{"guid": "ussr:cddd056d-5bc9-40e7-93d1-bf47a7d6b3bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.221.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 221/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.221.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cddd056d-5bc9-40e7-93d1-bf47a7d6b3bf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.221.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.221.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.221.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 221/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 187/2017\nz 20. decembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n2 Co 603/2015 z 22. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia v záhlaví uvedených základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 187/2017 z 20. decembra\n2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 Co 603/2015 z 22. novembra 2016.\n2. Z priloženého rozhodnutia najvyššieho súdu a z rozhodnutí súdov nižšej inštancie,\nktoré boli súčasťou príloh v skoršej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. II. ÚS 209/2017,\nústavný súd zistil nasledujúce skutočnosti. Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nrozsudkom sp. zn. 20 C 60/2007 z 10. apríla 2015 zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ\ndomáhal zaplatenia sumy 16 596,96 € s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny\nna základe zmluvy o uplatnení práva na riešenie vynálezu a odmene zaň pre vynález\nč. 4/1999. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že ekonomický prínos z riešenia\nvynálezu za prvý až piaty rok jeho využívania bol záporný, a preto žalobcovi ako\nspolupôvodcovi nevznikol žiaden nárok na vyplatenie odmeny.\n3. Krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal\nna výsluchy svedkov vykonané súdom prvého stupňa, ale tiež na znalecký posudok\n, z ktorého vyplynulo, že z riešenia podnikového vynálezu č. 4/1999\nžalovanému nevznikol ekonomický prínos. Konštatoval, že okresnému súdu nemožno\nvyčítať, že posudok znalca pokladal za úplný bez akýchkoľvek známok účelovosti. Aj\npodľa názoru odvolacieho súdu boli závery znaleckého posudku logické a zodpovedali aj\nďalším vykonaným dôkazom, pričom neexistuje žiaden iný znalecký posudok, ktorého\nzávery by s ním boli v evidentnom rozpore. Uviedol ďalej, že znalec zotrval na\nvýchodiskách svojho posudku a jeho odpovede obsahovo korešpondovali aj s odborným\nvyjadrením č. 1/2015, ktorým reagoval na odborné stanovisko č. 2/2014, predložené\nsťažovateľom ako žalobcom. Vzhľadom na obsah a priebeh dokazovania, ako aj trvanie\nsporu okresný súd podľa odvolacieho súdu nepochybil, keď už neodročoval pojednávanie s\ncieľom preštudovania odborného vyjadrenia znalca\n\nč. 1/2015 žalobcom.\n\nDodal, že toto odborné vyjadrenie v kontexte už podaného posudku žiadne zmeny\nv dôkaznej situácii neprinieslo a sťažovateľ mal možnosť priamo na pojednávaní\nkonfrontovať znalca, čo napokon aj urobil. Okresný súd sa podľa odvolacieho súdu správne\nvysporiadal aj s odborným stanoviskom\n\n, ktoré predložil sťažovateľ.\n2\n\nKonštatoval, že\n\npri vypracovaní stanoviska nemal k dispozícii celý spis,\n\nvychádzal iba z časti podkladov, a tak jeho závery nemohli konkurovať záverom znaleckého\nposudku\n\n. Dodal, že sťažovateľ na pojednávaní 10. apríla 2015 ďalšie návrhy na\n\ndoplnenie dokazovania nemal a zvažoval len vypočutie\n\n, ktorý „s prihliadnutím\n\nna obsah ním naštudovaných materiálov zo spisu len v redukovanom rozsahu, závery\ndokazovania už vykonaného spochybniť principiálne nemohol.“. K námietke sťažovateľa, že\nv konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd poukázal na\nrelevantné články ústavy a uviedol, že žiadne pochybenie v tomto smere nezistil. Podotkol,\nže pre úspech v spore musel sťažovateľ preukázať, že užívaním vynálezu žalovanému\nvznikol ekonomický prínos, čo sa mu nepodarilo. Obmedzil sa len na svoje tvrdenia, ktoré\nboli v rozpore s oboznámenými listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov i znaleckým\nposudkom.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého\nvyvodzoval z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). K vade\nzmätočnosti malo dôjsť tým, že súdy oboch inštancií nevykonali navrhnuté dôkazy,\npri znaleckom skúmaní a jeho následnom hodnotení postupovali nesprávne, nesprávne\nzhodnotili skutkový stav, odvolací súd nenariadil pojednávanie a vec nesprávne právne\nposúdil.\n5. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je prípustné, a preto ho odmietol. Poukázal na to, že podľa § 420 písm. f) CSP\nje dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo\nproti takému, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol podľa najvyššieho súdu\nvysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach tak, že «sa ním rozumie len faktická, vydaniu\nkonečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj\nR 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011,6 Cdo 90/2012). Tento pojem\n3\n\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.».\nPokiaľ teda „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu v civilnom sporovom konaní, potom\nním podľa najvyššieho súdu vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia – jeho odôvodnenie\n(obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je\nvysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol. Podľa uvedeného právneho názoru\nbolo treba vykladať pojem „procesný postup“ aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n6. K argumentom sťažovateľa ďalej uviedol, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nemôže byť nedostatočné zistenie skutkového stavu,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého\ndôkazu. Čo sa týka namietanej vady spočívajúcej v rozhodnutí bez pojednávania, najvyšší\nsúd poukázal na § 358 ods. 1 CSP, podľa ktorého na prejednanie odvolania odvolací súd\nnariadi pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to\nvyžaduje dôležitý verejný záujem. Pojednávanie na odvolacom súde je teda fakultatívne,\nsúd ho okrem prípadov uvedených v citovanom ustanovení nariaďovať nemusí.\nV predmetnej veci nenastala žiadna z uvedených skutočností. Námietku preto považoval za\nneopodstatnenú.\n\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\nspočívala\n\nprocesná\n\nvada\n\nzmätočnosti\n\nďalej\n\nv nesprávnom právom posúdení. K tomu však najvyšší súd odkázal na svoju rozhodovaciu\nprax, podľa ktorej realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym\nposúdením. Tým je podľa najvyššieho súdu činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávne právne posúdenie je potom „chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;\ndochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.“. Najvyšší súd nevidel dôvod na\nodklon od už uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci\n(nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať\nprocesné oprávnenia niektorou zo strán civilného sporového konania. Keďže z obsahu spisu\nnevyplývala žiadna z už uvedených skutočností, námietku, že namietaným postupom\n\n4\n\nodvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP, považoval preto\nza neopodstatnenú.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v prvom rade uvádza, že nesúhlasí so záverom\nkrajského súdu, podľa ktorého žalobca musel preukázať, že žalovanému užívaním vynálezu\nza prvý až piaty rok vznikol ekonomický prínos, čo sa mu nepodarilo. Tvrdí, že má\ns ohľadom na § 11 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných\nosvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení\nneskorších predpisov vo vzťahu k žalovanému právo na primeranú odmenu. Podľa\nsťažovateľa z uvedeného ustanovenia vyplýva, že „na určenie výšky odmeny je rozhodujúci\ntechnický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným\nuplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení\nvynálezu, ako aj na rozsah pracovných úloh pôvodcu.“. Z dôvodovej správy k citovanému\nustanoveniu vyplýva, že pre vznik práva na odmenu je právne relevantná skutočnosť\nvytvorenia vynálezu a prechodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa. Ani pri\nurčovaní výšky odmeny nie je relevantné, či zamestnávateľ technické riešenie reálne použil,\ntzn. výška odmeny sa podľa názoru sťažovateľa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp.\nprínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo má vyplývať aj\nz použitia gramatického tvaru „prínos dosiahnuteľný“. Týmito skutočnosťami sa všeobecné\nsúdy nezaoberali. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že k uvedeným skutočnostiam žiadal vypočuť\n, avšak súd rozhodol, že ho nevypočuje a jeho stanovisko nebral do úvahy,\npričom „v bode 22 len skonštatoval, že znalec\n\nnemal k dispozícii celý spis,\n\nvychádzal iba z časti podkladov, čo však nemohlo a ani neovplyvnilo jeho výklad normy\nN/CA3/2003 a zákona.“. Sťažovateľ poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok pozná aj\ninštitút odborného vyjadrenia, ktoré môže v jednoduchších prípadoch nahrádzať znalecký\nposudok. Odvolací súd rozhodoval už v čase platnosti Civilného sporového poriadku.\nOkresný súd však odborné stanovisko č. 2/2014\n\nneprečítal ani neoznámil jeho\n\nobsah, čo neurobil ani súd druhej inštancie. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „znalec\npodal odborné vyjadrenie, ktoré súd doručil žalobcovi na pojednávaní dňa\n10.4.2015, pričom žalobca nemal možnosť si toto vyjadrenie preštudovať a požiadať\nodborníka z danej oblasti o stanovisko k tomuto odbornému vyjadreniu\n\n5\n\n, ako to\n\nvyplýva aj z bodu 21 odôvodnenia cit. odvolacieho rozsudku, kde odvolací súd skonštatoval,\nže súd prvej inštancie nepochybil ak neodročoval pojednávanie za účelom preštudovania\nodborného vyjadrenia znalca\n\n.“. Týmto nesprávnym úradným postupom mu súd\n\nznemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, pričom dovolací súd sa týmito namietanými skutočnosťami vôbec\nnezaoberal.\n8. Sťažovateľ ďalej podotýka, že nesúhlasí so znaleckým posudkom znalca\n, ktorý považuje za jednostranný, účelový, nepodložený žiadnymi relevantnými\ndôkazmi. Následne špecifikuje jednotlivé vady posudku, s ktorým sa podľa jeho názoru\nvšeobecné súdy nevysporiadali, resp. vysporiadali nesprávne.\n9. S ohľadom na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd konštatoval\nporušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu a napadnuté rozhodnutia zrušil.\nII.\n10. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí všeobecných súdov v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Skutkové a právne\nzávery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05,\nIII. ÚS 153/07). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia\nv súvislosti s právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu\na aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej\nprávnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto\n\n6\n\ndôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti\n(III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n11. Pokiaľ ide o posúdenie otázky preukázania ekonomického prínosu vynálezu,\nústavný súd pripomína, že zisťovanie a hodnotenie skutkových okolností a následné\nvyvodzovanie právnych záverov je úlohou všeobecných súdov a ústavný súd by doň mohol\nzasiahnuť len v prípade zistenia extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a z nich\nvyvodenými skutkovými či právnymi závermi. Takáto situácia však v tomto prípade\nnenastala. Všeobecné súdy presvedčivým spôsobom vysvetlili, na ktorej strane sporu\nv danom prípade ležalo dôkazné bremeno aj akým spôsobom dospeli k záveru o jeho\nneunesení zo strany sťažovateľa. Za ústavne akceptovateľný a logický je možné považovať\naj záver, že relevantným je skutočný, a nie potenciálny prínos zamestnaneckého vynálezu.\n12. Podobné je možné konštatovať aj vo vzťahu k hodnoteniu znaleckého posudku.\nÚstavný súd podotýka, že účelom znaleckej činnosti je objasnenie skutkových okolností\nprerokúvaného prípadu na základe odborných znalostí, ktorými konajúci súd nedisponuje.\nÚstavnému súdu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy, medzi ktoré patrí aj\nznalecké dokazovanie, tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Ústavný súd nie\nje oprávnený preskúmavať vecnú správnosť uvedeného znaleckého posudku (m. m.\nIV. ÚS 241/2010). Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v rozpore s jeho už\nspomínaným postavením, ale popieral by základné zásady ústnosti a bezprostrednosti\nsúdneho konania, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy\n(m. m. I. ÚS 118/2011). Ústavný súd preto nie je oprávnený preskúmavať znalecký\nposudok, ale iba súlad postupu všeobecného súdu pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich\nz tohto posudku s ústavou.\n13. Ústavný súd však v postupe súdu pri hodnotení skutkových a právnych záverov\nnezistil nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej\nneakceptovateľnosti. Krajský súd sa námietkami sťažovateľa vznesenými proti znaleckému\nposudku riadne zaoberal, avšak nestotožnil sa s nimi, pretože znalecký posudok považoval\nza logický a zodpovedajúci ďalším vykonaným dôkazom. V tomto smere zohľadnil aj\nvýsluch znalca, pri ktorom znalec zotrval na východiskách svojho posudku. Znaleckému\n\n7\n\nposudku podľa krajského súdu nemohlo konkurovať ani odborné vyjadrenie\n\n,\n\nkeďže ten disponoval len obmedzenými podkladmi. Čo sa týka námietky, podľa ktorej\nsťažovateľ nemal možnosť preštudovať si odborné vyjadrenie znalca\n\n, ktoré súd\n\ndoručil žalobcovi na pojednávaní 10. apríla 2015, pretože okresný súd pre tento účel\nneodročil pojednávanie, aj s touto námietkou sa krajský súd dostatočne vysporiadal, keď\nuviedol, že toto odborné vyjadrenie v kontexte už podaného posudku žiadne zmeny\nv dôkaznej situácii neprinieslo a sťažovateľ mal možnosť priamo na pojednávaní\nkonfrontovať znalca, čo napokon aj urobil. K námietke, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniu\npráva na spravodlivý proces aj nezrealizovaním navrhovaného výsluchu\n\n,\n\nkrajský súd uviedol, že tento výsluch „s prihliadnutím na obsah ním naštudovaných\nmateriálov zo spisu len v redukovanom rozsahu, závery dokazovania už vykonaného\nspochybniť principiálne nemohol.“. Aj s týmto dôkazným návrhom sa teda všeobecné súdy\nriadne vysporiadali. Ústavný súd považuje postup všeobecných súdov pri vykonávaní\na hodnotení dôkazov za ústavne konformný.\n14. Ústavný súd v závere podotýka, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľ\nnevznáša žiadne konkrétne námietky, preto je možné len stručne konštatovať, že toto\nrozhodnutie je adekvátnym a preskúmateľným spôsobom odôvodnené a nevykazuje žiadne\nvady relevantné z hľadiska ústavného prieskumu. Aj v tomto smere je teda ústavná sťažnosť\nzjavne neopodstatnená.\n15. Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní boli dodržané garancie\nspravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru a nedošlo ani k zásahu\ndo hmotných práv sťažovateľa. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "duševné vlastníctvo-práva k predmetom priemyselného vlastníctva", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f75c34cf-8748-4b1e-8001-67d95e577c3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.209.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 209/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/2017 z 23. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.209.2017.1"}, {"guid": "ussr:9bcd299a-b6f7-46fd-b919-10d3636477c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2011 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bcd299a-b6f7-46fd-b919-10d3636477c5"}, {"guid": "ussr:d82bc780-4cc1-438d-b9ca-047f19656139", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 241/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d82bc780-4cc1-438d-b9ca-047f19656139"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}