{"guid": "ussr:1b030aff-2ad2-48e3-983e-d71d69cd8a71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.222.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 222/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.222.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1b030aff-2ad2-48e3-983e-d71d69cd8a71", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.222.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.222.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.222.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 222/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Bednářová & Hodoňová, Mariánske námestie 31, Žilina, v mene\nktorej koná advokátka JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., vo veci namietaného porušenia čl. 36\nods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 202/2017 a jeho uznesením z 13. decembra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 202/2017 a jeho uznesením z 13. decembra 2017.\nSťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 28. marca 2018.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 4 C 15/2014 z 22. septembra 2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa ako\nžalobcu proti\n\n(ďalej len „žalovaný 1“) a\n\n(ďalej len\n\n„žalovaná 2“) ako žalovaným o určenie, že byt č. 50 na 8. poschodí bytového domu č. 2478\nna\n\nulici v\n\n, ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach,\n\nzariadeniach a príslušenstve domu, ale tiež na pozemku parcely č. 2574 (zastavaná plocha\na nádvoria – 416 m2), zapísanom v katastri nehnuteľností na\nv katastrálnom území\n\n, patria do dedičstva po poručiteľovi\n\n,\n\nzomrelom 6. februára 2010 (ďalej len „poručiteľ“).\nSťažovateľ v konaní spochybňoval podpis poručiteľa na darovacej zmluve,\nna základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného 1, ktorý ich\nnásledne predal žalovanej 2. Okrem podpisu na zmluve sťažovateľ spochybňoval\n(vzhľadom na vysoký vek a ťažkú chorobu) spôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase\npodpisu darovacej zmluvy. Okrem týchto nosných argumentov sťažovateľ namietal aj\nchyby katastrálneho konania a pochybenia pri doručovaní ním zasielaných listín, nesúlad\npotvrdenia bytového družstva s technickou normou a inými potvrdeniami bytového\ndružstva, ako aj manipuláciu s notárskou zápisnicou v katastrálnom konaní.\nV konaní vedenom okresným súdom sťažovateľ navrhol vykonanie dôkazov, ktoré\npovažoval za nevyhnutné pre ozrejmenie veci. Išlo o 1. znalecké dokazovanie z odboru\npísmoznalectva na základe dodatočne, po realizácii skoršieho znaleckého dokazovania,\npredložených nových podpisových vzorov poručiteľa; 2. znalecké dokazovanie z odboru\npsychiatrie na skúmanie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony; 3. oboznámenie\ns dátumami návštev poručiteľa; 4. zistenie dátumov hospitalizácie poručiteľa a zadováženie\nvýpisov o úkonoch jeho zdravotného ošetrenia; 5. znalecké dokazovanie vo vzťahu\nk potvrdeniu bytového družstva a jeho súladu s výpisom z obchodného registra;\n6. predloženie originálu darovacej zmluvy, ktorou poručiteľ previedol vlastníctvo\n\n2\n\nna žalovaného 1; 7. oboznámenie s kópiou skenu darovacej zmluvy z notárskeho\ncentrálneho registra listín a 8. kontrolné znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva.\nOkresný súd na pojednávaní konanom 22. septembra 2016 vykonanie navrhnutých\ndôkazov zamietol. Následne zamietol aj žalobu s tým, že sťažovateľ nepreukázal tvrdené\nskutočnosti o neplatnosti darovacej zmluvy, resp. následnej kúpnej zmluvy, ktorou bola\nnehnuteľnosť prevedená na žalovanú 2.\nV podanom odvolaní sťažovateľ okrem iného namietal nevykonanie ním\nnavrhnutých dôkazov.\nRozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 36/2017\nz 23. marca 2017 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa obmedzil pritom\niba na konštatovanie, že sa s právnym názorom okresného súdu stotožnil, a k námietke\nnevykonaných dôkazov sa nijako nevyjadril.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, prípustnosť ktorého oprel\no § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, teda že nesprávnym procesným postupom\nsúdu mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\nUznesením najvyššieho súdu č. k. 7 Cdo 202/2017-277 z 13. decembra 2017 bolo\ndovolanie sťažovateľa odmietnuté ako neprípustné.\nPodľa názoru sťažovateľa konaním všeobecných súdov došlo k porušeniu jeho\noznačených práv podľa listiny a dohovoru.\nOkresný súd rozhodol bez vykonania dôkazov navrhnutých sťažovateľom, hoci boli\nnevyhnutné na preukázanie skutočnosti, či mohlo k podpisu darovacej zmluvy\na vyhotoveniu notárskej zápisnice dôjsť tak, ako to tvrdila notárka JUDr. Štetiarová (ďalej\nlen „notárka“) a žalovaný 1, keďže ich výpovede sa rozchádzali.\n\n3\n\nV priebehu konania na okresnom súde sťažovateľ zaobstaral ďalšie podklady na\nporovnanie písma poručiteľa, pretože v znaleckom posudku už predtým podanom bolo\nporovnávaných len veľmi málo vzoriek. Tieto nové podklady nemal sťažovateľ k dispozícii\nv čase výzvy súdu na predloženie podkladov.\nSťažovateľ sa tiež nestotožnil s názorom MUDr.\n\n, ktorý ako obvodný lekár\n\nnie je spôsobilý vyjadriť sa k psychickému stavu poručiteľa v čase podpisu darovacej\nzmluvy. MUDr.\n\niba konštatoval, že v čase podpisu darovacej zmluvy poručiteľ\n\nnemal diagnostikovanú žiadnu duševnú poruchu. Podľa názoru sťažovateľa je značný\nrozdiel medzi tým, či poručiteľovi bola alebo nebola diagnostikovaná duševná porucha\n(čo môže obvodný lekár zistiť z lekárskych záznamov), a tým, aby sa k danej veci vyjadril\npsychiater, ktorý by vzhľadom na vek a pokročilé štádium choroby poručiteľa vedel\nposúdiť, či v daný moment podpisu darovacej zmluvy mohol poručiteľ rozpoznať, aký\nprávny úkon realizuje a aké následky takýto právny úkon vyvolá. Sťažovateľ považuje toto\nznalecké dokazovanie za významné pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy, pretože od\ntoho závisí rozhodnutie vo veci samej.\nSťažovateľ namietal aj chyby v katastrálnom konaní a pochybenia pri doručovaní\nním zasielaných listín. Poukazoval tiež na rozdielnosť potvrdení bytového družstva\ns technickou normou a inými potvrdeniami, ktoré bytové družstvo vydalo, čo podľa neho\nsamo osebe nastoľuje otázku správnosti postupu a pravosti daných potvrdení.\nKrajský súd sa s námietkou nevykonania navrhovaných dôkazov nijako nezaoberal\na obmedzil sa iba na to, že sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu.\nDôkazy navrhované sťažovateľom nemali povahu dôkazov dodatočne navrhovaných\ns cieľom oddialiť rozhodnutie, ale išlo o dôkazy, ktoré mali nosnú váhu pri rozhodovaní\nv merite veci.\nVyjadrenie súdu o neunesení dôkazného bremena sťažovateľom v nadväznosti na\nodôvodnenie nevykonania sťažovateľom navrhnutých dôkazov sa sťažovateľovi javí ako\n\n4\n\nnelogické. Dokazovanie navrhoval práve z dôvodu, aby dôkazné bremeno uniesol. Najvyšší\nsúd sťažovateľovi vyčíta, že z jeho práva na spravodlivý proces nevyplýva právo, aby sa súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou\na požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ním navrhnutým spôsobom hodnotenia vykonaných\ndôkazov. Sťažovateľ však v skutočnosti nenamieta spôsob, akým súd vyhodnotil vykonané\ndôkazy ním navrhnuté, pretože namieta, že súd ním navrhnuté dôkazy vôbec nevykonal,\nhoci mali potenciál byť dôkazmi, na základe ktorých sa rozhodne o merite veci. Sťažovateľ\nnevie a ani nemôže vedieť, aký záver by vyplynul z vykonania ním navrhnutých dôkazov,\na preto sa nestotožňuje s odôvodnením najvyššieho súdu, podľa ktorého obranu svojich práv\nstavia na tom, že sa súd nestotožnil s jeho právnymi názormi. Sťažovateľ nie je znalcom\nz odboru psychiatrie či písmoznalectva (rovnako ako súd) a nevie, aký záver by vyplynul\nz vykonaného dokazovania. Sťažovateľ vidí porušenie jeho práva na spravodlivý proces nie\nv tom, že sa súdy nestotožnili s jeho právnym názorom, ale v tom, že mu znemožnili\nuplatňovanie jeho procesných práv, a tým porušili jeho právo na spravodlivý proces\ngarantovaný nielen zákonmi Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými dohovormi,\nmajúcimi prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďalšie odôvodnenie uznesenia\nnajvyššieho súdu považuje sťažovateľ za nezrozumiteľné.\nSťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 Cdo/202/2017\nporušil právo\n\nna spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a slobôd a článku 36 ods. 1 a článku 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7 Cdo/202/2017\nzo dňa 13. decembra 2017 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za\n\nporušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 36 ods. 1\na článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vo výške 3 000,- EUR, ktoré mu je\n\n5\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od doručenia\ntohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\ntrovy konania v sume 325,42 EUR do 2. mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho\nprávneho zástupcu.“\nII.\nZ rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 15/2014-216 z 22. septembra 2016 vyplýva, že\nokresný súd žalobu sťažovateľa zamietol. Podľa názoru okresného súdu bolo potrebné\ndôkazné návrhy sťažovateľa na pojednávaní konanom 22. septembra 2016 zamietnuť, a to\nz týchto dôvodov: 1. v súvislosti s kontrolným znaleckým dokazovaním z odboru\npísmoznalectva je podstatné, že návrh sa opieral o ďalšie podpisové vzory poručiteľa\npôvodne sťažovateľom neoznačené, pričom podľa názoru okresného súdu podaný znalecký\nposudok zodpovedá po formálnej i odbornej stránke požiadavkám riadneho znaleckého\ndokazovania a nie je možné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie len preto, že takýto\nprocesný\n\nnávrh\n\nžalobca\n\nuplatní,\n\nnespokojnosť\n\nžalobcu\n\ns výsledkom\n\nznaleckého\n\ndokazovania nie je dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania; 2. čo sa\ntýka znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie na posúdenie spôsobilosti poručiteľa\nuzavrieť darovaciu zmluvu, treba poukázať na to, že sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz\n(okrem vlastných tvrdení), z ktorého by vyplývala dôvodná pochybnosť o nespôsobilosti\nporučiteľa uzavrieť darovaciu zmluvu, v tomto smere ošetrujúci lekár uviedol, že poručiteľ\nokolo 16. novembra 2009 podľa zdravotnej dokumentácie žiadnym psychiatrickým\nochorením netrpel, bol svojprávny, ďalej ani notárka v čase uzavretia darovacej zmluvy\nnepozorovala na poručiteľovi žiadne známky nesvojprávnosti, pričom poručiteľ je mŕtvy,\nčo vylučuje možnosť skúmať jeho spôsobilosť na právne úkony osobným vyšetrením\nzo strany znalca; 3. navrhované zistenie dátumu návštev poručiteľa v ordinácii lekára,\ndátumu jeho hospitalizácie, zadováženie výpisov z úkonov jeho zdravotného ošetrenia by\nsamy osebe nemohli preukázať nespôsobilosť poručiteľa uzatvoriť darovaciu zmluvu;\n4. navrhované zadováženie originálu darovacej zmluvy za situácie, keď túto listinu mal\npísmoznalec k dispozícii, by znamenalo len možnosť pre sťažovateľa, aby namiesto\npísmoznalca aj on sám mohol skúmať originál listiny; 5. keďže písmoznalec mal\n6\n\nk dispozícii originál darovacej zmluvy, návrh na zadováženie skenovanej kópie\nz notárskeho centrálneho registra listín bol nadbytočný.\nZ rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 36/2017-247 z 23. marca 2017 vyplýva, že ním\nbol potvrdený rozsudok okresného súdu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd\nv dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto správne\nvyhodnotil v súlade s § 195 Civilného sporového poriadku a dospel k skutkovým a právnym\nzáverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil a na ktoré poukazuje. Rozsudok primeraným\na dostatočným spôsobom v súlade s § 220 Civilného sporového poriadku zdôvodnil.\nZ uznesenia najvyššieho súdu č. k. 7 Cdo 202/2017-277 z 13. decembra 2017,\ndoručeného právnej zástupkyni sťažovateľa podľa dátumovej pečiatky 29. januára 2018,\nvyplýva, že ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 9 Co 36/2017 z 23. marca 2017.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu prípustnosť dovolania vyvodil sťažovateľ\nz § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, tvrdiac, že hoci v konaní vedenom\nokresným súdom navrhol dokazovanie pre účely preukázania skutočností významných pre\nvyriešenie sporných otázok, krajský súd sa touto námietkou žiadnym spôsobom nezaoberal\na argumentáciu sťažovateľa v zhrnutí obsahu podaného odvolania nespomenul. Rozsudok\nkrajského súdu preto považuje za nepreskúmateľný a nepresvedčivý.\nPodľa\n\nnázoru\n\nnajvyššieho súdu\n\nnepreskúmateľnosť\n\nrozhodnutia\n\nnezakladá\n\nzmätočnosť a prípustnosť dovolania. Iba výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku [obdobne ako predtým podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku]. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad na takýto záver, ktorý by\nbol na mieste napríklad vtedy, keď by rozhodnutie neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie\nalebo keď by sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém. Za procesnú\nvadu konania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nemožno považovať to,\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je aj právo strany na také odôvodnenie\n7\n\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo však neznamená, že na každý argument strany je\nsúd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (Georgiadis v. Grécko, Ruiz Torija\nv. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko).\nKrajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, a preto v zmysle\n§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa mohol v takomto prípade obmedziť len\nna konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, čo aj urobil. Táto forma\nskráteného rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu\npráva na spravodlivé súdne konanie vzhľadom na to, že okresný súd zaujal jasné stanovisko\nk podstatným vyjadreniam strán predneseným v prvostupňovom konaní. Krajský súd\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu,\na preto jeho postup (vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím okresného súdu)\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.\nDôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany [v zmysle § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku, resp. predtým v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku zakladajúcom prípustnosť dovolania] nie je nedostatočné\nzistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.\nZ uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie sťažovateľa nie je\nprípustné.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\n\n9\n\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ namieta, že hoci v konaní vedenom okresným súdom navrhol vykonanie\ncelého radu dôkazov nevyhnutných pre ozrejmenie veci a pre rozhodnutie vo veci samej,\nneboli tieto dôkazy vykonané, pričom krajský súd sa s námietkou nevykonania navrhnutých\ndôkazov uplatnenou v podanom odvolaní nevysporiadal a nenapravil to ani najvyšší súd,\nktorý dovolanie sťažovateľa odmietol ako neprípustné.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd dostatočným a presvedčivým spôsobom\nvysvetlil, že nevykonanie stranou navrhovaných dôkazov (prípadne niektorých z nich)\nv zásade nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku, a to s odkazom na judikatúru týkajúcu sa skoršieho ustanovenia § 237 ods. 1\npísm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorú možno bez ďalšieho použiť aj v súčasnosti\na ktorú najvyšší súd cituje.\nSťažovateľ v podanej sťažnosti iba opakuje, že podľa jeho názoru ním navrhnuté\na súdom nevykonané dôkazy boli pre rozhodnutie vo veci samej potrebné. Nijako však\nnepolemizuje so zásadným právnym názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého takáto\nnámietka nie je spôsobilým dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku.\nZa určitých okolností by bolo možné uvažovať o prípadnej prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku v prípade, ak by konajúci súd, ktorý\nvykonanie navrhnutých dôkazov neakceptoval, tento svoj postup neodôvodnil. Z § 220\n\n10\n\nods. 2 Civilného sporového poriadku totiž vyplýva povinnosť súdu uviesť v odôvodnení\nrozsudku inter alia, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.\nO takýto prípad v danej veci evidentne nejde. Okresný súd mimoriadne starostlivo\na podrobne (bod za bodom) vysvetlil, prečo nepovažoval jednotlivé dôkazné návrhy\nsťažovateľa za potrebné, resp. nevyhnutné pre svoje rozhodovanie. V tejto súvislosti\npoukazuje ústavný súd na to, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti ani len nepokúša\nsprávnosť úvah okresného súdu konkrétne vyvrátiť či aspoň spochybniť.\nMožno dospieť k záveru, že úvahy najvyššieho súdu sa nejavia ako arbitrárne či\nzjavne neodôvodnené a skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, sama osebe bez\nďalšieho nemôže znamenať porušenie jeho označených práv podľa listiny a dohovoru.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dôkaz", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "caaee320-7be3-4225-b5fc-aaf0754ccf88:2608810a-fa0b-4e37-b4fd-cf8ef2cfa31f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5314200761.1", "spisova_znacka": "9Co/36/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/36/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5314200761.1"}], "citovane_v": []}