{"guid": "ussr:d4234c4c-ba91-49aa-b5af-7285331216ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.220.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 220/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 220/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.220.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4234c4c-ba91-49aa-b5af-7285331216ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.220.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.220.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.220.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 220/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\na\n\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Petrom Schmidlom, advokátska kancelária, Záhorácka 11/A, Malacky,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd\n\npostupom Generálnej prokuratúry\n\nSlovenskej republiky\n\nvo veci\n\nč.\n\nk.\n\nXVI/1 Pz 548/17/1000-10 a jej oznámením z 22. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci č. k. XVI/1 Pz 548/17/1000-10 a jej\noznámením z 22. januára 2018 (ďalej len „napadnuté oznámenie“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej\nlen „okresný súd“) podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku bola schválená dohoda o vine\na treste uzavretá medzi prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky a obvinenými\na\n\n, pričom okresný súd uznal obvinených za vinných,\n\nže spolu so skupinou neznámych páchateľov 18. septembra 2016 fyzicky napadli\nsťažovateľov ako poškodených tak, že obvinený\npoškodeného\n\nudrel krompáčom\n\ndo oblasti krku, následkom čoho poškodený spadol na zem\n\na zostal ležať na zemi. Následne obvinený\n\nspolu so skupinou neznámych\n\npáchateľov napadli kovovými tyčami poškodeného\n\n, ktorého opakovane\n\nudierali po celom tele. Týmto konaním spôsobili poškodenému\n\notras\n\nmozgu, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, tržnú ranu na tvári pod pravou\nočnicou dĺžky 2 cm, pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojivku a tieto zranenia si\nvyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 14 dní a poškodenému\nspôsobili zlomeninu zygomaticko-maxilárneho komplexu vpravo, odlomenie korunného\nvýbežku sánky vpravo, pomliaždeniny a odreniny chrbta a drieku a tieto zranenia si\nvyžiadali liečenie v trvaní 28 dní. Týmto konaním obvinení spáchali prečin ublíženia\nna zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo okresný súd obvineného\nodsúdil na samostatný peňažný trest vo výške 600 eur a náhradný trest odňatia\nslobody vo výmere 6 mesiacov a obvineného\n\nodsúdil na samostatný peňažný\n\ntrest vo výške 400 eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Okresný súd\nsťažovateľov ako poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne\nkonanie.\n2.1 Následne 3. októbra 2017 sťažovatelia zaslali podnet na preskúmanie postupu\nOkresnej prokuratúry Malacky, lebo boli toho názoru, že schválená dohoda je zrejme\nneprimeraná, a to najmä vo vzťahu k uloženým trestom obvineným, ako aj čo sa týka\nvýroku o náhrade škody poškodených, ktorá bola riadne uplatnená v prípravnom konaní aj\nv konaní o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre Malacky. Vo svojom podnete\n\n2\n\nopätovne poukázali na nesprávnu právnu kvalifikáciu zisteného skutku orgánmi činnými\nv trestnom konaní.\n2.2 Dňa 25. januára 2018 bolo sťažovateľom doručené napadnuté oznámenie\ngenerálnej prokuratúry, ktorým bolo sťažovateľom oznámené, že po preskúmaní veci sa\nprokurátorka, ktorá podnet vybavila, nestotožnila s právnym názorom sťažovateľov\nvo vzťahu k navrhovanej právnej kvalifikácii a právne posúdenie konania obvinených\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní považuje za správne.\n3. Z postupu už spomínaných orgánov činných v trestnom konaní je podľa\nsťažovateľov dostatočne zrejmé, že poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného\nzboru Malacky, ako aj Okresná prokuratúra Malacky a napokon i generálna prokuratúra\nneuviedli zákonný a jasný dôvod, prečo sťažovateľmi predložené dôkazy nezohľadnili aj\nnapriek skutočnosti, že tieto dôkazy mali podstatný význam pre ďalšie rozhodnutie.\nV trestnom konaní nebol sťažovateľom podľa ich slov priznaný nárok na náhradu škody\nv tzv. adhéznom konaní napriek tomu, že škoda na zdraví bola zistená znaleckým\nskúmaním. Okrem toho sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že páchatelia boli trestne\nstíhaný za menej závažný skutok v súvislosti s predmetnou vecou, kde im boli uložené\nprísne podmienečné tresty odňatia slobody. Zo spôsobu útoku páchateľov je podľa\nsťažovateľov dostatočne zrejmé, že takto vedeným útokom mali v úmysle im spôsobiť\nťažkú ujmu na zdraví. Bolo len vecou náhody, že zranenia, ktoré boli sťažovateľom\nnapokon spôsobené, boli z trestnoprávneho hľadiska podľa sťažovateľov iba ľahkého\ncharakteru. Na základe už uvedených skutočností bolo podľa mienky sťažovateľov zrejmé,\nže dozorujúci prokurátor dostatočne v rámci vykonávania dozoru nad prebiehajúcim\ntrestným konaním nezabezpečil, ba priam umožnil, aby sa obvinení, ktorí sa už v minulosti\ndopustili závažných trestných činov, mohli naďalej pohybovať na slobode. V prípade\nsprávnej právnej kvalifikácie skutku by im boli podľa názoru sťažovateľov uložené\nnepodmienečné tresty odňatia slobody.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n\n3\n\n„Základné práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 postupom Generálnej\nprokuratúry SR, sp. zn. XVI/1 Pz 548/17/1000-10 zo dňa 22.01.2018, porušené boli.\nZároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/74/2017- 243 zo\ndňa 27.09.2017.\nGenerálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n322,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\n\n4\n\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, uvedené právo nemohlo byť v prejednávanej veci vôbec\ndotknuté. Súčasťou práva na súdnu ochranu totiž nie je právo fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia bol orgán prokuratúry\npovinný zahájiť trestné stíhanie alebo zahájiť trestné stíhanie pre oznamovateľom označený\ntrestný čin či podať obžalobu proti označeným osobám s právnou kvalifikáciou skutku\npodľa predstáv oznamovateľa (porov. I. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06,\nIV. ÚS 17/09).\n7.1 Ani z čl. 6 dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania\nproti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny, napr.\npoškodenou osobou artikulovaný trestný čin [porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, č. 50428/99,\nbod 6; rozsudok vo veci Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29; rozsudok\nvo veci Kusmierek v. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48]. Už z tohto dôvodu je\npreto možné sťažnosť považovať v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde za zjavne\nneopodstatnenú a možno ju z tohto dôvodu odmietnuť.\n7.2 Ústavný súd však ďalej dôvodí, že si je vedomý judikatúry ESĽP, ktorú\nreflektoval aj vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu pri vyšetrovaní\nniektorých trestných činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri medzi mnohými rozsudok\nveľkého senátu vo veci McCann a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 27. 9. 1995,\nč. 18984/91, bod 161 alebo rozsudok Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku\n\n5\n\nz 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209 – 213), čl. 3 (rozsudok vo veci Assenov a ďalší proti\nBulharsku z 28. 10. 1998, č. 24760/94, bod 102; podobne nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 70/01 z 27. júna 2003), čl. 4 (rozsudok vo veci Rantsev proti Cypru a Rusku\nzo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež k porušeniu sťažovateľmi\noznačeného čl. 8 dohovoru.\n7.3 Pri zásahoch do práva zaručeného čl. 8 dohovoru však ESĽP vyžaduje trestne\nprávnu ochranu len veľmi výnimočne. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa\nvzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva („where\nfundamental values and essential aspects of private life are at stake“ – pozri rozsudok\nvo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok\nvo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013, č. 5786/08, body 82 – 85). Takými sú\npredovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady\ndomáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti Slovensku z 29. 5. 2012,\nč. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné zneužívanie či znásilnenie, pozri\nnapr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27) či\nfyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti\n(rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11. 12. 2012, č. 29525/10, bod 91).\nV ostatných prípadoch postačí ochrana prostriedkami iných právnych odvetví.\n7.4 Sťažovatelia namietajú, že právna kvalifikácia skutku, ktorého sa na ich osobách\ndopustili obvinení, mala byť odlišná od tej, ktorá zakladala prijatie dohody o vine a treste\ns obvinenými a prijatie rozsudku okresného súdu.\n7.5 Ústavný súd k tomu uvádza, že orgány činné v trestnom konaní riadne skutok\nvyšetrili, prokuratúra uzatvorila s obvinenými dohodu o vine a treste tak, ako to\npredpokladá Trestný poriadok, a okresný súd rozsudkom schválil v súlade s Trestným\nporiadkom túto dohodu o vine a treste, obvinených uznal za vinných a uložil im tresty\npredpokladané Trestným poriadkom. Vo veci sťažovateľov teda došlo k objasneniu\ntrestného činu, identifikácii páchateľov trestného činu, preukázaniu trestnej zodpovednosti\nkonkrétnych páchateľov trestného činu, odsúdeniu páchateľov trestného činu i potrestaniu\npáchateľov trestného činu, ktorý bol na sťažovateľoch spáchaný. Postupu orgánov činných\n\n6\n\nv trestnom konaní, prokuratúry i okresného súdu nemožno z ústavného hľadiska (ani pri\nzohľadnení judikatúry ESĽP) nič vytknúť.\n7.6 To, že sťažovatelia nesúhlasia s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju ustálili\norgány činné v trestnom konaní, prokuratúra i okresný súd, nemôže byť v danom prípade\nna podklade napadnutého oznámenia generálnej prokuratúry predmetom prieskumu\nústavným súdom. Ústavný súd nie je súdom skutkovým či opravnou inštanciou v rámci\ntrestného konania či trestného súdnictva a v zásade mu neprináleží preskúmavať to, ako\nprávne kvalifikovali konkrétny skutok orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy.\nÚloha ústavného súdu sa v rámci trestného konania (predsúdneho či súdneho) obmedzuje\nna dohľad nad zachovaním hmotných a procesných ústavných práv osôb, ktorým ústava či\ndohovor garantujú v rámci trestného konania určité subjektívne hmotné a procesné ústavné\npráva a dohľad nad riadnym plnením pozitívneho záväzku štátu viesť účinné vyšetrovanie,\nporušenie ktorého by viedlo k veľmi závažnému zásahu do samotnej podstaty konkrétnych\nústavných (zväčša hmotných – pozri vyššie) práv. Ústavný súd teda v zásade nie je\noprávnený hodnotiť samotné vyšetrovanie trestného činu alebo právnu kvalifikáciu skutku,\nči váhu jednotlivých dôkazov v trestnom konaní.\n7.7 Ústavný súd citlivo vníma, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia ako\npoškodení v trestnom konaní nie sú oprávnení podať proti rozsudku okresného súdu, ktorým\ndošlo k schváleniu dohody o vine a treste, odvolanie (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku),\nv spojení s druhom trestu (peňažný trest) a výškou trestu (600 eur a 400 eur), uloženým\nobvineným/páchateľom trestného činu, a najmä v spojení s poškodením zdravia, ktoré\nutrpeli následkom spáchaného trestného činu na ich osobách, považujú sťažovatelia opísaný\nvýsledok trestného konania za nedostatočný či nespravodlivý a pociťujú, že nedošlo u nich\nk naplneniu predstáv o spravodlivom potrestaní páchateľov trestného činu, ktorého sa stali\nobeťou a spôsob spáchania ktorého aj podľa názoru ústavného súdu naráža na hranice\ncivilizovaného spoločenstva a spolunažívania. Ústavný súd musí ale poukázať, že pokiaľ\nsťažovatelia ako poškodení nesúhlasili s dohodou o vine a treste, okresný súd ich správne\nodkázal podľa § 334 ods. 2 v spojení s § 232 ods. 4 poslednou vetou Trestného poriadku\ns náhradou škody na civilný proces. Trestné právo je právom verejným a predstavuje\nprostriedok ultima ratio pri vyvodení zodpovednosti konkrétnej osoby za deliktuálne\n7\n\nkonanie, pričom prostredníctvom trestného práva sa chráni predovšetkým verejný záujem\na odsúdením páchateľa a uložením trestu sa zabezpečuje individuálna a generálna prevencia\npred ďalším páchaním trestnej činnosti. Pri poškodení určitého súkromného právom\nchráneného záujmu konkrétnej osoby deliktuálnym konaním tretej osoby (napr. aj\nspáchaním trestného činu) právny poriadok vo všeobecnosti poskytuje poškodenému\nochranu jeho subjektívnych práv a chránených záujmov najmä prostredníctvom odvetví\nsúkromného práva, predovšetkým občianskoprávne prostriedky ochrany práva. Aj preto\nokresný súd správne odkázal sťažovateľov na civilné súdne konanie, v ktorom sťažovatelia\nbudú oprávnení domáhať sa proti už uvedeným obvineným páchateľom trestného činu\njednak náhrady škody na zdraví, ktorá im vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (§ 420\na § 444 Občianskeho zákonníka), ako aj domáhať sa primeraného zadosťučinenia (§ 13\nods. 1 Občianskeho zákonníka) či domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\n(§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá im bola spôsobená v dôsledku trestného činu\nspáchaného na ich osobách.\n7.8 Z prezentovaných dôvodov bol ústavný súd nútený sťažnosť sťažovateľov\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-trestné oznámenie", "trest", "trestný čin-právna kvalifikácia trestného činu", "poškodený", "skutok-trestnosť konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:857458c7-9f33-4ea0-a0c0-331e94898b7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.430.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.430.2025.1"}, {"guid": "ussr:82caabc0-3276-4e55-9d43-ca08c2c807fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.201.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 201/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 201/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.201.2023.2"}, {"guid": "ussr:8dda1477-6334-4584-9507-b0eeac8f7314", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.339.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2023 z 29. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.339.2023.1"}, {"guid": "ussr:e613a94c-ba1c-489a-a401-fc7e9789762c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.700.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 700/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 700/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.700.2021.1"}, {"guid": "ussr:49a4b7c3-a623-4f75-ab35-a6dc39d66e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.514.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.514.2021.1"}, {"guid": "ussr:a955e7e3-d4d5-4a4c-9b64-3d2254746d92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.209.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.209.2019.1"}]}