{"guid": "ussr:5c7fe3c1-c1b5-4200-809d-6ae0c0e2622a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.225.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 225/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.225.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c7fe3c1-c1b5-4200-809d-6ae0c0e2622a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.225.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.225.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.225.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 225/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o.,\nDamborského 13, Nitra, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Havlík, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 46/2017 z 25. júla 2017,\nrozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 1/2011 z 23. júna 2011 a rozsudkom\nOkresného súdu Partizánske sp. zn. 5 C 52/2008 z 13. októbra 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\n\na slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Cdo 46/2017 z 25. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 1/2011 z 23. júna 2011\n(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Okresného súdu Partizánske\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 52/2008 z 13. októbra 2010 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok okresného súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nnapadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým tento zamietol žalobu sťažovateľky ako\nžalobkyne 1, ktorou sa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov\ns veľkosťou spoluvlastníckeho podielu polovice k celku zapísaných na\nsprávou katastra pre k. ú.\n\nvedenom\n\n.\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že žalobkyne v podanom\nodvolaní neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody odvolaním\nnapadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkázal v zmysle § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozsudku citoval § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podal\nvýklad inštitútu vydržania so zameraním na zákonom stanovené podmienky originálneho\nspôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej\ninštancie pri posúdení otázky dobrej viery žalobkýň správne vychádzal z právne\nvýznamných okolností, ktoré vyšli z vykonaného dokazovania najavo a z ktorých bolo\nmožné usúdiť neoprávnenosť držby sporných nehnuteľností. Poukázal na tvrdenia žalobkýň\nv žalobe, ako aj v priebehu prvoinštančného konania a tiež rozviedol, ktoré na vec sa\nvzťahujúce skutočnosti žalobkyne nevedeli jednoznačne ustáliť. Odvolací súd zdôraznil, že\nsamotné faktické uchopenie sa užívania sporných nehnuteľností nezakladá ešte dobrú vieru\nžalobkýň, že im tieto aj vlastnícky patria. Nemožno preto ich oprávnenú držbu vyvodzovať\nlen z toho, že za sporné nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu. Navyše ešte pred uplynutím\ndesaťročnej vydržacej doby právny predchodca žalovaných navrhol žalobkyniam uzavretie\n\n2\n\nkúpnej zmluvy. Žalobkyne preto pre nedostatok dobromyseľnosti nemohli nadobudnúť\nvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z titulu vydržania. Odvolací súd preto\nnapadnutý rozsudok prvej inštancie podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.\n2.1 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobkyne (medzi nimi\naj sťažovateľka). Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 238 ods. 2 písm. b) OSP účinného\ndo l. septembra 2005, keď boli toho názoru, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym\nnázorom odvolacieho súdu, ktorý zaujal vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn.\n4 Co 237/2009 z 23. marca 2010. Ako dovolacie dôvody uvádzali, že konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b)\nOSP], rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu\nvo vykonávanom dokazovaní [§ 241 ods. 2 písm. d) OSP], a rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. d) OSP] v znení účinnom do\n1. septembra 2003. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľky\na v odôvodnení uviedol:\n„Žalobkyne v dovolaní prípustnosť dovolania a dovolacie dôvody vyvodzovali\nz ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v čase podania dovolania už boli právne\nneúčinné. Dokonca uniklo pozornosti aj kvalifikovanému zástupcovi žalobkýň - advokátovi\n(ktorý sa s dovolaním žalobkýň stotožnil), že ustanovenia uvedené v dovolaní, pokiaľ ide\no prípustnosť a dovolacie dôvody sú právne neúčinné 12 a 15 rokov.\nZ obsahu dovolania však možno usudzovať, že žalobkyne namietajú tzv. inú vadu\nkonania (neúplné skutkové zistenia a nesprávne vyhodnotenie dôkazov). Dovolací dôvod\npodľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je relevantným dovolacím dôvodom, ktorý však v súlade\ns konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladá procesnú prípustnosť podaného\ndovolania (viď R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010,\n6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Tento dovolací dôvod je možné úspešne\nuplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je daný prípad.\nŽalobkyne v dovolaní tiež namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2\npísm. c/ O.s.p.). K tejto dovolacej námietke dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je\nčinnosť súdu. pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\n\n3\n\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím\ndôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania\nv zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby tvrdenie\ndovolateliek bolo opodstatnené (dovolací súd ho z uvedeného aspektu neposudzoval),\ndovolateľkami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého\nrozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p.\n(porovnaj tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn.\n5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 26/2010). V dôsledku toho by posúdenie či\nodvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či\nzo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy\naž vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, čo však nie je daný prípad.\nVzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkýň proti rozsudku\nodvolacieho súdu nie je podľa § 238 O.s.p. a ani podľa § 237 ods. 1 O.s.p. prípustné. Preto\nnajvyšší súd dovolanie žalobkýň v súlade s § 447 písm. d C.s.p. odmietol ako procesne\nneprípustné.“\n3. Podľa sťažovateľky prvostupňový súd ako hlavný dôvod zamietnutia návrhu\nuviedol, že „ani jedna z navrhovateliek nemohla byť pri vstupe do držby pozemkov\ndobromyseľná“. Toto svoje tvrdenie podľa odkazu sťažovateľky okresný súd odôvodnil\ntým, že absenciu dobromyseľnosti potvrdzuje už samotná skutočnosť, že zmluvy neboli\nuzavreté písomne. Podľa mienky sťažovateľky však okresný súd neodôvodnil, prečo\nnezohľadnil tvrdenia navrhovateliek a vykonané dôkazy svedčiace o tom, že konali\ndobromyseľne. Okresný súd podľa názoru sťažovateľky neodôvodnil, prečo neprijal listinný\ndôkaz v spise, ako aj výpoveď navrhovateliek o tom, že na predmetných parcelách dostali\nstavebné povolenia na výstavbu rodinných domov, čo taktiež podľa sťažovateľky nepriamo\n\n4\n\ndokazuje, že stavebnému úradu museli osvedčiť vlastníctvo, resp. držbu predmetných\npozemkov.\n3.1 Podľa sťažovateľky je preto oprávnené sa domnievať, že súdy posúdili vec\narbitrárne a pri riadnom odôvodnení by nemohli vec rozhodnúť tak, ako ju rozhodli, pretože\nvykonané dokazovanie jasne potvrdzuje, že navrhovateľky konali v dobrej viere. Súdy tak\nv tomto konaní podľa presvedčenia sťažovateľky neposkytli riadnu ochranu vlastníckeho\npráva nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nzapísaným v katastri od dobromyseľného vydržania.\n3.2 Podľa sťažovateľky nie je v súlade ani s judikatúrou súdov, aby súdy neuznali\ndobromyseľnosť len na základe toho, že zmluvy, od ktorých dobromyseľný vlastník\nodvodzuje svoju dobromyseľnosť, nie sú uzavreté písomne, obzvlášť ak existuje celá rada\ndôkazov, ktoré dobromyseľnosť osvedčujú.\n3.3 Prvostupňový súd za druhý dôkaz o tom, že navrhovateľky nekonali v dobrej\nviere, uvádza podľa slov sťažovateľky svoje tvrdenie, že navrhovateľky postupne menili\ntitul nadobudnutia z kúpy na darovanie a následne na kúpu v prospech tretej osoby.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu však podľa sťažovateľky nie je\nuvedené, ako k tejto konštrukcii okresný súd dospel a prečo nezohľadnil argumentáciu\nnavrhovateliek, ktoré v priebehu konania jasne ozrejmili, že časť pozemkov sťažovateľka\nmala nadobudnúť darovaním a časť kúpou v prospech tretej osoby. Sťažovateľka\nupozorňuje, že navrhovateľky sú dôchodkyne a nemajú právne vzdelanie, je teda logické\nočakávať, že právny úkon, ktorý opisujú, nemusia správne právne označiť a pomenovať.\n3.4 V neposlednom rade sťažovateľka uvádza, že okresný súd mal do úvahy pri\nposudzovaní dobromyseľnosti vziať aj to, že jeden z pôvodných vlastníkov\nzomrel už v decembri 1979 a ďalší vlastník\n\nzomrel v roku 1984, pričom\n\ndedičské konania v tom čase trvali dlho. Okresný súd podľa sťažovateľky taktiež\nneodôvodnil, prečo pri hodnotení, ako sa o svoje vlastníctvo starali dediči, nevzal do úvahy\nskutočnosť, že títo sa o svoj majetok reálne začali zaujímať až v roku 1994 po tom, ako\n\n5\n\nv nových spoločensko-politických podmienkach vznikol funkčný trh s pôdou a pozemky\nnadobudli inú hodnotu, než pred rokom 1989.\n3.5 Čo sa týka napadnutého rozsudku krajského súdu, podľa sťažovateľky v ňom\nodvolací súd v podstate prevzal odôvodnenie prvostupňového súdu a argumentmi\nsťažovateľky ako odvolateľky sa v podstate nezaoberal. Podľa názoru sťažovateľky\nodvolací súd neodôvodnil, prečo sa nevysporiadal napríklad s tvrdením navrhovateľky 2,\nv ktorom poukazuje na nepravdivosť výpovede odporkyne 2, ktorá uviedla, že za pozemky\nplatí dane.\n3.6 Arbitrárnosť rozhodnutí podľa mienky sťažovateľky naznačuje aj detail, že\nv prospech odporcov súd prvého stupňa detailne pri každom svojom tvrdení uvádza\nkonkrétny dôkaz s uvedením čísla listu v spise, pričom pri opise tvrdení a dôkazov\nv prospech navrhovateliek tak súd činí len zriedka.\n3.7 Čo sa týka postupu dovolacieho súdu, podľa sťažovateľky je síce pravda, že\nv dovolaní vyvodzovala dovolacie dôvody z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,\nktoré v čase dovolania už boli právne neúčinné, avšak najvyšší súd sa podľa sťažovateľky aj\ntak mal zaoberať otázkou porušenia základných práv navrhovateliek, čo pre rozhodnutie\nv ich veci malo zásadný význam.\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Cdo 46/2017 zo dňa\n25.07.2017, Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 4Co/1/2011 zo dňa 23.6.2011,\nRozsudkom Okresného súdu Partizánske spis. zn. 5C/52/2008 zo dňa 13.10.2010, ako aj\nv konaniach, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, došlo k porušeniu základných\nľudských práv a slobôd sťažovateľky, vyplývajúcich z čl. 46 ods. (1) Ústavy SR,\nv nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako\naj na čl. 36 ods. (1) Listiny základných práv a slobôd a následne tým došlo k porušeniu\nk porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľky, vyplývajúcich čl. 20 ods. (1)\nÚstavy SR, v nadväznosti na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n\n6\n\nÚstavný súd SR zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.\n4Cdo 46/2017 zo dňa 25.07.2017, Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 4Co/1/2011 zo dňa\n23.6.2011, Rozsudok Okresného súdu Partizánske spis. zn. 5C/52/2008 zo dňa 13.10.2010\na vec vracia Okresnému súdu Partizánske na ďalšie konanie.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n312,34 €...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nIII.\n6. Sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu je\npotrebné odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nZo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\n7\n\nkrajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade\nnepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku okresného súdu,\nkeďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Princíp subsidiarity nás poučuje, že\nústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok\nkonania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným\nsúdom prostredníctvom ústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania\no sťažnosti je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú\nvšeobecné súdy (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Vzhľadom na túto\nskutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n7. Čo sa týka napadnutého rozsudku krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že\npodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.\nTáto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol\no opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n7.1 Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2016.\nSťažnosť bola ústavnému súdu doručená 19. marca 2018 (podaná elektronicky\nso zaručeným elektronickým podpisom).\n7.2 Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či\nsťažnosť smerujúca proti napadnutému rozsudku krajského súdu nie je podaná oneskorene.\n7.3 Ústavný súd si je vedomý právneho názoru, ktorý opakovane vo svojej judikatúre\nvyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nnajmä jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, v prípade procesného rozhodnutia\n\n8\n\nnajvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu krajského súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010). Tieto závery\nsa však nemôžu vzťahovať na situáciu, keď právny poriadok explicitne vylučuje podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku (napr. dovolania) proti určitému rozhodnutiu, resp.\nje vylúčená možnosť, aby najvyšší súd posúdil prípustnosť dovolania s ohľadom\nna dovolacie dôvody, pretože jeho neprípustnosť je daná ex lege bez ohľadu na prítomnosť\ndovolacích dôvodov.\n7.4 Sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu, pričom v dovolaní\nprípustnosť dovolania a dovolacie dôvody vyvodzovala z ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku, ktoré v čase podania dovolania už boli právne neúčinné. Dokonca uniklo aj\npozornosti kvalifikovaného zástupcu dovolateliek – advokáta (ktorý sa s ich dovolaním\nstotožnil), že ustanovenia uvedené v dovolaní, pokiaľ ide o prípustnosť a dovolacie dôvody,\nsú právne neúčinné 12 a 15 rokov. Navyše dovolateľky nenamietali zmätočnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu z dôvodov uvedených v tom čase platnom a účinnom\n§ 237 a § 238 OSP. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka (zastúpená kvalifikovaným\nzástupcom) mohla a mala vedieť, že dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nnie je prípustné a podané dovolanie bude odmietnuté pre neprípustnosť z dôvodu\nnenamietania existencie dovolacieho dôvodu podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a teda\nbola oprávnená podať sťažnosť ústavnému súdu priamo proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n7.5 Ústavný súd preto nemôže považovať lehotu na podanie sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu za zachovanú s ohľadom na napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu o dovolaní a musí sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre oneskorenosť.\n8. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že najvyšší súd\npostupoval správne podľa platného a účinného právneho poriadku upravujúceho dovolacie\nkonanie v čase podania dovolania a správne vyhodnotil dovolanie ako neprípustné.\nSťažovateľka oprela svoje dovolanie o dovolacie dôvody, ktoré neboli v čase podania\ndovolania súčasťou právneho poriadku, boli neúčinné a neplatné. Najvyšší súd navyše nebol\n9\n\noprávnený na podklade dovolania posudzovať hmotnoprávny nárok sťažovateľky, keďže\nv dovolacom konaní podľa v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy dovolania mohol\nnajvyšší súd poskytovať ochranu v prípade procesných pochybení (napr. dôvody\nzmätočnosti), a nie nanovo hmotnoprávne posudzovať vec. Pokiaľ sa sťažovateľka\ndomnievala, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jej vlastnícke práva\nz dôvodu nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia veci vydržania, ktoré bolo predmetom\nsporu, bola oprávnená sa obrátiť so sťažnosťou priamo na ústavný súd.\n8.1 Najvyššiemu súdu a jeho právnym záverom dôvodeným v napadnutom uznesení\ntak nie je z ústavného hľadiska čo vytknúť a ústavný súd je povinný v tomto prípade\nodmietnuť sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "právny predpis-platnosť", "dovolanie-prípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": []}