{"guid": "ussr:c1a26455-063b-49f8-8b10-3feaefe7271a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.198.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 198/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 198/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 198/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.198.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1a26455-063b-49f8-8b10-3feaefe7271a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.198.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.198.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.198.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 198/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROEX SLOVAKIA s. r. o.,\nKopčianska,\n\nBratislava,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. Pavlom\n\nČičmancom,\n\nPrievozská 14/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Sžfk 15/2016 a jeho rozsudkom z 5. decembra 2017, ako aj postupom Krajského súdu\nv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 13 S 86/2015 a jeho rozsudkom z 3. augusta 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti EUROEX SLOVAKIA s. r. o. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROEX SLOVAKIA s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžfk 15/2016 a jeho rozsudkom z 5. decembra 2017 (ďalej\naj „napadnutý rozsudok“), ako aj postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 S 86/2015 a jeho rozsudkom z 3. augusta 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Trenčín (ďalej len „úrad“)\nrozhodnutím č. 9312401/5/4874755/2014 z 9. novembra 2014 určil sťažovateľke rozdiel\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume\n2 775,60 € znížením nadmerného odpočtu zo sumy 5 926,09 € na sumu 3 150,49 €,\nkeď správca dane s poukazom na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) neuznal sťažovateľke\nprávo odpočítať si DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľky\n(ďalej len „dodávateľka“), a to konkrétne z faktúry č. 20123064 z 30. novembra 2012.\nPodľa zistení úradu, dodávateľka sťažovateľke tovar uvedený na faktúre č. 20123064\nz 30. novembra 2012 reálne nedodala (tovar nezmenil miesto pred nákupom ani po nákupe);\nsťažovateľka, dodávateľka a obchodná spoločnosť\n\n, boli v rozhodnom\n\nobdobí personálne prepojené prostredníctvom osoby konateľa\nobchodná spoločnosť\n\n;\n\n, ktorá dodala tovar dodávateľke, je rizikovým\n\nsubjektom a jej konateľom bola istý čas i „neexistujúca“ osoba; sťažovateľka neprehľadným\nskladovým\n\nhospodárstvom,\n\nskladovaním\n\ntovaru\n\nviacerých\n\nvzájomne\n\npersonálne\n\nprepojených spoločností v jednom sklade, vytvorila ekonomické prostredie vhodné\nna zneužitie práva; obchodné transakcie medzi sťažovateľkou a dodávateľkou prebehli\nbez toho, aby došlo k pohybu tovaru; napriek zvyšovaniu ceny za tovar sťažovateľka\nod svojho vzniku, t. j. od roku 2009, vykazuje stratu na dani z príjmov právnických osôb,\npričom za celé obdobie vykazuje nulovú daňovú povinnosť.\n3.\n\nRozhodnutím\n\nFinančného\n\nriaditeľstva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky (ďalej\n\nlen\n\n„riaditeľstvo“) č. 1100306/1/448802/2014/5051 z 9. novembra 2014 bolo rozhodnutie úradu\npotvrdené s poukazom na správnosť skutkových a právnych záverov úradu. Rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 13 S 86/2015 z 3. augusta 2016 bola žaloba sťažovateľky podaná\n2\n\nproti rozhodnutiu riaditeľstva zamietnutá. Podľa názoru krajského súdu skutkové a právne\nzávery riaditeľstva a úradu zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia\na sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.\n4. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžfk 15/2016 z 5. decembra 2017, ktorý bol\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 11. januára 2018, bola kasačná sťažnosť\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 S 86/2015 z 3. augusta 2016\nzamietnutá. V odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd uvádza: „Z obsahu rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne, ako aj z pripojeného administratívneho spisu, je nesporné, že\nsprávca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ako je opísané vyššie, z ktorého závermi sa\nodvolací súd stotožňuje. Je zjavné, že úlohou spoločnosti\nbolo len vystavenie fiktívnej faktúry na predmetný tovar, o čom\n\n,\n- konateľ\n\nžalobcu musel vedieť, keďže cez jeho osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené\n(\n\nbol v rozhodnom období konateľom aj žalobcu a aj spoločnosti\n,). Záver krajského súdu, že spoločnosť\n\n,\n\nnedodala žalobcovi reálne predmetný tovar, vychádza zo zistenia, že sama spoločnosť\n, týmto tovarom nikdy nedisponovala. Jednoznačne totiž bolo\npreukázané, že predmetný tovar nenadobudla spoločnosť\núdajného dodávateľa\n\nod svojho\n\nAk teda spoločnosť\n\nnevlastnila a nedisponovala s predmetným tovarom, nemohla ho ani dodať žalobcovi\na oprávnene mu vystaviť spornú faktúru. V úplnej zhode s vyššie uvedenými zisteniami\na so záverom, že spoločnosť\n\nvystavovala len fiktívnu faktúru,\n\nbez reálneho dodania tovaru, je i tá skutočnosť, že spoločnosť\n\n(ktorá\n\nvystupovala ako jej dodávateľ), je rizikovým subjektom... ani samotná fyzická existencia\nčasti predmetného tovaru v sklade žalobcu nepreukazuje, že tento tovar reálne dodala\nžalobcovi spoločnosť\n\nNavyše, sklad, ktorý používa žalobca, užívajú\n\naj ďalšie spoločnosti... nie je teda možné hodnoverne preukázať, že ten-ktorý tovar je práve\nvo vlastníctve žalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôže žalobca preukázať ani\nskladovými kartami, pretože skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, že jednotlivé\nskladové zásoby nevykazujú kontinuitu. Treba zdôrazniť, že nie je úlohou finančných\norgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatňuje\n\n3\n\nodpočet DPH na vstupe preukázať, že predmetný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený\nna faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenže žalobca\nnepreukázal, že spoločnosť\n\ndodala žalobcovi reálne predmetný tovar\n\npopísaný na spornej faktúre, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením\njednoznačne preukázal, že predmetný tovar nemohla spoločnosť\nžalobcovi reálne dodať. Rovnako senát zdôrazňuje, že dôkazné bremeno leží na daňovom\nsubjekte, nie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia spoľahlivo\npreukázať. Ak tak neučiní (čo v tomto prípade neurobil, keď žalobca predložil len faktúru\na k tomu súvisiace dokumenty, avšak nedokázal preukázať reálne uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia), nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako\noprávnený.“\n5. Podľa názoru sťažovateľky „Predmetom posúdenia všeobecnými súdmi bola\noprávnenosť odpočtu DPH, ktorú si sťažovateľ uplatnil na odpočítanie z faktúry\nč. 20123064 z 30. novembra 2012 od dodávateľa\n\n, za dodávku\n\ngranitovej dlažby SHIWAKASHI a mramorových dosiek. Predmetom posudzovania bolo aj\nzamietnutie práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá\nvystavila faktúry ktorej odpočítanie správca dane a žalovaný zamietli s odôvodnením, že\nfaktúry nie je možné považovať za vierohodné. Predmetom posudzovania bolo aj\nzamietnutie práva na odpočítanie DPH v prípade preukazovania uskutočnenia dodania\ntovaru a spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k dodanému tovaru.\n...skutkové a na ich základe vyslovené právne závery všeobecných súdov\nvychádzajúcich zo skutkových a právnych záverov správcu dane a žalovaného o absencii\nmateriálneho podkladu k predloženým dokladom je nesprávny, založený na nimi vytvorenej\nfiktívnej konštrukcii, ktorou len konštatujú nezrovnalosti v predložených faktúrach ohľadne\nobsahu faktúr, nijakým spôsobom však nespochybňujúcou nenakúpenie a nedovezenie\ntovaru do skladu sťažovateľa... orgány verejnej moci v prerokovávanej veci vykonali síce\nistý rad dôkazov, ale pri ich vyhodnotení prihliadali iba na niektoré z nich a len tieto\ndôkazy boli predmetom ich úvah a hodnotení, zatiaľ čo iné dôkazy len konštatovali, ale\npredmetom úvah a hodnotení však vôbec neboli. Takto opomenuté dôkazy, ktorými sa\nnajvyšší súd a krajský súd pri postupe z hľadiska skutočností relevantných na posúdenie\n\n4\n\nneexistencie práva sťažovateľa odpočítať si DPH podľa ustanovenia § 129 ods. 1 SSP v\nsúlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá sa použije subsidiárne, nezaoberali,\nv danom prípade ich vzťahom k neúplnému vyhodnoteniu všetkých dôkazov, založili nielen\nnepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí, ale aj ich protiústavnosť.“.\nSťažovateľka považuje závery všeobecných súdov, správcu dane a žalovaného za arbitrárne\na protizákonné, lebo vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu,\nnesprávneho výkladu čl. 2 ods. 1 písm. a) a b), čl. 167, čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a), čl. 220\nbodu L, čl. 226, čl. 273 smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme\n\ndane z pridanej hodnoty § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, § 3 ods. 1, 2, 3\na 6, § 24 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i z nesprávneho posudzovania\ndôkazov produkovaných v procese dokazovania pri správe daní.\n\nV sťažnosti sťažovateľka tvrdí: „Bolo povinnosťou najvyššieho súdu ako kasačného\nsúdu, aby dal jednoznačnú odpoveď na všetky námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu. Odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu takéto závery podľa názoru sťažovateľa neobsahuje, je nepresvedčivé\na zjavne neodôvodnené, čím sa reálne nezabezpečilo uplatnenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“\n6. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo spoločnosti EUROEX SLOVAKIA s. r. o... na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžfk/15/2016 zo dňa 05. decembra 2017\na rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 13S/86/2015-33 zo dňa 03. augusta 2016\nporušené boli.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžfk/15/2016 zo dňa\n05. decembra 2017 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 13S/86/2015-33 zo dňa\n03. augusta 2016 zrušuje a vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\nSpoločnosti EUROEX SLOVAKIA s. r. o... priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 325,42 Eur (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktoré je Najvyšší súd\n\n5\n\nSlovenskej republiky povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Pavlovi Čičmancovi, so sídlom\nPrievozská 14/A, 821 09 Bratislava...“\nII.\n7. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžfk 15/2016 z 5. decembra 2017 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok krajského súdu sp. zn. 13 S 86/2015 z 3. augusta 2016.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH,\nnestačí len vyhotovenie faktúry s náležitosťami, ale musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho,\nfaktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dva druhy\npreukázania musia byť splnené kumulatívne. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje\ndaňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej podmienky.\nDaňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné dokumenty, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet DPH. Tieto preukázané listiny sa musia zhodovať so skutočne\nrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je\nnepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady\nmusia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj\nako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne\nskutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene (spôsobom\npokúšajúcim sa obísť zákon), subjektu právo na odpočet DPH zamietne. Uvedené vyplýva\nz rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj zo smernice Rady\nEurópskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.\nZ pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku poukázal na to, že „...dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte,\nnie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia spoľahlivo preukázať.\nAk tak neučiní (čo v tomto prípade neurobil, keď žalobca predložil len faktúru a k tomu\nsúvisiace dokumenty, avšak nedokázal preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia), nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“.\nK námietke o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu najvyšší súd uviedol: „zásada\nobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia\ndaňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane\n\n6\n\npreverovaných skutočností, pretože vyrubovacie konanie nie je konaním vyhľadávacím.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,\nakým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkazmi silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane\nv priebehu konania k dispozícii.“\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n7\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 13 S 86/2015 a jeho rozsudku z 3. augusta 2016, nie je daná právomoc\nústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku krajského súdu bolo prípustné podať kasačnú sťažnosť ako riadny\nopravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky\npodľa ústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať,\nže sťažovateľka právo podať odvolanie proti rozsudku krajského súdu aj využila.\n13. Sťažnosť v časti smerujúcej pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Sžfk 15/2016 a jeho rozsudku z 5. decembra 2017 treba považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie\nkonanie (m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n8\n\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n15. Sťažovateľka namieta nesprávne skutkové a právne závery úradu, riaditeľstva\na všeobecných súdov. Vyplýva to najmä z nesprávneho (jednostranného) vyhodnotenia\nvykonaných dôkazov (keďže sa prihliadlo len na tie dôkazy, ktoré boli v neprospech\nsťažovateľky).\n\nSťažovateľka\n\nv sťažnosti\n\nuvádza:\n\n„Jednostranné\n\na\n\nformalistické\n\nvyhodnotenie zistených skutkových okolností a z nich ustálené právne závery vykonané\nnajvyšším súdom, krajským súdom, žalovaným a správcom dane o absencii materiálnej\nstránky, spočívajúcej na zisteniach, že tovar nebol sťažovateľovi nikdy dodaný, že tovar\nnezmenil vlastníka, že pôvod tovaru uskladneného v tom istom sklade sa nedá zistiť, že\nvystavené faktúry za tovar sú fiktívne, na základe čoho správne orgány oboch stupňov\ndôvodne ustálili, že predmetné zdaniteľné plnenie nebolo reálne uskutočnené, v dôsledku\nčoho boli zistené porušenia ustanovení... sú založené na ľubovôli bez akejkoľvek\nracionálnej opory v zistenom skutkovom stave.“\n16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nzaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (m. m. II. ÚS 478/2015, II. ÚS 88/01).\nSúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania,\n9\n\nje však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (m. m. II. ÚS 386/2017, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). Inak povedané, povinnosť príslušného súdu v rámci riadneho\nprocesného postupu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v ním\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré vyplývajú z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochrany účastníkov konania pred svojvôľou\nsúdu.\n17. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nodôvodnil svoj právny názor, aplikoval a interpretoval príslušné všeobecne záväzné právne\npredpisy v súlade s ich znením, obsahom i duchom. Závery najvyššieho súdu obsiahnuté\nv napadnutom rozsudku je následne potrebné považovať za výraz jeho autonómneho\nrozhodovania. Postup najvyššieho súdu a jeho napadnutý rozsudok sú ústavne konformné,\nnie sú svojvoľné (arbitrárne) alebo ústavne neudržateľné pre zjavné pochybenia alebo\nomyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.\n18. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-odpočet dane", "daň-z pridanej hodnoty", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:d4cf7e9c-cd67-4780-8e2d-3083f44299b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6aba52d6-eb8f-4e4c-962b-1f5c1fbbd645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 556/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 556/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1"}]}