{"guid": "ussr:413443e6-07fd-403a-b997-7d54b0872e4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 256/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/413443e6-07fd-403a-b997-7d54b0872e4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.256.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 256/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FECUPRAL, spol. s r. o., Ľudovíta\nŠtúra 17, Veľký Šariš, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Petránom,\nPuškinova 16, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 95/2016 z 29. novembra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti FECUPRAL, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FECUPRAL, spol. s r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 95/2016 z 29. novembra 2017. Sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 8. marca 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 22. marca 2010\nžiadosť o vydanie integrovaného povolenia pre prevádzku „Nadregionálne centrum\nmateriálového a energetického zhodnocovania odpadov“ (ďalej len „dotknutá prevádzka“),\nktorého súčasťou bolo aj stavebné konanie o povolení stavby dotknutej prevádzky.\nSlovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Košice (ďalej\nlen „prvostupňový správny orgán“) ako príslušný orgán štátnej správy pre životné prostredie\nrozhodnutím č. 4838-3220/2011/Kov, Mer/571380108 z 3. februára 2011 nepovolil\nvykonávanie činnosti v dotknutej prevádzke z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska\ndotknutého orgánu mesta Prešov ako miestne príslušného stavebného úradu.\nProti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodla\nSlovenská\n\ninšpekcia\n\nživotného\n\nprostredia,\n\nústredie\n\n–\n\nútvar\n\nintegrovaného\n\npovoľovania a kontroly (ďalej len „druhostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 468220429/27/2011/Šop\n\nz 13.\n\njúla\n\n2011\n\ntak,\n\nže\n\nodvolanie\n\nzamietla\n\na rozhodnutie\n\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila.\n3. Sťažovateľka sa žalobou z 19. augusta 2011 podanou na príslušnom Krajskom\nsúde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhala zrušenia rozhodnutia druhostupňového\nsprávneho orgánu, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že\nnapadnuté rozhodnutia trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobné\nnámietky sťažovateľky boli totožné s odvolacími námietkami proti\n\nrozhodnutiu\n\nprvostupňového správneho orgánu.\nKrajský súd žalobu rozsudkom č. k. 1 S 110/2011-285 z 10. marca 2016 zamietol,\npričom sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s argumentáciou druhostupňového správneho\norgánu.\n\n2\n\nNa základe odvolania sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu rozhodoval\nnajvyšší súd v konaní, ktorého ústavnosť je predmetom tohto konania pred ústavným\nsúdom. Najvyšší súd ako súd odvolací rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 Sžo 95/2016\nz 29. novembra 2017 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Rozsudok\nnajvyššieho súdu bol sťažovateľke doručený 9. januára 2018.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«Sťažovateľ považuje Rozsudok NS SR, ako aj jemu predchádzajúci Rozsudok KS PO\nza nezákonný, a to najmä z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov. Súčasne sa sťažovateľ domnieva, že rozhodnutia spočívajú\nna nesprávnom právnom posúdení veci a v konaní došlo k podstatným vadám, ktoré majú\nza následok zásah do ústavného práva na súdnu ochranu sťažovateľa.\nPredovšetkým Rozsudok NS SR a rovnako aj Rozsudok KS PO trpí vadou\nnepreskúmateľnosti, a to najmä v tom:\na) NS SR, ako súd odvolací, sa nezaoberal všetkými odvolacími dôvodmi v zmysle\nodvolania sťažovateľa zo dňa 13.06.2016 proti Rozsudku KS PO. V odvolaní, okrem iného,\nsťažovateľ tvrdí, že dotknutý orgán (Mesto Prešov) v stavebnom konaní vydalo dve záväzné\nstanoviská, a to záväzné stanovisko zo dňa 09.01.2008 (ďalej len „Skoršie záväzné\nvyjadrenie 2008“) a následne v poradí druhé záväzné stanovisko zo dňa 20.04.2010 (ďalej\nlen „Neskoršie záväzné vyjadrenie 2010“). Tak ako v prvoinštančnom konaní, tak aj\nv konaní odvolacom sťažovateľ tvrdil, že Neskoršie záväzné vyjadrenie 2010 svojím\nobsahom rozporuje Skoršiemu záväznému vyjadreniu 2008, pričom obidve stanoviská majú\ntú istú právnu silu. S týmto tvrdením sťažovateľa sa odvolací súd, ale ani súd prvej inštancie\ndostatočným spôsobom nevysporiadali, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Sťažovateľ stále tvrdí, že pokyny uvedené v Skoršom záväznom vyjadrení\n2008 splnil, pričom nebol následný dôvod v tom istom stavebnom konaní vydávať Mestom\nPrešov Neskoršie záväzné vyjadrenie 2010. Ak sa tak aj stalo, v poradí ďalšie Neskoršie\nzáväzné vyjadrenie 2010 je nezákonné.\nb) Sťažovateľ od počiatku tvrdí, že v konkrétnom prípade jeho činnosť (spaľovanie\nnebezpečného dopadu v SR z environmentálneho ako aj z koncepčného hľadiska) je nielen\ncelospoločenským záujmom, ale aj verejným záujmom zúčastnenej osoby v súdnom konaní\n\n3\n\n(Mesta Prešov). Teda ak odvolací súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania, došlo\nna strane sťažovateľa k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Už aj toto zistenie\nsťažovateľa je dôvodom minimálne na zrušenie Rozsudku NS.\nc) Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia súdov\nboli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov\nobjasňujúcich výroky a súčasne, aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Zákonom\nustanovená povinnosť súdu dbať na splnenie zákonných náležitosti samotného výroku\nrozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia\nv dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na zákonu\nzodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov zákonom\ngarantovaného postupu a ochrany práv.\nd) Ďalším dôvodom je nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci zo strany\nprvostupňového a odvolacieho súdu. Nesprávne právne posúdenie sa prejavilo v prvom\nrade v nesprávnom právnom posúdení a vyhodnotení dôkazov, predložených listinných\ndokumentov, stanovísk a vyjadrení, ktoré sťažovateľ predložil do súdneho spisu. S listinnými\ndôkazmi a najmä právnou argumentáciou podloženou ustálenou judikatúrou a platnými\nzákonmi Slovenskej republiky sa súdy nevysporiadali, čo má zásadný vplyv pre správne\nrozhodnutie vo veci samej...\n... Vyššie uvedené námietky vzniesol a vznášal sťažovateľ opakovane od počiatku\nv administratívnom konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, následne v odvolacom\nkonaní o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a rovnako tak aj\nv samotnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a zároveň v odvolacom\nkonaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie...\n... Súdy sa v Napadnutých rozhodnutiach úplne opomenuli vysporiadať s námietkami\nsťažovateľa, hoci právna argumentácia v nich obsiahnutá má zásadný význam\npre rozhodnutie vo veci samej. Súdy sa iba obmedzili na konštatovanie, že „toto“ sťažovateľ\nuviedol a že argumentácia/námietky sťažovateľa „považuje za nedôvodné“, a to bez\nďalšieho. Žiadne dôvody, vysvetlenia a ani čo i len náznak popisu úvahy súdov, ktorými boli\nvedení pri hodnotení dôkazov v kontexte vecnej právnej argumentácie sťažovateľa\nrozhodnutia neobsahujú.\n\n4\n\nAbsencia dôvodov v Napádaných rozhodnutiach a rozhodnutiach správnych orgánov\nnie je jediným dôvodom ich nezákonnosti. Pristupuje k nej rovnako tak absencia\nodôvodnenia Neskoršieho záväzného vyjadrenia 2010, v ktorom malo byť dotknutým\norgánom v súlade s ust. § 140b ods. 3 SZ jasne uvedené, že už skôr bolo na žiadosť\nsťažovateľa vydané Skoršie záväzné vyjadrenie 2008, akej veci sa týkalo, prečo je vydávané\nneskoršie záväzné vyjadrenie 2010, v čom dotknutý orgán vidí splnenie zákonných\npredpokladov na zmenu či zrušenie skoršieho záväzného vyjadrenia a v neposlednom rade\nvysvetlenie, prečo a na základe akých zákonných predpokladov v zmysle princípu legality\nverejnej moci podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR je záväzné vyjadrenie vydávané s odkazom\nna ešte neúčinný „Územný plán“.\n... Domnievame sa, že z odôvodnenia Napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že\nprvostupňový súd ani odvolací súd sa o preskúmanie „podkladových“ správnych aktov\n(záväzných vyjadrení Mesta Prešov) ani len nepokúsil, čoho dôsledkom nemôže byť nič iné,\nnež nezákonnosť Napádaných rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov.»\n5. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby\nústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžo/95/2016 z 29.11.2017\nporušil základné právo spoločnosti FECUPRAL, spol. s r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra 17,\n082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 448 974 na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nI. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/95/2016 z 29.11.2017 a rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/110/2011 z 10.03.2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie\nkonanie.\nII. Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť spoločnosti FECUPRAL, spol. s r.o. náhradu\ntrov konania na účet jeho právneho zástupcu do 15 dni od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n9. Integrované povoľovanie je osobitným druhom správneho konania, v rámci\nktorého orgán štátnej starostlivosti o životné prostredie realizuje svoju rozhodovaciu\nprávomoc v právnom režime zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole\nznečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného\n\n6\n\ndo 14. marca 2013, teda v čase rozhodovania o žiadosti o vydanie integrovaného povolenia\npre dotknutú prevádzku.\nIII.\n10. Ako to z petitu sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, odôvodňujúc to jeho\nnepreskúmateľnosťou pre nedostatočné odôvodnenie.\n11. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n12. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu:\n«Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov,\nna základe ktorých krajský súd rozhodol.\n\n7\n\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovanej (teda\ndruhostupňového správneho orgánu, pozn.) najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako\nkrajský súd, a to, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom, ak nepovolila žalobkyni\nvykonávanie činnosti v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického\nzhodnocovania odpadov“ z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska Mesta Prešov\npodľa § 120 ods. 2 Stavebného zákona, ktorého správnosť overoval aj Krajský stavebný\núrad Prešov.\nOdvolací súd uvádza, že správne orgány postupovali správne, keď si vyžiadali\npre vydanie integrovaného povolenia záväzné stanovisko všeobecného stavebného úradu.\nVzhľadom na námietky žalobkyne v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu si žalovaná správne podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona vyžiadala potvrdenie\nalebo zmenu stanoviska od Krajského stavebného úradu Prešov. Krajský stavebný úrad\nPrešov listom č. 2011-412-02 zo dňa 17.06.2011 potvrdil svoje predchádzajúce vyjadrenie,\nktoré potvrdzovalo správnosť negatívneho záväzného stanoviska Mesta Prešov, stavebného\núradu. S poukazom na § 8 ods. 4 zákona o IPKZ a § 120 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona\nto znamená, že žalovaná konala na základe stanoviska všeobecného stavebného úradu,\npotvrdeného krajským stavebným úradom, ktoré je pre Inšpektorát životného prostredia\nKošice, ako špeciálny stavebný úradu podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné.\nInšpektorát nie je oprávnený overovať dodržanie podmienok určených územných plánom\nzóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. V priebehu konania vykonaného aj podľa § 140b\nods. 5 Stavebného zákona nebolo nesúhlasné záväzné stanovisko Mesta Prešov, ako miestne\npríslušného stavebného úradu, zmenené ani zrušené.\nNa námietky žalobkyne, týkajúce sa existencie dvoch rozdielnych záväzných\nstanovísk a nesplnenie podmienok na zmenu existujúceho záväzného stanoviska odvolací\nsúd uvádza, že nie sú dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že záväzné stanovisko\nMesta Prešov zo dňa 09.01.2008 sa týkalo územného konania, v ktorom Mesto Prešov\nuviedlo, že stavba Nadregionálne centrum v areáli prevádzkovateľa v súlade s § 39a ods. 3\npísm. d) Stavebného zákona si nevyžaduje vydanie rozhodnutia o umiestení stavby. Záväzné\nstanovisko Mesta Prešov, ako dotknutého orgánu podľa § 10 ods. 4 písm. b) zákona o IPKZ\na § 140a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona zo dňa 20.04.2010 bolo doručené Inšpektorátu\nživotného prostredia Košice dňa 28.04.2010, ktoré bolo vydané podľa § 140b Stavebného\n\n8\n\nzákona v súlade s § 120 ods. 2 Stavebného zákona, v ktorom je uvedené, že po posúdení\nprojektovej dokumentácie pre navrhovanú stavbu nesúhlasí s vydaním integrovaného\npovolenia pre stavbu Nadregionálne centrum v areáli prevádzkovateľa. Z uvedeného je\nzrejmé, že ide o záväzné stanoviská v dvoch rozdielnych konaniach, a preto sa odvolací súd\ns tvrdením žalobkyne, že existujú dve rozdielne záväzné stanoviská a že neboli splnené\npodmienky na zmenu skoršieho záväzného stanoviska nemohol stotožniť.\nNa námietku žalobkyne, podľa ktorej sa krajský súd nedostatočne vysporiadal\ns námietkami uvedenými v žalobe odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Z rozhodnutia\nkrajského súdu je zrejmé, že ten sa zaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami\na svoje závery dostatočným spôsobom aj odôvodnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd\nnámietke žalobkyne nevyhovel.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými\nprávnymi námietkami odvolateľa sa súd prvého stupňa ako aj žalovaná v rozhodnutí riadne\nvysporiadali a nenechali otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo\nna odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.»\n13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí\nnezaoberal všetkými odvolacími dôvodmi, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú\nudržateľnosť\n\nzáverov najvyššieho súdu. Najvyšší súd dal jasnú, zrozumiteľnú\n\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany. Uvedené platí, aj pokiaľ ide sťažovateľkou namietané\nrozhodnutie najvyššieho súdu vydané bez nariadenia pojednávania. Aj v tomto najvyšší súd\nv rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že krajský súd verejne prerokoval vec\na verejne vyhlásil rozhodnutie, a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie\nveci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n14. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti právnickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená\n9\n\nna jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní\na rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené\npráva alebo slobody právnickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná\nvecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo\nkonanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca\nvšeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci\nprehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich\njudikatúru.\n15. Ústavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol\núčastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať,\nže neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\n(napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06, III. ÚS 218/07, II. ÚS 567/2015).\n16. Ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nodmietnutie odvolania sťažovateľky, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade jednoduchého práva, ktorý by popieral jeho účel\na zmysel, a nezistil teda príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľky\na postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o jej odvolaní.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\n10\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIII. ÚS 288/2016).\n18. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi rozhodnutím\nnajvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá\nby signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n19. Ústavný súd je v zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde návrhom\n(sťažnosťou) viazaný. Citované ustanovenie pritom vo svojej judikatúre stabilne interpretuje\nako viazanosť petitom sťažnosti (napr. IV. ÚS 106/2013, II. ÚS 643/2013). Keďže v petite\nsťažnosti sťažovateľka žiada vysloviť len porušenie základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je prípustné meritórne sa zaoberať námietkou porušenia aj\nčl. 36 ods. 1 listiny, ktorú sťažovateľka, súdiac podľa úvodu jej sťažnosti, zrejme chcela\nuplatniť tiež. Keďže ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti, považuje namietané\nporušenie tých práv, ktoré sťažovateľka nepremietla do petitu vo vzťahu ku konkrétnemu\nporušovateľovi, len za súčasť jej právnej argumentácie.\n20. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stavebné konanie-územné rozhodnutie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "životné prostredie-enviromentálne posúdenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:b1f460fa-1539-4749-acd1-36f9576f0d30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.567.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2015 z 10. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.567.2015.1"}, {"guid": "ussr:4dfbe39b-1baf-4721-8f12-30e554cc0b07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 643/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 643/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4dfbe39b-1baf-4721-8f12-30e554cc0b07"}, {"guid": "ussr:fbda59b6-b980-40db-a7b5-55a491cf6a8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbda59b6-b980-40db-a7b5-55a491cf6a8a"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37a63a7b-304a-44b8-afd5-b55b849dc2d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.232.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.232.2020.1"}, {"guid": "ussr:c5009234-5eba-47d7-98e4-e7e46bc2cadc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.233.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.233.2020.1"}, {"guid": "ussr:624491b9-dc22-4160-81ab-b33e7008d92a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.177.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.177.2020.1"}, {"guid": "ussr:1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1"}]}