{"guid": "ussr:9245740e-781f-4027-ba6e-e456c4d93b42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 246/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9245740e-781f-4027-ba6e-e456c4d93b42", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.246.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 246/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného spoločnosťou AK JUDr. Miriam Podhradská, s. r. o., Ambra Pietra 17,\nMartin, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Miriam Podhradská, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 2387/2009, za účasti Okresného súdu\nMartin, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 2387/2009\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet spoločnosti\nAK JUDr. Miriam Podhradská, s. r. o., Ambra Pietra 17, Martin, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n13. januára 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\n,\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného AK JUDr. Miriam Podhradská, s. r. o., Ambra Pietra 17, Martin,\nv mene ktorej koná advokátka JUDr. Miriam Podhradská, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 Er 2387/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu vyplýva,\nže sťažovateľ je v procesnom postavení povinného účastníkom napadnutého exekučného\nkonania o vymoženie zmeškaného výživného a bežného výživného s príslušenstvom\nvedeného okresným súdom od 21. mája 2009. Sťažovateľ podal 1. marca 2010 návrh\nna čiastočné zastavenie exekúcie v sume 1 222,33 €, o ktorom okresný súd rozhodol\nuznesením sp. zn. 17 Er 2387/2009 zo 4. marca 2010 tak, že exekúciu „... v časti\n\n2\n\nzmeškaného výživného vo výške 889,57 €, ako aj bežného výživného za mesiac júl 2009\nvo výške 132,76 € zastavuje“.\nProti tomuto uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal oprávnený\n(syn sťažovateľa, pozn.) odvolanie predložené okresnému súdu 17. marca 2010. Spis bol\npo podaní odvolania zákonnej sudkyni predložený až 19. januára 2016, a to potom, ako\nsťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Okresný súd takmer šesť rokov vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako povinný počas napadnutého\nexekučného konania nachádza...\nSťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14. 01. 2016 na OS Martin\nsťažnosť účastníka konania - povinného na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní...\nPoukazujeme na to, že spis bol zákonnej sudkyni predložený až po doručení sťažnosti\nsťažovateľa na prieťahy v konaní. Opakovane uvádzame, že súd bol absolútne nečinný /\nnevykonal žiaden úkon vo veci/ takmer 6 rokov. Prvým úkonom súdu po takmer šiestich\nrokoch bolo predloženie spisu zákonnej sudkyni na rozhodnutie. Súd nevykonal žiadne\nadekvátne opatrenia na nedostatočné personálne obsadenie súdu.\nKS Žilina uznesením č. 21 CoE/66/2016 zo dňa 29. júna 2016 /doručený OS Martin\ndňa 28. 7. 2016/ uznesenie okresného súdu sp. zn. 17 Er/2387/2009 zo dňa 04. 03. 2010\npotvrdil.\nZ dôvodov vymedzených v návrhu zo dňa 17. 8. 2016 sťažovateľ podal dňa\n17. 8. 2016 na OS Martin návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.\nf/ Exekučného poriadku v spojení s návrhom povinného o povinnosti nahradiť trovy\nexekúcie oprávneným.\nZ vymedzených skutočností uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa\n17. 8. 2016 je zrejmé, že nie je splnený materiálny predpoklad exekúcie vedenej\nna exekútorskom úrade\n\n- exekútor pod č. k. EX 469/2009, t. j.\n\nuž neexistuje povinnosť uložená exekučným titulom z dôvodu jej splnenia a je tu zákonný\ndôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.\n\n3\n\nDo dnešného dňa nebolo o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie zo strany\nOS Martin právoplatne rozhodnuté a prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde\nsp. zn. 17 Er/2387/2009 trvajú naďalej. Poukazujeme na to, že v zmysle nižšie vymedzenej\njudikatúry exekučné konanie je uceleným konaním, ktoré začína podaním návrhu\nna vykonanie exekúcie a skončí buď vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov\nexekúcie alebo zastavením exekučného konania v dôsledku zákonom predvídaných\nhmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností...\nA/ Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci. zastávame právny názor, že dĺžka\nposudzovaného konania nie je závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\nB/\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, zastávame právny názor nie je tu žiadna významná okolnosť,\nktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky,\nči a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.\nC/ Zastávame právny názor, že okresný súd bol v danej veci nečinný. Uvedená\nnečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Súd nevykonával vo veci úkony,\nktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci\npočas exekučného konania nachádza čo je základným účelom práva zaručeného\nv citovanom článku ústavy a dohovoru.“\nSťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 € s odôvodnením:\n„... má pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním súdu\nv predmetnom konaní. Stratená viera v spravodlivosť je spôsobená postupom súdu.\nDemokratickom právnom štáte nemožno pripustiť takýto postup súdu, pretože tým dochádza\nk výraznému oslabenie právnej istoty občanov a ich dôvery v ochranu ich základných\nústavných práv zo strany organov štátnej moci.\n... Na dovŕšenie ochrany práv porušených nečinnosťou všeobecného súdu\npovažujeme za potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie.“\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\n\n4\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal\nokresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania v sume 312,34 €.\nPred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného\nsúdu k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 95/17\nz 31. januára 2017, v ktorom k sťažnosti zaujala toto stanovisko:\n„Dňa 2. 3. 2010 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie návrh\npovinného\n\nna\n\nčiastočné\n\nzastavenie\n\nexekúcie.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nMartin\n\nuznesením\n\nč. k. 17 Er/2387/2009-14 zo dňa 4. 3. 2010 exekúciu v časti zameškaného výživného\nvo výške 889,57 Eur ako aj bežného výživného za mesiac júl 2009 zastavil. Dňa 17. 3. 2010\nsúdny exekútor predložil tunajšiemu súdu odvolanie oprávneného proti predmetnému\nuzneseniu, ktoré bolo spísané do zápisnice na úrade súdneho exekútora dňa 16. 3. 2010.\nNakoľko bolo uznesenie č. k. 17 Er/2387/2009-14 zo dňa 4. 3. 2010 vydané vyššou súdnou\núradníčkou dňa 19. 1. 2016 bol spis predložený zákonnej sudkyni na vyjadrenie, či mieni\npodanému odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť. Po vyjadrení zákonnej sudkyne k podanému\nodvolaniu bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline\nako súd odvolací, uznesenie tunajšieho súdu č. k. 17 Er/2387/209-14 zo dňa 4. 3. 2010\npotvrdil a spis vrátil Okresnému súdu Martin dňa 28. 7. 2016.\nDňa 17. 8. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie\nexekúcie. Dňa 27. 1. 2017 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov\nexekúcie. Uznesením č. k. 17 Er/2387/2009-134 zo dňa 27. 1. 2017 súd exekúciu podľa\nust. § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku zastavil a rozhodol o trovách exekúcie\nsúdneho exekútora.\nSťažnosť povinného prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Miriam Podhradskej\nbola podaná až dňa 14. 1. 2016, kedy som jej ako predsedníčka súdu zaslala odpoveď,\nže spis sa od 19. 1. 2016 nachádza na Krajskom súde v Žiline na odvolaní a súčasne som\nkonštatovala, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná s poukazom na dlhodobé výrazné\nzaťaženie exekučného oddelenia a nedostatočné personálne obsadenie.\nV súčasnej dobe je vo veci rozhodnuté, po právoplatnosti uznesenia bude vec\nzaložená ad acta.“\n\n5\n\nÚstavný súd si overil pravdivosť skutočností uvedených v prípise predsedníčky\nokresného súdu o priebehu napadnutého konania ich porovnaním s obsahom predloženej\nspisovej dokumentácie a na tomto základe konštatuje, že prehľad procesných úkonov\nuvedený predsedníčkou okresného súdu zodpovedá obsahu spisu, a preto predstavuje\nrelevantný podklad pre rozhodnutie ústavného súdu.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nII. ÚS 246/2017 zo 4. apríla 2017 ju prijal v namietanom rozsahu na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň\noznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného\nsúdu v prípise sp. zn. Spr 331/2017 z 19. apríla 2017 oznámila, že netrvá na ústnom\nprejednaní sťažnosti sťažovateľa a zotrváva na predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti.\nNásledne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného\nsúdu sp. zn. Spr 95/17 z 31. januára 2017 a sp. zn. 1 SprV 331/17 z 19. apríla 2017\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 4. mája 2017\noznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom uviedla:\n„Zároveň sa chceme vyjadriť k Vyjadreniu Okresného súdu Martin č. Spr 95/2017\nzo dňa 31. 01. 2017 a konštatujeme, že samotný súd uznáva dôvodnosť podanej sťažnosti\nna prieťahy v predmetnom súdom konaní, kedy o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Martin č. 17 Er 2387/20009-14 zo dňa 04. 03. 2010 bolo rozhodované\naž o 6 rokov neskôr, nakoľko spis bol až dňa 19. 01. 2016 predložený zákonnej sudkyni\nna vyjadrenie.\nSamotný súd skonštatoval, že v konaní došlo k prieťahom a nečinnosťou súdu\npo dobu 6 rokov došlo k výraznému zásahu do práv sťažovateľa na súdnu ochranu. Vedené\n\n6\n\nexekučné konanie výrazne obmedzovalo sťažovateľa v jeho živote a preto považujeme\nfinančné zadosťučinenie v požadovanej sume 5.000,- Eur... za spravodlivý a účinný nástroj\nv záujme jeho ochrany.“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 2387/2009 došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n7\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17\nCSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania, resp. strany súdneho sporu a postup samotného súdu.\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateliek.\n1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný\nsúd konštatuje, že vykonávacie konanie o vymoženie dlžného a bežného výživného tvorí\nbežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a ani už popísané konkrétne okolnosti\ndoterajšieho priebehu napadnutého konania neodôvodňujú záver o právnej a ani skutkovej\nzložitosti veci, ktorá by mohla (aspoň čiastočne) ospravedlniť jeho doterajšiu dĺžku.\n2. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje\npri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel\n\n8\n\nvýznamnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní. Zároveň ale ústavný súd\nnespúšťa zo zreteľa, že sťažovateľ dobrovoľným riadnym a včasným plnením výživného\nurčeného právoplatným rozhodnutím súdu mohol predísť samotnému vedeniu exekúcie,\na teda nesie procesnú zodpovednosť za nutnosť pristúpiť k výkonu rozhodnutia\nprostredníctvom exekučného konania.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd bol po podaní\nodvolania oprávneným úplne nečinný po dobu takmer šesť rokov, keď zákonná\nsudkyňa nerozhodla o odvolaní proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou\nod 17. marca 2010, t. j. od predloženia odvolania okresnému súdu do 19. januára 2016,\nkeď sa zákonná sudkyňa vyjadrila k odvolaniu s tým, že mu nemieni vyhovieť. Následne\nokresný súd konal vo veci plynulo a konanie bolo zastavené z dôvodu splnenia vymáhanej\npohľadávky sťažovateľom.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd s prihliadnutím k celkovej dĺžke konania\na zistenému obdobiu jeho neodôvodnenej nečinnosti dospel k záveru, že v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n\n9\n\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu už právoplatne skončené, ústavný súd nevyhovel tej časti sťažnosti, ktorou sa\nsťažovateľ v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\nz dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\n\n10\n\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku\nnapadnutého konania a zistenú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, ale aj procesnú\nzodpovednosť sťažovateľa za vedenie a zastavenie exekúcie, ústavný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € primerané\nkonkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).\nV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nÚhradu priznal v uplatnenom rozsahu za dva úkony právnej služby (prevzatie\na prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podanie stanoviska\nzo 4. mája 2017 ústavný súd z hľadiska obsahu vyhodnotil ako zopakovanie sťažnostnej\nargumentácie, a preto vychádzajúc z už citovanej dikcie § 36 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde za tento úkon osobitne tarifnú odmenu nepriznal.\nTarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2017 predstavuje sumu\n147,33 €. Za dva úkony tak prináleží suma 294,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza dva úkony v sume 17,68 €, čo spolu predstavuje sumu 312,34 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\n\n11\n\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "konanie-plynulosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Er/2387/2009", "guid": "d1fb9b34-0170-44ee-b569-ea6891520756:cd48454a-1895-48f1-982a-2f9d01b1cc6f", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "d1fb9b34-0170-44ee-b569-ea6891520756:cd48454a-1895-48f1-982a-2f9d01b1cc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/2387/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/2387/2009 z 27. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2017-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1fb9b34-0170-44ee-b569-ea6891520756:cd48454a-1895-48f1-982a-2f9d01b1cc6f"}], "citovane_v": []}