{"guid": "ussr:ecb8145c-3bd7-4f09-9995-5c7a7177b6a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2018 z 6. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 202/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.202.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ecb8145c-3bd7-4f09-9995-5c7a7177b6a7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.202.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.202.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.202.2018.2/text", "citacie_n": 20, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 202/2018-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti TOWER BC, a. s.,\n\nKošovská\n\ncesta 11B, Prievidza, právne zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s. r. o., Carlton Savoy Courtyard, Mostová 2,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Štefan Dedák, vo veci namietaného porušenia\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 330/2017 a jeho uznesením z 9. októbra\n2017 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 330/2017 uznesením\nz 9. októbra 2017 p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti TOWER BC, a. s.,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17 Co 330/2017-398 z 9. októbra 2017\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti TOWER BC, a. s., p r i z n á v a náhradu trov konania\nv sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú\nj e Krajský súd\n\nv Trenčíne\n\npovinný\n\nvyplatiť\n\nna\n\núčet\n\nadvokátskej\n\nkancelárie\n\nDEDÁK & Partners, s. r. o., Carlton Savoy Courtyard, Mostová 2, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. II. ÚS 202/2018-22 z 26. apríla 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej\nspoločnosti TOWER BC, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 Co 330/2017 a jeho uznesením z 9. októbra 2017.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní z 8. júna\n2018 a krajský súd vo vyjadrení z 22. mája 2018 vyslovili súhlas s upustením od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v spise.\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že obchodná spoločnosť\n\n(ďalej len\n\n„žalobkyňa“) podala Okresnému súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) žalobu\no zaplatenie sumy 75 240,11 € s prísl. (po zmene žaloby o zaplatenie sumy 133 840,11 €\ns prísl.) proti sťažovateľke ako žalovanej. Konanie sa vedie pod sp. zn. 16 C 248/2015.\nŽalobkyňa 18. apríla 2017 podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nUznesením okresného súdu č. k. 16 C 248/2015-225 z 3. mája 2017 bolo nariadené\nzabezpečovacie opatrenie formou záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve\nsťažovateľky v prospech žalobkyne. Ide jednak o nehnuteľnosti v katastrálnom území\n(list vlastníctva č.\n(list vlastníctva č.\n\n), ale tiež o nehnuteľnosti v katastrálnom území\n\n).\n\nSťažovateľka podala 11. mája 2017 proti uzneseniu okresného súdu odvolanie.\nŽalobkyňa sa 5. júna 2017 vyjadrila k podanému odvolaniu, na čo sťažovateľka reagovala\nreplikou z 23. júna 2017. Keďže sťažovateľka dostala rozhodujúce dôkazy až v septembri\n2017, svoje vyjadrenie doplnila a nové dôkazy predložila 2. októbra 2017.\nUznesením krajského súdu č. k. 17 Co 330/2017-398 z 9. októbra 2017 bolo\nuznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi\nsťažovateľky doručené 25. októbra 2017 a toho istého dňa sa stalo právoplatným.\nSťažovateľka sa domnieva, že jej právo na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý\nproces bolo porušené, pretože došlo k porušeniu princípov právnej istoty, proporcionality\na primeranosti, ako aj spravodlivého súdneho konania a uznesenie krajského súdu je\narbitrárne vzhľadom na nedostatočné a ústavne nekonformné odôvodnenie.\nKeďže sťažovateľka nemohla predložiť svoje dôkazy v rámci odvolania a vyjadrenia\nz 23. júna 2017, predložila ich až v doplnení vyjadrenia z 2. októbra 2017. Uviedla,\nže dôkazy nemohla predložiť skôr, pretože nimi nedisponovala z dôvodov od nej\nnezávislých.\n\nPredložila\n\nkrajskému\n\nsúdu\n\n3\n\nrozhodnutie\n\nDaňového\n\núradu\n\nTrenčín\n\nč. 100496592/2017 z 20. marca 2017, ktorým bolo zrušené jeho skoršie rozhodnutie\nč. 103144414/2016 z 28. júna 2017 (zrejme má byť správne 28. júna 2016, pozn.) o zriadení\nzáložného práva na nehnuteľnosti v\n\n. Ďalej predložila emailovú komunikáciu,\n\nz ktorej vyplývalo, že rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 100496592/2017\nz 20. marca 2017 bolo zrušené jeho skoršie rozhodnutie č. 103144414/2016 z 28. júna 2016,\nktorým bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v\n\n. Bolo preto preukázané,\n\nže záväzky sťažovateľky voči Daňovému úradu Trenčín boli uhradené v celom rozsahu už\nk 20. marcu 2017.\nSkutočnosť, že na listoch vlastníctva č.\n\na č.\n\nboli stále evidované ťarchy\n\nDaňového úradu Trenčín, znamenala len evidenčný problém súvisiaci s § 43 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), z ktorého vyplýva, že okresný úrad vykoná zápis\ndo 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré\npotvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. Sťažovateľka\nďalej svoje tvrdenia o neexistencii daňového nedoplatku podporila aj potvrdením o stave\nosobného účtu k 2. augustu 2017 a k 30. augustu 2017, ktorým preukazovala, že ani ku dňu\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia okresným súdom neeviduje žiadne daňové\nnedoplatky a že si teda riadne uhrádza svoje záväzky.\n\nKrajský súd vo svojom uznesení uviedol, že na doplnenie vyjadrenia a na predložené\ndôkazy nemohol prihliadnuť s poukazom na § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\npodľa ktorého na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je pre súd rozhodujúci stav v čase\nrozhodovania súdu prvého stupňa. Na tomto základe krajský súd konštatoval, že splnenie\nzákonných predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia mohol posudzovať len\npodľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase vydania uznesenia okresného súdu\na nemohol preto prihliadnuť na skutočnosti uvedené sťažovateľkou v doplnení vyjadrenia\n(napr.\n\nmedzičasom\n\ndošlo\n\nk výmazu\n\nniektorých\n\nnehnuteľnostiam).\n\n4\n\nzáložných\n\npráv\n\nk predmetným\n\nPodľa presvedčenia sťažovateľky je toto konštatovanie krajského súdu nesprávne,\npretože doplnenie vyjadrenia obsahovalo také skutočnosti, ktoré existovali v čase\npred vydaním uznesenia okresného súdu. V dôsledku toho sa krajský súd nevysporiadal\ns predloženými dôkazmi sťažovateľky, hoci z nich nesporne vyplývalo, že rozhodnutia\nDaňového úradu Trenčín boli vydané 20. marca 2017, teda pred vydaním uznesenia\nokresného súdu (20. apríla 2017). Sťažovateľka ďalej počas celého trvania konania tvrdila\na preukazovala, že rovnako boli uhradené všetky jej podlžnosti voči obchodným\nspoločnostiam\n\n, a\n\n., no aj\n\nv týchto prípadoch trval výmaz záložných práv dlhšiu dobu, hoci záväzky boli uhradené\nv celom rozsahu už pred vydaním uznesenia okresného súdu.\n\nKrajský súd absolútne nevzal do úvahy, že len samotný výmaz záložných práv\nz katastra nehnuteľností trvá minimálne 60 dní, a teda, že sťažovateľka nemohla zabezpečiť\ndôkazy o výmaze záložného práva skôr.\n\nSťažovateľka zároveň opakovane v konaní zdôrazňovala, že nie jej vinou jej vznikli\ntieto podlžnosti. Krátkodobé neuhradenie týchto záväzkov bolo zapríčinené práve konaním\nžalobkyne, ktorá neoprávnene podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok\nsťažovateľky už v čase, keď prebiehalo konanie na okresnom súde. Konkurzné konanie bolo\nzačaté uznesením Okresného súdu Trenčín z 30. júna 2016 a ďalším uznesením\nz 21. novembra 2016 bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý ako neopodstatnený.\nNapriek tomu začatie plynutia účinkov konkurzného konania spôsobilo, že sťažovateľka\nnemohla manipulovať so svojimi peňažnými prostriedkami na bankových účtoch, a tak\nuhrádzať záväzky, a to napriek tomu, že v rozhodnom čase potrebnými peňažnými\nprostriedkami na účte disponovala. Je preto podľa jej názoru nesporné, že tieto skutočnosti\nsa diali bez akéhokoľvek pričinenia z jej strany. Práve špekulatívne konanie žalobkyne\nspôsobilo, že sťažovateľke vznikli podlžnosti a že neskôr došlo aj k zaťaženiu jej\nnehnuteľností. Žalobkyňa zneužila tento ňou spôsobený stav vo vlastný prospech v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n\n5\n\nV odôvodnení\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nabsentuje\n\nprávna\n\nargumentácia\n\nk uvádzaným skutočnostiam, a to aj napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky ide\no rozhodujúce skutočnosti preukazujúce, že zabezpečovacie opatrenie nemalo byť nikdy\nnariadené pre neexistenciu obligatórnych náležitostí explicitne vyžadovaných Civilným\nsporovým poriadkom. Krajský súd bez ďalšieho skúmania a hodnotenia jednotlivých\ndôkazov dospel nesprávnou aplikáciou § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku\nk ústavne neakceptovateľnému záveru tým, že na predložené dôkazy bezdôvodne\nneprihliadol, hoci na ne prihliadnuť nesporne mal. Podľa názoru sťažovateľky jej krajský\nsúd nesprávnou aplikáciou § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku odňal možnosť\nkonať pred súdom, čo treba považovať za ústavne nekonformné.\n\nKrajský súd sa ďalej nevysporiadal so zásadou proporcionality a primeranosti\nzriadeného záložného práva vo vzťahu k sume uplatňovanej pohľadávky žalobkyne,\nt. j. k sume 133 840,11 €. Nevykonal test proporcionality, hoci tento bol pre jeho\nrozhodnutie podstatný. Na preukázanie vzniku zjavného nepomeru medzi hodnotou\nnehnuteľností a výškou uplatňovanej pohľadávky predložila sťažovateľka znalecký\nposudok, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti v Ráztočne na sumu 2 230 000 €. Zároveň\nzdôraznila, že nehnuteľnosti v Prievidzi majú obdobnú trhovú hodnotu. Došlo teda\nk zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti v hodnote približne 4 300 000 €. Krajský súd\nv uznesení uviedol, že zriadené záložné právo nemožno považovať za zriadené v zjavnom\nnepomere k výške zabezpečovanej pohľadávky (ako to namietala sťažovateľka v odvolaní),\nlebo na tomto majetku viaznu skoršie záložné práva v prospech tretích osôb. Krajský súd\ntým len prevzal konštatovanie okresného súdu bez toho, aby vzal do úvahy námietky\nsťažovateľky uplatnené v odvolacom konaní. Podľa sťažovateľky je preto zrejmé, že\nuznesením krajského súdu bolo nezákonným spôsobom zasiahnuté do jej majetkových práv,\na to pri celkom zjavnom porušení princípu proporcionality a primeranosti. Krajský súd\nnijako nehodnotil predložený znalecký posudok, pretože len stroho konštatoval, že\nna nehnuteľnostiach boli zriadené viaceré záložné práva.\nZa dostatočné nemožno považovať ani odôvodnenie uznesenia krajského súdu.\nSťažovateľka preukázala, že nevykonávala úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku a že\n6\n\nneexistuje potreba neodkladnej úpravy pomerov, ale ani dôvodná obava, že exekúcia bude\nohrozená. Krajský súd v tejto súvislosti iba stroho konštatoval, že dôvody, pre ktoré\nsťažovateľka previedla nehnuteľnosti na tretie osoby, resp. dôvody, pre ktoré boli záložné\npráva zriadené, sú právne irelevantné, pretože podstatné pre rozhodnutie je, že k takému\nkonaniu došlo po začatí konania vo veci samej a že tým mohlo dôjsť k ohrozeniu\nvymoženia pohľadávky žalobkyne. Pritom sťažovateľka v odvolaní vyčerpávajúcim\nspôsobom odôvodnila prevod nehnuteľností v\nobchodnú spoločnosť\n\n(list vlastníctva č.\n\n) na\n\na kúpnou zmluvou preukázala, že k predaju\n\ndošlo za adekvátnu hodnotu pri vykonávaní bežnej podnikateľskej činnosti. Nešlo teda\no špekulatívny prevod, ktorý by mal ohroziť vymožiteľnosť pohľadávok ostatných\nveriteľov, ale práve naopak. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje len\nsamotný fakt, že sťažovateľka predala, prípadne zaťažila svoj majetok. Strana domáhajúca\nsa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je\nreálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo, koná tak, že\nv konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania\na rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu exekúcie. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia\npráva nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia.\n\nSťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/330/2017 zo dňa 09.10.2017\nbolo porušené právo sťažovateľa TOWER BC, a. s. so sídlom... zapísaného v Obchodnom\nregistri Okresného súdu Trenčín, oddiel... na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa\nvlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNapadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/330/2017 zo dňa 09.10.2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť spoločnosti TOWER BC, a. s. so\nsídlom... zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sa, vložka č...\n\n7\n\ntrovy\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nk rukám\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\ndo\n\njedného\n\nmesiaca\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n\nZ vyjadrenia podpredsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 130/18 z 22. mája 2018,\ndoručeného\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n28.\n\nmája\n\n2018,\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažnosť\n\npovažuje\n\nza neopodstatnenú a nedôvodnú. Nezdieľa právny názor sťažovateľky, podľa ktorého\nuznesením krajského súdu boli porušené základné práva. Toto uznesenie považuje za vecne\nsprávne a zotrváva na právnych záveroch uvedených v odôvodnení uznesenia.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 8. júna 2018, doručenej ústavnému súdu\n14. júna 2018, vyplýva, že s vyjadrením podpredsedníčky krajského súdu nesúhlasí a trvá\nna podanej sťažnosti.\n\nÚstavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 202/2018-22 z 26. apríla 2018,\nvyjadrenie podpredsedníčky krajského súdu a repliku právneho zástupcu sťažovateľky\nžalobkyni, aby sa aj ona mohla vyjadriť vo veci samej, keďže rozhodnutím ústavného súdu\nby mohla byť dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa možnosť vyjadriť sa nevyužila.\n\nII.\n\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 17 Co 330/2017-398 z 9. októbra 2017 vyplýva, že\nním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 16 C 248/2015-223 z 20. apríla 2017\nv spojení s opravným uznesením č. k. 16 C 248/2015-225 z 3. mája 2017.\nPodľa konštatovania krajského súdu okresný súd zriadil záložné právo na\noznačených nehnuteľnostiach sťažovateľky ako žalovanej na zabezpečenie pohľadávky\nžalobkyne z titulu neuhradeného nájomného vo výške 133 840,11 €. Žalobkyňa návrh\nodôvodnila obavou z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie proti sťažovateľke, keďže táto\nsa zbavuje svojho nehnuteľného majetku a zaťažila ho záložným právom. Sťažovateľka\nkrajskému súdu 29. septembra 2017 a 2. októbra 2017 predložila doplnenie vyjadrenia\n\n8\n\na nové dôkazy. Poukázala na to, že z výpisov z listov vlastníctva č.\n\na č.\n\nje zjavné,\n\nže v súčasnosti už neexistuje žiadne exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach\nevidovaných na týchto listoch vlastníctva, a to preto, že sťažovateľka tieto pohľadávky\nsvojim veriteľom v celom rozsahu uhradila vrátane trov súdneho exekútora. Z toho podľa\nsťažovateľky jednoznačne vyplýva, že jej úmyslom nie je neuhrádzať záväzky veriteľom,\nale práve naopak.\nNeobstojí preto tvrdenie žalobkyne o finančnej zadlženosti sťažovateľky a hrozbe\nzmarenia budúcej exekúcie. To isté platí aj v prípade daňového záložného práva v prospech\nDaňového úradu Trenčín, lebo rozhodnutím č. 100496592/2017 z 20. marca 2017 bolo\nzáložné právo zrušené. Krátkodobé neuhradenie podlžností sťažovateľky voči jej veriteľom\nbolo zapríčinené práve konaním žalobkyne, ktorá podala neoprávnený návrh na vyhlásenie\nkonkurzu na majetok sťažovateľky a začatie plynutia účinkov konkurzného konania\nspôsobilo, že sťažovateľka viac ako pol roka nemohla manipulovať s peňažnými\nprostriedkami nachádzajúcimi sa na jej bankových účtoch a vyrovnať tak svoje podlžnosti.\nTieto skutočnosti sa diali bez akéhokoľvek pričinenia sťažovateľky, nedochádzalo teda\nk žiadnemu úmyselnému zaťažovaniu jej majetku s cieľom zhoršiť postavenie ostatných\nveriteľov.\nPodľa názoru krajského súdu cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie\npostavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka\nna účely zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už\nbola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo obmedzilo možné nebezpečenstvo\nuspokojenia pohľadávky veriteľa.\nPodľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je\nrozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.\nPodľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa\npoužijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.\n\n9\n\nZ tohto ustanovenia vyplýva, že aj pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je\npre súd rozhodujúci stav existujúci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Znamená to,\nže súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho\nrozhodnutia. Osobitný význam má § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre odvolacie\nkonanie, pretože z neho vyplýva, že pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je aj\npre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je teda\nvylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až\npo vydaní napadnutého uznesenia; na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.\nZ uvedených dôvodov krajský súd mohol posudzovať splnenie zákonných\npredpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia len podľa skutkového a právneho\nstavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto krajský súd\nnemohol prihliadnuť na skutočnosti, ktoré sťažovateľka uviedla v doplnenom vyjadrení\nz 28. septembra 2017 (teda, že medzičasom došlo k výmazu niektorých záložných práv\nk predmetným nehnuteľnostiam).\nKrajský\n\nsúd posúdil\n\nopodstatnenosť\n\na splnenie\n\npredpokladov\n\nna\n\nvydanie\n\nzabezpečovacieho opatrenia v čase rozhodovania okresného súdu a dospel k záveru, že\nzákonné predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia boli splnené. Žalobkyňa\npredloženými listinnými dôkazmi preukázala, že sťažovateľka po začatí konania odpredala\nniektoré nehnuteľnosti, ktoré vlastnila, tretím osobám a na ďalšie nehnuteľnosti v jej\nvlastníctve boli zriadené záložné práva v prospech tretích osôb, čo dôvodne môže vyvolávať\nobavu, že prípadná priznaná pohľadávka nebude môcť byť v exekučnom konaní vymožená.\nDôvody, pre ktoré sťažovateľka previedla tieto nehnuteľnosti na tretie osoby, resp. pre ktoré\nboli záložné práva zriadené, sú v danom štádiu konania právne irelevantné. Podstatné\npre rozhodnutie krajského súdu je, že k takémuto konaniu sťažovateľky došlo po začatí\nkonania vo veci samej a že ním môže dôjsť k ohrozeniu vymoženia pohľadávky žalobkyne.\nAko okresný súd správne uviedol, v danej veci bolo osvedčené, že žalobkyňa uplatňuje\nv konaní proti sťažovateľke peňažnú pohľadávku a nejde pritom o nárok zjavne\nneopodstatnený. Uznesenie okresného súdu, ktorý návrhu žalobkyne na vydanie\n\n10\n\nzabezpečovacieho opatrenia vyhovel, považoval preto krajský súd za správne a stotožnil sa\ns ním.\nKvôli nutnosti vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami sťažovateľky\ntreba ešte dodať:\nPokiaľ ide o sťažovateľkou tvrdenú neexistenciu pohľadávky žalobkyne s poukazom\nna to, že návrh žalobkyne na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky bol konkurzným\nsúdom zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne (čím podľa sťažovateľky je\npotvrdené, že takáto pohľadávka žalobkyne voči sťažovateľke neexistuje), je potrebné\nuviesť, že konkurzný súd návrh na vyhlásenie konkurzu nezamietol z dôvodu neexistencie\npohľadávky žalobkyne, ale preto, že nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať\ndokazovanie o existencii pohľadávky, ktorá je sporná. Konkurzný súd teda konštatoval\nspornosť uplatnenej pohľadávky žalobkyne, o ktorej sa vedie práve predmetné súdne\nkonanie. Z rozhodnutia konkurzného súdu však nemožno vyvodiť taký záver, že uplatnená\npohľadávka žalobkyne neexistuje.\nK ďalšej námietke sťažovateľky o nedostatku procesných podmienok konania,\nktorému podľa nej bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), keď tvrdí, že už\npredchádzajúci návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný\nz rovnakých dôvodov bol zamietnutý, treba uviesť, že ani táto námietka nie je dôvodná.\nZ obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa v skoršom návrhu na vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia jednak uviedla iné skutkové okolnosti, o ktoré oprela návrh (okrem iných aj\npodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky), jednak v novom návrhu\nna vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedla ďalšie skutkové okolnosti, ktoré nastali\nneskôr, a to zriadenie ďalších záložných práv na majetok sťažovateľky.\nK námietke sťažovateľky o nedodržaní proporcionality a primeranosti treba uviesť,\nže sa okresný súd s touto otázkou správne vysporiadal. Krajský súd sa stotožňuje s názorom\nokresného súdu, podľa ktorého vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je v zjavnom\nnepomere s výškou zabezpečovanej pohľadávky, ktorá nie je malá (ide o pohľadávku\nvo výške 133 840,11 €), a na nehnuteľnostiach vo vlastníctve sťažovateľky v čase\n\n11\n\nrozhodovania okresného súdu boli zriadené viaceré záložné práva v prospech ďalších osôb,\ntakže zriadené záložné právo nemožno považovať za zriadené v zjavnom nepomere\nk hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Krajský súd pritom opätovne zdôrazňuje účel\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorým je posilnenie postavenia veriteľa pri výkone\nexekučného práva. Zriadenie záložného práva neobmedzuje vlastníka dotknutých\nnehnuteľností v nakladaní s nimi alebo v užívaní týchto nehnuteľností a je nepochybné, že\naj v prípade úspechu žalobkyne v spore sa bude plniť len do výšky súdom judikovanej\npohľadávky.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n12\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je\nrozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.\nPodľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa\npoužijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.\nPodľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)\nje geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach\nk týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene,\no predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich\nzo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných\ncelkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať\nnajmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnostiam“).\nPodľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1\nods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nPodľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1\nods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,\npríklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva\nk nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce\nz nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností\nsvedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku\nsa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom\n\n13\n\nsa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich\nzáložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľka je presvedčená, že krajský súd nesprávne interpretoval § 329 ods. 2\nCivilného sporového poriadku, pretože v skutočnosti v inkriminovanom čase rozhodovania\nokresného súdu už niektoré záložné práva boli vymazané, i keď tento výmaz ešte nebol\nv katastri nehnuteľností zapísaný. V rámci odvolacieho konania sťažovateľkou predložené\nlistinné dôkazy uvedenú zmenu nepochybne preukazovali, no krajský súd napriek tomu\nna tieto dôkazy neprihliadol.\nPodľa názoru krajského súdu pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci\nstav existujúci v čase rozhodovania okresného súdu, čo znamená, že okresný súd je viazaný\nskutkovým a právnym stavom existujúcim v čase vydania jeho rozhodnutia. Aj pre odvolací\nsúd je relevantný stav v čase vydania uznesenia prvostupňového súdu, a preto je vylúčené,\naby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní\nnapadnutého uznesenia, a na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.\n\n14\n\nPodľa presvedčenia ústavného súdu pri posudzovaní tejto veci je potrebné vychádzať\nz už citovaných ustanovení § 28 ods. 2 a § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Z týchto\nustanovení sa dá bezpečne vyvodiť, že kým rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva\ndo katastra má konštitutívne (právotvorné) právne účinky, zatiaľ právne účinky záznamu\ndo katastra sú deklaratórne (nemajú teda právotvorné účinky). Inými slovami, v prípade\nvkladu do katastra práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú spravidla\nmomentom vkladu do katastra. Naproti tomu v prípade záznamu do katastra k vzniku,\nzmene\n\nalebo\n\nzániku\n\npráv\n\nk\n\nnehnuteľnostiam\n\ndochádza\n\nuž\n\nskôr,\n\nnapríklad\n\nmomentom právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu. V týchto prípadoch teda práva\nk nehnuteľnostiam nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú momentom vykonania záznamu,\npretože k tomu dochádza na základe iných právnych skutočností už skôr.\nZo skutkového hľadiska treba uviesť, že sťažovateľka v rámci odvolacieho konania\ntvrdila a listinnými dôkazmi preukazovala, že niektoré rozhodnutia Daňového úradu\nTrenčín, ktorými bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti sťažovateľky, boli\nrozhodnutiami z 20. marca 2017 zrušené.\nJe zrejmé, že pokiaľ by tieto tvrdenia sťažovateľky boli pravdivé a príslušné\nrozhodnutia zrušujúce záložné právo boli právoplatné pred dňom rozhodovania okresného\nsúdu (teda pred 20. aprílom 2017), potom by obstál záver, podľa ktorého stav v čase\nvydania uznesenia okresného súdu bol taký, že uvedené záložné práva boli už zrušené.\nToto zrušenie záložných práv nebolo síce ešte v čase rozhodovania okresného súdu zapísané\nzáznamom do katastra, avšak k zrušeniu záložných práv došlo nadobudnutím právoplatnosti\nrozhodnutia správneho orgánu o zrušení záložného práva ešte pred rozhodnutím okresného\nsúdu.\nÚstavný súd v zásadnej všeobecnej rovine považuje za potrebné poukázať na to, že\nzákladné právo na súdnu ochranu tej strany konania, proti ktorej návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho (resp. neodkladného) opatrenia smeruje, je priamo zo zákona určitým\nspôsobom obmedzené, a to v záujme zaistenia efektívnosti účinkov zabezpečovacieho\n\n15\n\n(resp. neodkladného) opatrenia, teda preto, aby táto strana konania nemohla ešte pred\nnariadením opatrenia urobiť také právne kroky, ktorými by sa zmysel a účel opatrenia\noslabil, resp. zmaril. Najmarkantnejšie sa obmedzenie základného práva na súdnu ochranu\nstrany konania, proti ktorej návrh smeruje, prejavuje v tom, že tejto strane konania sa návrh\nnedoručuje a prvostupňový súd o ňom spravidla rozhodne bez toho, aby sa dotknutá strana\nmohla k návrhu vyjadriť. Súd teda spravidla vychádza iba z obsahu návrhu a z pripojených\nlistinných dôkazov (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak súd návrhu vyhovie,\npotom spolu s uznesením doručí protistrane aj samotný návrh (§ 331 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nV danom prípade z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (konkrétne zrejme\nz listov vlastníctva) vyplývala existencia viacerých záložných práv zaťažujúcich\nnehnuteľnosti\n\nsťažovateľky.\n\nV\n\nrámci\n\nhodnotenia\n\nprimeranosti\n\n(proporcionality)\n\nzabezpečovacieho opatrenia dospel krajský súd k záveru, že zriadené záložné právo\nnemožno považovať za také, ktoré by bolo v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej\npohľadávky (ako to namietala sťažovateľka v odvolaní), lebo na tomto majetku viaznu\nďalšie skoršie záložné práva v prospech tretích osôb. Znamená to, že otázka existencie či\nneexistencie ďalších záložných práv hrala významnú úlohu pri posudzovaní primeranosti\nnariadeného zabezpečovacieho opatrenia.\nTreba vychádzať z predpokladu, že žalobkyňa, ktorá sa prirodzene opierala o listy\nvlastníctva (podľa ktorých zapísané záložné práva ešte existovali), nemohla vedieť o tom, že\nv skutočnosti v inkriminovanom čase niektoré zo záložných práv už zanikli v dôsledku\nprávoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré tieto záložné práva (tak isto\nprávoplatnými rozhodnutiami) pôvodne zriadili. O zániku niektorých (stále ešte na liste\nvlastníctva zapísaných) záložných práv nemohol preto vedieť ani okresný súd. Mohol by sa\nto dozvedieť len od sťažovateľky, ktorej stanovisko k podanému návrhu však z už\nuvedených zásadných dôvodov nezisťoval. Sťažovateľka sa o existencii a obsahu podaného\nnávrhu dozvedela až v momente, keď jej bol návrh doručený spolu s uznesením o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia. V tom istom momente jej vznikla po prvýkrát možnosť\npredostrieť vlastné stanovisko, resp. obranu vrátane možnosti brániť sa tým, že niektoré\n\n16\n\nzáložné práva boli už medzičasom právoplatne zrušené (v dôsledku čoho zanikli, a to aj\nnapriek tomu, že v čase rozhodovania okresného súdu boli ešte na listoch vlastníctva\nvykazované ako existujúce). Sťažovateľka následne v rámci odvolacieho konania túto\nnámietku aj uplatnila a zároveň predložila o tom príslušné listinné dôkazy.\nAko to z už uvedeného vyplýva, krajský súd vzhľadom na § 329 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku nepovažoval za možné na listinné dôkazy predložené sťažovateľkou\nv odvolacom konaní prihliadnuť s tým, že tak pre okresný súd, ako aj pre krajský súd bol\nrozhodujúci stav v čase vydania uznesenia okresného súdu.\nÚstavný súd je presvedčený, že výklad § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\nktorý si v tomto prípade krajský súd osvojil, je arbitrárny. V dôsledku neho bolo základné\nprávo sťažovateľky na súdnu ochranu (už aj tak zo zákona obmedzené) ešte viac zúžené,\nkeďže krajský súd na uvedenú odvolaciu argumentáciu sťažovateľky a na listinné dôkazy,\nktoré ju mali preukazovať, vôbec neprihliadol.\nV konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho\nopatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh smeruje, nemá možnosť zaujať\nstanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký postup odvolacieho súdu,\nktorým sa tento odmietne zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania\na ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre zabezpečovacie opatrenie\nje rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie\npodstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nMožno dôjsť k záveru, že postupom a uznesením krajského súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n17\n\nVzhľadom na tento záver už nie je potrebné osobitne sa zaoberať ďalšími dôvodmi\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tak isto nie je potrebné\nzaoberať sa ani namietaným porušením čl. 20 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy.\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nč. k. 17 Co 330/2017-398 z 9. októbra 2017 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku nálezu).\nSťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania v nešpecifikovanej sume.\nÚstavný súd považoval za možné priznať sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia advokátom za dva úkony právnych služieb v roku 2017 (prevzatie a príprava\nzastupovania, sťažnosť) v sume po 147,33 €, ako aj za dva režijné paušály v sume po 8,84 €\nspolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty, t. j. celkom sumu 374,80 € (bod 3 výroku nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "opatrenie-zabezpečovacie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opatrenie-zabezpečovacie", "záložné právo", "kataster nehnuteľností-záznam"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/330/2017", "guid": "4dfffac9-ccc9-4565-bcae-8c466c7527c5:a5249476-aa38-4b5e-a4e7-bc1e6c34e598", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "4dfffac9-ccc9-4565-bcae-8c466c7527c5:a5249476-aa38-4b5e-a4e7-bc1e6c34e598", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6314202642.3", "spisova_znacka": "17Co/330/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/330/2017 z 14. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6314202642.3"}], "citovane_v": [{"guid": "661e914a-81c8-4a94-9709-7a39eb487b1e:c416fed6-150b-4ace-9fdc-256d386a27cd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4126203975.1", "spisova_znacka": "8Co/54/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/54/2026 z 7. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4126203975.1"}, {"guid": "9137aa7a-1ea2-4ace-92f4-569bb46bafc7:8e6be719-f2e4-42a7-b143-80ba162cc91b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.4", "spisova_znacka": "6CoPr/11/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/11/2025 z 10. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.4"}, {"guid": "63e1571a-99be-4f6f-b48e-4bcbd2740024:7d4ad577-1011-48f6-96b0-e2379de3aaa5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124208005.1", "spisova_znacka": "21Co/30/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/30/2025 z 28. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124208005.1"}, {"guid": "d94fd8b9-0984-453d-8895-d4f86b0347c3:82bc9e47-4c60-41df-b327-51c535b09f92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1423206995.1", "spisova_znacka": "16Co/72/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/72/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1423206995.1"}, {"guid": "9a3f9b85-30e5-4ec5-aadb-d5be6e096d9c:4cbbbe1a-658d-4511-910c-59a98cd9dca1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5115231365.1", "spisova_znacka": "14CoKR/2/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/2/2021 z 3. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5115231365.1"}, {"guid": "9a3f9b85-30e5-4ec5-aadb-d5be6e096d9c:1dfe8ea6-52e9-4f97-9e14-a7abb14a6a3d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5115231365.1", "spisova_znacka": "14CoKR/2/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/2/2021 z 3. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5115231365.1"}, {"guid": "8eddac97-82b5-4e92-831c-76b2bde76730:8940e429-a735-4827-aeb8-e2e8d9be1ba2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5620202362.2", "spisova_znacka": "14Cob/142/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/142/2020 z 21. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5620202362.2"}, {"guid": "8eddac97-82b5-4e92-831c-76b2bde76730:c22938cb-2155-4fa4-9e8d-09c53a0265fd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5620202362.2", "spisova_znacka": "14Cob/142/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/142/2020 z 21. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5620202362.2"}, {"guid": "85957a78-7299-4a38-a3d0-396def60079e:abd7dfda-d8e8-40d2-9d06-03b026e89382", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6120207915.1", "spisova_znacka": "14Cob/97/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/97/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6120207915.1"}, {"guid": "90b07305-e4ab-489b-ac90-840298fed4c8:5642d4a6-5f9d-4128-9652-8819b196381b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2", "spisova_znacka": "13Cob/76/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/76/2020 z 14. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2"}, {"guid": "90b07305-e4ab-489b-ac90-840298fed4c8:b1f4d559-6d4d-405c-8533-66ce96a88ffd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2", "spisova_znacka": "13Cob/76/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/76/2020 z 14. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2"}, {"guid": "90b07305-e4ab-489b-ac90-840298fed4c8:bc8773f3-6312-433d-a601-39319a0b9fc3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2", "spisova_znacka": "13Cob/76/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/76/2020 z 14. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2"}, {"guid": "90b07305-e4ab-489b-ac90-840298fed4c8:ebd1be6d-96da-4a3f-b593-432ad551ba9e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2", "spisova_znacka": "13Cob/76/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/76/2020 z 14. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5919201682.2"}, {"guid": "8bcb8a2e-95a2-4082-b075-96ad1d9686b0:2f5c859f-43c0-4d72-bd66-7f624fe88019", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2119202325.1", "spisova_znacka": "31Cob/90/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/90/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2119202325.1"}, {"guid": "8bcb8a2e-95a2-4082-b075-96ad1d9686b0:0516779f-94ee-407d-9b30-e6eda0a69f18", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2119202325.1", "spisova_znacka": "31Cob/90/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/90/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2119202325.1"}, {"guid": "9446a1df-0956-403c-96cf-8c95780f8712:52c5c059-988d-4d1d-8e69-3a0c4cc2c4d8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5719201450.2", "spisova_znacka": "14Cob/183/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/183/2019 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5719201450.2"}, {"guid": "9446a1df-0956-403c-96cf-8c95780f8712:f017d1d0-26f3-40db-ad99-8428a81d7b2a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5719201450.2", "spisova_znacka": "14Cob/183/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/183/2019 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5719201450.2"}, {"guid": "b87a4bc6-2c97-4b15-bf03-9960d61098d3:78bf0293-cb91-49d4-945c-9579fd246d99", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5119204222.1", "spisova_znacka": "14Cob/104/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/104/2019 z 17. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5119204222.1"}, {"guid": "b35141fe-04c2-4aaa-87d0-1f847fbbc880:b0fc487c-159e-4df5-9645-e98da5eac75a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7118201005.1", "spisova_znacka": "11Co/37/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/37/2019 z 3. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7118201005.1"}, {"guid": "6d40c383-c59b-4a82-a6fa-84ec2905e342:480e868b-99c9-4032-b0e8-72f233ddfafe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118216446.1", "spisova_znacka": "13Cob/22/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/22/2019 z 4. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118216446.1"}]}