2015) vyplýva, že žalobcovia v 2/ až 5/ rade sa domáhajú preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí žalovanej z dôvodu porušenia ich subjektívnych práv. Ak teda rozhodnutia\nžalovanej zasielané do vlastných rúk boli prevzaté inými osobami ako adresátmi, teda\nžalobcami v 2/ až 5/ rade a žalobcovia sa aktívne domáhali preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p., považoval súd\nza neúčelne a nehospodárne, aby ukladal žalovanej povinnosť opätovne tieto rozhodnutia\ndoručovať žalobcom v 2/ až 5/ rade a žaloby žalobcov v 2/ až 5/ rade považoval za včas\npodané.\n... pre žalovanú povinnosť úplne a presne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si\nobstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Doteraz vykonané dokazovanie je však\nnedostatočné na prijatie objektívneho záveru, že žalobcovia v 2/ až 5/ rade na území\nSlovenskej republiky reálne činnosť zamestnancov nevykonávali. Takýto záver je predčasný\na zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.“\n7. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 157/2015 z 27. septembra 2017\nvyplýva, že najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu, odvolania sťažovateľov 2 až 5\nodmietol a v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí ústredia a vrátenia vecí na ďalšie\nkonanie vo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 ho zmenil tak, že konanie zastavil.\nPodľa názoru najvyššieho súdu: „Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského\nsúdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie\n\n9\n\nsvojich subjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov, keď okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv netvrdil. Odvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu,\nže nedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nOdvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu o tom, že žalobca nebol\nprocesne aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 247 O. s. p. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1.\nrade zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie\nsvojich subjektívnych práv (namietal porušenie práv žalobcov v 2. až v 5. rade zamestnancov), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do majetkovej\nsféry žalobcu v 1. rade.“\nVo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 najvyšší súd uviedol:\n„Žalobcovia v 2. až v 5. rade, aj keď ich krajský súd označil ako žalobcov, žaloby\nnepodali; do konania bol len pribratí uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na nich\nako na účastníkov pribratých do konania nahliadať. Keďže piata časť Občianskeho súdneho\nporiadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších účastníkov do konania, ustanovenie\n§ 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv na postavenie takého\núčastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý v uznesení o pribratí\núčastníkov nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O. s. p.\nŽalobcovia v 2. až v 5. rade boli do konania pribratí z dôvodu, že by ako zamestnanci\na ako účastníci správnych konaní mohli byť dotknutí prípadným zrušením napadnutých\nrozhodnutí žalovanej. Keďže odvolatelia - žalobcovia v 2. až v 5. rade môžu mať v konaní\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratých\núčastníkov konania, nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania. Na základe\nuvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.\nodvolania podané proti rozsudku krajského súdu účastníkmi označenými ako žalobcovia\nv 2., v 3., v 4. a 5. rade - pribratými účastníkmi konania odmietol.“\n\n10\n\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n10. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní sp. zn. 2 S 30/2014 a jeho\nrozsudku zo 14. mája 2015, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov podľa\nústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň\n\n11\n\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že\nsťažovatelia právo podať odvolanie proti rozsudku krajského súdu aj využili.\n11. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie\nčl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní sp. zn.\n9 Sžso 157/2015 a jeho rozsudku z 27. septembra 2017. Túto časť sťažnosti treba považovať\nza zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017, II. ÚS 706/2017,\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\n\n12\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017, II. ÚS 706/2017, III. ÚS 53/2018, I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n13. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že najvyšší\nsúd potvrdil rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby vo vzťahu k sťažovateľovi 1\n(nedostatok\n\nhmotnoprávnej\n\nlegitimácie,\n\nkeďže\n\nnenamietal\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nvlastných subjektívnych práv s výnimkou síce dôvodnej, avšak irelevantnej námietky\nnedodržania 60-dňovej procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nedôvodnej námietky\nporušenia princípu dvojinštančnosti konania) a zastavil konanie vo vzťahu k sťažovateľom\n2 až 5 (podľa záverov najvyššieho súdu títo žiadnu žalobu ani nepodali, keďže sa stali iba\ntzv. pribratými účastníkmi konania uzneseniami krajského súdu).\nMožno uviesť, že v konečnom dôsledku právoplatnými rozsudkami krajského súdu\na najvyššieho súdu bolo meritórne rozhodnuté iba o žalobe sťažovateľa 1, kým konanie\nvo vzťahu k sťažovateľom 2 až 5 bolo z procesných dôvodov spočívajúcich\nv neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania (absencii žalobného návrhu) zastavené.\nZa uvedeného stavu by sa javilo ako logické, aby sťažovatelia v sťažnosti podanej\nústavnému súdu namietali nesprávnosť záverov najvyššieho súdu a pokúšali sa vyvrátiť či\naspoň spochybniť ich správnosť. V skutočnosti sa sťažovatelia závermi, o ktoré sa najvyšší\nsúd opiera, v sťažnosti prakticky vôbec nezaoberajú. Ani sa len nepokúšajú namietať záver\no tom, že sťažovateľ 1 porušenie vlastných subjektívnych práv nenamietal, resp. že\noprávnená námietka porušenia práva na rozhodnutie orgánu verejnej správy v 60-dňovej\nlehote nemohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Rovnako ostatní sťažovatelia\nnepolemizujú s právnym názorom o neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania v ich\nprípade, ktorý spočíva podľa názoru najvyššieho súdu v absencii žalobného návrhu\n(m. m. II. ÚS 18/2018).\n14. V danej situácii preto ústavný súd nemá k dispozícii žiaden argumentačný\npodklad zo strany sťažovateľov, na základe ktorého by mal závery najvyššieho súdu\npreskúmavať. Nie je totiž úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu\nsťažovateľov vyvažoval vlastným „domýšľaním“ argumentov, ktoré by mohli spochybniť\n\n13\n\nsprávnosť záverov najvyššieho súdu (m. m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017,\nII. ÚS 706/2017).\n15. Rozhodujúcim argumentom sťažovateľov uplatneným v sťažnosti je poukaz\nna viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných prípadoch. V týchto rozhodnutiach\nzaujal najvyšší súd stanovisko, podľa ktorého príslušná pobočka Sociálnej poisťovne,\nale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu\nk osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú aj sťažovatelia. Podľa názoru\nsťažovateľov preto ani neprichádzala do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia\nústredia, keďže bolo vydané bez opory v zákone. Toto rozhodnutie preto treba označiť\nza nulitný, resp. ničotný právny akt (paakt). Práve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie\npochybenie zo strany všeobecných súdov, ktoré vzhľadom na nedostatok právomoci\norgánov verejnej správy rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy mali bezodkladne\npristúpiť k zrušeniu rozhodnutia ústredia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti sťažovatelia poukazujú aj na § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku,\npodľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo\nopatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.\nPodľa názoru ústavného súdu nemožno túto argumentáciu sťažovateľov akceptovať.\nVychádzajúc zo záveru najvyššieho súdu o absencii žalobného návrhu v prípade\nsťažovateľa 2 až 5, je zrejmé, že neexistoval žiaden procesnoprávny podklad, na základe\nktorého by mohli všeobecné súdy o požiadavkách uplatnených týmito sťažovateľmi konať\na rozhodnúť. Nebolo teda možné na základe neexistujúcej žaloby právoplatné rozhodnutie\nústredia zrušiť, nech už by to bolo z akéhokoľvek dôvodu. Tak isto to neprichádzalo\ndo úvahy ani v prípade sťažovateľa 1, ktorý síce žalobu podal, avšak v nej nenamietal\nporušenie vlastných subjektívnych práv. Vychádzajúc z namietaného porušenia práv\nostatných sťažovateľov, všeobecné súdy totiž nemohli na základe žaloby sťažovateľa 1\nsprávnosť právoplatného rozhodnutia ústredia preskúmavať. Namietané porušenie\nsubjektívneho práva na rozhodnutie v 60-dňovej lehote spravidla nezakladá možnosť\nsprávneho súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť. V súvislosti s takýmto konaním sa preto\nsprávny súd otázkou právomoci orgánu verejnej správy konať vo veci spravidla ani\nnezaoberá.\n\n14\n\nIba celkom okrajovo ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie sťažovateľov\nna § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd nie je\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o rozhodnutie orgánu, ktorý na to nebol\npodľa zákona oprávnený. Vzhľadom na § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, podľa\nktorého odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV tomto prípade aplikácia ustanovenia, na ktoré sa sťažovatelia odvolávajú, vôbec\nneprichádzala do úvahy, pretože v danej veci bolo odvolanie podané ešte 23. júna 2015,\nteda pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku (pred 1. júlom 2016).\nVzhľadom na túto okolnosť by v skutočnosti prichádzalo do úvahy použitie § 250j ods. 3\npredposlednej a poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku.\n16. V kontexte prijatých záverov najvyššieho súdu (nedostatok vecnej aktívnej\nlegitimácie sťažovateľa 1, procesné postavenie sťažovateľov 2 až 5 ako tzv. pribratých\núčastníkov) ústavný súd môže iba konštatovať, že pre úplnú absenciu protiargumentácie\nzo strany sťažovateľov nie je možné správnosť záverov najvyššieho súdu meritórne\npreskúmať.\nHoci sa najvyšší súd uplatnenými argumentmi sťažovateľov vzhľadom na prijatý\nprávny názor nezaoberal (s výnimkou namietaného nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty\na porušenia princípu dvojinštančnosti konania), čo vylučuje zároveň potrebu, aby sa nimi\nzaoberal ústavný súd, napriek tomu treba poznamenať v súvislosti s námietkou, podľa ktorej\nnajvyšší súd mal vyčkať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o predbežnej otázke\npoloženej v iných konaniach v obdobných veciach, že táto námietka sa (bez ohľadu na\nuvedené okolnosti, ako aj na to, že najvyšší súd žiadnu otázku európskeho práva neriešil)\njaví už na prvý pohľad aj ako neprípustná (m. m. II. ÚS 18/2018).\n17. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n15\n\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nHoci sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu odvolanie, uvedenú\npožiadavku v ňom, ale ani v podaných žalobách neuplatnili. Z materiálneho hľadiska je\npreto potrebné konštatovať, že nevyužili možnosť túto námietku v konaní pred všeobecnými\nsúdmi uplatniť, čo by zakladalo neprípustnosť tejto časti sťažnosti, keby bolo potrebné sa\nňou osobitne zaoberať. Podstatné je aj to, že sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej\npreukazovali), že túto námietku neuplatnili pred všeobecnými súdmi z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (m .m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017, II. ÚS 706/2017).\n18. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálna poisťovňa", "cudzinec, cudzinci", "zamestnávateľ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1"}, {"guid": "ussr:c27b8151-f20a-4da1-b6ef-119428e607ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:67f15ccd-c665-42fc-9aa7-a1a178d5a5d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.742.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 742/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 742/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.742.2017.1"}, {"guid": "ussr:793f160b-debc-41e4-8d74-4681b00c9acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 706/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 706/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}